Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/138/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200960 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200960.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: I.. P. C., bytom XXX XX E. Š. XX, zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-28/2013 zo dňa 04.04.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 10.05.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-28/2013 vydaného dňa 04.04.2013, ako aj rozhodnutia 1. stupňového správneho orgánu Personálneho rozkazu č. 5 zo dňa 09.01.2013, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol ním podaný rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru policajta. Obe rozhodnutia správnych orgánov pokladal za nezákonné, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali v jeho rozklade uvádzanými skutočnosťami, najmä rozdielnym prístupom pri rozhodovaní o jeho prepustení zo služby vo vzťahu k viacerým iným policajtom, ktorí mali spáchať totožný skutok ako on s rovnakou intenzitou porušenia. Konanie a rozhodnutie žalovaného bolo voči nemu diskriminačné a bola porušená aj zákonná zásada rovnakého prístupu. Žalovaný v tej istej veci postupoval voči policajtom rôzne, čo nepovažoval za zákonné. Mal za to, že ani jeho správanie nenapĺňalo skutkové znaky prepustenia zo služobného pomeru a to s poukazom na okolnosti daného prípadu a tým aj intenzitu porušenia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí venoval iba všeobecným tvrdeniam o tom, že došlo k porušeniu avšak bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Nijako sa nevysporiadal ani so stanoviskom odborového orgánu, ktorý nesúhlasil s jeho prepustením. Rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný sa nezaoberal jeho námietkami uvádzanými v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu, kde poukázal na pochybenia a nezrovnalosti pri realizovaní dychových skúšok zo strany pracovníkov inšpekčnej služby, ktoré pravdepodobne mali vplyv na výšku zistenej hladiny alkoholu v krvi u neho. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočívala aj v tom, že pri výsluchu barmana z daného rekreačného zariadenia nebolo postupované v súlade s § 35 ods. 4 správneho poriadku, kedy tento nebol poučený o možnosti odmietnuť vypovedať a to isté sa vzťahuje aj k výpovediam vypočutých účastníkov podujatia. Poukázal na to, že žalovaný rozhodoval pri jeho prepustení skôr svojvoľne, protizákonne, nespravodlivo a diskriminačne, keďže ostatní policajti boli v danom prípade za rovnaký skutok zvýhodnení (potrestaní ináč) a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia zo strany žalovaného. V jeho prípade neboli kumulatívne splnené obidve hmotnoprávne podmienky predpokladané ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Zjavná nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného bola aj v tom, že žalovaný nerozhodol v lehote 60 dní odo dňa podania jeho rozkladu. Mal za to, že jeho konanie nenapĺňalo tak zákonné, ako aj materiálne znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko jeho konanie nebolo zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti a nebola splnená ani podmienka spočívajúca v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Taktiež nenastala ani intenzita porušenia služobnej prísahy a služobných povinností v takej miere, aby mohla byť relevantným podkladom pre rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru. Žalovaný nedostatočne prešetril a vyhodnotil skutočnosti ako aj nesprávne právne zhodnotil daný skutok, čím dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.06.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Opísal priebeh konania vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom č. 5 zo dňa 09.01.2013, pretože svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutok, ktorý bol dôvodom žalobcovho prepustenia spočíval v tom, že žalobca sa v dňoch 19.11.2012 až 22.11.2012 zúčastnil plnenia plánovaných služobných úloh v rekreačnom zariadení, pričom dňa 20.11.2012 nastúpil o 9,00 hod. do zamestnania a o 11,42 hod. bol na základe anonymného oznámenia a uskutočnenej operatívnej kontroly podrobený dychovej skúške na alkohol v dychu s výsledkom 0,33 mg/l, čo po prepočte činilo 0,66 promile alkoholu. Po opakovanej dychovej skúške konanej o 12,27 hod. bola zistená hladina 0,54 promile alkoholu a potom bolo zistené, že v čase nástupu do