Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201102 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201102.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: W. V. R., bytom M.Á. XX, A., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 3.6.2013 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 4118/2013, Ev. č. 23594/2013 zo dňa 30.5.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 4118/2013, Ev. č. 23594/2013 zo dňa 30.5.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 4118/2013, Ev. č. 23594/2013 zo dňa 30.5.2013 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci označenej navrhovateľkou ako ohováranie, a to z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze od februára 2013. Odporca uviedol, že s účinnosťou odo dňa 1. 2. 2013 syn navrhovateľky P. R. ukončil školskú dochádzku, a preto došlo k zmene počtu spoločne posudzovaných osôb (tento sa za spoločne posudzovanú osobu považoval len do 31.1.2013). Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 3.6.2013, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu. Svoj návrh odôvodnila tým, že syn (P. R.) nemá žiadny príjem a nemôže sa posudzovať ako zárobkovo činný, ako urobil odporca. Ďalej uviedla, že odporca nerešpektoval ani skutočnosť, že rozhodnutie školského úradu o ukončení školskej dochádzky syna z dôvodu jeho nezákonnosti napadli (spolu s manželom) na súde a teda nemôže byť právoplatné, kým o ňom (odvolaní) nebude rozhodnuté. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 28.6.2013 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zároveň k námietkam navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava zo dňa 11.4.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľky špeciálnej základnej školy o skončení školskej dochádzky P. R. ku dňu 1.2.2013 je konečné a podľa § 59 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) sa proti nemu ďalej nemožno odvolať. Odporca konštatoval, že syna navrhovateľky vylúčil z okruhu spoločne posudzovaných osôb práve z dôvodu ukončenia školskej dochádzky a nie preto, že by bol zárobkovo činný. Na pojednávaní navrhovateľka vypovedala, že spor súvisiaci s ukončením školskej dochádzky syna nie je ukončený. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) za prítomnosti účastníkov konania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného administratívneho spisu z ktorého zistil, že navrhovateľka požiadala dňa 17.4.2013 odporcu o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci označenej ako ohováranie s tým, že ako spoločne posudzované osoby označila jej manžela Z. R. a nezaopatrené dieťa P. R., nar. XX.XX.1994. Odporca za účelom posúdenia materiálnej núdze zisťoval príjem navrhovateľky a spoločne posudzovaných osôb za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, t.j. za rozhodné obdobie október 2012 až apríl 2013, pričom podľa vyhodnotenia odporcu príjem navrhovateľky (invalidný dôchodok) a spoločne posudzovaných osôb (príspevok na opatrovanie vyplácaný manželovi navrhovateľky) v období október 2012 - január 2013 nepresiahol hranicu stavu materiálnej núdze pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa a v období február - apríl 2013 túto hranicu pre dve plnoleté fyzické osoby presiahol. Odporca od februára 2013 nezohľadňoval syna navrhovateľky ako spoločne posudzovanú osobu, pretože tento dovŕšil plnoletosť a ukončil školskú dochádzku, teda prestal byť v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci spoločne posudzovanou osobou. V administratívnom spise odporcu je založená aj kópia rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava, odboru školstva č. OMČ 110/2013 zo dňa 11.4.2013 (ďalej len „rozhodnutie OÚ Bratislava“), ktorým tento odmietol odvolanie navrhovateľky a jej manžela a potvrdil rozhodnutie riaditeľky špeciálnej základnej školy na Nevädzovej ulici v Bratislave o ukončení školskej dochádzky P. R. ku dňu 1.2.2013. Do spisu odporcu navrhovateľka nezaložila žiadne iné doklady, týkajúce sa syna P. R.. Súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka vo svojom návrhu nenamietala nesprávnosť výpočtu jej príjmov (a spoločne posudzovaných osôb) zo strany odporcu ale skutočnosť, že tento posudzoval jej syna ako zárobkovo činnú osobu, následkom čoho odporca vec nesprávne posúdil a rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Zákon podmieňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci existenciou stavu materiálnej núdze u žiadateľa (§ 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci), tento pojmovo vymedzuje ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci (prvá časť vety), do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima. Podľa § 3 písm. a) a b) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“), na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú a) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení aktuálnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“), nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b)sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Podľa § 3 ods. 2 zákona o prídavku na dieťa, nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré a) po skončení povinnej školskej dochádzky sa zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, okrem kurzu organizovaného podľa osobitného predpisu, najdlhšie do skončenia školského roku, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo b) je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného opravného prostriedku dospel k záveru, že toto je nutné potvrdiť ako správne. