Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/148/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201061 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201061.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrei Kriškovej v právnej veci žalobcu: Y.. R. C., bytom U. XX, XXX XX F., zastúpeného: JUDr. Milan Cíbik, advokát, so sídlom Tomášiková 4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: SLV-PS-PK-27/2013 zo dňa 04.04.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 30.05.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn.: SLV-PS-PK-27/2013 vydaného dňa 04.04.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - ministra vnútra Slovenskej republiky - personálneho rozkazu č. 4 zo dňa 09.01.2013, vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie a priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý žalobcov rozklad a potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 4 zo dňa 09.01.2013, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR. Preskúmavané rozhodnutia pokladal žalobca za nezákonné a to z dôvodu presne a úplne nezisteného skutkového stavu veci, nepreskumateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj existencie vady v konaní správnych orgánov, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal nepodpísanie preskúmavaného personálneho rozkazu č. 4 oprávnenou osobou, nakoľko bolo na ňom uvedené len v. r., ale samotný podpis oprávnenej osoby chýbal. Nesplnenie tejto formálnej náležitosti tohto rozhodnutia bolo potom takou vadou v konaní žalovaného (nezákonnosť nebola odstránená ani v konaní o rozklade), ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (aj rozhodnutia prvostupňového) sa nevysporiadalo so všetkými podstatnými skutočnosťami v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, najmä nebolo uvedené akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania. V ďalšom žalobca namietal nedodržanie zákonného a interného postupu pracovníkov SKIS pri vykonávaní jeho dychovej skúšky (prepísaný údaj na zázname o dychovej skúške ako aj čas jej vykonania). Ním predloženým znaleckým posudkom, ktorý spochybnil nameranú hodnotu alkoholu v krvi sa žalovaný vôbec nezaoberal. Taktiež poukázal na výpovede svedkov (svedčiace v jeho prospech o tom, že nepožíval alkohol v takej miere, aby bol opitý), ktorými sa správne orgány v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí nezaoberali. Mal za to, že úradné záznamy troch pracovníkov vykonávajúcich údajnú kontrolu nemohli byť dostatočné na zistenie skutkového stavu z dôvodu jasnej zaujatosti. Správne orgány nevykonali všetky úkony, ktoré vykonať boli povinné a ktoré by jednoznačne prispeli k zisteniu skutočného stavu veci. Uviedol, že stanovisko príslušného odborového orgánu zo dňa 20.12.2012 neodporučilo jeho prepustenie zo služobného pomeru. Tvrdenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí ako aj v personálnom rozkaze odôvodňujúce jeho zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti ako aj to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby pokladal za všeobecné, účelové, nezohľadňujúce konkrétne skutočnosti v jeho prípade a ani jeho dlhoročnú prácu v Policajnom zbore. Správny orgán bol povinný náležite odôvodniť skončenie služobného pomeru a primeranosť takéhoto postupu. V preskúmavaných rozhodnutiach sa však správne orgány nevysporiadali s odôvodnením, v čom konkrétnom mala spočívať ujma na dôležitých záujmoch štátnej služby v prípade jeho ponechania v služobnom pomere, nevysporiadali sa so skutočnosťami svedčiacimi v jeho prospech, stanoviskom odborovej organizácie ako aj viacerými dôkazmi. Jeho posudzované konanie sa týkalo účasti na školení, kde pasívne sedel, nemohol nikoho ohroziť na zdraví ani spôsobiť škodu alebo inú ujmu. Zároveň zdôraznil, že nepostupovali podľa Usmernenia Ministerstva vnútra SR č. p.: SPC-625/1-2005, podľa ktorého bolo potrebné zohľadniť aj predchádzajúce výsledky v jeho služobnej činnosti. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.07.