výkonu služby o 9,00 hod. bola jeho hladina alkoholu v krvi 1,09 promile. Takýto skutkový stav bol zistený šetrením nadriadeného, ktorý začal dňa 26.11.2012 konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, uvedomil ho a požiadal o vyjadrenie sa k veci. Poukázal na výsledky dokazovania, v rámci ktorého bol vypočutý žalobca, barman ktorý mal dňa 19.11.2012 službu v bare hotela Avena a aj viacerí prítomní účastníci školenia. Po vyhodnotení získaných dôkazov žalobcov nadriadený dospel k záveru, že žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru prerokoval s príslušným odborovým orgánom, ktorý vzal návrh na žalobcove prepustenie na vedomie a doporučil ho riešiť disciplinárne. Žalobca bol s návrhom, ako aj dôkazmi oboznámený a k návrhu na prepustenie sa dňa 01.01.2013 nesúhlasne vyjadril s poukazom na svoju predchádzajúcu služobnú činnosť. Žalobca sa konania, pre ktoré bol prepustený zo služobného pomeru dopustil dňa 20.11.2012. Jeho nadriadený tento dôvod zistil dňa 22.11.2012 a predmetný personálny rozkaz o jeho prepustení zo služobného pomeru mu bol doručený dňa 11.01.2013. Preto považuje zákonné lehoty na žalobcove prepustenie za dodržané. Žalovaný mal za to, že nemožno akceptovať námietku o porušení zásady rovnakého zaobchádzania a zásady súladu výkonu práv a povinností s dobrými mravmi odvolávajúc sa na medializáciu prípadu, nakoľko pri rozhodovaní bolo potrebné zachovávať individuálny prístup, pričom v prípade žalobcu rozhodol na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu veci a nebolo rozhodujúce, kde sa vzdelávanie policajtov vykonávalo, ale to, že sa jednalo o plnenie služobných úloh, ktoré bolo riadne a vopred plánované. V danom prípade niet dôvodu pochybovať o postupe pracovníkov kontroly pri vykonávaní dychových skúšok, ktoré boli uskutočnené certifikovaným analyzátorom dychu s platným overením. Vyjadril presvedčenie, že v personálnom rozkaze boli riadne odôvodnené obe podmienky prepustenia, teda aj podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby nakoľko, bolo za preukázané naplnenie dôvodov prepustenia. Stanovisko príslušného odborového orgánu nebolo pre neho záväzné a taktiež nebolo záväzné ani poukazovanie na iné prípady, nakoľko každý prípad bol individuálny a záväzný iba pre ten skutok, ktorý sa v ňom riešil. V prípade žalobcu jeho nadriadený zachoval individuálny prístup, náležite zhodnotil intenzitu žalobcovho konania z hľadiska závažnosti a nebezpečnosti konania a jeho následkov. Nie každé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti má taký charakter, aby odôvodňovalo prepustenie zo služobného pomeru. Zároveň boli zohľadnené aj predchádzajúce výsledky služobnej činnosti žalobcu. Tento mal možnosť navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a preto nemožno hovoriť o ukrátení žalobcu na jeho právach. Za bezvýznamnú pokladal námietku o nepoučení vyslúchaných osôb o možnosti nevypovedať, nakoľko na dané konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V danom prípade nadriadený nerozhodoval svojvoľne, protizákonne alebo diskriminačne, nakoľko kritériom bola zistená hladina alkoholu pri dychových skúškach a ostatní policajti s minimálnou hladinou alkoholu v dychu boli riešení disciplinárne a nie zvýhodnení, ako to namietal žalobca. 3. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z 02.01.2013 a 21.12.2012, vyjadrenie sa žalobcu k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru z 01.01.2013 a 29.11.2012, oboznámenie sa žalobcu s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru z 31.12.2012, vyjadrenie odborového zväzu polície z 27.12.2012, úradný záznam z 17.12.2012 MV SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby, zápisnice o výsluchu osôb - žalobcu, L. P. - obsluhujúceho barmana hotela Avena, účastníkov školenia - V. M., I. T., N. N. a L. Š., odborné stanovisko Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, úradný záznam o výsledku kontroly, záznam o dychovej skúške, certifikát o overení analyzátora dychu, úradný záznam o výsledku kontroly v rekreačnom zariadení hotel Avena z 26.11.2012 a 23.11.2012. Dôvod prepustenia žalobcu (PR č. 5 zo dňa 09.01. 