Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/156/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201144 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201144.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík č. 27, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. 4838/2013-1.10 (9/2013-rozkl.) zo dňa 28.3.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, sp. zn. 3550/2008-2.1/KD zo dňa 15.4.2008 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného sp.zn. 4838/2013-1.10 (9/2013-rozkl.) zo dňa 28.3.2013, ktorým tento zastavil konanie vo veci povolenia výnimky zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody) na usmrtenie - odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Čierny Váh. Napadnutému rozhodnutiu predchádzalo vydanie prvostupňového rozhodnutia žalovaného sp. zn. 3550/2008-2.1/ KD zo dňa 15.4.2008, ktorým bola žiadaná výnimka žiadateľovi povolená. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutia žalovaného boli vydané v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a), d) a e) O.s.p. Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania zakotvené v článku 46 ods. 1 ako i čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný zdôvodnil svoje rozhodnutie o zastavenie rozkladového konania tým, že prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka na dobu určitú s platnosťou do 15. 12. 2008. Podľa jeho právneho záveru bolo potrebné konanie o rozklade zastaviť s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody, pretože dôvod na konanie odpadol. Prvostupňové rozhodnutie vydané podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona, stratilo platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného z dôvodu, že žalovaný nezastavil konanie o žiadosti žiadateľa ale len rozkladové konanie o rozklade žalobcu. Nesúhlasil zároveň s názorom žalovaného, že vo veci odpadol dôvod konania. Poukázal na názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS279/2010 zo dňa 25. 8. 2010, § 52 ods. 2, § 51 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), § 85 ods. 5 zákona o ochrane prírody. Uviedol, že rozhodnutie, ktorým bola povolená výnimka s platnosťou do 15. 12. 2008 sa nemohlo stať vykonateľným, pretože nebolo doručené všetkým účastníkom konania - aj žalobcovi. Žalovaný nezastavil konanie ako také, ale len rozkladové konanie smerujúce proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dôsledkom uvedeného postupu je vylúčenie žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane možnosti podať opravný prostriedok. Uvedený postup okrem uvedených ustanovení nezodpovedá ani ustanoveniam správneho poriadku podľa § 3 ods. 2. V danom prípade nie je zrejmé, či žiadateľ obmedzil v rozhodnom čase svoju činnosť v rozsahu udelenej výnimky. V tejto súvislosti poukázal na názor prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2011zo dňa 17. 4. 2012. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 3. 2013 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10. 7. 2013 uviedol, že na základe žiadosti Poľovníckej spoločnosti Čierny Váh zo dňa 10.12.2007, povolil tomuto subjektu výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého v poľovnom revíre Čierny Váh. Vyslovil nesúhlas s názorom žalobcu, že žalovaný mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie a až následne konanie o podanom opravnom prostriedku zastaviť. Prvostupňový správny orgán časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky do 15. 12. 2008, pričom uplynutím tejto lehoty jej platnosť pominula podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody. V konaní o rozklade preto pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo potrebné zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretože toto stratilo platnosť priamo zo zákona v dobe, keď už prebiehalo konanie o rozklade. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a uviedol, že platnosť prvostupňového rozhodnutia by bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania stanovených podmienok. Žiadateľ o predĺženie výnimky nepožiadal a je preto zrejmé, že nemal záujem na jej ďalšom predĺžení. Z uvedených dôvodov žalovaný konal v súlade so zákonom. Ani po zmene, ktorá nastala v konaní uznaním žalobcu za účastníka konania nie je možné dosiahnuť predĺženie platnosti prvostupňového rozhodnutia, pretože predĺženie lehoty je možné len so súhlasom ostatných účastníkov konania. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s povolením výnimky na odstrel medveďa, vylučuje možnosť predĺženia platnosti prvostupňového rozhodnutia. V konaní nie je správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa ale môže určiť podrobnejšie podmienky zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Prvostupňový správny orgán určil podrobné podmienky výkonu povolenej činnosti, obmedzil časovú platnosť rozhodnutia v súlade so zákonom jeho postup nemožno považovať za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia alebo predmet konania. Žalovaný sa dôsledne riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/31/2012 zo dňa 13. 11. 2012. Konal so žalobcom ako účastníkom konania, doručil mu prvostupňové rozhodnutie a žalobca následne využil práva účastníka konania a podal rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zastavenie konania nemôže byť dôvodom jeho nezákonnosti z dôvodu, že by žalobcovi bolo odňaté procesné právo. Ani po prípadnom zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie by nebolo možné rozhodnúť vo veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v špecifikovanom rozhodnutí, podľa ktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z uvedených dôvodov považuje žalobu za účelovú, obsahujúcu námietky formálneho charakteru, ignorujúcu vecnú podstatu konania a odporujúcu princípom a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1a 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 18.12.2007 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti Čierny Váh o udelenie výnimky za účelom regulačného odlovu jedného kusa chráneného živočícha - medveďa hnedého s váhou do 150 kg. Odstrel mal byť uskutočnený v poľovnom revíri Čierny Váh. Listom zo dňa 18.12.2007 bol žalobca oboznámený o začatí konania o žiadosti žiadateľa a dňa 19.3.2008 s podkladmi rozhodnutia. Listom zo dňa 26.3.2008, 11.4.2008 a 17.4.2008 žalobca doručil žalovanému svoje vyjadrenie v danej veci. V danom vyjadrení žalobca zdôvodňoval svoje postavenie v danom konaní a uviedol, že v konaní neboli predložené doklady preukazujúce splnenie podmienok pre udelenie výnimky. Rozhodnutím zo dňa 21.4.2008 žalovaný nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom žalovaný v druhostupňovom konaní rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podaním zo dňa 9. 