Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/139/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200964 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200964.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: B.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30794536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: UPS/US1/ SSVODPPK/BEZ/2013/141-AIV zo dňa 7. marca 2013, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/141-AIV zo dňa 07.03.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 162,91 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2013 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: UPS/US1/SSVODPPK/ BEZ/2013/141-AIV zo dňa 07.03.2013. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „Úrad“), č.: B5/2012/44279/2/HOR zo dňa 05.11.2012, ktorým úrad nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (ďalej len „PP na prevádzku OMV“), pretože tento nesplnil zákonom stanovené podmienky podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“). Žalobca v žalobe navrhuje preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že zastáva názor, že posudkový lekár žalovaného nevychádzal z objektívne zistených skutočností, konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý si predvolanie k posudkovému lekárovi prebral na pošte až po vykonanom úkone, t.j. po lekárskom posúdení. Ďalej žalobca namieta, že rozhodnutie vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci a je tu dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia i podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie ako vecne nesprávne a nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.11.2013 žalovaný uviedol, že vyhodnotením predmetnej žaloby dospel k záveru, že žaloba je zmätočná a účelová, pričom dôvody v nej uvedené nezodpovedajú skutočnostiam zisteným a existujúcim v správnom konaní tak ako sú zadokumentované v spisovej dokumentácii žalovaného. K jednotlivým námietkam žaloby uviedol nasledovné: Z odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 29.11.2012 je zrejmé, že žalobca navrhol, aby lekárska posudková činnosť v odvolacom konaní bola za účasti JUDr. D.. B. D., D.., G., pričom ale nepredložil žiadne písomné splnomocnenie na jeho zastupovanie touto osobou v odvolacom konaní. Keďže žalobca nebol zastúpený, bol na základe osobnej požiadavky dňa 28.01.2013 telefonicky predvolaný na osobné vyšetrenie k posudkovému lekárovi na deň 07.02.2013 v čase 7,30 až 08,00 hod. do ambulancie posudkového lekára G.. L. do poliklinickej časti Nemocnice Svätého Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave - Petržalke. Následne bolo žalobcovi do vlastných rúk zaslané aj písomné predvolanie zo dňa 28.01.2013 s tým istým termínom a miestom lekárskeho posúdenia. V tomto predvolaní bol požiadaný, aby do spisu predložil overené plnomocenstvo osoby, ktorá má byť pri osobnom posúdení jeho zdravotného stavu. Žalobca napriek tomu, že bol predvolaný písomne aj telefonicky, sa dňa 07.02.2013 na lekárske posúdenie nedostavil, pričom v rámci telefonického rozhovoru potvrdil svoju účasť. Následne odvolaciemu orgánu doručil osobne v sprievode svojho syna lekársky nález z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 18.01.2013 a už v spise sa nachádzajúci skorší nález z úrazovej chirurgie zo dňa 16.10.2012. Doručené lekárske nálezy boli preto okamžite odstúpené posudkovému lekárovi a zapracované do lekárskeho posudku. Za účelom umožnenia opätovného posúdenia stavu žalobcu a jeho osobného stretnutia s posudkovým lekárom bola kontaktovaná dňa 19.02.2013 o 12,45 hod. p. D., ktorá prisľúbila, že zabezpečí na deň 21.02.2013 prítomnosť žalobcu na osobnom posúdení jeho zdravotného stavu. Na dohodnuté osobné stretnutie sa žalobca nedostavil a ani on a ani p. D. nepožiadali o stanovenie náhradného termínu na lekárske posúdenie posudkovým lekárom. Keďže sa žalobca aj napriek snahe žalovaného opätovne v deň 21.02.2013 lekárskemu posúdeniu nedostavil, posudkovým lekárom bol dňa 23.02.2013 na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia doplnený Lekársky posudok zo dňa 26.01.2013 a 07.02.2013 pod č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/3995, ktorý slúžil potom ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z tohto lekárskeho posudku je zrejmé, že boli posúdené lekárske nálezy týkajúce sa nálezu od všeobecného lekára pre dospelých z 21.05.2012, úrazového chirurga z 12.06.2012, psychiatra z 15.10.2012, lekára