Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/106/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200782 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200782.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, IČO: 47243252, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., Búdkova 4, Bratislava proti žalovanému: Obec Gajary, Gajary 67, Gajary, právne zastúpený advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, Záhorácka 5478/15B, Malacky o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Marte Vicenovej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov doručeného žalobcovi 9.3.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaných žalobcom ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 7.4.2013. K žalobe pripojil text žiadosti o poskytnutie informácií v písomnej podobe. V žalobe uviedol, že žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.2.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní pre vylúčenie pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom ustanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa 22.2.2013, t.j. najneskôr do 6.3.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s § 18 ods. 3 citovaného zákona preto podľa názoru žalobcu došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona došlo 9.3.2013. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalovanému e-mailom dňa 21.3.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom k tomu, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje 7.4.2013. Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný odmietol žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mal na to zákonnú oporu. V neposlednom rade tým žalovaný zasiahol aj do práva na informácie, zaručeného čl. 26 Ústavy SR. Žalobca preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie preskúmal a po jeho preskúmaní ho zrušil. Žalobca má za to, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho žiadal zrušiť a uplatnil si náhradu trov konania. II. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení doručenom súdu 20.6.2013 uviedol, že žalobca nesprávne aplikuje § 19 ods. 1 správneho poriadku na vzťahy upravené zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len infozákon). Na konanie podľa infozákona sa použije správny poriadok, ak infozákon neustanovuje niečo iné. V § 14 infozákona je ustanovený spôsob podávania žiadostí s uvedením, že žiadosť je možné podať i iným technicky vykonateľným spôsobom. Ďalej uvádza, že žalobca nesprávne interpretuje e-mailové adresy žalovaného, ako adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zaradenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Je názoru, že žiadosť žalobcu nebola doručená v súlade s § 14 ods. 1 infozákona, nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Súvisiacim následkom je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 infozákona. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k nasledovanému záveru; Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 14 ods. 1 - 4 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je táto určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. p) zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronickom podpise) ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad. Úrad vedie zoznam elektronických adries, umiestnenia elektronických podateľní, orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle. Pred rozhodnutím vo veci samej, súd preto musel skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo rozhodnutie preskúmateľné súdom. Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Z priloženého spisu vyplýva, že žalobca doručil dňa 22.2.2013 na adresu žalovaného e-mail s pripojeným doručeným elektronickým podpisom. Žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácie, ktorú pripojil k žalobe, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu, žalovanému nedoručil. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Namietal však, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala technicky komunikovať so zasielateľmi správ zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto obsah žiadosti o poskytnutie informácie uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe nepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu doručenú do počítača nemohol ani otvoriť. Súd uvádza, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie informácie aj elektronickou poštou ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné. Súd na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní a orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise zistil, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy používanej v bežnom internetovom styku, nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky ale technicky vykonateľným spôsobom preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií je žiadosť o poskytnutie informácií podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda, že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je teda podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií. Žalobca nijako nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti zo dňa 23.2.2013. Iný dôkaz o doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave je možné konštatovať, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií na základe žiadosti nezačalo a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom k tejto skutočnosti, neboli splnené podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy OSP. Podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave vo veci konania s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 104 zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho konania (7 Sži 7/2013). O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že podľa ust. § 246c OSP v spojení s § 142 ods. 1 a 146 ods. 2 OSP uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného trovy konania vo výške 275,94 € (130,16 € + režijný paušál 7,81 € - prevzatie a príprava zastúpenia, 130,16 € + režijný paušál 7,81 € - písomné podanie na súd - vyjadrenie). Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 275,94 €, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na nesprávny postup žalobcu, pre ktorý sa muselo celé konanie zastaviť. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.