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, pri vyhodnocovaní stavu materiálnej núdze (§ 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci) odporca podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci zohľadňuje aj príjmy spoločne posudzovaných osôb. Tieto osoby vymedzuje § 3 zákona o životnom minime, podľa ktorého je v prípade navrhovateľky spoločne posudzovanou osobou jej manžel ako aj nezaopatrené dieťa žijúce s rodičmi v spoločnej domácnosti, t.j. navrhovateľkin syn P. R.Č.. Námietku navrhovateľky, podľa ktorej odporca postupoval nesprávne, ak pri vyhodnocovaní stavu materiálnej núdze posudzoval jej syna ako zárobkovo činnú osobu považuje súd za nedôvodnú. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu vo vzťahu k citovaným ustanoveniam, odporca neposudzoval P. R. ako zárobkovo činnú osobu, ale ako nezaopatrené dieťa, a to len v rozhodnom období október 2012 - január 2013, kedy spĺňal zákonnú definíciu tohto pojmu podľa zákona o prídavku na dieťa. Predmetný pojem vymedzuje zákon negatívne (§ 3 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa) a pozitívne z hľadiska veku a prípravy na budúce povolanie. Podľa § 3 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa je základným pojmovým znakom nezaopatreného dieťaťa povinnosť školskej dochádzky, pričom zákon určuje vekovú hranicu nezaopatrenosti dieťaťa najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, resp. do dovŕšenia plnoletosti (§ 3 ods. 2 zákona o prídavku na dieťa). Syn navrhovateľky dovŕšil osemnásty rok veku dňa 10.10.2012 a preto u neho neprichádza do úvahy ani aplikácia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorého by mohol spĺňať zákonnú definíciu nezaopatreného dieťaťa aj za predpokladu, že by nevykonával školskú dochádzku. Pretože z rozhodnutia OÚ Bratislava má súd za preukázané, že P. R. skončil školskú dochádzku s účinnosťou ku dňu 1.2.2013 a zároveň už dovŕšil osemnásty rok veku (10.10.2012), týmto dňom prestal spĺňať obsahové vymedzenie pojmu nezaopatrené dieťa a teda ho v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci nemožno pri vyhodnocovaní stavu materiálnej núdze posudzovať spoločne s navrhovateľkou. K námietke navrhovateľky, podľa ktorej mal odporca zohľadniť skutočnosť, že rozhodnutie OÚ Bratislava bolo napadnuté na súde a bude právoplatné len vtedy, ak o ňom bude rozhodnuté súd len uvádza, že toto rozhodnutie, pretože je právoplatné a boli vyčerpané všetky opravné prostriedky podľa Správneho poriadku, je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 250c O.s.p. žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon nestanovuje inak alebo pokiaľ predseda senátu na žiadosť účastníka konania uznesením vykonateľnosť rozhodnutia neodloží. Pretože navrhovateľka sama na pojednávaní uviedla, že súdne konane o preskúmanie rozhodnutia OÚ Bratislava nie je ukončené, pričom nepreukázala a ani netvrdila, že by vykonateľnosť rozhodnutia bola odložená, odporca nemal dôvod v administratívnom konaní zohľadňovať prebiehajúce súdne konanie. Postupoval teda v súlade so zákonom, ak v správnom konaní vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia OÚ Bratislava a mal za nepochybné, že navrhovateľkin syn P. R. skončil školskú dochádzku ku dňu 1.2.2013 (a od tohto dňa ho nemožno považovať za spoločne posudzovanú osobu). Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že odporca pri skúmaní sociálnych pomerov navrhovateľky a spoločne posudzovaných osôb postupoval správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a rovnako správne určil, že navrhovateľka sa od februára 2013 nenachádza v stave materiálnej núdze a teda nesplnila jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odporca taktiež postupoval v intenciách zákona, ak od februára 2013 nezisťoval príjem syna navrhovateľky ako spoločne posudzovanej osoby, pretože tento prestal spĺňať obsahové vymedzenie tohto pojmu dňom, kedy skončil povinnú školskú dochádzku (1.2.2013), a to na základe právoplatného rozhodnutia OÚ Bratislava. Odporca v správnom konaní osobu P. R. vyhodnocoval len vo vzťahu k splneniu definície spoločne posudzovanej osoby, resp. nezaopatreného dieťaťa podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci, a teda ho nepovažoval za osobu zárobkovo činnú ako tvrdila navrhovateľka. Pretože odporca postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a súd sa s jeho rozhodnutím v napadnutej časti stotožňuje, toto rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu súd nepriznal.