Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/139/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200965 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: D.. P. A., bytom A. XX, XXX XX B., zastúpeného: Mgr. Peter Serina advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska 10, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/142-AIV zo dňa 07.03.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/142- AIV zo dňa 07.03.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 296,44 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.05.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/142-AIV vydaného dňa 07.03.2012, ako aj rozhodnutia 1. stupňového správneho orgánu číslo: B/2012/44278/2/HOR zo dňa 02.11.2012, vrátenia mu veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo zisteného skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na posúdenie veci, ako aj tým, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutím 1. stupňového správneho orgánu nebolo vyhovené jeho žiadosti zo dňa 31.08.2012 a nebol mu priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu pre potreby fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, avšak žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a jeho odvolanie zamietol. Mal za to, že posudkový lekár žalovaného nevychádzal z objektívne zistených skutočností, nakoľko v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že vychádzal z diagnostikovaného záveru vyplývajúceho len z predložených lekárskych nálezov a v neprítomností posudzovanej fyzickej osobe. Ďalej uviedol, že predvolanie k posudkovému lekárovi si prevzal na pošte až po vykonanom úkone v rámci štandardnej úložnej doby 18 dní. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch podanej žaloby a žiadal, aby jej súd vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že nepochybil pri predvolávaní žalobcu, nakoľko tento v čase doručovania mu predvolania na vyšetrenie bol hospitalizovaný. Poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, vzhľadom na od roku 2010 vypracované posudky, podľa ktorých žalobca bol osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v miere 80 % (rok 2010), 70 % - komplexný posudok a 40 % - posudok citovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa taktiež dostatočne nevysporiadal s nálezom klinickej psychiatričky, o tom, že v prípade žalobcu zistila strednú až ťažkú psychickú poruchu. 2. K žalobe sa vyjadril dňa 25.06.2013 žalovaný a navrhol ju zamietnuť. K jednotlivým vznesený námietkam uviedol, že žalobca navrhol, aby lekárska posudková činnosť v odvolacom konaní bola za účasti JUDr. X., pričom však nepredložil žiadne písomné splnomocnenie na jeho zastupovanie touto osobou. Dňa 28.01.2013 bol žalobca telefonicky predvolaný na osobné vyšetrenie k posudkovému lekárovi stanovené na deň 02.07.2013 a zároveň mu bolo predmetné predvolanie zasielané aj písomne poštou dňa 28.01.2013. Napriek tomu sa žalobca na lekárske posúdenie nedostavil, pričom v rámci telefonického rozhovoru sa vyjadril, že sa na vyšetrenie dostaví. Žalobca v sprievode svojho syna mu doručil lekársky nález z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 18.01.2013 a nález z úrazovej chirurgie zo dňa 16.10.2012 a uviedol telefonický kontakt na JUDr. X., resp. pani X.. Doručené lekárske nálezy boli okamžite zaslané posudkovému lekárovi na zapracovanie do lekárskeho posudku a zároveň za účelom opätovného posúdenia žalobcovho zdravotného stavu na osobnom stretnutí s posudkovým lekárom bola dňa 19.02.2013 kontaktovaná p. X., ktorá prisľúbila zabezpečiť na deň 21.02.2013 jeho prítomnosť na osobnom posúdení zdravotného stavu. Na dohodnuté stretnutie sa však žalobca nedostavil a ani nepožiadal o ustanovenie náhradného termínu lekárskeho posúdenia. Nakoľko sa žalobca napriek snahe žalovaného nedostavil na lekárske posúdenie bol dňa 23.02.2013 posudkovým lekárom žalovaného vypracovaný lekársky posudok, ktorý bol doplnením lekárskeho posudku zo dňa 26.01.2013, doplneného 07.02.2013 a ktorý slúžil ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z tohto lekárskeho posudku vyplynulo, že boli posúdené všetky predložené lekárske nálezy týkajúce sa žalobcu - všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 21.05.2012, úrazového chirurga zo dňa 12.06.2012, psychiatra zo dňa 15.10.2012, lekára FBLR zo dňa 06.05.2012, prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia Univerzitnej nemocnice Bratislava Petržalka z 3/2012 a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 18.01.2013. Na základe týchto nálezov posudkový lekár stanovil záver, že v osobe žalobcu sa nejedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a preto nie je odkázaná na peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Bolo zrejmé, že posudkový lekár vychádzal z objektívne zistených skutočností dostačujúcich na objektívne posúdenie veci a vydané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Ohľadom námietky písomného predvolania žalobcu na lekárske posúdenie zo dňa 28. 