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že preskúmavaný personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie boli vydané na základe a v medziach zákona a spĺňali všetky zákonné predpoklady v zmysle § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. Doručenie personálneho rozkazu bolo uskutočnené podľa zákona a to oznámením doručením odpisu. Žalobcov nadriadený v súlade so zákonom zadovážil dôkazy, ktoré zhodnotil podľa vlastnej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.). Poukazovanie žalobcu na ustanovenia správneho poriadku pokladal za neakceptovateľné, nakoľko na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, okrem výkonu rozhodnutia. Dôkazom podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bol písomný materiál SKIS MV SR, obsahom ktorého bol úradný záznam pracovníkov útvaru z vykonanej kontroly, v ktorom opísali priebeh a výsledky kontroly. Dôkazom boli aj samostatné záznamy jednotlivých pracovníkov vykonávajúcich kontrolu zo dňa 05.12.2012. Údajné pochybenie týchto pracovníkov pri vykonávaní kontroly nebolo predmetom konania o prepustení žalobcu, ale iného konania. Do hodnotenia celého zabezpečeného komplexu dôkazov bol zahrnutý aj znalecký posudok predložený žalobcom, avšak jeho zhodnotenie nemôže znamenať jeho automatické akceptovanie, ale jeho vyhodnotenie v kontexte s celým zabezpečeným spisovým materiálom. Znalec pri jeho vypracovaní vychádzal z údajov poskytnutých mu žalobcom, ktoré však nemuseli korešpondovať zo skutočnosťou. Nevidel žiaden rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadom výsluchu nešpecifikovaných policajtov, nakoľko žalobca tieto osoby neoznačil a preto nemohli byť ani v personálnom rozkaze uvedené. Osoby, ktoré uviedol následne, v napadnutom rozhodnutí boli uvedené. Nebolo možné zohľadniť subjektívne názory laikov (žalobcových kolegov a personál hotela) o miere ovplyvnenia žalobcu alkoholom. Žalovaný nepochyboval o objektivite vyjadrení členov kontrolnej skupiny, keďže si plnili len svoje služobné povinnosti. Stanovisko odborového orgánu nebolo pre konanie o prepustení zo služobného pomeru záväzné a neprijateľné boli aj námietky žalobcu o jeho doterajšom vzornom výkone služby. Nakoľko bolo povinnosťou žalobcu nepožívať alkoholické nápoje nemohlo obstáť ani jeho tvrdenie o tom, že nemohol nikoho ohroziť na zdraví. K námietke nevysporiadania sa s odôvodnením ujmy na dôležitých záujmoch služby žalovaný uviedol, že obe preskúmavané rozhodnutia boli vydané na základe zákona č. 73/1998 Z. z. a plne v súlade s jeho ust. § 241. Minister vnútra je v rámci povolenej správnej úvahy nezastupiteľný a tento posúdil komplexne všetky zabezpečené dôkazy ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a povinnosti žalobcom a vyhodnotil, že toto porušenie spĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 pís. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Zo zadováženého spisového materiálu bolo dostatočne zistené žalobcove protiprávne konanie zakladajúce dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Zákon a ani žiadny interný predpis neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a povinnosti. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s alkoholom bolo dňa 20.11.2012 zistené, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy svojho služobného zaradenia. Nedodržal ani služobnú disciplínu a svojím konaním porušil ust. § 136 písm. d) ako aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. Uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol oboznámený s tým, že sa za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti považuje, ak sa u príslušníka pri nástupe do služby alebo počas služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu. Zároveň bola splnená aj podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovanie dôvery občanov v Policajný zbor. Bolo by nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu, čím sám vedome konal v rozpore zo zákonom, príkazmi a pokynmi nadriadených a tým sa dopustil konania, ktoré narušilo vážnosť a dôveru v Policajný zbor. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 4. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim mimo iných písomností aj: rozkaz č. 239 o vyslaní žalobcu na služobnú cestu (školenie), originály a kópie zápisov o dychovej skúške žalobcu s uvedením času ich vykonania o 12 20 hod. a 13 25 hod. dňa 20.11.2012, vyjadrenie žalobcu z 20.11.2012, záznamy o vykonaní dychových skúšok, úradný záznam o výsledku kontroly z 20.11.2012, písomnosť - začatie konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 27.11.2012 - osobne prevzal žalobca 28.11.2012, prehľad o odmenách a trestoch žalobcu, zápisnica o výsluchu žalobcu z 06.12.2012, znalecký posudok Y.. Y. A., T.. z 05.12.2012, vyjadrenie žalobcu vo veci jeho prepustenia z 06.12.2012, úradné záznamy členov SKIS vypracované 05.12.2012 a 12.12.2012, zápisnice o výsluchu T.. I. (kolega žalobcu), Y., Z., J., L. (zamestnanci hotela Avena), odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z 13.12.2012, návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, záznamy o oboznámení žalobcu s internými predpismi, vyjadrenie Odborového zväzu polície zo dňa 18.12.2012, oboznámenie žalobcu s návrhom na jeho prepustenie z 19.12.2012, vyjadrenie žalobcu k nemu z 20.12.2012. Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 4 zo dňa 09.01.2013 ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., s tým, že jeho služobný pomer končí dňom doručenia personálneho rozkazu. Dôvod prepustenia žalobcu bol vymedzený tým, že počas výkonu štátnej služby, riadne naplánovanú na deň 20.11.2012 s nástupom o 9,00 hod. v rekreačnom zariadení Relax hotel Avena, bol počas školenia školiteľov pre policajtov podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, pričom bolo u neho v čase o 11,20 hod. zistené 0,48 mg/l, v prepočte 1,00 promile alkoholu v dychu a opakovanou skúškou o 12,25 hod. - 0,41 mg/l, v prepočte 0,85 promile. Uvedený skutkový stav bol zistený šetrením nadriadeného žalobcu, ktorý ako dôkazy využil výsledky šetrenia - úradný záznam pracovníkov SKIS z vykonanej operatívnej kontroly zo dňa 20.11.2012 v rekreačnom zariadení Relax hotel Avena, počas školenia školiteľov pre policajtov a ich samostatne vypracované záznamy z 05.12.2012. O začatí konania o prepustení zo služobného pomeru bol žalobca upovedomený písomnosťou z 27.11.2012 a zároveň sa k nemu vyjadril s tým, že nesúhlasil s konštatovaním nadriadeného o tom, že svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Celé konanie považoval za zmanipulované s cieľom odstrániť poctivých a nepohodlných policajtov. Zároveň predložil znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom Y.. Y. A., T.., v ktorom bol vykonaný prepočet po vypití 8 x 0,4 dcl. 40% alkoholu dňa 19.11.2012 (uvádzaný žalobcom) s tým, že dňa 20.11.2012 o 11,20 hod. by musela byť hladina alkoholu v krvi žalobcu nulová, čo nezodpovedalo hodnote zistenej dychovou skúškou. Nadriadený žalobcu do konania zabezpečil odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z ktorého vyplývalo, že nebolo možné určiť kedy u žalobcu došlo k požitiu etanolu, t. j. či požil alkohol dňa 20.11.2012 alebo išlo o zbytkový alkohol. Vykonal vlastné vyšetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a to oboznámením sa so spoločným úradným záznamom pracovníkov SKIS, v ktorom bol popísaný priebeh vykonávania dychových skúšok na zistenie alkoholu v dychu. Návrh bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý doporučil služobnému úradu posúdiť a zohľadniť predchádzajúce výsledky v službe žalobcu. Žalobca bol s návrhom na jeho prepustenie ako aj s vecou súvisiacim materiálom riadne oboznámený dňa 20.12.2012, pričom k nemu uviedol, že nadriadený nevykonal všetky úkony, ktoré vykonať mal a mohol za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci. Pripomienku žalobcu o jeho dlhoročnom pôsobení v policajnom zbore, povesti a celkovej práci akceptoval s tým, že bude zohľadnená v návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. Ostatné námietky nadriadený vyhodnotil ako účelové a irelevantné. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcom spočívalo v tom, že tento nebol čestný a disciplinovaný, keď do výkonu štátnej služby nastúpil a túto vykonával pod vplyvom alkoholu, napriek tomu, že bol oznámený so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov a dňa 20.11.2012 vykonával štátnu službu pod ich vplyvom. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keďže si počas nej svedomite neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia. Nedodržal služobnú disciplínu a svojím konaním porušil § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h), a to aj napriek tomu, že bol oboznámený s tým, že sa za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti považuje, ak sa u príslušníka pri nástupe do služby alebo počas služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu. Žalobca bol oboznámený s nariadením ministra vnútra č. 18/2008 a tiež bol oboznámený s tým, že policajt okrem iného poruší služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, keď vykonáva službu pod vplyvom alkoholu. Zároveň ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovanie dôvery občanov v Policajný zbor. Bolo by nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu, čím sám vedome konal v rozpore zo zákonom, príkazmi a pokynmi nadriadených a tým sa dopustil konania, ktoré narušilo vážnosť a dôveru v Policajný zbor. Žalobcom podaný rozklad zo dňa 23.01.2013 voči vyššie uvedenému personálnemu rozkazu. Napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol vyššie uvedený podaný rozklad a potvrdil personálny rozkaz, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, nakoľko mal za nepochybné, že sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia sa vyjadril k v rozklade žalobcu vzneseným námietkam s tým, že jeho nadriadený v súlade so zákonom zadovážil dôkazy, ktoré zhodnotil v súlade s § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., v dôsledku čoho dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v dôvodoch personálneho rozkazu porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Dôkazom žalobcovho konania v rozpore s § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. bol písomný materiál SKIS MV SR, obsahujúci úradný záznam pracovníkov útvaru o vykonanej operatívnej kontrole dňa 20.11.2012 ako aj samostatné záznamy jednotlivých členov vykonávajúcich kontrolu z 05.12.2012. Z týchto dokladov vyplynulo, že už v čase pred dychovou skúškou bol žalobca zjavne uzrozumený s tým, že vzhľadom k ovplyvneniu alkoholickými nápojmi, bude prepustený zo služobného pomeru. Boli zabezpečené výstupy o vykonaní dychových skúšok, certifikát o overení analyzátora dychu s platnosťou overenia do 29.03.2013, záznam o preškolení žalobcu s rozkazom MV SR č. 2/2002, pozitívne hodnotenie služobnej činnosti žalobcu, prehľad o odmenách a trestov. Do hodnotenia celého zabezpečeného komplexu dôkazov bol zahrnutý aj žalobcom predložený znalecký posudok a tento bol aj vyhodnotený s tým, že znalec pri jeho vypracovaní vychádzal z údajov poskytnutých mu žalobcom, ktoré však nemuseli korešpondovať zo skutočnosťou. Nebol žiaden rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadom výsluchu nešpecifikovaných policajtov, nakoľko žalobca tieto osoby neoznačil a preto nemohli byť ani v personálnom rozkaze uvedené. Osoby, ktoré uviedol následne, v napadnutom rozhodnutí boli uvedené. Nebolo možné zohľadniť subjektívne názory laikov (žalobcových kolegov a personálu hotela) o miere ovplyvnenia žalobcu alkoholom. V rozhodnutí bolo žalovaným uvedené, že nepochyboval o objektivite vyjadrení členov kontrolnej skupiny, keďže si plnili len svoje služobné povinnosti. Stanovisko odborového orgánu nebolo pre konanie o prepustení zo služobného pomeru záväzné. Poukazovanie žalobcu na doterajšie svedomité plnenie uložených úloh nemohlo byť ospravedlnením jeho protiprávneho konania, ktorým svoju profesionalitu negoval. Taktiež nemohlo obstáť ani to, že nijako nemohol ohroziť nikoho na živote a zdraví, keďže každý príslušník PZ je povinný nepožívať alkoholické látky v čase výkonu služby a ani nastupovať pod ich vplyvom do služby. Na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje okrem výkonu rozhodnutia. Minister vnútra je jediným orgánom oprávneným rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. a v rámci povolenej správnej úvahy je nezastupiteľný a tento posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a povinnosti žalobcu ako aj možnosť jeho ďalšieho zotrvania v PZ. Zo zadováženého spisového materiálu bolo dostatočne zistené žalobcove protiprávne konanie zakladajúce dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Žalobca v priebehu konania nepredložil taký presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutkový stav a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Zákon a ani žiadny interný predpis neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a povinnosti. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s alkoholom bolo dňa 20.11.2012 zistené, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy svojho služobného zaradenia. Nedodržal ani služobnú disciplínu a svojím konaním a svojím konaním porušil ust. § 136 pís. d) ako aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. Uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol oboznámený s tým, že sa za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti považuje, ak sa u príslušníka pri nástupe do služby alebo počas služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu (časť I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002, čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008). Súčasne bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovanie dôvery občanov v Policajný zbor. Bolo by nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu, čím sám vedome konal v rozpore zo zákonom, príkazmi a pokynmi nadriadených a tým sa dopustil konania, ktoré narušilo vážnosť a dôveru v Policajný zbor. Napriek pozitívnemu hodnoteniu žalobcovej doterajšej služobnej činnosti (viac krát peňažne odmenený, mimoriadne povýšený, 2 krát uložené disciplinárne opatrenie) ako aj jeho korektné a slušné vystupovanie na verejnosti, svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou príslušníka PZ počas trvania služobného pomeru a nie je preto možné ním ospravedlniť protiprávne konanie žalobcu. Na nariadenom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch podanej žaloby a zdôraznil absenciu riadneho zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia, najmä vo vzťahu k odôvodneniu, v čom spočívala ujma záujmu štátnej služby vo vzťahu ku konaniu žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/24/2014 týkajúci sa obdobnej veci. Prítomná zástupkyňa žalovaného sa v plnom rozsahu pridržiavala stanoviska uvedeného v písomnom vyjadrení k žalobe. 4. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa ust. § 266 ods. 3 zákona, rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. Podľa § 47 zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 225 ods. 2, písm. c) zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Podľa § 17 zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Podľa § 47 zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 6. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby v rozsahu žalobných námietok (§ 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p.), nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a existencie vady v konaní správnych orgánov majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K námietke existencie vady v konaní správnych orgánov, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - nepodpísanie preskúmavaného personálneho rozkazu č. 4 oprávnenou osobou, súd uvádza, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza prvopis predmetného personálneho rozkazu - výtlačok č. 8, ktorý je riadne podpísaný ministrom vnútra SR. Nie všetky odpisy rozhodnutia - personálneho rozkazu musia byť opatrené podpisom oprávnenej osoby (ministrom) a to platí aj pre ten odpis, ktorý sa v danom prípade doručoval dotknutej osobe (žalobcovi). Táto námietka nie je dôvodná. Súhlas príslušného odborového orgánu s prepustením vo všeobecnosti nie je v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. podmienkou platnosti prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ. Z obsahu vyjadrenia odborového orgánu, založeného v spise nevyplýva, že by tento nesúhlasil so