Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/158/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201150 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201150.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: Real - Stav, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1052, 024 01 Kysucké Nové Mesto, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského č. 1/2765, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 4, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/006234/TKP zo dňa 04.04.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 14.06.2013 doručená žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/006234/TKP vydaného dňa 04.04.2013, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (bývalý Obvodný úrad Žilina) č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605-6/2BE zo dňa 29.11.2012 potvrdil. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zamietol návrh na obnovu konania v právoplatne skončenej veci o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a napadnuté rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 ponechal v platnosti. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP2-2013/006234/TKP, ako aj rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), d) O.s.p., pričom sa domnieval, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že rozhodnutím bývalého Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605-6/2BE zo dňa 29.11.2012 bol zamietnutý jeho návrh na obnovu konania s odôvodnením, že jeho podanie nemalo všetky náležitosti vzťahujúce sa na obnovu konania napriek tomu, že tento úrad listom zo dňa 07.11.2012 ho vyzval na doplnenie podania. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 18.12.2012, v ktorom namietal závery prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán však odvolanie zamietol bez náležitého odôvodnenia, z ktorého by vyplývalo ako prišiel k záveru, že došlo k zmeškaniu lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, tak ako je uvedená v § 63 ods. 1-3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení a opätovne sa odvolával iba na konštatovania zistené v priebehu konania na správnom orgáne prvého stupňa, že nebolo podané odvolanie proti rozhodnutiu bývalého Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. k. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012, ktorým bolo konanie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch voči obvinenej M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. E. Č.. XXX, H. J. S., zastavené z toho dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom konal tento správny orgán, nebolo preukázané. Takéto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu pokladal za neurčité, nezrozumiteľné a nevychádzajúce z listinných dokladov pripojených v spise a ani z ustanovenia platnej právnej úpravy. Žalobca tvrdil, že správny orgán je povinný vykladať jeho podania podľa ich obsahu, aj keď dôjde k nesprávnemu označeniu, resp. nesprávnemu uvedeniu niektorej skutočnosti vyplývajúcej z niektorého zákonného ustanovenia. Z obsahu jeho podania označeného ako odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 bolo zrejmé, že napriek tomu, že na ňom bola vyznačená právoplatnosť dňa 10.04.2012, vzhľadom k tomu, že na základe fikcie doručenia správny orgán najnižšieho stupňa považoval túto za doručenú, nakoľko toto rozhodnutie bolo zaslané cestou pošty dňa 16.03.2012 s tým, že zásielka sa vrátila s poznámkou doručovateľa nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Žalovaný listom pod č. SVS- OP1-2012/015577/IZK zo dňa 27.07.2012 oznámil, že zo spisu zistil, že prvé doručenie rozhodnutia č. k. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 bolo preukázané správnemu orgánu dňa 19.03.2012, opakované doručovanie bolo preukázané dňa 20.03.2012, kedy bolo zároveň aj uložené, teda fikciou doručenia bol deň 23.03.2012 odo dňa, ktorého mu plynula lehota na prípadné podanie odvolania voči nemu. Z obsahu jeho odvolania zo dňa 03.05.2012, ktoré prevzal správny orgán najnižšieho stupňa dňa 07.05.2012 bolo zrejmé, že namietal skutkové a právne závery uvedené v obsahu tohto rozhodnutia č. k. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012, teda že sa domáhal jeho zmeny potom, čo mu bolo náhradným doručením dňa 26.04.2012 doručené. I keď jeho podanie bolo označené ako odvolanie zo dňa 03.05.2012, mal správy orgán na základe tej skutočnosti, že na rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť dňom 10.04.2012, ho považovať za návrh na obnovu konania. Žalobca poukázal na ustanovenia § 19 ods. 2, § 32 ods. 1 - 3, § 34 ods. 5 a 6, § 47 ods. 3, § 62 ods. 1 a 2, § 63 ods. 1 - 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a uviedol, že z platnej legislatívy týkajúcej sa úpravy obnovy konania ako i konania pred správnym orgánom prvého a druhého stupňa, skutkových okolností v tomto prípade, bolo teda zrejmé, že návrh na obnovu konania bol podaný včas, teda v lehote troch mesiacov odkedy sa dozvedel o tom, že rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. k. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 nadobudlo právoplatnosť dňom 10.04.2012, pretože jeho podanie zo dňa 03.05.2012 prevzal 07.05.2012. Nakoľko správny orgán prvého stupňa a ani odvolací orgán nevychádzali z obsahu podania označeného ako odvolanie zo dňa 03.05.2012, ktoré bolo jeho prvým podaním po vyznačení právoplatnosti, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, ale až z doplňujúceho podania zo dňa 10.09.2012, ktoré súviselo s prvým podaním. Na základe týchto skutočností pokladal rozhodnutie žalovaného za nezákonné, neurčite a nezrozumiteľne odôvodnené. Argumentácia odvolacieho orgánu bola nekonkrétna a neurčitá, vytrhnutá z kontextu, lebo podaním zo dňa 10.09.2012 nežiadal o odpustenie zmeškania lehoty na obnovu konania, ale o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Taktiež žalobca nesúhlasil s argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, ktorú prevzal žalovaný o tom, že skutkovo neodôvodnil svoj návrh na obnovu konania. Podľa neho za návrh na obnovu konania treba považovať jeho podanie označené ako odvolanie zo dňa 03.05.2012. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP2-2013/006234/TKP zo dňa 04.04.2013 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.08.2013 uviedol, že v odvolacom konaní preskúmal kompletný spisový materiál a pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal so skutkového a právneho stavu platného v čase spáchania skutku. Bývalý Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa 01.03.2012 vydal rozhodnutie č. 2011/10193-/P-2901/2SD, ktorým konanie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavil z dôvodu, že obvinenej M. H. nebolo spáchanie skutku, o ktorom sa konalo preukázané. Poškodeného účastníka konania spoločnosť Real - Stav, spol. s.r.o., (žalobcu) odkázal s nárokom na náhradu škody na súd. Predmetné rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 nadobudlo právoplatnosť 10.04.2012, pričom odvolanie zástupcu účastníka konania spoločnosti Real - Stav, spol. s.r.o., bolo správnemu organu doručené 07.05.2012, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Oneskorené odvolanie spolu so spisovým materiálom bolo ním podrobené preskúmaniu a následne listom č. SVS-OP1-2012/015577/TZK z 27.07.2012 oznámil zástupcovi poškodenej spoločnosti (žalobcovi), že nezistil dôvody na obnovu konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Písomnosťou - žiadosť o späť priznanie lehoty na odvolanie, resp. na obnovu konania zo dňa 10.09.2012 požiadal Z.. Z. E. o odpustenie zmeškania lehoty alebo o obnovu konania. Rozhodnutím č. ObÚ-ZA- OVVS3/A/2012/22605/2BE zo dňa 27.11.2012 správny orgán neodpustil žalobcovi zmeškanie lehoty na podanie odvolania a dňa 29.11.2012 vydal rozhodnutie č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605-6/2BE, ktorým zamietol návrh na obnovu konania a rozhodnutie č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 ponechal v platnosti. Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, že mal za to, že nebola dodržaná lehota na podanie návrhu na obnovu konania, pretože v tomto prípade prichádza do úvahy podanie návrhu v subjektívnej lehote upravenej v § 63 ods. 3 Správneho poriadku, keďže poškodený v zastúpení Z.. E. o každom ústnom pojednávaní vedel, prevzal osobne každé predvolanie a aj keď neprevzal v odbernej lehote rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 01.03.2012, toto mu bolo následne doručené v kópii už ako právoplatné dňa 26.04.2012. Oneskoreným odvolaním poškodeného doručeným správnemu orgánu dňa 07.05.2012 sa žalovaný zaoberal a listom č. SVS-OP1-2012/015577/TZK zo dňa 27.07.2012 mu oznámil, že nezistil pochybenie zo strany správneho orgánu, ktoré by odôvodňovalo obnovu konania alebo zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Žalovaný mal za to, že vydaním rozhodnutia č.SVS-OP2-2013/006234/TKP zo dňa 04.04.2013 nebol porušený zákon, pretože rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo a dostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba dôvodná nie je, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z administratívneho spisu súd zistil, že bývalému Obvodnému úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, bol dňa 19.12.2011 odovzdaný uznesením č. ČVS: ORP-1581/KM-CA-2011 zo dňa 18.11.2011 spis OO PZ Kysucké Nové Mesto vo veci podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť M. H.. Správny orgán vec prejednal a dňa 01.03.2012 vydal rozhodnutie č. 2011/10193-/P-2901/2SD, ktorým konanie zastavil z dôvodu, že obvinenej M. H. nebolo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, preukázané. Poškodeného účastníka konania spoločnosť Real - Stav, spol. s r.o., odkázal s nárokom na náhradu škody na súd. Rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2012, pričom odvolanie zástupcu účastníka konania - spoločnosti Real -Stav, spol. s.r.o., bolo správnemu orgánu doručené dňa 07.05.2012, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Z administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 05.04.2012 Z.. E. (zástupca žalobcu) doručil správnemu orgánu žiadosť o podanie správy a žiadal o nahliadnutie do spisu. Obvodný úrad Žilina mu odpovedal listom, ktorý prevzal dňa 26.04.2012, pričom mu bola zaslaná kópia právoplatného rozhodnutia o zastavení konania. Oneskorené odvolanie spoločnosti Real -Stav, spol. s.r.o., doručené správnemu orgánu dňa 07.05.2012 bolo postúpené Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcii verejnej správy, odboru priestupkov, ktoré listom č. SVS-OP1-2012/015577/TZK zo dňa 27.07.2012 oznámilo zástupcovi poškodenej spoločnosti, že nezistilo dôvody na obnovu konania ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Písomnosťou - žiadosť o späť priznanie lehoty na odvolanie, resp, obnovu konania zo dňa 10.09.2012 požiadal Z.. Z. E. o odpustenie zmeškania lehoty alebo o obnovu konania. Rozhodnutím č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605/2BE zo dňa 27.11.2012 prvostupňový správny orgán neodpustil spoločnosti Real - Stav, spol. s r.o., zmeškanie lehoty na podanie odvolania a dňa 29.11.2012 vydal rozhodnutie č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605-6/2BE, ktorým zamietol návrh na obnovu konania a rozhodnutie č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 ponechal v platnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal zástupca poškodenej spoločnosti Real - Stav, spol. s r. o., v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní Z.. Z. E. uviedol, že s výrokom napadnutého rozhodnutia nesúhlasí. Záver správneho orgánu, že neboli uvedené dôvody obnovy konania a návrh nebol podaný včas bol podľa neho obsahovo, vecne a právne nesprávny. Ďalej zástupca poškodenej spoločnosti uviedol, že dôkazy, ktoré na ústnom pojednávaní predložila M. H. boli nepravdivé, čo mali pred orgánom PZ potvrdiť aj svedkovia O. E. a Ľ. O.. Zástupca spoločnosti Real - Stav, spol. s r.o., žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené ako nezákonné a predčasné, pretože jeho podaním zo dňa 07.05.2012 mal správny orgán dostatočne preukázanú existenciu závažných skutočností, ktoré spochybňovali správnosť a spravodlivosť vydaného rozhodnutia. V čase podania odvolania konal v omyle, že ide o riadny opravný prostriedok. Z obsahu podaného odvolania malo vyplývať, že bolo podané včas - v lehote troch mesiacov, podala ho oprávnená osoba a bolo odôvodnené. Z obsahu podaného odvolania a priložených dôkazov vyplývalo naplnenie dôvodov obnovy konania podľa § 62 ods 1 písm. a), c) a e) Správneho poriadku. Žalovaný rozhodnutím č. SVS-OP2-2013/006234/TKP zo dňa 04.04.2013 odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605-6/2BE zo dňa 29.11.2012 potvrdil. 