Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/137/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200956 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200956.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: AKNEL Pharm, s.r.o., so sídlom Martinčekova 116, 013 03 Varín, IČO: 44 907 117, zastúpeného: Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokát, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičová 3, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 2013/300/000867/00392 zo dňa 06.03.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 10.05.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 2013/300/000867/00392 vydaného dňa 06.03.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p., vrátenia mu veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol jeho odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu číslo: 3215/600/2012/R, zo dňa 28.01.2013, ktorým mu bola uložená pokuta 900 € za porušenie ust. § 19 ods. 1, 2 písm. c) zákona o metrológií z dôvodu, že na prevádzke lekárne Martinčekova 116, Varín, v čase metrologického dozoru dňa 15.11.2012 používal pri meraniach určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II., používanú v zdravotníctve, typ: GF - 2000, výr. č.: TO300472 bez platného overenia. Žalobca napadnuté rozhodnutie namietal z hľadiska toho, že obsahovalo len všeobecné odôvodnenie výšky pokuty, ako aj všeobecne uvedenie podozrení z možných ohrození, nebralo do úvahy špecifickosť konkrétneho prípadu ako aj to, či jeho porušením právnej povinnosti mohlo dôjsť vôbec k ohrozeniu, čo malo mať vplyv na druh a výšku sankcie. Preto pokladal rozhodnutie za nepreskúmateľné a to aj vzhľadom na to, že v ňom nebolo prihliadnuté na postupy v jeho obchodnej činnosti, ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty žalovaný nezohľadnil. Poukázal, že v jeho prípade išlo o prvý priestupok, čo by odôvodňovalo vzhľadom na výchovný charakter sankcie, sankciu miernejšiu a to aj s poukazom na ustálenú prax správnych orgánov v obdobných veciach (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/246/2010). Správny orgán bol povinný pri ukladaní sankcie prihliadať najmä na závažnosť, spôsob, čas a následky protiprávneho konania, pričom tieto zásady v napadnutom rozhodnutí absentovali. Správny orgán nemohol považovať za závažné také konanie, ktorého následky vôbec nepreskúmal, iba ich konštatoval ako potenciálne ohrozenie, bez reálnej možnosti vzniku. Bolo tiež zrejmé, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že v uloženom termíne odstránil protiprávny stav a preto podľa § 36 ods. 1 písm. b), g), h) zákona o metrológií nevznikla podmienka na uloženie sankcie. Mal za to, že správne orgány nesprávne posúdili zistené skutočnosti, čím došlo k poškodeniu jeho práv z dôvodu arbitrárnosti konania a preto považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V časti uloženej pokuty z dôvodu absencie dostatočných dôvodov na uloženie sankcie považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Nakoľko zákon o metrológií v § 36 umožnil správnemu orgánu uložiť sankciu, ktorá mala stanovenú hornú hranicu, bolo nutné zohľadniť pri jej ukladaní zákonné kritéria, ktoré mali správne orgány aj odôvodniť (ako na každé kritérium prihliadli a komparovali jeho vplyv na výšku uloženej sankcie). Nepostačovalo uložiť sankciu v zákonom prípustnom rozsahu bez zohľadnenia zákonných kritérií s uvedením logických dôvodov korelujúcich s výškou pokuty. Keďže takéto odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí absentovalo rozhodnutie nebolo spôsobilé preskúmania. Záverom skonštatoval, že samotné upozornenie na protiprávny stav by v danom prípade postačovalo na nápravu a splnilo preventívnu funkciu. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.06.2013, žiadal ju zamietnuť a napadnuté druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že pri výkone metrologického dozoru dňa 15.11.2012 bolo inšpektormi 1. stupňového správneho orgánu (Slovenský metrologický inšpektorát) u žalobcu zistené, že tento porušil ust. § 19 ods. 1, 2 písm. c) zákona o metrológií. Z dôvodu podaného odvolania žalobcom preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty ako aj konanie mu predchádzajúce a odvolanie zamietol. K námietke o len všeobecnom odôvodnení výšky pokuty uviedol, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológií sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie, čo znamená, že na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby nebolo potrebné zisťovať a preukazovať jej zavinenie a ani stupeň zavinenia a kontrolovaná osoba sa nemohla zodpovednosti zbaviť (zákon neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa zodpovednosti dalo zbaviť). Na vznik zodpovednosti v danom prípade stačilo preukázať, že došlo k porušeniu zákonom uloženej povinnosti. Preto správne orgány neboli povinné skúmať a prihliadať na