FBLR zo 16.05.2012, prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia UNB Petržalka z 03/2012 a z psychiatrického vyšetrenia z 18.01.2013. Na základe týchto nálezov posudkový lekár v objektívnom zistení stanovil, že žalobca je pohyblivý s jednou francúzskou barlou, prejde aj rýchlejším tempom vzdialenosti bez zjavného obmedzenia. Pre účely PP na prevádzku OMV stanovil záver, že postihnutie žalobcovho pravého kolenného kĺbu zodpovedá miere funkčnej poruchy 10% a žalobca je s ľahkým obmedzením funkcie ľavého kolena. Na základe uvedenej skutočnosti v osobe žalobcu sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkých zdravotným postihnutím (ďalej len „FO ŤZP“), a preto nie je odkázaný na PP OMV. K posúdeniu námietky žalobcu, že posudkový lekár konal v jeho neprítomnosti a k prevzatiu predvolania došlo až po lekárskom posúdení žalovaný uviedol, že na konanie vo veciach kompenzácie sa v zmysle § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.z. vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“), okrem ust. § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60 a § 61-68. Potom s odkazom na ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. S odvolaním sa na ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku, vzhľadom na uvedené k písomnému predvolaniu zo dňa 28.01.2013 žalovaný zastáva názor, že žiadna osoba sa nepreukázala na preberanie zásielok za žalobcu, z doručenky je zrejmé, že dňa 31.01.2013 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie predvolania žalobcovi, preto bol žalobca upovedomený o opakovanom doručení zásielky dňa 01.02.2013. Keďže si žalobca predvolanie neprevzal ani v tomto náhradnom termíne, bolo toto predvolanie dňa 01.02.2013 uložené na pošte a posledným dňom uloženia bol deň 04.02.2013. Tento deň sa považuje za deň doručenia. Žalobca si predvolanie prevzal osobne až dňa 13.02.2013. Žalovaný zastáva názor, že vzhľadom na fikciu doručenia písomného predvolania, ako aj na skutočnosť, že žalobca bol telefonicky vyzvaný na osobné posúdenie na deň 07.02.2013, bol potom zákonným spôsobom predvolaný na posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorého sa však nezúčastnil z dôvodov na jeho strane. Zo strany žalovaného teda nedošlo k porušeniu zákona. Žalobca bol opätovne prostredníctvom ním určenej osoby (. vyzvaný k osobnému posúdeniu jeho zdravotného stavu na deň 21.02.2013, ale bezdôvodne a bez ospravedlnenia sa opätovne nezúčastnil ani tohto posúdenia. Žalobca ani po prevzatí predvolania dňa 13.02.2013 neinicioval osobné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, tak v správnom konaní, ale ani v žalobe nepreukázal, že v čase doručovania predvolania bol mimo trvalého bydliska, resp. mal iný relevantný dôvod toto predvolanie v zákonnej lehote neprevziať. Prostredníctvom žalobcom určenej D. teda žalovaný jednoznačne popiera, že by neumožnil alebo odňal právo žalobcovi zúčastniť sa osobne lekárskeho posúdenia u posudkového lekára a preto ani túto námietku žaloby neuznáva. Pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle špecifikácie ako je uvedená v samotnej žalobe, a to podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, pričom žalobca navrhol za základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby zaplatiť 130,50 eur, od ktorej odvíja aj ďalšie platby, tu žalovaný zastáva názor, že v predmetnej veci sa koná o sociálnej službe podľa § 1 zákona č. 447/2008 Z.z. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v ods. 1 je teda podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Teda trovy konania sa v tomto prípade určujú podľa druhej vety § 11 ods. 4 vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu a nie ako si ich uplatnil žalobca. Vzhľadom na uvedené žalovaný záverom zastáva názor, že predmetná žaloba je zmätočná, nedôvodná a účelová. Žalobca v nej účelovo odkazuje na dôvody, ktorými malo dôjsť k porušeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V plnom rozsahu odkazuje na svoje rozhodnutie zo dňa 07.03.2013 a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd svojim rozhodnutím žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu konajúceho správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, pretože v konaní správneho orgánu sa vyskytuje taká vada, ktorá môže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.03.2013 vo veci nepriznania peňažného príspevku žalobcovi na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich zo zabezpečením prevádzky OMV, a to v kontexte námietok žalobcu, t.j. či skutočne v danom prípade žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie predmetného príspevku a či v danom prípade je skutkový stav vo veci riadne a dostatočne zistený a či v konaní sa vyskytuje vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá má spočívať predovšetkým v odňatí práva žalobcu osobne sa dostaviť k posudkovému lekárovi pre potreby vydania rozhodnutia žalovaného o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako to tvrdí žalobca. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že o žiadosti žalobcu zo dňa 31.08.2012 o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla prvostupňový orgán rozhodol dňa 05.11.2012, keď rozhodnutím č.: B5/2012/44279/2/HOR žiadosti nevyhovel a podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení svojho rozhodnutia úrad poukázal na to, že podľa komplexného posudku pracoviska posudkových činností odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA/2012/50418/ KP/47/MB zo dňa 29.10.2012 žalobcu treba považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%. Ďalej úrad uvádza, že v oblasti mobility a orientácie má žiadateľ čiastočne sťaženú pohybovú schopnosť premiestňovať sa, pohybuje sa s oporou jednej francúzskej barle, je schopný prepravovať sa v prostriedkoch MHD a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Tiež, že dňa 09.10.2012 sa konalo osobné stretnutie s posudkovým lekárom, o ktoré žiadateľ požiadal za účelom zmeny lekárskeho posudku zo dňa 05.06.2012. Následne 15.10.2012 žiadateľ doložil odborné lekárske nálezy a zdravotný stav žiadateľa bol posudkovým lekárom opätovne posúdený dňa 26.10.2012, ktorý však lekársky posudok dňa 05.06.2012 nezmenil. Z uvedeného dôvodu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiaci so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nie je navrhnutý v komplexnom posudku a preto prvostupňový orgán nemohol žiadosti žiadateľa pre nesplnenie podmienok predpokladaných ust. § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. vyhovieť. O aké presne špecifikované podmienky nesplnenia sa jedná, tu správny orgán prvého stupňa neuvádza. Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu, ktorý žiada o opätovné preskúmanie jeho komplexného zdravotného stavu z hľadiska psychického a pohybového, poukazuje na to, že sám sa nedokáže po schodoch dostať ani do svojho vlastného bytu, požíva množstvo liekov a nezvláda ani také základné životné potreby ako je varenie a na základe vyšetrenia po porade s ortopédom mu bol z hľadiska pohyblivosti doporučený osobný asistent. Preto žiadal o prehodnotenie prvostupňového rozhodnutia a určenie kontroly zdravotného stavu za účasti právneho zástupcu JUDr. D.. B. D., D.., G.. Na základe takto doručeného odvolania dňa 30.11.2012 potom vo veci konajúci správny orgán zabezpečoval podklady pre rozhodnutie o odvolaní a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že tento sa pokúsil alebo vytváral podmienky pre osobnú účasť žiadateľa na tomto opätovnom lekárskom posúdení. Dňa 18.01.2013 požiadal o podanie posudku na KZV súvisiaci s PP OMV. V administratívnom spise sa nachádza lekársky posudok zo dňa 26.01.2013 doplnený 07.02.2013 a 23.02.2013 vypracovaný posudkovým lekárom G.. C. L., ktorý diagnostikoval a zhodnotil mieru funkčnej poruchy v % nasledovne: a/ klinické diagnózy, depresívna porucha, b/ duševné poruchy a poruchy správania, afektívne poruchy nálady, stredná porucha v rozsahu 30 až 50%. Pokiaľ ide o mieru funkčnej poruchy v percentách, tento určil mieru funkčnej poruchy 40%; zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10% podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.: nie. Miera funkčnej poruchy bola teda určená len na základe bodov a/ a b/ 40% časť IV, bod: 4 písm. b/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., t.j. určená podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením MFP. MFP bola určená v strede možného rozpätia pre afektívnu poruchu nálady stredného stupňa, nakoľko prítomné ďalšie funkčné poruchy neovplyvňujú postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie, nebola MFP určená podľa MFP zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením, ďalej zvýšená o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Z toho vyvodil posudkový lekár záver, že v prípade žiadateľa, t.j. žalobcu sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým postihnutím. Tento lekársky posudok