2013) bol vymedzený tým, že sa v dňoch 19.11.2012 až 22.11.2012 zúčastnil plnenia služobných úloh v rámci vzdelávacieho procesu v rekreačnom zariadení Relax hotel Avena, pričom dňa 20.11.2012 nastúpil o 9, 00 hod. na zamestnanie a o 11,42 hod. bol na základe anonymného oznámenia v rámci operatívnej kontroly podrobený dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,33 mg/l, čo v prepočte činilo 0,66 promile alkoholu. Z uvedeného dôvodu bol o 12,27 hod. podrobený opakovanej dychovej skúške s výsledkom 0,27 mg/l, v prepočte 0,54 promile alkoholu. Obe skúšky boli realizované analyzátorom dychu s platnosťou overenia. Spätným prepočtom bolo zistené, že v čase nástupu do výkonu služby o 9,00 hod. by mal koncentráciu etanolu v krvi v hodnote 1,09 promile. O začatí konania o prepustení zo služobného pomeru bol žalobca upovedomený a zároveň sa k nemu vyjadril s tým, že dňa 19.11.2012 vo večerných hodinách sa zúčastnil posedenia s účastníkmi školenia, na ktorom do 23,00 hod. konzumoval pivo, avšak nie v takom množstve, aby mohla byť jeho skúška pozitívna. Vyjadril nespokojnosť s postupom pracovníkov vykonávajúcich kontrolu, ako aj podozrenie, že mu niekto pridal do nápoja bez jeho vedomia látku, čo v tele zvyšuje a udržuje alkohol za účelom jeho diskreditácie. Nesúhlasil s tým, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a už vôbec nie, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, vzhľadom na jeho dovtedajšie výsledky služobnej činnosti a poukázal, že mu nebola zakázaná služobná činnosť. Nadriadený žalobcu vykonal vlastné vyšetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a zápisnicami výsluchov žalobcu, L. P. (v rozhodný čas obsluhujúceho barmana hotela Avena), viacerých účastníkov školenia (V. M., I. T., N. N. a L. Š.) a ich dôslednom vyhodnotení dospel k záveru, že žalobca porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Následne pristúpil k spracovaniu návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru, ktorý bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý vzal návrh na vedomie a doporučil žalobcu riešiť disciplinárne. Žalobca s návrhom nesúhlasil (písomné vyjadrenie 01.01.2013), poukazujúc na svoju predchádzajúcu služobnú činnosť ako aj to, že po vykonaní dychových skúškach nebol zo služby odvolaný, ale vykonával ju ďalej. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď do výkonu štátnej služby nastúpil a túto vykonával pod vplyvom alkoholu, napriek tomu, že bol oznámený so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov na miestach výkonu štátnej služby i mimo týchto miest a nenastupovaním pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keďže počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom (§ 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.) a internými aktmi riadenia a zároveň hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h), pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Zároveň ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi policajného zboru, pričom táto požiadavka vyplýva z právneho postavenia ako aj úloh, ktorých sa policajt zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu, napriek poučeniu o prijatých opatreniach v súvislosti s požívaním alkoholu a dopustil sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka policajného zboru. Záverom žalovaný poukázal na doterajšie pôsobenie žalobcu pri plnení služobných úloh, kedy bol tento 20 krát disciplinárne odmenený a 3 krát mu bolo uložené disciplinárne opatrenie. Svedomité plnenie povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka a nie je možné ním ospravedlniť protiprávne konanie žalobcu. Podaným rozkladom zo dňa 22.01.2013 voči predmetnému personálnemu rozkazu žalobca považoval postup a rozhodnutie v danom prípade v rozpore so zákonom a žiadal personálny rozkaz zrušiť a vec vrátiť na ďalšie posúdenie. Bol presvedčený, že v danej veci nebolo voči jednotlivým policajtom postupované rovnako, došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania ako aj k porušeniu toho, že výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že v konaní inšpekčnej služby MV SR došlo k podstatným pochybeniam. Spochybnil spoľahlivosť zistenia nameraných hodnôt alkoholu v krvi. Poukázal na rozpornosť, s ktorou sa správny orgán nevysporiadal a to prečo policajtov nechali ďalej vykonával službu, to znamená byť účastný na prednáškach a prečo on nebol dočasne pozbavený služby, keď bolo neskôr voči nemu vyvodené personálne opatrenie. Nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu oboch zákonných podmienok (§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. ) na jeho prepustenie (a to aj vzhľadom na dočasné nepozbavenie ho výkonu služby), vysporiadaniu sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu vzhľadom na hodnotu zisteného alkoholu a jeho doterajší výkon služby. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol vyššie uvedený podaný rozklad a potvrdil personálny rozkaz, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, nakoľko mal za nepochybné, že sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. V rozklade žalobcu uplatnené námietky nebolo možné akceptovať, nakoľko v celom konaní o jeho prepustení služobný orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci, spoľahlivo ustálil skutkový stav a žalobcovi preukázal spáchanie protiprávneho konania zakladajúce dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Všetky dôkazy v rozsahu na vydanie napadnutého rozhodnutia boli zhromaždené v konaní v súlade so zákonom, zhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to či svedčili v prospech, ale v neprospech žalobcu. Žalobcova námietka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a zásada súladu výkonu práv a povinností s dobrými mravmi odvolávajúc sa na medializáciu prípadu nebola podstatná. Taktiež nebol dôvod pochybovať o postupe pracovníkov kontroly pri vykonávaní dychových skúšok na alkohol. Pri dychových skúškach bol použitý analyzátor dychu zn. Alco - senzor IV CM, ktorý bol riadne certifikovaný, s platnosťou overenia do 29.03.2013. Nebolo rozhodujúce v akých priestoroch bola dychová skúška vykonávaná a či bola vykonávaná za prítomností civilných osôb. Hodnoty namerané certifikovaným analyzátorom dychu bolo jednoznačne potrebné považovať za dôkaz a vplyv na výsledok merania uvádzaný žalobcom bol zanedbateľný. V personálnom rozkaze boli riadne odôvodnené obe podmienky prepustenia, teda aj podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Stanovisko príslušného odborového orgánu nebolo pre žalobcovho nadriadeného záväzné a nezakladalo dôvod na zrušenie napadnutého personálneho rozkazu a to ani v prípade, ak by návrh na prepustenie zo služobného pomeru nebol s príslušným odborovým orgánom prerokovaný vopred. Taktiež žalobcova námietka o nevyužití inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nebola dôvodná, keďže ide o dočasné opatrenie, ktoré sa využíva vtedy, ak nie sú naplnené dôvody pre prepustenie zo služobného pomeru. Dôvody prepustenia zo služobného pomeru boli naplnené a preto nebolo potrebné daný inštitút využiť. V danom prípade išlo o riadne organizovanú akciu služobného úradu, nejednalo sa o žiadnu mimoslužobnú činnosť, alebo dobrovoľnú aktivitu účastníkov školenia, vôbec nie o relaxačný pobyt. Účasť na školení bola pre žalobcu riadnym výkonom štátnej služby, za ktorý mu patril služobný plat. Nemal udelené služobné voľno a ani dovolenku, preto bol povinný počas školenia plniť svoje služobné povinnosti, dodržiavať služobnú disciplínu akoby vykonával služobnú činnosť na útvare. Ostatní policajti s pozitívnou dychovou skúškou, ktorí neboli prepustení, boli riešení disciplinárne. Ponechanie žalobcu vo výkone služby aj po pozitívnych dychových skúškach nemalo vplyv na napadnuté rozhodnutie a nezakladalo dôvod jeho zrušenia. Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ (zákon č. 73/1998 Z. z.) kladie na príslušníkov PZ vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru a to nielen pri výkone štátnej služby, ale aj mimo nej a ich porušenie nekompromisne postihuje a zároveň vyžaduje dodržiavanie svojich ustanovení, ktoré sú prísnejšie ako majú iné zákony (napr. Zákonník práce). Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď do výkonu štátnej služby nastúpil a túto vykonával pod vplyvom alkoholu, napriek tomu, že bol oznámený so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov na miestach výkonu štátnej služby i mimo týchto miest a nenastupovaním pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keďže počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom (§ 136 písm. d) zákon č. 73/1998 Z. z. a internými aktmi riadenia a zároveň hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h), pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Záverom uviedol, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomité plnenie základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi policajného zboru, pričom táto požiadavka vyplýva z právneho postavenia ako aj úloh, ktorých sa policajt zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu, napriek