postupy v obchodnej činnosti žalobcu. Ohľadom ďalšej žalobnej námietky žalovaný konštatoval, že odstránenie zistených nedostatkov nezbavilo žalobcu zodpovednosti za protiprávne konanie v rozhodujúcom období (v čase metrologického dozoru dňa 15.11.2012), nakoľko pokuta bola uložená za porušenie ust. § 19 ods. 1, 2 zákona o metrológií, keďže podľa dôkazov preukázateľne bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológií. Ak by žalobca neodstránil v určenej lehote zistené nedostatky došlo by k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. g). Žalobca v priebehu celého konania nespochybnil, že z jeho strany došlo k zistenému protiprávnemu konaniu a v protokole uviedol, že s kontrolou súhlasil, odstránil nedostatky a nenamietal protiprávny stav a preto mal za preukázané, že k protiprávnemu konaniu zo strany žalobcu došlo. K uloženiu sankcie došlo podľa § 36 ods. 1 písm. c) a preto sa nevedel vyjadriť k námietke o tom, že nevznikla podmienka na uloženie sankcie podľa § 36 ods. 1 písm. b), g), h) zákona o metrológií. Žalovaný pokladal napadnuté druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie za súladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko z nich bolo zrejmé ako správne orgány postupovali pri aplikácií správnej úvahy pri použití právnych predpisov a uvedení skutočností majúcich vplyv na výšku pokuty. Potvrdil, že preskúmal kritéria podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológií a potvrdil výšku uloženej pokuty, nakoľko z výroku odôvodnenia vyplynulo, že 1. stupňový správny orgán prihliadol na charakter a závažnosť protiprávneho konania žalobcu spočívajúcom v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, čas protiprávneho konania - vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa 15.11.2012, spôsob, akým došlo k porušeniu zákona - používanie pri meraniach súvisiacich s platbami váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II. používanú v zdravotníctve bez platného overenia, ako aj na následky zisteného protiprávneho konania - nezaručenie správnych výsledkov meraní a tým možné ohrozenie zdravia spotrebiteľa, možnosť spôsobenia majetkovej ujmy spotrebiteľa a možného neoprávneného majetkového prospechu žalobcu. Pokuta bola uložená v zákonných medziach, žalobca v svojom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky pokuty a túto považoval za primeranú a plniacu preventívnu ako aj represívnu funkciu. K výške pokuty uviedol, že túto nemohol znížiť, nakoľko zo znenia § 36 ods. 1 zákona o metrológií vyplývala povinnosť uložiť pokutu tomu, kto naplnil niektorú zo skutkových podstát uvedených správnych deliktov. Podľa ustanovení zákona o metrológií 1. stupňový správny orgán nebol oprávnený upustiť od uloženia pokuty. 3. Súd sa oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: Protokol P č. 3215/2012 zo dňa 15.11.2012 o výsledku kontroly plnenia povinností ustanovených zákonom č. 142/2000 Z. z., oznámenie Slovenského metrologického inšpektorátu, Bratislava (1. stupňový správny orgán) z 23.11.2012 o začatí správneho konania za podozrenie z porušenia § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii v prevádzke lekáreň LENKA, písomnosť žalobcu - odvolanie z 04.12.2012 ohľadom začatia správneho konania, pracovný list Slovenskej legálnej metrológie vystavený 20.11.2012 a zaslaný 30.11.2012 Slovenskému metrologickému inšpektorátu, Bratislava. Rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu (1. stupňový správny orgán), číslo 3215/600/2012/R zo dňa 28.01.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 900 € za porušenie ust. § 19 ods. 1, 2 písm. c) zákona o metrológií z dôvodu, že na prevádzke Lekáreň Lenka, Martinčekova 116, Varín, v čase kontroly dňa 15.11.2012 používal pri meraniach súvisiacich s platbami podľa osobitného predpisu a pri ochrane zdravia - pri príprave a predaji liečiv určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II., používanú v zdravotníctve, typ: GF - 2000, výr. č.: TO300472 bez platného overenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v prevádzke žalobcu bola dňa 15.11.2012 vykonaná kontrola podľa zákona o metrológií a bolo zistené, že žalobca pri meraniach používal meradlo - váhu bez platného overenia. Z kontroly bol vyhotovený protokol P č. 3215/2012, s ktorým bola žalobcova zamestnankyňa oboznámená a uviedla súhlas s kontrolou. Listom č. 3215/12/ZK zo dňa 23.11.2012 bolo žalobcovi oznámené začatie konania o uložení pokuty a daná možnosť vyjadriť sa k zisteným nedostatkom. Žalobca listom zaslaným 1. stupňovému správnemu orgánu 21.11.2012 informoval o odstránení zistených nedostatkov a listom zo dňa 04.12.2012 podal odvolanie voči začatiu správnemu konaniu vo veci uloženia pokuty. Žalobcovi bolo pri kontrole dňa 15.11.2012 uložené nápravné opatrenie s termínom ihneď používať pri príprave a predaji liečiv určené meradlo - váhu s platným overením a informovať správny orgán do 