žalobcovým prepustením, ale to, že správny orgán pred prijatím rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobcu by mal riadne posúdiť žalobcove konanie z hľadiska naplnenia dôvodov v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., zohľadniť jeho predchádzajúce výsledky, odmeny ako aj disciplinárne previnenia, posúdiť dané konanie z hľadiska závažnosti, nebezpečnosti a následkov a rozhodnutie aj náležite odôvodniť - prečo je takýto postup primeraný a prečo by bolo ponechanie žalobcu v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Námietka riadne nezisteného skutkového stavu veci podľa súdu nie je dôvodná. Správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie - výsluchom žalobcom označených osôb - kolegov I., L., Č. a pracovníkov hotela (barmana, recepčných). Posúdil aj žalobcom predložený znalecký posudok v napadnutom rozhodnutí a primerane sa s ním vysporiadal. Žalovaný poukázal na to, že nebolo hodnoverne preukázané žalobcom skonzumované množstvo alkoholu (podľa vyjadrenia žalobcu - zápisnica o výsluchu z 06.12.2012 mal dňa 19.11. od 18:30 do 23:00 hod požiť celkovo dve 0, 3 l pivá a 6 alebo 7 pohárikov 0,04 dcl. 40% destilátu - hrušky. Obsluhujúci barman - Y. L. uviedol, že žalobca večer dňa 19.11. do 23:00 hod vypil 2 veľké 10 stupňové pivá a 2 krát spišskú hrušku). Ostatné vypočuté osoby (žalobcovi kolegovia a zamestnanci hotela - recepčné), nevedeli uviesť koľko alkoholických nápojov žalobca v ten večer skonzumoval. Súd na základe uvedených dôkazov musí skonštatovať, že výpovede žalobcu ako aj barmana o množstve žalobcom vypitého alkoholu nemôžu byť hodnoverné a to aj s poukazom na záver žalobcom predloženého znaleckého posudku (vychádzajúceho z predpokladu vypitia 8 pohárikov 0,4 dcl. 40% alkoholu v čase 19.11. do 23:00 hod.), podľa ktorého by v čase konania dychovej skúšky, ktorej bol žalobca podrobený nasledujúci deň, hodnota alkoholu u neho bola nulová. Pretože skutočne žalobcom skonzumované množstvo alkoholu nebolo v konaní jednoznačne zistené, nemôže byť výsledok predloženého znaleckého posudku považovaný za správny a hodnoverný. Podľa súdu, jediným v konaní predloženým relevantným dôkazom o výške alkoholu v dychu žalobcu a o tom, že nastúpil do výkonu štátnej služby po požití alkoholických nápojov, sú výsledky jeho dychových skúšok, ktorým sa podrobil dňa 20.11.2012. Súd nemal dôvod o takto zistenom skutkovom stave pochybovať a žalobca nepredložil žiaden dôkaz o nesprávnosti celého priebehu konania jeho dychovej skúšky, nepredložil dôkazy o svojich tvrdeniach o zaujatosti a nekompetentnosti členov kontrolnej skupiny. Rozdielnosť v uvedení času dychovej skúšky bola podľa písomných stanovísk z 05.12.2012 založených v administratívnom spise primerane vysvetlená pracovníkmi vykonávajúcimi predmetnú kontrolu - nedošlo k posunutiu na zimný čas na tlačiari analyzátora dychu, ktorým bolo realizované vyšetrenie žalobcu. Použitý analyzátor dychu mal platné overenie a tento prístroj je priamo určený k meraniu hodnoty alkoholu. V dvoch po sebe (po 1 hodine) uskutočnených dychových skúškach žalobcu bola zistená hodnota alkoholu v dychu vo výške 1,00 promile o 11:20 hod. a 0,85 promile o 12:25 hod. Podľa odborného posúdenia predloženého správnym orgánom v čase nástupu do služby o 9:00 hod. mohla byť výška alkoholu u žalobcu 1,23 promile alkoholu. Taktiež nie je možné brať za rozhodujúce to, ako žalobcov stav vnímali jeho kolegovia, resp. zamestnanci hotela v čase jeho odchodu z baru. Súd uvádza, že na rozhodnutie a jeho náležitosti sa nevzťahuje ust. § 47 správneho poriadku, ale ust. § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého vyplýva povinnosť správneho orgánu uviesť formálne náležitosti rozhodnutia (obsahujúce výrok - s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, uvedenie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta, podpis rozhodnutia s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom, rozhodnutie musí byť oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením). Zároveň rozhodnutie musí obsahovať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Ak rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje tieto náležitosti je to dôvod na jeho zrušenie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súd vyhodnotil aj vznesenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú, pretože napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., žalovaný náležite odôvodnil svoj postup z hľadiska posúdenia konania žalobcu ako porušenie služobnej prísahy a aj služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj toho, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Súd sa musí stotožniť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tom, že zodpovednosť príslušníkov PZ (žalobcu) je širšieho rozsahu a treba ju aj posudzovať prísnejšie. V prípade žalobcu posúdil jeho konanie minister vnútra a vyhodnotil ho ako konanie, ktoré naplnilo všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa názoru súdu bolo v napadnutom rozhodnutí primerane odôvodnené zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom (jeho konaním - výkon služby pod vplyvom alkoholu), ako aj to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa súdu ani okolnosť, za ktorej došlo u žalobcu k výkonu služby pod vplyvom alkoholu (účasť na školení) neznižuje jeho pochybenie a zlyhanie, keďže išlo o riadny výkon jeho služobných povinností. Podstatou prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nebolo to, že by počas výkonu služby požíval alkohol, ale skutočnosť, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Tento stav žalobcu bol dostatočne preukázaný nameranými hodnotami alkoholu v jeho dychu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol oboznámený s internými predpismi polície ohľadom výkonu služby pod vplyvom alkoholu. Taktiež súd nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že v napadnutom rozhodnutí sa len konštatuje, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ale táto skutočnosť sa nijako nevysvetľuje. Rozhodnutie žalovaného podľa súdu túto skutočnosť primeraným spôsobom odôvodňuje. Obsahuje hodnotenie doterajšej praxe žalobcu v policajnom zbore s uvedením jeho disciplinárnych odmien a trestov, ako aj odôvodnenie ich vplyvu na prijaté rozhodnutie. Súd poukazuje na nekritický a odmietavý postoj žalobcu k zisteniu vykonávania služby pod vplyvom alkoholu počas celého správneho a súdneho konania. Žalobca sa svojím postojom všemožne snažil spochybniť konanie a výsledky jeho dychových skúšok, svoje pochybenie si nepriznal a neoľutoval. Výkonu služby pod vplyvom alkoholu sa dopustil pred svojimi podriadenými, ktorým mal byť vzorom v plnení služobných povinností, medzi ktoré bezpochyby patrí riadne vykonávanie štátnej služby a to kdekoľvek. Svojim konaním v rozpore s povinnosťami príslušníka PZ ako i s prísahou a rozkazmi Ministra vnútra SR ( napr. č. 6/1997, 2/2002, 18/2008) na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru s ktorými bol riadne oboznámený naplnil predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalovaný v rámci svojej právomoci vyhodnotil konanie žalobcu v súlade s uvedenými právnymi predpismi. Jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby z dôvodu, že neplnil svedomite základné povinnosti, dôsledne nedodržal služobnú disciplínu. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka policajného zboru k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa vyžaduje, aby tieto príkladne a striktne rešpektoval tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu napriek poučeniu a prijatým opatreniam. Pri rozhodovaní žalovaný prihliadol na všetky vyššie uvedené skutočnosti majúce vplyv na jeho rozhodnutie a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V rozhodnutí posúdil závažnosť konania žalobcu z hľadiska porušenia jeho služobnej prísahy a povinností, ako aj ujmy na dôležitých záujmoch štátnej služby v prípade jeho ponechania v služobnom pomere, dostatočne sa vysporiadal s námietkami žalobcu, stanoviskom odborov, jeho doterajšími výsledkami ako aj jeho postojom k zistenému dôvodu prepustenia a svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo odôvodnil. 7. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.