Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/148/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201051 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201051.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: Z.. S. E., , Y. XX, G., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa zo dňa 20.04.2012 proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 05.03.2012, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol, že odporcovi ku dňu 30.04.2008 nezaniklo postavenie povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej osoby. Navrhovateľ uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.03.2012 podal dňa 20.04.2012 odvolanie, pričom však od odporcu dňa 21.06.2012 obdržal vyjadrenie zo dňa 04.06.2012, ktorým mu odporca oznámil s odkazom na § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, že navrhovateľ svoje odvolanie podal po zákonom stanovenej lehote, ktorá uplynula dňom 18.04.2012. Podľa navrhovateľa sa fikcia doručenia upravená v § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na jeho prípad nemôže vzťahovať. Uviedol, že dňa 01.08.2012 v tomto kontexte zaslal odporcovi svoje stanovisko, na ktoré reagoval odporca vyjadrením zo dňa 12.10.2012, v ktorom zotrval na svojom právnom názore a odvolanie navrhovateľa naďalej považoval za oneskorené. Na navrhovateľov nasledujúci list zo dňa 29.10.2012 reagoval odporca novým vyjadrením zo dňa 27.11.2012, ktorým vec považoval za uzavretú. Navrhovateľ poukázal na § 210 ods. 2 a § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a vyjadril názor, že o odvolaní mal odporca rozhodnúť, napríklad rozhodnutím o odmietnutí odvolania, obdobne ako podľa § 218 ods. 1 O.s.p. V danom prípade absentuje procesné rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi bráni v uplatnení jeho práva podľa § 247 a nasl. O.s.p. - nechať preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu správnym súdom. Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 02.07.2013, návrh považoval za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. K priebehu konania odporca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 05.03.2012 bolo navrhovateľovi doručované na adresu jeho trvalého pobytu do vlastných rúk. Z doručenky pošty, ktorá sa vrátila prvostupňovému orgánu, vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručované prvý krát dňa 15.03.2012 (prvý pokus o doručenie) a druhý krát dňa 16.03.2012 (druhý pokus o doručenie). V ten istý deň (16.03.2012) bola zásielka uložená na pošte. Navrhovateľ prevzal zásielku dňa 21.03.2012. Odporca poukázal na znenie § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení upravujúceho fiktívne doručenie písomností určených do vlastných rúk adresáta. Podľa tohto ustanovenia účinky doručenia nastanú na tretí deň od uloženia písomnosti na pošte, bez ohľadu na skutočnosť, či si adresát uloženú písomnosť vyzdvihne po uplynutí troch dní od uloženia alebo nie, teda bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát s obsahom písomnosti oboznámi. Ak bol adresát upovedomený o doručovaní písomnosti prostredníctvom poštového doručovateľa a zdržiava sa v mieste doručovania, je možné v prípade, ak si písomnosť nevyzdvihne alebo si ju vyzdvihne po troch dňoch od jej uloženia, považovať písomnosť za doručenú týmto tretím dňom. Práve v uvedenom právnom následku spočíva význam inštitútu náhradného doručenia, teda že doručenie bolo fiktívne a adresát o tomto rozhodnutí a teda ani o jeho obsahu nemusí vedieť. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia je pritom potrebné rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, t.j. nie mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a podobne, a teda má možnosť sa oboznámiť s oznámeniami doručovateľa. Odporca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 4Sž 35/2000. Skutočnosť, že adresát písomnosti je v práci mimo svojho bydliska, no je na území obce, resp. mesta, v ktorej má bydlisko, nie je dôvodom, pre ktorý by si nemohol písomnosť vyzdvihnúť. Ako vyplýva z doručenky k zásielke, ktorou bolo zaslané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, doručovanie zásielky bolo navrhovateľovi oznámené dva krát, pričom dňa 16.03.2012 bola zásielka uložená na pošte. Za doručenú sa zásielka považuje tretím dňom od