vychádzal zo zistení tak ako boli uvedené v úvode lekárskeho posudku, teda posudkový lekár posudzoval lekárske nálezy týkajúce sa žalobcu od všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 21.05.2012, úrazového chirurga zo dňa 12.06.2012, psychiatra z 15.10.2012, lekára FBLR zo 16.05.2012, ďalej vychádzal z prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia UNB Petržalka a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 18.01.2013. Posudkový lekár zároveň konštatoval, že na stretnutie s posudkovým lekárom, ktoré žiadal žiadateľ v odvolaní, že tento sa v dohovorenom termíne nedostavil. V administratívnom spise sa nenachádza plná moc, na ktorú sa žalobca odvolal vo svojom odvolaní zo dňa 29.11.2012 a doručeného správnemu orgánu dňa 30.11.2012 (C.. D.. B. D., D.., G.). B. zo žaloby je zrejmé, že tento udelil advokátovi plnú moc, ale pre súdne konanie dňa 30.04.2013. Následne žalovaný vo veci rozhodol druhostupňovým rozhodnutím dňa 07.04.2013 č.: UPS/US1/ SSVODPPK/BEZ/2013/141-AIV tak, že odvolanie zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.11.2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia odkazuje na pôvodný posudok vo veci miery funkčnej poruchy žalobcu 70% podľa prílohy č. 3 časť 4 bod 4 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z.z. a na skutočnosť, že na základe osobnej požiadavky malo byť vykonané opätovné posúdenie kompletného zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom, na ktoré sa žalobca nedostavil. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti vypracovanej pre účely odvolacieho konania bol lekársky posudok vypracovaný podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/3995 zo dňa 26.01.2013 doplnený dňa 07.02.2013 a 23.02.2013, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 40% podľa prílohy č. 3, časť III., bod 4 písm. b/ „duševné poruchy a poruchy správania, afektívne poruchy - stredná porucha“. K citovanému zákonu na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia žalobca nepovažuje sa preto za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár ako mieru funkčnej poruchy určil stred rozpätia prislúchajúci strednému stupňu afektívnej poruchy nálady 30% + zvýšenie miery funkčnej poruchy 10% pre časť XII. B.B2, bod 27, písm. a/1 pohybový a podporný aparát postihnutie končatín, dolné končatiny, obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe len ľahkého stupňa jednostranne. Potom zhodnotil, že u žalobcu sa jedná o postihnutie pravého kolenného kĺbu s ľahkým obmedzením funkcie ľavého kolena. Chôdza je možná s oporou francúzskej barly a keďže najvyššia miera funkčnej poruchy určená pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia nedosiahla hodnotu 50% predpokladanú zákonom, nejedná sa o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Z tohto vyvodil žalovaný záver, že sa nejedná v prípade žalobcu o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je splnená zákonom stanovená podmienka a podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky OMV nemožno žalobcovi poskytnúť. Vo vzťahu k plnej moci udelenej JUDr. B. D. na zastupovanie žalobcu uviedol, že v celej spisovej dokumentácie sa táto v spise nenachádza a preto bolo konané priamo so žalobcom. Zároveň uviedol, že aj napriek skutočnosti, že prvostupňový správny orgán sa pri rozhodovaní opieral aj o iný dôvod, nemalo to vplyv na výsledok konania a rozhodol o odvolaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia o odvolaní. O aký iný dôvod sa malo jednať, tu žalovaný neuviedol. Na pojednávaní dňa 07.04.2015 prítomný poverený zástupca žalovaného k otázke súdu ako a čím vysvetľuje rozdiel medzi mierou funkčného postihnutia žalobcu podľa pôvodného lekárskeho posudku zo dňa 29.10.2012 č. BA/2012/50418/KP/47/MB, z ktorého ako komplexného posudku pracoviska posudkových činností odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava prvostupňový orgán vychádzal, a ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia aj cituje, a v ktorom menovaného považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70% oproti následnému druhostupňovému posudku č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/3995 vypracovanému G.. C. L., D.. posudkovým lekárom dňa XX.XX.XXXX, doplnenom 07.02.2013 a 23.02.2013, ktorý už hovorí o 40% miere funkčnej poruchy a záverom, že sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, tento uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí sa jedná o pisársku