Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/95/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200745 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200745.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: GAMA-EXPO, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 35 898 429, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/59217/2013/885-r zo dňa 8.2.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/59217/2013/885-r zo dňa 8.2.2013 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava, č.k.: 9102405/5/3258772/12/PríR zo dňa 13.11.2012. V žalobe uviedol, že správca dane, dodatočným platobným výmerom v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní), nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX € za zdaňovacie obdobie september 2011 a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXXX XXX €. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že podľa jeho názoru, kontrolou neboli zistené porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), ktoré by mali vplyv na výšku priznanej a odvedenej dane v zdaňovacom období september 2011. Žalobca v daňovej kontrole preukázal, že tovar riadne nadobudol, následne predal odberateľovi, čo odberateľ potvrdil, obchod bol riadne uskutočnený. Odberatelia aj dodávatelia žalobcu mali predmetné obchodné prípady riadne zaúčtované, uskutočnenie obchodu riadne potvrdili a preto nie je namieste konštatovanie, že žalobca si uplatňoval nadmerný odpočet v nesprávnej výške. Tovar bol tiež riadne uskladnený, o čom žalobca predložil okrem faktúr aj príjemky tovaru, skladovú evidenciu, riadnou účtovnú evidenciu, zmluvu o uložení veci, a preto tvrdenie správcu dane, že preukázanie zdaniteľného plnenia nie je podložené, je len jeho domnienkou. Postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 29 zákona o správe daní je nezákonný. Žalobca namietal nepresnosti uvádzané v protokole o výsledku daňovej kontroly ako aj viaceré rozpory, na základe čoho sa cíti diskriminovaný. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH za dané obdobie v sume X XXX XXX € z dodávateľských faktúr č.: DF11 - 0225, DF11 - 0228, DF11 - 0229, DFD11 - 0230, DF11 - 0231, DF11 - 0233, DF11 - 0234, DF11 - 236, DF11 - 0239, DF11 - 0240, DF11 - 0241, DF11 - 0245, DF11 - 0246, DF11 - 0247 (všetko opracovanie granitových dosiek), ako aj v sume XXX XXX € z dodávateľských faktúr č.: DF11 - 0226 (mramorové dosky), DF11 - 0227 (granitové dosky), DF11 - 0235 (mramorové dosky), DF11 - 0237 (granitové dosky), DF11 - 0238 (granitové dosky), DF11 - 0242 (granitové dosky), DF 11 - 0243 (granitové dosky), DF11 - 0244 (mramorové dosky), DF11 - 0248 (granitové dosky). Žalobca k uvedeným obchodným prípadom v žalobe tvrdil, že ani v jednom neporušil príslušné ustanovenia zákona o DPH. Z podkladov predložených správcovi dane jednoznačne vyplýva, že služba - opracovanie granitových dosiek od spoločnosti Palace Real s.r.o. bola riadne dodaná, a pretože sa uvedená služba poskytovala pre ďalšieho odberateľa, prišlo k zdaniteľnému plneniu. Taktiež dodávka tovaru od spoločnosti LC Transport SK s.r.o. bola riadne dodaná, tovar bol predávaný ďalšiemu subjektu, spoločnosti MEAT s.r.o., a preto prišlo k zdaniteľnému plneniu, čo je možno zistiť i prípadným dotazom na vlastníka skladových priestorov na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch. Podľa jeho názoru, nie je prípustné, aby daňový subjekt bol postihnutý konaním obchodného partnera, ktorý si od určitého času nepreberá poštu alebo nekomunikuje. Žalobca zdôraznil, že predmetné obchody mal riadne zaúčtované, potvrdené zo strany dodávateľov a odberateľov za účelom riadneho potvrdenia zdaniteľných obchodov. Žalobca poukázal na list zo dňa 27. 7. 2012, v ktorom konateľ žalobcu podal vyjadrenie k tvrdeniam konateľky spoločnosti LC Transport SK s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že obchodnú spoluprácu s predmetnou spoločnosťou žalobca realizoval od 11/2010, pričom v tom čase komunikoval s vtedajším konateľom spoločnosti, p. X. a následne po zmene konateľa sa v obchodnej spolupráci nadviazalo a pokračovalo. Časť predmetného tovaru nakúpeného v septembri 2011 od uvedenej spoločnosti bola predaná spoločnosti MEAT s.r.o. (mramorová dlažba 310 m2- dlažba vyrobená z nakúpených mramorových dosiek). Časť tovaru sa naďalej nachádza v sklade žalobcu, kde ho je možné aj v súčasnosti skontrolovať. Originály dokladov faktúr a dokladov o úhrade mal správca dane k dispozícii dňa 4. 