30.11.2012 o odstránení nedostatkov. V rozhodnutí sa konštatovalo, že ani odstránenie zistených nedostatkov nezbavuje žalobcu zodpovednosti za jeho protiprávne konanie v rozhodnom období. Žalobca neplnil zákonnú povinnosť používať pri príprave a predaji liečiv určené meradlo - váhu s platným overením. Prvostupňový správny orgán uviedol, že posúdil všetky skutočnosti a zistil zo strany kontrolovanej osoby (žalobcu) porušenie § 19 ods. 1, 2 písm. c) zákona o metrológií a zhodnotil všetky dôkazy zistené pri vykonanej kontrole. Pri určení výšky pokuty vzal do úvahy skutočnosť, že za zistené nedostatky v plnom rozsahu zodpovedal žalobca a to objektívne bez ohľadu na zavinenie alebo iné okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Zohľadnil charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania spočívajúcom v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, spôsob, akým došlo k porušeniu zákona - tým, že žalobca nezabezpečil platné overenie meradla. Prihliadol tiež na následky - používaním daného meradla pri príprave a predaji liečiv neboli zaručené správne výsledky meraní pri navažovaní liekov pri príprave liečiv a nebolo zaručené ich kvantitatívne zloženie, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa. Taktiež mohla byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a mohlo dôjsť k neoprávnenému majetkovému prospechu žalobcu. Potom uloženú výšku pokuty (maximálna 6 638,78 €) pokladal za primeranú charakteru a závažnosti zisteného protiprávneho konania žalobcu. Odvolanie žalobcu zo dňa 06.02.2013 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu, v ktorom vyjadril nesúhlas s výškou uloženej pokuty a uvedením, že zistený nedostatok v stanovenej lehote (30.11.2012) odstránil dňa 20.11.2012 overením danej váhy v Slovenskej legálnej metrológii Žilina (Pracovný list). Poukázal na to, že zistený nedostatok sa mu stal prvý krát a pri jeho činnosti nikdy nemohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa, nemohla byť spôsobená majetková ujma a ani nemohlo dôjsť k jeho neoprávnenému majetkovému prospechu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol žalobcove odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, nakoľko žalovaný mal za to, že námietky vznesené žalobcom v odvolaní boli právne irelevantné, prvostupňové rozhodnutie a ani správne konanie mu predchádzajúce netrpelo takou vadou, pre ktoré by bolo potrebné ho zmeniť alebo zrušiť. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje opis postupu 1. stupňového správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, stručný obsah odvolania žalobcu zo dňa 09.02.2013 voči nemu. V ďalšom žalovaný konštatoval, že 1. stupňový správny orgán úplne zistil skutkový stav veci a aplikoval naň príslušné ustanovenia o metrológii. K námietke žalobcu o nesúhlase s výškou udelenej pokuty, keďže v stanovenom termíne (30.11.2012) splnil uloženú povinnosť premerania váhy (zisteného nedostatku) a to dňa 20.11.2012, žalovaný uviedol, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológií sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Preto na vznik zodpovednosti žalobcu nebolo potrebné zisťovať ani preukazovať jeho zavinenie, ani stupeň zavinenia (nedbanlivosť alebo úmysel) a žalobca sa zodpovednosti nemohol zbaviť. Zákon o metrológií neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa žalobca svojej zodpovednosti zbavil. Na vznik zodpovednosti žalobcu stačilo preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológií. Samotné odstránenie zisteného nedostatku nezbavilo žalobcu (kontrolovanú osobu) zodpovednosti za protiprávne konanie v čase metrologického dozoru dňa 15.11.2012. Žalovaný ani nespochybnil to, že z jeho strany došlo k zistenému protiprávnemu konaniu. K námietke o výške uloženej pokuty, žalovaný preskúmal kritéria podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológií a jej výšku potvrdil, nakoľko z výroku a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že 1. stupňový správny orgán prihliadol v súlade s § 36 ods. 3 na charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania spočívajúcom v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa a čas protiprávneho konania vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa 15.11.2012. Vzal do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona - tým, že žalobca nezabezpečil platné overenie meradla. Prihliadol tiež na následky protiprávneho konania - používaním daného meradla pri príprave a predaji liečiv neboli zaručené správne výsledky meraní pri navažovaní liekov pri príprave liečiv a nebolo zaručené ich kvantitatívne zloženie, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa. Taktiež mohla byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a mohlo dôjsť k neoprávnenému majetkovému prospechu žalobcu. Potom skonštatoval, že pokuta bola uložená v zákonných medziach ustanovených v § 36 ods. 1 (maximálna