9. 2008 žalobca deklaroval svoj súhlas so zastavením konania vo veci. Následne podaním zo dňa 10. 9. 2008 žiadateľ doplnil svoju žiadosť o dôvody pre udelenie výnimky. S podkladmi pre rozhodnutie bol žalobca informovaný listom žalovaného zo dňa 21. 8. 2008 a 17. 9. 2008. Žalobca sa k podkladom vyjadril podaním zo dňa 29. 9. 2008. Rozhodnutím zo dňa 7.10.2008 žalovaný povolil výnimku zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona a povolil žiadateľovi v súlade s ust. § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona, usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Čierny Váh. Žalovaný v rozhodnutí určil podmienky realizácie výnimky. Svoje rozhodnutie okrem citovania jednotlivých ustanovení zákona, opisov postupu v konaní a podkladov pre rozhodnutie uviedol, že žiadateľ predložil spolu so žiadosťou oznámenia o výskyte medveďa a škode spôsobenej medveďom v danej lokalite. Podľa názoru žalovaného, populácia medveďa v danej lokalite nie je ohrozená, naopak hlásenia o výskyte medveďa nasvedčujú jeho zvýšenému stavu. Z charakteru poľovného revíru ako aj miest možného ohrozovania občanov v danej lokalite je povolenie výnimky možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona. Čas lovu ministerstvo určilo do 30. 11. 2008 posliedkou do 15. 12. 2008 postriežkou v lokalite Svitanka alebo Zálom. Rozhodnutie nebolo žalobcovi doručované. Na základe následných súdnych rozhodnutí došlo k zrušeniu prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ktorými nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania. Následne podaním zo dňa 8. 3. 2013 žalobca podal rozklad proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 7. 10. 2008, ktorým bola žiadateľovi udelená výnimka zo zakázaných činností. Následne žalovaný vydal dňa 28. 3. 2013 napadnuté rozhodnutie, ktorým konanie vo veci rozkladu žalobcu zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Uvádzal v ňom dôvody obsiahnuté aj vo vyššie popísanom vyjadrení k žalobe. Podľa ust. § 40 ods. 1 až 4 zákona, zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom živočíchov ( § 34 až 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú rovnako. Orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje a) určenie dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka, b) prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých druhov, c) podmienky možného rizika a časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou, d) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky, e) ďalšie podmienky výkonu činnosti povolenej výnimkou určené podľa § 82 ods. 12. Podľa ust. § 81 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 teda vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Rozhodnutie o zastavení konania musí mať náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. Aj pri uvádzaní dôvodu na zastavenie konania platí princíp subsidiarity. To znamená, že dôvod na zastavenie podľa osobitného zákona má prednosť pred dôvodom podľa správneho poriadku. Podľa ust. § 89 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa ust. § 89 ods. 3, písm. b) cit. zákona, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V danom prípade súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie, ktorého zrušenia sa žalobca podaným rozkladom domáhal, stratilo platnosť uplynutím času, t. j. dňom 15. 12. 2008. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. V tomto konkrétnom prípade žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky na odstrel medveďa hnedého. Výnimka k odstrelu chráneného živočícha bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do 15.12.2008. Na základe tohto dôvodu, keďže došlo uplynutím času k strate platnosti napadnutého rozhodnutia, nie je zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Žalobca v žalobe túto okolnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobcove procesné práva boli zachované tým, že mu boli poskytované podklady k rozhodnutiu, následne doručené rozhodnutie vo veci (o udelenie výnimky), voči tomuto rozhodnutiu mohol podať opravný prostriedok o ktorom žalovaný následne konal. Žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, keďže žalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia správny orgán rozhodoval výlučne podľa zákonov platných v čase povoľovania predmetnej výnimky, nakoľko zákon o ochrane prírody nepriznával mimovládnym organizáciám postavenie účastníka konania. Tento právny stav týkajúci sa účastníctva konania mimovládnych organizácií v správnych konaniach pretrvával až do 30.11.2011. Možno zároveň konštatovať, že pre právnu čistotu bolo správne a vhodnejšie zastaviť konanie ako také, nielen rozkladové konanie tak, ako to určuje vyššie citované ust. § 89 ods. 9 písm. a) osobitného zákona. Súd vychádza zároveň zo stanoviska Najvyššieho súdu Snž 72/2013 zo 04. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko-snj-72-2013.pdf zastáva názor, že neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu podaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o rozklade už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Konštatovanie žalobcu, že mohlo byť realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím podložené ani preukázané a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu každého subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno tvrdiť, že je reálne. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, keďže nemal úspech v konaní, nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.