1. 2012, kedy si ho pracovníčky správcu dane podrobne prezreli. Originály dokladov boli opätovne k dispozícii aj pri ústnom pojednávaní dňa 16. 4. 2012. Podľa názoru žalobcu, správca dane konal zmätočne, pretože v obdobných prípadoch používa rozdielny výklad právnych predpisov a rôzne pristupuje k hodnoteniu dôkazov, čím dochádza k porušeniu zásady rovnosti. Správca dane po kontrole nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH ale súčasne dane z prijatých služieb (nákup tovaru) týkajúcich sa daného tovaru nespochybnil. V rozpore s týmto je konštatovanie, že dane z uskutočniteľných zdaniteľných obchodov za dodanie tovaru a poskytnutej služby ponechal z dôvodu jej uvedenia na faktúrach, pretože bolo spochybnené dodanie tovaru a služieb pri prijatých zdaniteľných plneniach. Podľa názoru žalobcu, boli postupom správcu dane porušené všetky procesné postupy a zásady, a to zásada zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov, rovnosti, primeraného zaťaženia daňového subjektu, primeraného vzťahu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Uvedeným spôsobom bol zmarený účel vyrubovacieho konania aj jemu predchádzajúcej daňovej kontroly. Žalobca citoval čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 1, § 15 zákona o správe daní. Uviedol, že popri požiadavke chrániť záujmy štátu bol správca dane povinný súčasne zachovávať zákonom chránené práva a záujmy daňových subjektov. Podľa názoru žalobcu, v dodatočnom platobnom výmere bol vyslovený právny názor správcu dane na sporné skutočnosti medzi daňovým subjektom a ním. Až hodnotenie dôkazov, ich konfrontácia s vyjadreniami a dôkazmi získanými v rámci svedeckého dokazovania a tvrdeniami daňového subjektu, umožňuje správcovi dane v štádiu vyrubovacieho konania vysloviť záver o vyrubení dane. Tým, že daňová kontrola do dnešného dňa nie je ukončená, nie je opodstatnené prijať ani záver zákonného ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. Žalobca poukázal na znenie § 49 ods. 1 zákona o DPH a uviedol, že v konaní nebol zistený rozpor s uvedeným ustanovením, pretože dodávatelia aj odberatelia v plnom rozsahu potvrdili zdaniteľné plnenie. Citoval § 49 ods. 2, § 19 ods. 2 zákona o DPH a uviedol, že správca dane sa s podmienkami uvedenými v uvedených ustanoveniach nevysporiadal, pričom podľa názoru žalobcu, bolo dodanie služieb vierohodne preukázané, čo aj sám správca dane uviedol v zápisniciach o ústnych pojednávaniach. Žalobca ďalej citoval § 51 ods. 1, § 71 ods. 2 písm. f) a uviedol, že splnil všetky podmienky na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona. Žalobca vo svojej žalobe poukázal aj na právne názory prezentované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Nejvyššího správního soudu Českej republiky, rozsudok Súdneho dvora, ktoré sa týkali obdobných vecí. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúci dodatočný platobný výmer správcu dane zrušil a priznal mu nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2011. Súčasne žiadal o priznanie náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.5.2013 uviedol, že správca dane pri kontrole správne zistil skutkový a právny stav a rozhodnutia vydané správnymi orgánmi sú v súlade s obsahom spisu. Opracovanie granitových a mramorových dosiek, granitové a mramorové dosky boli v septembri 2011 prefakturované spoločnosti MEAT s.r.o., Bratislava. Správca dane ponechal DPH fakturovanú za zdaniteľné obchody z dôvodu jej uvedenia na faktúrach, nie z dôvodu uskutočnených zdaniteľných obchodov. Na konkrétne otázky správcu dane o účtovaných obchodoch, konateľ žalobcu uviedol nekonkrétne a neurčité odpovede. Žalovaný poukázal na zápisnicu zo dňa 16. 4. 