01.2013 stanoveného na 07.02.2013 žalovaný uviedol, že z doručenky vyplývalo, že dňa 31.01.2013 bol uskutočnený neúspešný pokus o doručenie predvolania žalobcovi, ktorý bol dňa 01.02.2013 upovedomený o opakovanom doručení zásielky a táto mu bola v ten istý deň uložená na pošte a posledný deň uloženia - 04.02.2013 sa považovala písomnosť za doručenú. Žalobca si predvolanie prevzal až dňa 13.02.2013. Poukázal aj na to, že žalobcovi bol termín zdravotného posúdenia oznámený aj telefonicky dňa 28.01.2013 a posúdenia sa nezúčastnil z dôvodov na jeho strane. Opätovne bol prostredníctvom ním určenej osoby vyzvaný na osobné posúdenie zdravotného stavu na 21.02.2013, ktorého sa taktiež nezúčastnil. Žalobca v konaní nepreukázal, že v čase doručovania predvolania bol mimo svojho trvalého bydliska a ani žiadny iný dôvod prečo si predvolanie nemohol prevziať. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušiť, pretože nebolo vydané v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 4. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.03.2011 - určujúci mieru funkčnej poruchy žalobcu 30% (časť: IV bod: 4., písm. b), lekársky posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 05.06.2011 - určujúci mieru funkčnej poruchy žalobcu 30% - afektívne poruchy nálady, stredná porucha a poruchy osobnosti, správania, mierne narušenie sociálnej prispôsobivosti, lekársky posudok z 05.06.2012, ktorý stanovil mieru funkčnej poruchy žalobcu na 50%, druh zdravotného postihnutia - afektívne poruchy nálady - depresie - stredná porucha a konštatoval, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bez potreby sprievodcu. Administratívny spis ďalej obsahuje žiadosť žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu (osobnú asistenciu) z 31.08.2012, záznam z posúdenia zdravotného stavu žalobcu - osobného stretnutia z 09.10.2012, komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 29.10.2012 stanoviaci mieru funkčnej poruchy žalobcu na 70% (príloha č. 3, časť IV., bod 4, písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.), odvolanie žalobcu voči nemu z 30.11.2012, lekársky posudok žalovaného z 26.01.2013, doplnený dňa 07.02.2013 a 23.02.2013, ktorý stanovil mieru funkčnej poruchy žalobcu 40% - druh zdravotného postihnutia: afektívne poruchy nálady, stredná porucha a poruchy osobnosti, správania, mierne narušenie sociálnej prispôsobivosti, Pohybový a podporný aparát, Postihnutie končatín, Dolné končatiny, Obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe ľahkého stupňa jednostranne so záverom, že v prípade žalobcu nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Predvolanie žalovaného z 28.01.2013 na posúdenie zdravotného stavu žalobcu stanovené na 07.02.2013 + doručenka s uvedením dňom uloženia zásielky - 01.02.2013 a osobným prevzatím žalobcom dňa 13.02.2013, úradný záznam z 19.02.2013 o telefonickom predvolaní žalobcu uskutočnenom dňa 28.01.2013 na posúdenie jeho zdravotného stavu na 07.02.2013, osobné doručenie lekárskych nálezov a telefonický dohovor o zabezpečení účasti žalobcu na vyšetrení dňa 21.02.2013 s p. X.. Prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 02.11.2012 číslo: B5/2012/44278/2/HOR, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu podanej dňa 31.08.2012 a nebol mu priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývalo, že pracovisko posudkových činností Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vydalo dňa 29.10.2012 komplexný posudok, podľa ktorého bola stanovená miera funkčnej poruchy žalobcu 70 % a tento sa považoval za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 05.06.2012 bol stanovený stupeň odkázanosti žalobcu na pomoc fyzickej osoby I podľa prílohy číslo 3 zákona č. 447/2008 Z. z., s tým, že žalobca nemal obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a aktivity, ktoré mal si dokázal zabezpečiť samostatne. V komplexnom posudku z týchto dôvodov nebol peňažný príspevok na osobnú asistenciu pre žalobcu navrhnutý. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, poukazujúc na svoj nepriaznivý zdravotný stav a jeho zastupovanie právnym zástupcom s tým, že žiadal o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom uviedol, že na základe spisovej dokumentácie žalobcu bola opätovne posúdená miera funkčnej poruchy jeho zdravotného postihnutia. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár žalovaného vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov a výsledkov lekárskej posudkovej činnosti. Výsledkom bol lekársky posudok číslo spisu: UPS/US1/ SSVODPC/BEZ/2013/3995 zo dňa 26.01.2013 doplnený dňa 07.02.2013 a 23.02.2013, podľa ktorého bola stanovená miera funkčnej poruchy žalobcu 40 %, podľa prílohy číslo 3 časť IV., bod 4, písm. b). Miera funkčnej poruchy bola určená v strede rozpätia prislúchajúceho strednému stupňu afektívnej poruchy nálady 30 % + zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % pre časť XII.B.B2., bod 27 písm. a) 1 - pohybový a podporný aparát. Postihnutie končatín. Dolné končatiny. Obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe ľahkého stupňa jednostranne. V predloženej zdravotnej dokumentácií nebol objektívne potvrdený údaj o strednom alebo ťažkom narušení sociálnej prispôsobivosti ani o ťažkej depresívnej poruche. U žalobcu sa jednalo o duševnú poruchu - stredného stupňa afektívnej poruchy nálady a o postihnutie pravého kolenného kĺbu s ľahkým obmedzením funkcie kolena a jeho chôdza bola možná s oporou francúzskej barle. Potom najvyššia miera funkčnej poruchy pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia žalobcu nedosiahla hodnotu 50 % preto v jeho prípade nešlo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nebola splnená zákonom stanovená podmienka podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. 5. Podľa § 2 ods. 3 zákona číslo 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Podľa § 11 ods. 15 zákona číslo 447/2008 Z. z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zákona číslo 447/2008 Z. z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Podľa § 15 ods. 4 zákona číslo 447/2008 Z. z. posudok (komplexný) podľa odsekov 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50 %. Podľa § 22 ods. 1 zákona číslo 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Podľa § 55 ods. 8 zákona číslo 447/2008 Z. z. ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 6. Súd v danej veci podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu a zároveň posúdil postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že ohľadom zdravotného stavu žalobcu bolo od roku 2011 do 2013 podaných žalovaným, resp. 1. stupňovým správnym orgánom viacero posudkov (lekárskych a jeden komplexný) s výrazne rozdielne určenou percentuálnou mierou jeho funkčnej poruchy a to od 30 % (dva posudky z r. 2011), 50 % - z roku 2012, 70 % z roku 2012 (komplexný posudok) a 40 % z roku 2013. Z predmetných posudkov nie je možné vyvodiť relevantný záver, aké zlepšenie zdravotného stavu u žalobcu v krátkom čase nastalo, na základe akých odborných lekárskych nálezov došlo k výraznej zmene v posúdení miery funkčnej poruchy u žalobcu. Podľa presvedčenia, súdu na objektívne posúdenie zdravotného stavu a z toho vyplývajúcu mieru funkčnej poruchy žalobcu bude potrebné vyšetriť žalobcu príslušným posudkovým lekárom za jeho osobnej prítomnosti (samozrejme za predpokladu, že žalobca bude schopný a ochotný sa na posúdenie dostaviť). Žalovaný sa v lekárskom posudku, ktorý bol podkladom vydania napadnutého rozhodnutia a ani v rozhodnutí samotnom dôsledne nevysporiadal s tým v akej percentuálnej výške bola stanovená miera funkčnej poruchy žalobcu, prečo a na základe akých (nových, resp. inak posúdených) lekárskych správ (psychiatričky F.. Q.) ustálil zdravotný stav žalobcu a v čom sa zmenil (zlepšil) jeho zdravotný stav oproti predchádzajúcemu komplexnému posudku, ktorý stanovil mieru funkčnej poruchy žalobcu na 70%, prípadne lekárskemu posudku z roku 2012, ktorý stanovoval mieru funkčnej poruchy - 50%. Námietka absencie riadne zisteného skutkového stavu veci je preto dôvodná. Súd zároveň musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nebolo náležite odôvodnené, neobsahovalo správnu úvahu o tom ako sa žalovaný vysporiadal s predchádzajúcimi lekárskymi posudkami, komplexným posudkom a lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov žalobcu, najmä jeho psychiatričky - lekárska správa z 15.10.2012, v ktorej sa doporučuje osobný asistent, ako aj lekárska správa traumatológa F.. I. z 16.10.2012, v ktorej sa konštatuje nutnosť chôdze s oporou a potreba osobného asistenta. Potom napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a treba ho pokladať za arbitrárne. S námietkou vady v konaní spočívajúcej v nesprávnom predvolaní žalobcu na osobné vyšetrenie posudkovým lekárom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia sa súd nestotožnil, nakoľko správny poriadok predpokladá postup (upravený v § 24) doručovania písomností do vlastných rúk formou fikcie doručenia. Žalobca počas správneho konania a ani súdu okrem svojho tvrdenia o hospitalizácii v čase doručovania predvolania na vyšetrenie nijako nepreukázal vylúčenie možnosti uplatnenia fikcie doručenia, t. j. že sa v čase doručovania danej písomnosti nezdržiaval na adrese kde mu bola zásielka doručovaná. 7. Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 250 O.s.p.) a bude jeho povinnosťou vo veci náležite zistiť skutkový stav a vydať riadne rozhodnutie a toto zodpovedajúco odôvodniť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 1, 2 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 296,44 € titulom trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia - 139,83 €, účasť na pojednávaní - 139,83 € a režijný paušál dva krát po 8,39 € (§ 11 ods. 4, §14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.