poučeniu o prijatých opatreniach v súvislosti s požívaním alkoholu a dopustil sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka policajného zboru. Zotrvanie žalobcu v služobnom pomere by nebolo dobrým príkladom pre ostatných policajtov, na ktorých činnosť sú kladené vyššie nároky a to aj mimo priameho výkonu služby, ich konanie má väčšiu zodpovednosť a svojím správaním majú byť vzorom ostatným občanom. Tiež žalovaný poukázal na doterajšie pôsobenie žalobcu pri plnení služobných úloh, kedy bol tento 20 krát disciplinárne odmenený a 3 krát mu bolo uložené disciplinárne opatrenie. Svedomité plnenie povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka a nebolo možné ním ospravedlniť žalobcove protiprávne konanie. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), .) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný d) nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol, Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím 1. stupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov námietok uvedených v žalobe. Vznesené námietky žalobcu o tom, že vypočúvaní svedkovia (barman ako aj účastníci školenia) neboli pred svojím výsluchom poučení o možnosti odmietnuť vypovedať (porušenie správneho poriadku - § 35 ods. 4), že žalovaný nerozhodol v lehote 60 dní odo dňa podania o jeho rozklade, ako aj to, že sa nevysporiadal v rozhodnutí so stanoviskom odborového orgánu, ktorý nesúhlasil s jeho prepustením podľa názoru súdu nemajú žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ani nepredstavujú nezákonnosť v postupe žalovaného. Všetky vypočúvané osoby boli poučené v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý vylučuje postup podľa správneho poriadku (na ktorého porušenie pri výsluchoch sa žalobca odvolával), čo vyplýva z § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. Administratívny spis obsahuje vyjadrenie Odborového zväzu polície v Slovenskej republike z 27.12.2012, ktoré zobralo návrh na žalobcove prepustenie na vedomie a navrhlo ho riešiť disciplinárnym opatrením podľa § 53 zákona č. 73/1998 Z. z. Na zákonnosť rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru nemá vplyv nedanie vysloveného súhlasu príslušného odborového orgánu s prepustením dotknutého policajta. Nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade nepredstavuje také porušenie, ktoré by zákon postihoval neplatnosťou takéhoto rozhodnutia. Námietka o rozdielnom prístupe žalovaného k žalobcovi a iným policajtom, ktorí sa dopustili rovnakého konania nie je dôvodná. Je na posúdení nadriadeného každého policajta aký vyvodí postih voči nemu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, pričom na uložený disciplinárny postih má vplyv intenzita porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo je potrebné v každom prípade individuálne posúdiť. Z obsahu administratívneho a ani súdneho spisu nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, že aj iní policajti prítomní školenia a podrobení dychovej skúške na prítomnosť alkoholu sa dopustili totožného skutku s rovnakou intenzitou porušenia ich služobných povinností. Súd dospel k záveru, že posudzované konanie žalobcu v danom prípade napĺňalo všetky skutkové znaky prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e), ktoré jeho nadriadený riadne zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu zistil a vyhodnotil. Konanie žalobcu - účasť na plnení služobných povinností (riadne organizovanom školení) pod vplyvom alkoholu (1,09 promile) bolo podľa súdu takým porušením služobných povinností, ktoré nie je zlučiteľné z funkciou policajta a ponechanie takéhoto policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a toto jeho konanie je potrebné hodnotiť ako konanie, s ktorým zákon spája ako následok prepustenie zo služobného pomeru, čoho si musel byť vedomý. Ohľadom uskutočnenia dychovej skúšky žalobcu súd nemal žiadne pochybnosti o jej riadnom a správnom realizovaní pracovníkmi inšpekčnej služby MV SR pri použití certifikovaného analyzátora dychu zn. Alco s platnosťou overenia do 29.03.2013 a namerané hodnoty alkoholu v dychu žalobcu bolo jednoznačne potrebné považovať za zákonne získaný dôkaz. Súd nezistil zo spisu a ani žalobca ničím nezdokladoval svoje tvrdenie o pochybení pri vykonávaní jeho dychovej skúške. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu boli vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.