2012, podľa ktorej na otázku správcu dane, kto bol vlastníkom mramorových a granitových dosiek, ktoré boli predmetom opracovania, konateľ žalobcu nepreukázal túto dôležitú okolnosť. Odôvodnenie, že dosky boli nakúpené od LC Transport SK s.r.o. a následne sa dali opracovať, odvolací orgán spochybnil. Z dokladov je preukázané, že žalobca mal na prvej faktúre od tejto spoločnosti za mramorové dosky uvedený deň dodania 7. 9. 2011 a na prvej faktúre od Palace Real s.r.o. za opracovanie mramorových dosiek je uvedený deň vzniku daňovej povinnosti 6. 9. 2011. Podľa dodávateľských faktúr žalobca deklaroval, že nadobudol 165 000 kg mramorových dosiek a 407 100 kg granitových dosiek a prijal prácu za opracovanie 30 000 kg mramorových dosiek a 455 000 kg granitových dosiek. Odberateľskými faktúrami vystavenými v septembri 2011 deklaroval, že spoločnosti MEAT s.r.o. dodal 165 000 kg mramorových dosiek, 302 600 kg granitových dosiek a práce za opracovanie 30 000 kg mramorových dosiek 455 00 kg granitových dosiek. Žalobcom uvedená informácia, že v skladových priestoroch je aj v súčasnosti možné prekontrolovať zostávajúci tovar - mramorovú dlažbu z obchodov uskutočnených v septembri 2011 je nepravdivá a nie je preukázaná dokladmi ani vecne. V kontrolovanom zdaňovacom období neboli predložené žiadne doklady za mramorovú dlažbu. V septembri 2011 bola deklarovaná kúpa mramorových dosiek v objeme 165 000 kg, ktoré boli v septembri 2011 vyfakturované v celom objeme. Predložené príjemky tovaru na sklad neobsahovali podpis príjemcu ani výdajcu. Žalovaný zistil z predloženej hlavnej knihy analytickej evidencie za september 2011, účet 132 - tovar na sklade a v predaji, že žalobca vôbec neúčtoval o príjme tovaru na sklad a výdaji tovaru zo skladu. Na uvedenom účte je uvedený zostatok tovaru na sklade k 30. 9. 2011 v rovnakej výške XXX XXX €, ako bol počiatočný stav k 1.1.2011. Z toho vyplýva, že žalobca nemôže mať zo septembra 2011 mramorovú dlažbu v súčasnosti na sklade, pretože ju tam vôbec nemal. Rámcová kúpna zmluva zo dňa 25. 10. 2010 s predávajúcim LC Transport SK s.r.o. a žalobcom nie je preukázaním fakturovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný poukázal na personálne prepojenie konateľa predávajúcej spoločnosti s ostatnými spoločnosťami zapojenými do fakturácie s granitom a inými komoditami. Uvedená osoba nepreukázala informácie, ktoré by mala mať ak by reálne podnikala. Faktúrami za september 2011 žalobca deklaroval značné množstvom granitových dosiek bez bližšej špecifikácie a vlastnosti. Nie je známy ich pôvod, vlastník, kto s nimi manipuloval, vykonal opracovanie a v čom malo opracovanie spočívať, faktúry sú vystavené vo vysokých sumách. Konateľ spoločnosti Palace Real s.r.o. v ústnom pojednávaní dňa 20. 2. 2012 uviedol, že opracovanie dosiek vykonala spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., ale nepamätal si, či tieto služby boli vyfakturované. Nepredložil o tejto skutočnosti žiadne doklady. Dodanie služieb z uvedeného dôvodu nebolo vecne preukázané. Žalobca predložil rámcovú kúpnu zmluvu o poskytnutí prác zo dňa 28. 3. 2011, v ktorej ako objednávateľ služieb na opracovanie kameňa je uvedená spoločnosť Palace Real s.r.o. a dodávateľ prác žalobca. Podľa predložených faktúr, objednávateľom prác bol žalobca a dodávateľom služieb predmetná spoločnosť. Aj táto nezrovnalosť svedčí o nereálnych plneniach, keďže daňové subjekty si fakturovali tovar a služby navzájom. Žalovaný získal v inom konaní informácie súvisiace so žalobcom a jeho deklarovanou obchodnou činnosťou. Poukázal na reťazec fakturujúcich spoločností, v rámci ktorých nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Je preto zrejmé, že daňové subjekty, vrátane žalobcu, zneužívajú svoje postavenie platiteľov DPH na neoprávnené čerpanie finančných prostriedkov bez preukázania fakturovaných obchodov. V spoločnostiach po zmene v osobe spoločníkov a konateľov pokračovali vo fakturačnej činnosti tovaru a služieb vo vysokých čiastkach, čo v reálnej podnikateľskej praxi nie je bežné, pretože existuje na trhu konkurencia. Bežný spotrebiteľ pri kúpe daného tovaru má možno zistiť od predajcu pôvod tovaru, jeho vlastnosti, čo konatelia predmetných daňových subjektov v základných dokladoch vôbec neuvádzali. Opracovanie je fakturované bez preukázania konkrétneho tovaru a jeho vlastníka, konkrétnych prác a osôb. Fakturované sumy nie sú podložené reálne vykonanými prácami a cenou za prácu. Vyjadrenia konateľov spoločnosti nepreukazujú, že sú odborníkmi v službách a tovare deklarovanom na faktúrach a nezodpovedá tomu ani príjem Z. A., ktorý ako konateľa žalobcu bol jediným zamestnancom, ktorý mal za august 2011 v hrubom mzdu XXX €. Žalovaný poukázal na obsah zápisníc zo dňa 12. 