uloženia zásielky na pošte, t.j. dňom 19.03.2012. Lehota 30 dní na podanie odvolania uplynula navrhovateľovi dňa 18.04.2012 a preto prvostupňové rozhodnutie dňa 19.04.2012 nadobudlo právoplatnosť. Keďže navrhovateľ podal odvolanie až dňa 20.04.2012, vyhodnotil odporca toto podanie ako oneskorene podané odvolanie a o tejto skutočnosti navrhovateľa upovedomil. Odporca vo svojom vyjadrení reagoval takisto na stanovisko navrhovateľa zo dňa 13.09.2012, v ktorom sa uvádza, že počas víkendu od poobedia 16.03.2012 do 18.03.2012 bol s rodinou mimo Bratislavy a od 19.03.2012 do 20.03.2012 prednášal vo Viedni. Uvedené skutočnosti však podľa názoru odporcu nemajú vplyv na to, či sa navrhovateľ mal možnosť dozvedieť o doručovaní rozhodnutia v dňoch 15. a 16. marca 2012. Túto skutočnosť navrhovateľ napokon ani nepopieral, keďže ako sám tvrdí v liste zo dňa 26.10.2012, jeho manželka mu oznámenie o uložení písomnosti odovzdala, a teda navrhovateľ o uložení tejto písomnosti vedel. Na základe tejto skutočnosti si navrhovateľ mohol rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vyzdvihnúť dňa 16.03.2012, v čase, keď sa v mieste svojho bydliska ešte zdržiaval (pred tým, než odcestoval mimo Bratislavy). V opačnom prípade musel rátať s tým, že účinky doručenia nastanú tretím dňom od uloženia zásielky na pošte v zmysle § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, resp. mohol na vyzdvihnutie zásielky splnomocniť inú osobu. V tomto zmysle odporca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sž 35/2000 a uviedol, že navrhovateľ odcestoval 16.03.2012 poobede mimo svoje bydlisko v čase, keď o uložení písomnosti na pošte už vedel. Preto odporca nevidel dôvod, pre ktorý by nebolo možné považovať rozhodnutie za doručené v zmysle § 212 ods. 4 o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že bolo vo veci potrebné vydať rozhodnutie, odporca uviedol, že podľa zákona o sociálnom poistení v danej veci sa na konanie odporcu nevzťahuje správny poriadok (§ 172 ods. 1) a odporcovi nebola právnym predpisom uložená povinnosť v rámci odvolacieho konania (§ 214 a nasl.) preskúmať i oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia. Z právneho hľadiska oneskorene podané odvolanie nemožno kvalifikovať ako odvolanie a z tohto dôvodu odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí (§ 218). Ak takúto skutočnosť odvolací orgán zistí, upovedomí o tom listom účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie. Odporca zhrnul, že v danom prípade nemožno hovoriť o jeho nečinnosti, keďže listom zo dňa 04.07.2012 oznámil navrhovateľovi, že jeho odvolanie považuje za oneskorené. Navrhovateľ vo svojich listoch opakovane namietal, že účinky doručenia v zmysle § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nenastali, no nedomáhal sa, aby navrhovateľ rozhodol o oneskorene podanom odvolaní formou rozhodnutia. Navrhovateľ sa domáhal, aby sa odporca zaoberal meritom veci, čo by však ani v prípade, že by odporca o oneskorene podanom odvolaní rozhodol procesným rozhodnutím, nebol navrhovateľ dosiahol. Z obsahu súdom vyžiadaného administratívneho spisu vyplynuli skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli účastníkmi konania opísané v ich písomných podaniach. Podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 O.s.p.). Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak (§ 250t ods. 8 O.s.p.). „Konanie proti nečinnosti sa začína na návrh, ktorý musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a návrhu (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1) ako aj osobitné náležitosti (§ 250t ods. 1 a § 249 ods. 2 v spojení s § 250t ods. 8), najmä musí obsahovať označenie veci, v ktorej sa navrhovateľ domáha ochrany proti nečinnosti, opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. musí uviesť, v čom vidí nečinnosť orgánu verejnej správy, a na podporu svojich tvrdení musí predložiť dôkazy, včítane dôkazov, že bezvýsledne použil prostriedky na odvrátenie nečinnosti. Návrh musí tiež obsahovať osobitný žalobný petit, aby súd nečinnému orgánu verejnej správy uložil povinnosť konať a rozhodnúť, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako tri mesiace“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2010, sp. zn. 5Sžnč/7/2010). „Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08). Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Podľa § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. Podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 215 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ako vyplýva z ustanovenia § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia (teda aj v danom prípade) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok). V odvolacom konaní správny orgán nadriadený orgánu, ktorý vydal rozhodnutie v prvom stupni, preskúma rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie v celom rozsahu a o odvolaní rozhodne. Takto postupuje správny orgán v prípadoch, kedy je podané odvolanie riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote, v danom prípade podľa § 215 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Pokiaľ nebolo podané odvolanie včas, nemôže byť v zmysle zákona o sociálnom poistení podanie považované za odvolanie a o takomto podaní nie je správny orgán inak rozhodujúci o odvolaní povinný a zároveň ani oprávnený rozhodnúť niektorým zo spôsobov uvedených v § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o polemiku navrhovateľa, či sa na jeho prípad vzťahuje fikcia doručenia prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, súd poukazuje na početnú judikatúru Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/13/2004 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 65/2010-49), ktorá sa zaoberá fikciou doručenia v administratívnom konaní. Účinky fikcie doručenia nastávajú za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v zákonom stanovenej lehote vyzdvihnúť, ale neurobil tak. Prichádza do úvahy len v prípade splnenia všetkých zákonom stanovených predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť, tiež preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal predpísaný postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk. Ak by napríklad poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku ihneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane (po predchádzajúcom upovedomení adresáta vhodným spôsobom), nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia. V prípade náhradného doručovania je konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou, a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd (správny orgán) nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V danom prípade mal správny orgán za preukázané, že poštový doručovateľ vykonal prvý pokus o doručenie dňa 15.03.2012 a druhý pokus o doručenie nasledujúci deň 16.03.2012. V ten istý deň bola zásielka (prvostupňové rozhodnutie) určená navrhovateľovi do vlastných rúk uložená na pošte a navrhovateľovi bola táto skutočnosť poštovým doručovateľom oznámená. Navrhovateľ tieto skutočnosti za sporné nepovažoval. Zároveň bolo v konaní preukázané, že v čase doručovania, t.j. dňa 15.03.2012 a 16.03.2012, sa navrhovateľ v mieste trvalého bydliska zdržiaval a opustil ho až poobede dňa 16.03.2012. Je preto zrejmé, že navrhovateľ sa o prvom a druhom pokuse doručiť mu zásielku určenú do vlastných rúk a o uložení tejto zásielky na pošte dozvedel ešte v čase, kedy bol v mieste trvalého bydliska. Taktiež bolo preukázané, že navrhovateľ sa do miesta bydliska vrátil v nedeľu dňa 18.03.2012 a v utorok dňa 20.03.2012. Z uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ mal reálnu možnosť písomnosť určenú do vlastných rúk v zákonom stanovenej lehote prevziať alebo si ju vyzdvihnúť na pošte. Keď tak neurobil a vyzdvihol si ju na pošte až dňa 21.03.2012, nemohol sa domnievať, že lehota na podanie odvolania v zmysle § 215 ods. 2 zákona o sociálnom poistení mu plynie odo dňa vyzdvihnutia zásielky s prvostupňovým rozhodnutím. Súd sa stotožnil s názorom odporcu uvedenom v jeho vyjadrení k návrhu, že 30 dňová lehota na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu uplynula navrhovateľovi dňa 18.04.2012 a pokiaľ navrhovateľ podal odvolanie až dňa 20.04.2012, toto jeho podanie nemožno považovať za riadne a včas podané odvolanie, keďže bolo podané až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako nedôvodný zamietol v zmysle ustanovenia § 250t ods. 4 veta posledná O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspech nemal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.