chybu, pokiaľ je tam uvedená výška 70% a že sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%. Z obsahu administratívneho spisu súdu ale nevyplýva, žeby správny orgán prvého stupňa vykonal opravu takejto chyby, ak k nej skutočne došlo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu garantované Ústavou SR vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu taxatívnym výpočtom obsiahnutým v ustanovení v § 248 O.s.p. (a/,b/,c/,d/) vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Predmetom preskúmania súdu sú individuálne právne akty bez ohľadu na ich druh, či formálne označenie, ak sa takéto rozhodnutie správneho orgánu dotýka niektorého zo základných práv a slobôd a prekážkou nie je ani, že by nebolo ani vydané formou individuálneho právneho aktu, ale len napr. prípisom, či oznámením. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ťažké zdravotné postihnutie je ťažké zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. V zmysle § 38 ods. 1 písm. b/ bodu 2 zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V zmysle § 15 ods. 4 citovaného zákona, o peňažných príspevkoch ťažkého postihnutia, na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia komplexný posudok príslušný orgán nevypracováva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50%. V zmysle § 11 ods. 15 citovaného zákona, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. V zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia na účely kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 tohto zákona. V zmysle § 55 ods. 8 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade súd nemal pochybnosti v tom, že predmetom žaloby je rozhodnutie, ktoré spadá pod súdny prieskum v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i postupu, ktorý predchádzal vydaniu jeho rozhodnutia súd musí konštatovať, že v konaní žalovaného sa vyskytuje taká vada, ktorá môže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Treba totiž podľa názoru súdu priznať námietke žalobcu, že jeho právo na prístup ku konaniu pred orgánom verejnej správy nebolo riadne naplnené a v spojení s lekárskymi posudkami slúžiacimi ako podklad rozhodnutí nie je obsahom administratívneho spisu osvedčené, že v danom prípade, ak žalovaný sa odvoláva na skorší lekársky posudok s výškou 70% MFP a osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (dátumované dňa 29.10.2012) oproti miere funkčnej poruchy v posudku G.. L. zo dňa 26.01.2013, doplnený 07.02.2013 a 23.02.2013 s uvádzanou 40% MFP a že u žalobcu sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, že u skoršieho posudku sa jednalo o pisárske chyby, v opačnom prípade potom nie je celkom zrejmý dôvod poklesu MFP zo 70% na 40% s časovým odstupom 3 mesiacov. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je správny orgán podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, uvedenú vadu v konaní odstrániť a v závislosti od zistení, či sa skutočne jedná o pisárske chyby, toto odstrániť, inak za účasti žalobcu vykonať nové posudkové zhodnotenie kompletného zdravotného stavu ako podkladu pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu zo dňa 31.08.2012 o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Až následne žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 30.11.2012 opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti odôvodní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 162,91 eur pri priznaní námietky žalovaného obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.11.2013, a to podľa nasledovnej špecifikácie: - Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (§ 11 ods. 4 posledná veta vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške ............................................................... 60,07 eur · Prevzatie a príprava zastúpenia 30.04.2013 ........................................... 60,07 eur · Podanie žaloby na súd 16.05.2013 ......................................................... 60,07 eur - Režijný paušál (§ 16 ods. 3) ................................................................. 7,81 eur · 2 x k úkonom právnej služby vyššie ....................................................... 15,62 eur - DPH 20% .......................................................................................... 27,15 eur Celkom trovy ................................................................................................. 162,91 eur, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.