12. 2011 a 30. 3. 2012, v rámci ktorých bývalá konateľka v spoločnosti LC Transport SK s.r.o. uviedla, že konateľkou od 25. 7. 2010 sa stala z dôvodu finančných ťažkostí za odmenu XXX €, podpísala doklady u notára týkajúce sa prevodu obchodného podielu. O sídle, činnosti a majetku spoločnosti nemá žiadne informácie, nemá účtovné doklady, nevykonáva za spoločnosť podnikateľskú činnosť, nevystavila žiadne doklady, podpisy na predložených faktúrach nie sú jej, nepozná spoločnosť žalobcu, daňové priznanie na DPH za september 2011 nepodala ani nepodpísala. Zástupca žalobcu sa na pojednávanie, na ktorom bola uvedená osoba vypočutá nedostavil a preto opätovné vypočutie bývalej konateľky dodávateľa považuje žalovaný za alibistické a účelové. Žalovaný poukázal i na okolnosť, že zástupca žalobcu sa nedostavil ani na jedno pojednávanie na ktorom boli vypočutí svedkovia a na ktoré bol riadne predvolaný. Žalobca mal povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní. Z vyjadrení konateľa žalobcu vyplynulo, že mramorové a granitové dosky boli nakúpené bez dopravy, nachádzali sa v sklade v Piešťanoch, pričom nebola uvedená dôležitá informácia, kto bol vlastníkom tovaru, ktorý mal byť opracovaný. Žalovaný uviedol, že úhrady faktúr boli podľa účtovania v hlavnej knihe vykonávané v hotovosti v státisícoch eur. Bezhotovostne nebola realizovaná žiadna úhrada. Hoci žalobca deklaruje na faktúrach obraty v státisícoch eur mesačne, na účtoch v banke mal za september 2011 zostatok v ČSOB XXXX, XX € a v Tatra banka a.s., XXXX, XX €. Viaceré v obchodných reťazcoch sa nachádzajúce subjekty zastupuje ten istý zástupca, ktorý uvádza všeobecné informácie na konkrétne otázky. Zo zistení a faktov však jednoznačne vyplýva, že cieľom fakturovaných plnení bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Vo vzťahu k zmluve o uložení veci uzavretej dňa 25. 1. 2011 medzi žalobcom a spoločnosťou KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o. žalovaný uviedol, že zmluva bola uzatvorená podľa § 516 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom čase bola táto spoločnosť so žalobcom už v inom zmluvnom vzťahu, pretože opatroval vec u seba v súvislosti s obchodným stykom so žalobcom. V danom prípade teda neboli splnené primárne podmienky, za ktorých je možné uzatvoriť zmluvu o uložení veci. V čase jej uzatvorenia neboli fakturované dosky odovzdané do dispozície opatrovateľa. Dodávateľské faktúry za dodanie dosiek boli vystavené za september 2011 a teda nebol preukázaný základný zmluvný vzťah medzi žalobcom a opatrovateľom. Uvedená zmluva bola uzatvorená účelovo. Žalovaný poukázal na znenie § 2 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH ako i smernicu Rady 2006/112/ ES. Podľa jeho názoru, žalobca nepreukázal správcovi dane nadobudnutie služieb a tovaru, prijatie predmetu dane, nebolo preukázané, že dodávateľovi služieb a tovarov vznikla daňová povinnosť. Podľa žalovaného, žalobca nepredložil ku kontrole relevantné dôkazy preukazujúce, že fakturované služby za opracovanie a za dodávku dosiek boli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, čím nebola splnená základná podmienka potrebná na odpočítanie DPH. Dodávateľom uvedeným na faktúrach nevznikla daňová povinnosť, pretože nebol preukázaný zdaniteľný obchod. Na základe preukázaných zistení a dôkazov možno vyvodiť záver, že spoločnosti podieľajúce sa na fakturácii obchodov, vrátane žalobcu, si vzájomne vystavujú faktúry, nevykonávajú skutočne ekonomickú účinnosť, konatelia reálne nevykonávajú činnosti uvedené na faktúrach a fakturačne deklarované práce a tovar nemajú vecné preukázanie. Podľa názoru žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Bolo preukázané, že pri prijatých plneniach neprišlo k zdaniteľným obchodom tak, ako je uvedené na dodávateľských faktúrach, nebol preukázaný fakturovaný predmet dane ani jedným subjektom v reťazci, teda neprišlo ani k reálnym plneniam platiteľa na výstupe. Podľa predloženého spisového materiálu, správca dane postupoval správne, ak žalobcovi za september 2011 nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za opracovanie dosiek a ich dodanie. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný podaním zo dňa 18. 9. 2013 doplnil svoje vyjadrenie a predložil súdu doklady preukazujúce zistenia orgánov činných v trestnom konaní vo veci preverovania podnikania a uskutočňovania zdaniteľných obchodov žalobcu a jeho obchodných partnerov. V rámci predložených dokladov sa nachádza uznesenie Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 28. 6. 2012, ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného, pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného voči žalobcovi a jeho obchodným partnerom. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/59217/2013/885-r zo dňa 8.2.2013, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava, č.k.: 9102405/5/3258772/12/ PríR zo dňa 13.11, ktorým správca dane nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX € za zdaňovacie obdobie september 2011 a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX XXX €. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25. 10. 2011 bolo správcovi dane doručené daňové priznanie žalobcu pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. V daňovom priznaní uviedol, že základ dane tvorí hodnota tovaru a služieb za predmetné obdobie v sume X XXX XXX €, z čoho daň činí X XXX XXX €. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet v sume XXX XXX €. Podaním zo dňa 1. 12. 2011 správca dane informoval žalobcu o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Upovedomenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16. 12. 2011. V deň určený v predmetnom podaní sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla žalobcu, v ktorom sa právny zástupca žalobcu nenachádzal. Správca dane si následne vyžiadal od žalobcu doklady za účelom preverenia prijatých zdaniteľných obchodov a určil lehotu na ich predloženie. Dňa 10. 9. 2012 bol vypracovaný Protokol o výsledku kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH č. 9102405/5/2466852/12/ PríR, doručený dňa 18.9.2012. Protokol vrátane jeho dodatku zo dňa 5.10.2012 bol so žalobcom prerokovaný dňa 7. 11. 2012. Na ústnom pojednávaní dňa 4. 1. 2012 zástupca žalobcu uviedol, že spoločnosť zamestnáva v pracovnom pomere len na konateľa. Na uskladnenie tovaru využíval skladové priestory v Piešťanoch na základe zmluvy o uložení tovaru uzavretej so spoločnosťou KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o.. Táto spoločnosť viedla aj účtovníctvo žalobcu, ktorý bol vlastníkom majetku uvedeného v hlavnej knihe analytickej evidencie. Boli predložené faktúry a doklady za obdobie od 1. do 30. 9. 2011. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 16. 4. 2012 konateľ žalobcu, Z. A. uviedol, že účtovníctvo spoločnosti viedla jedna pani z Nitry, ktorú nekonkretizoval. Vypočutie sa týkalo kúpy nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území K. D., ktorá je predmetom faktúry číslo DF11 - 0232 č. 110904 v celkovej výške X XXX XXX €, z toho základ dane X XXX XXX €, DPH vo výške XXX XXX €. Konateľ uviedol, že nehnuteľnosť nebola využívaná ale len kúpená a predaná ďalšej spoločnosti, ktorá tiež ešte neuhradila cenu vystavenú žalobcom. Časť bola uhradená v hotovosti. Konateľ žalobcu uviedol, že v septembri 2011 nakúpil tovar v celkovej hodnote X XXX XXX € ( 407 100 kg granitové dosky, 165 000 kg mramorové dosky) od dodávateľa, LC Transport SK, s.r.o. Dubnica nad Váhom. Tovar objednával osobne, za dodávateľa vystupovala jeho konateľka, O. M.. Dodávka bola uskutočnená na základe telefonickej objednávky. Konateľ žalobcu nedokázal preukázať krajinu pôvodu dosiek originalitu tovarov, technické vlastnosti, typové označenie tovaru, certifikát, vhodnosť tovarov pre budúci účel ich použitia v súvislosti s technickými parametrami. Preprava sa uskutočnila len v rámci skladu na Žilinskej ceste v Piešťanoch, kde sa tovar nachádzal. Tovar osobne preveril konateľ žalobcu. Jednalo sa o veľkoformátové dosky približne 3,20 m x 3,70 m s hrúbkou asi od 2 do 5 cm. Pri preberaní bol p. A. a pani M.. Platby prebiehali v hotovosti fyzickým odovzdaním konateľke dodávateľa. Dosky boli zakúpené za účelom ich ďalšieho odpredaja spoločnosti MEAT s.r.o. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že zakúpené dosky predal uvedenej spoločnosti, a to 165 000 kg mramorových dosiek a 302 600 kg granitových dosiek. Zvyšných 104 500 kg granitových dosiek sa má nachádzať v sklade. Faktúry za dodávateľa ( LC Transport SK s.r.o.) vystavovala konateľka, ktorú osobne pozná. Ďalej uviedol, že opracovanie 455 000 kg granitových dosiek a 30 000 kg mramorových dosiek v hodnote X XXX XXX € zabezpečila spoločnosť Palace Real spol.s r.o. Za uvedenú spoločnosť konal pán M.. Premiestňovanie dosiek v rámci skladu sa vykonávalo na základe ústnej dohody bezplatne. Práce spočívali v opracovaní - narezaní do formátov 30 krát 30, 40 krát 40. Úhrady za práce boli realizované v hotovosti prípadne prevodným príkazom. Hotovosť preberal pán M.. Za spoločnosť MEAT s.r.o. konal pán L.. Od tejto spoločnosti boli platby prijaté bezhotovostne - bankou. Na deň 30. 3. 2012 bolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom bola vypočutá O. M., konateľka spoločnosti LC Transport SK, s.r.o. Dubnica nad Váhom, v čase žalobcom deklarovanej obchodnej transakcie. Zástupca žalobcu sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Zo zápisu vyplýva, že faktúry za dodávku mramorových a granitových dosiek v mesiaci september 2011 žalobcovi nevystavila, podpis na faktúrach nie je jej. Účtovníctvo spoločnosti nemá, za spoločnosť nepodávala ani nepodpisovala žiadne daňové priznania. Nemá vedomosť o tom, kto prijímal hotovosť za dodávku, pretože ona nikdy nepreberala žiadne finančné prostriedky od žalobcu. Nevedela ani uviesť, od koho spoločnosť nadobudla tovar. Nevedela sa vyjadriť ani k preprave tovaru ani k tomu, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti. Nevie o tom, kto uviedol účtovníctvo a žalobcu ani jeho spoločnosť nepozná. Nemá vedomosť ani o tom, akú činnosť spoločnosť v danom čase vykonávala. Dňa 20. 2. 2012 bol vypočutý konateľ spoločnosti Palace Real spol.s r.o., p. J. M., u ktorej si žalobca objednal opracovanie dosiek. Uviedol, že opracovanie dosiek sa uskutočňovalo v Piešťanoch na letisku, kam bol tovar prevážaný zo skladových priestorov na Žilinskej ceste, kde boli dosky uskladnené. Premiestňovanie aj opracovanie vykonávala spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o. Opracovanie spočívalo v rezaní vodným lúčom. Účtovníctvo spoločnosti zabezpečovala spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o. Súd sa oboznámil so zmluvou o uložení veci uzavretou dňa 25. 1. 2011 medzi žalobcom a spoločnosťou KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava podľa § 516 a názov Obchodného zákonníka. Uvedenou zmluvou žalobca preukazoval uloženie mramorových a granitových dosiek uložiteľa, pričom tovar mal byť bližšie špecifikovaný v prílohe zmluvy. Príloha zmluvy, ktorá mala byť súčasťou zmluvy o uložení veci žalobcom predložená nebola. Súd z tohto dokladu nedokázal zistiť, aké veci mal žalobca v sklade uložiteľa uložené v septembri 2011. Na základe takto vykonaného dokazovania správca dane posúdil závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, hlavne ich vierohodnosť a rozhodol tak, že dodatočným platobným výmerom zo dňa 13.11.2012 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume XXX XXX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume X XXX XXX,XX €. Toto rozhodnutie bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 8.2.2013. Z oboch rozhodnutí vyplýva právny názor správcu dane, že neboli preukázané žiadne opodstatnené skutočnosti potvrdzujúce, že fakturované dodávky, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, ako i dodané práce a následný predaj boli aj skutočne realizované, t.j. že došlo k zdaniteľnému plneniu. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 citovaného zákona). Podľa ust. § 2 ods. 1, písm. a) a b) zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, Podľa ust. § 8 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 9 ods. 1 zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa ust. § 49 ods. 1 a 2, písm. a), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70. Podľa ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Podľa ust. § 15 ods. 14 zákona o správe daní, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, (zákon o DPH) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. V danom prípade nastal začiatok daňovej kontroly dňa 19.12.2011. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená o 6 mesiacov. Daňová kontrola bola ukončená v rámci zákonom stanovenej maximálnej lehoty dňom prerokovania protokolu, dňa 7.11.2012. Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 30a ods. 2 zákona o správe daní, v ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom systéme. Podľa § 30a ods. 3 zákona o správe daní, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Súd sa oboznámil s obsahom zmluvou o uložení veci uzavretou dňa 25. 1. 2011 medzi žalobcom a spoločnosťou KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava (opatrovateľ). V zmysle vyjadrenia žalobcu, na základe tejto dohody mal žalobca uložiť v priestoroch patriacich opatrovateľovi predmet dodávky od spoločnosti LC Transport SK s.r.o., v mesiaci september - granitové a mramorové dosky, v rozsahu a cene vyúčtovanej faktúrami dodávateľa č. FO/11/11080 až 89. Podľa ust. § 516 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom. Jednou z podmienok platnosti takejto zmluvy je, že predmet zmluvy musí byť jasne určený a v čase uzavretia zmluvy sa musí nachádzať u opatrovateľa v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom. Podľa tohto znaku sa zmluva o uložení vecí zaraďuje medzi reálne zmluvy. Z povahy tejto zmluvy vyplýva, že jej predmetom môže byť hnuteľná vec, resp. veci (tovar). V danom prípade súd zistil, že žalobca v konaní nepreukázal, aký predmet zmluvy mal uložený u opatrovateľa v čase uzavretia zmluvy a nepreukázal ani uloženie tovaru dodaného v septembri 2011 v priestoroch skladu opatrovateľa. Správcovi dane nepredložil žiadne písomné dodatky, resp. zmeny zmluvy, ktoré by sa vzťahovali na tovar uložený v septembri 2011. Z uvedeného dôvodu nebola splnená podmienka platnosti zmluvy o uložení veci zo dňa 25.1.2011. Súd sa oboznámil s faktúrami vystavenými spoločnosťou LC Transport SK s.r.o. č. FO/11/11080 až 89, ktorými vyúčtoval žalobcovi cenu za dodané granitové a mramorové dosky v mesiaci september 2011 v celkovej hodnote X XXX XXX €. Faktúry mala podľa tvrdenia žalobcu vystaviť konateľka dodávateľa, O. M., ktorá na ústnom pojednávaní poprela skutočnosť, že predmetné doklady vyhotovila, podpísala a preberala finančnú hotovosť - cenu za dodávky vyúčtované uvedenými faktúrami. Nevedela uviesť podrobnosti ohľadom miesta dodávky a spôsobe uskladnenia tovaru. Žalobca v konaní okrem uvedených, spochybnených dokladov, nedokázal preukázať iným spôsobom realizáciu dodávky predmetných dosiek, ich uskladnenie v sklade spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava. Podľa názoru súdu, je spochybnené aj konanie žalobcu, ako podnikateľa, riadiaceho sa ekonomickými pravidlami, aby spracovaním tovaru - mramorových a granitových dosiek poveril spoločnosť Palace Real s.r.o., ktorá nemá v predmete podnikateľskej činnosti opracovanie kameňa, resp. obdobnú činnosť, ak vykonávanie služieb - kamenárstvo, má v predmete svojej činnosti zapísané spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava, s ktorou mal žalobca obchodnú spoluprácu. Spoločnosť Palace Real s.r.o. v konaní nepredložila účtovnú dokumentáciu a ani iným spôsobom, napr. oznámením mena osoby, ktorá vykonávala opracovanie dosiek, nepreukázala reálny výkon fakturovanej činnosti, či doklad o tom, že opracovaním tovaru poverila iný subjekt. Žalobca, ktorý mal dôkaznú