výška pokuty za jeden správny delikt 6 638,78 €) pokladal za primeranú charakteru a závažnosti zisteného protiprávneho konania žalobcu a dostatočne odôvodnenú. Uložením pokuty v nižšej výške by neboli naplnené základné funkcie takéhoto administratívneho postihu - funkcia preventívna a represívna. Žalovaný uviedol, že nebolo možné, aby žalobcovi bolo uložené napomenutie alebo symbolická pokuta 66 €, keďže pri určení výšky pokuty využil svoju diskrečnú právomoc (správnu úvahu), výšku pokuty nemohol znížiť ani z dôvodu, že za iné správne delikty spáchané v takomto rozsahu postupuje pri výške ukladania pokút analogicky. V prípade začatia správneho konania, zákon neumožnil správnemu orgánu upustenie od uloženia pokuty, pretože na takýto postup nebol oprávnený. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli plne súladné so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ust. § 8 ods. 1 až 4 zákona o metrológii, určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie a) pri meraniach súvisiacich s platbami, b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia, c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov, d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti, e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia. Bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlá nesmú uvádzať na trh. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, metrologická kontrola sa uskutočňuje pred uvedením určených meradiel na trh a počas používania určených meradiel. Podľa ust. § 15 ods. 1 až 5 cit. zákona, overenie určeného meradla pozostáva zo skúšky meradla a potvrdenia jeho zhody so schváleným typom a s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla. Ak daný druh meradla schváleniu typu nepodlieha, ide o potvrdenie jeho zhody s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla. Ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba vykoná overenie v termíne dohodnutom s objednávateľom. Ak ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba vykoná overenie určeného meradla mimo svojho pracoviska, môže požadovať od objednávateľa overenia určeného meradla, aby poskytol vhodnú miestnosť, skúšobné zariadenia, pomôcky a materiál, osobné ochranné pracovné prostriedky, potrebný počet zamestnancov a zabezpečil všetky ostatné podmienky na vykonanie overenia. Ak určené meradlo podlieha schváleniu typu, ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba môže od objednávateľa overenia požadovať aj rozhodnutie o schválení typu meradla. O overení určeného meradla ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba vydá doklad o overení alebo meradlo označí overovacou značkou, alebo vydá doklad o overení a súčasne meradlo označí overovacou značkou. Ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba je povinná vydať doklad o overení, aj keď meradlo označí overovacou značkou, ak o to požiada objednávateľ overenia. Čas platnosti overenia určeného meradla sa počíta odo dňa overenia. Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná a) používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku, b) udržiavať používané určené meradlá v náležitom technickom stave, c) predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona, d) používať určené meradlá toho druhu, ktorý je na daný účel použitia určený, e) viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia. Podľa ust. § 36 ods. 1, 3 a 4 zákona o metrológii v znení účinnom v čase začatia konania, metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200 000 Sk (6.638,78 €) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že a) pri svojej činnosti na území Slovenskej republiky nepoužíva jednotky podľa § 4, b) nepoužíva určené meradlá pri meraniach na účely podľa § 8 ods. 2, c) používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel, d) poškodí, neoprávnene pozmení alebo odstráni overovaciu značku, zabezpečovaciu značku alebo značku montážnika, e) opraví alebo vykoná montáž určeného meradla bez registrácie predpísanej týmto zákonom alebo neplní podmienky registrácie, f) sťažuje alebo marí výkon metrologického dozoru, g) neodstráni v určenej lehote nedostatky zistené pri metrologickom dozore, h) nevedie evidenciu používaných určených meradiel, i) nepoužíva určené meradlá toho druhu, ktorý je na daný účel použitia určený, j) nezabezpečí prvotné overenie určeného meradla po vykonanej oprave, k) neudržiava používané určené meradlo v náležitom technickom stave, l) umiestnil na meradlo značku alebo symbol, ktoré by mohli viesť k zámene so značkami schváleného typu alebo s osobitnými značkami a k uvedeniu do omylu, m) uvedie na trh spotrebiteľské balenie, ktorého skutočný obsah nezodpovedá menovitému množstvu. Pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď metrologický inšpektorát zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a to nepreskúmateľnosti rozhodnutia a existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie 1. stupňového správneho orgánu sú (z hľadiska namietanej nepreskúmateľnosti) súladné zo zákonom. Neobstojí ani námietka arbitrárnosti konania, resp. rozhodnutia žalovaného, nakoľko toto obsahuje všetky zákonom (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku) požadované náležitosti a to aj z hľadiska odôvodnenia výšky pokuty, ktorá bola uložená v zákonom vymedzenom rozsahu predstavujúcou cca 15% maximálne možnej výšky pokuty. Oba správne orgány pri určení výšky pokuty dostatočne odôvodnili všetky zákonné predpoklady (uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z. z.) rozhodné na posúdenie uloženia pokuty, jasne a presvedčivo formulovali záver o primeranosti výšky uloženej pokuty vzhľadom na charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania žalobcu (spočívajúcom v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa), čase protiprávneho konania (vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa 15.11.2012), spôsobe, akým došlo k porušeniu zákona (nezabezpečenie platného overenia meradla) a následkov žalobcovho protiprávneho konania (používaním daného meradla pri príprave a predaji liečiv neboli zaručené správne výsledky meraní pri navažovaní liekov pri príprave liečiv a nebolo zaručené ich kvantitatívne zloženie, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa mohla byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a mohlo dôjsť k neoprávnenému majetkovému prospechu žalobcu). Zákon o metrológii stanovuje v § 36 ods. 1 písm. c) povinnosť uložiť na porušenie zákonných povinností ako sankciu - pokutu, pričom ohraničuje jej hornú hranicu. Správny orgán pri ukladaní pokuty musí zohľadniť zákonné kritéria (§ 36 ods. 3) a vo svojom rozhodnutí musí odôvodniť ako na každé z nich prihliadol. Potom stanovenie výšky pokuty za zistený správny delikt správnym orgánom je výsledkom jeho správnej úvahy a súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého správneho rozhodnutia prihliada iba na to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk zákona. V danom prípade súd musí konštatovať, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (aj prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí) dôsledne zaoberal všetkými zákonnými hľadiskami a rozvinul svoju správnu úvahu o výške uloženej pokuty žalobcovi. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí plne rešpektoval tak preventívnu, ako aj represívnu funkciu pokuty, z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti ako aj vyvarovaniu sa porušovania zákonných povinností žalobcom do budúcna. Za spôsobené porušenie povinností správne orgány museli uložiť kontrolovanému subjektu (žalobcovi) finančnú pokutu podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. a len upozornenie na protiprávny stav v danom prípade nebolo možné, pretože takýto postup zákon správnemu orgánu neumožňuje. Prípadné uloženie pokuty vo výške 1% z maximálnej prípustnej výške (66 €), tak ako to navrhoval žalobca (v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) by aj podľa súdu dostatočným spôsobom nesplnilo preventívnu ani represívnu funkciu pokuty. V danom prípade išlo o správny delikt vymedzený v § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z., ktorý je založený na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Preto na vznik zodpovednosti žalobcu nebolo potrebné zisťovať a preukazovať jeho zavinenie (ani stupeň zavinenia - nedbanlivosť alebo úmysel) a žalobca sa svojej zodpovednosti nemohol zbaviť, nakoľko zákon o metrológií neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa žalobca svojej zodpovednosti zbavil. Na povinnosť uložiť pokutu za zistené porušenie povinnosti nemá vplyv následné odstránenie protiprávneho stavu. Na vznik žalobcovej zodpovednosti stačilo preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii, čo sa v danom prípade bezpochyby uskutočnilo. Taktiež samotné odstránenie zisteného nedostatku nezbavilo žalobcu zodpovednosti za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v čase metrologického dozoru dňa 15.11.2012. Bolo povinnosťou žalobcu zjednať nápravu odstránením zisteného nedostatku v stanovenej lehote (do 30.11.2012) a preto poukazovanie na túto skutočnosť z hľadiska výšky uloženej pokuty neobstojí. Súd musí dať za pravdu žalobcovi, že zákonná podmienka na uloženie mu sankcie podľa § 36 ods. 1 písm. b), g), h) zákona č. 142/2000 Z. z. nevznikla, avšak zároveň je potrebné poukázať na to, že žalobcovi podľa tohto ustanovenia sankcia uložená nebola (bola mu uložená podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z.). Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, obsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku) a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Taktiež správne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo v súlade so zákonom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.