povinnosť v konaní, nepreukázal oprávnenie spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava, na nakladanie s predmetom uskladnenia (v súlade so zákonnou úpravou zmluvy o uskladnení veci podľa § 516 a nasl. ObZ) za účelom opracovania mramorových a granitových dosiek. Zo všeobecne dostupných informácií je evidentné, že cena mramoru a iného kameňa (vrátanie v granitových dosiek) je nezávislá od kvality, ktorú určuje miesto ťažby, od štruktúry, sfarbenia, kresby, veľkosti a hrúbky dosiek. Ani v jednom z účtovných dokladov predložených žalobcom nie je uvedený údaj o druhu, kvalite, hrúbke ani merná jednotka (kusy, rozmery dosiek, hrúbka, počet a podobne). Len dedukciou možno dospieť k záveru, že dodávky mali byť realizované podľa váhy v kilogramoch. Úvahy správcu dane o nereálnosti obchodných kontraktov bez uvedenia vyššie uvedených podrobných špecifikácii tovaru, ktoré by mali vplyv na určenie ceny, sú podľa názoru súdu logické a opodstatnené. Z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, ktorý bol následne predmetom predaja zo strany žalobcu, sú spochybnené aj ďalšie transakcie žalobcu pri následnom nakladaní s fakturovanou dodávkou, t.j. zdaniteľné plnenie. Žalovaný ako i správca dane v priebehu konania spochybnili realizáciu zdaniteľných plnení aj okolnosťou, že žalobca v predloženej hlavnej knihe analytickej evidencie za september 2011, účet 132 - tovar na sklade a v predaji, vôbec neúčtoval o príjme tovaru na sklad a výdaji tovaru zo skladu. Na uvedenom účte je uvedený zostatok tovaru na sklade k 30. 9. 2011 v rovnakej výške XXX XXX €, ako bol počiatočný stav k 1.1.2011. Domnienka o fiktívnom charaktere obchodov žalobcu je podporená aj príjemkami zo dňa 7. až 30. 9. 2011, na, ktorých chýba pečiatka a podpis potvrdzujúce reálne odovzdanie a prevzatie tovaru oprávnenými osobami za žalobcu a dodávateľa. Daňové orgány podrobne vo svojich rozhodnutiach rozviedli správnu úvahu ktorou sa riadili pri vyhodnocovaní predložených a obstaraných dôkazných prostriedkov. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nedokázal vyvrátiť tvrdenia konateľky spoločnosti LC Transport SK s.r.o., ktorá poprela realizáciu dodávky mramorových a granitových dosiek žalobcovi v mesiaci september 2011 ako i prijatie sumy za túto dodávku. Žalobca v konaní vierohodným spôsobom predmetné zistenia a logické závery správcu dane nedokázal zvrátiť a svoje dôkazné bremeno neuniesol. V preskúmavanej veci preto bolo dostatočne zistené, že žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, v dôsledku čoho nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, pokiaľ tento v žalobe namietal, že skutkový stav bol vo veci nedostatočne zistený a nesprávne právne posúdený. Predmetom súdneho prieskumu neboli úkony a zistenia žalovaného ohľadom spôsobu nadobudnutia a prevodu nehnuteľnosti v k.ú. X. J., k.ú. I., k.ú. K. D., pretože zistenia a závery správcu dane týkajúce sa uvedených nehnuteľností, neboli predmetom námietok uvedených žalobcom v žalobe. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správe daní a aj s ohľadom na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (napr. Kittel, vec č. C -439/04) je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, resp. jeho postup, nie sú v súlade so zákonom. Žalobca mal možnosť v priebehu konania predkladať návrhy na dokazovanie, bol oboznámený s výsledkami vykonanej kontroly, bol predvolávaný na ústne pojednávania spojené s vypočutím svedkov. Predloženými dokladmi nedokázal zvrátiť logické závery a úvahy daňových orgánov. Krajský súd v Bratislave vzhľadom vyššie uvedené, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné a také, ktoré nemohli ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Súd po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o správe daní. Vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom, boli dodržané jeho procesné práva a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne. Žalovaný sa s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je podľa názoru súdu potrebné považovať za súladné so zákonom, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.