4. Podľa § 62 ods. 1 - 3 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne. Podľa § 63 ods. 1 - 5 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 5. Súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré sa obnoví na žiadosť účastníka konania (ako tomu bolo v danom prípade) alebo z úradnej moci. Účelom obnovy konania je odstránenie zákonom uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.). Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú: a) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti neprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad); b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto podnet zamietnuť; c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Pojem účastník konania je definovaný v § 14. Oprávneným subjektom je aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov verejného záujmu; d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej; e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol účastník dobromyseľný. K ustanoveniu § 63 ods. 3 Správneho poriadku súd uvádza, že dôsledkom obnovy konania môže byť narušenie stability vzťahov založených rozhodnutím. Správny poriadok preto uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku viaže nielen na dôvody obnovy konania, ale aj na ich uplatnenie v zákonom vymedzených časových limitoch. Lehoty uvedené v odseku 3 majú charakter zákonných procesných lehôt, ktoré nemožno predlžovať. Zákon na uplatnenie návrhu na obnovu konania ustanovuje trojmesačnú subjektívnu lehotu a trojročnú objektívnu lehotu. Začiatok plynutia trojmesačnej lehoty je daný subjektívne. Viaže sa na okamih, keď sa účastník dozvedel o zákonných dôvodoch na obnovu konania. V zásade možno povedať, že lehota začína plynúť dňom, keď účastník konania toto právo mohol uplatniť po prvýkrát. Uvedená subjektívna lehota však nemôže prekročiť objektívnu lehotu. Ak sa napríklad účastník konania dozvie o dôvodoch obnovy konania jeden mesiac pred uplynutím trojročnej objektívnej lehoty, nemá tento účastník už na podanie návrhu na obnovu konania tri mesiace, ale iba jeden mesiac. Začiatok plynutia trojročnej lehoty je daný objektívne - dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. V prípadoch, keď bolo rozhodnutie dosiahnuté trestným činom, nie je objektívna lehota ustanovená. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že správny poriadok prikazuje účastníkovi konania svoj návrh na obnovu konania podať v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom orgáne. Treba zdôrazniť, že tak účastník konania pri podaní svojho návrhu ako aj správny orgán musí pri nariadení obnovy konania dodržať súčasne obe zákonné lehoty, začiatok ktorých je založený inými právnymi skutočnosťami. Trojmesačná lehota plynie odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy (subjektívna lehota). Právne významný bude teda okamih, keď sa o existencii dôvodu skutočne dozvedel a nie moment, keď sa o ňom mohol dozvedieť. Obnova konania nebude prichádzať do úvahy, ak ktorákoľvek z týchto lehôt (subjektívna, resp. objektívna lehota) márne uplynula, pretože účastníkovi konania zanikne právo domáhať sa nápravy právoplatného rozhodnutia v rámci obnovy konania. V konaní podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. sa súdnemu prieskumu podrobujú právoplatné rozhodnutia správnych orgánov (druhostupňové rozhodnutia) ako aj im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/006234/TKP zo dňa 04.04.2013, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ObÚ-ZA-OVVS3/ A/2012/22605-6/2BE zo dňa 29.11.2012 potvrdil. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zamietol návrh na obnovu konania v právoplatne skončenej veci o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a napadnuté rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 ponechal v platnosti. Toto rozhodnutie však nemôže byť predmetom tohto súdneho prieskumu. Z administratívneho spisu má súd preukázané, že bývalému Obvodnému úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, bol dňa 19.12.2011 odovzdaný uznesením č. ČVS: ORP-1581/KM- CA-2011 zo dňa 18.11.2011 spis OO PZ Kysucké Nové Mesto vo veci podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť M. H.. Správny orgán dňa 01.03.2012 vydal rozhodnutie č. 2011/10193-/P-2901/2SD, ktorým konanie zastavil z dôvodu, že obvinenej M. H.Y. nebolo spáchanie skutku o ktorom sa koná, preukázané a teda správny orgán postupoval podľa zásady in dubio pro reo. Následne správny orgán poškodeného účastníka konania - žalobcu odkázal s nárokom na náhradu škody na súd. Rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2012. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 05.04.2012 Z.. E. doručil správnemu orgánu žiadosť o podanie správy a žiadal o nahliadnutie do spisu. Obvodný úrad Žilina mu odpovedal listom, ktorý prevzal dňa 26.04.2012, pričom mu bola zaslaná kópia právoplatného rozhodnutia o zastavení konania. Krajský súd v Bratislave v danom prípade poukazuje na fakt, že už dňom 26.04.2012 kedy zástupca žalobcu v správnom konaní prevzal list o aktuálnom stave konania spolu s rozhodnutím o zastavení konania voči M. H., ktorá sa mala dopustiť priestupku, začala žalobcovi plynúť subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle Správneho poriadku. Najneskôr táto lehota začala plynúť dňom 03.05.2012, kedy bolo podané zo strany zástupcu žalobcu odvolanie voči rozhodnutiu č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 a v ktorom žalobca poukázal na výpovede svedkov, ktorí vypovedali pred policajným orgánom (svedkovia O. E. M. Ľ. O.), ktoré mal správny orgán posudzovať ako nové dôkazy majúce podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez jeho zavinenia. Odvolanie právneho zástupcu účastníka konania - spoločnosti Real -Stav, spol. s.r.o., bolo správnemu orgánu doručené dňa 07.05.2012, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Oneskorené odvolanie bolo postúpené Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré listom č. SVS- OP1-2012/015577/TZK zo dňa 27.07.2012 oznámilo zástupcovi žalobcu, že nezistilo dôvody na obnovu konania, ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Z obsahu vyššie uvedeného podania žalobcu - odvolania zo dňa 03.05.2012 nie je ani podľa názoru súdu možné ustáliť, že by sa ním mohol žalobca domáhať obnovy správneho konania. Predmetné odvolanie bolo správnym orgánom správne vyhodnotené ako oneskorene podané odvolanie. Zároveň súd poukazuje na okolnosť, že aj toto odvolanie bolo nadriadeným správnym orgánom posudzované aj z hľadiska či neobsahuje dôvody na obnovu konania (list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcii verejnej správy, odboru priestupkov, č. SVS-OP1-2012/015577/TZK zo dňa 27.07.2012, ktorým žalobcovi oznámilo, že nezistilo dôvody na obnovu konania ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní). Žiadosťou o spať priznanie lehoty na odvolanie, resp. obnovu konania zo dňa 10.09.2012 požiadal Z.. Z. E. (zástupca žalobcu) o odpustenie zmeškania lehoty alebo o obnovu konania. Rozhodnutím č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605/2BE zo dňa 27.11.2012 žalovaný neodpustil spoločnosti Real - Stav, spol. s r. o., zmeškanie lehoty na podanie odvolania a dňa 29.11.2012 vydal rozhodnutie č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605-6/2BE, ktorým zamietol návrh na obnovu konania a rozhodnutie č. 2011/10193-/P-2901/2SD zo dňa 01.03.2012 ponechal v platnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal zástupca poškodenej spoločnosti Real - Stav, spol. s r.o., v zákonom stanovenej lehote odvolanie. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutím č. SVS-OP2-2013/006234/TKP zo dňa 04.04.2013 odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/22605-6/2BE zo dňa 29.11.2012 potvrdil. K vyššie uvedeným skutočnostiam Krajský súd v Bratislave uvádza, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala žalobcovi plynúť dňa 26.04.2012, kedy sa žalobca, resp. jeho zástupca preukázateľne dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich dôvodnosť povolenia obnovy konania (Obvodný úrad Žilina odpovedal zástupcovi žalobcu listom vzhľadom na jeho dopyt na stav konania, s tým, že list si prevzal už dňa 26.04.2012, pričom mu bola zaslaná kópia právoplatného rozhodnutia o zastavení konania), najneskôr však dňa 03.05.2012, kedy zástupca žalobcu podal odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení konania a táto lehota uplynula potom dňa 03.08.2012. Písomnosťou označenou ako žiadosť o späť priznanie lehoty na odvolanie, resp. obnovu konania zo dňa 10.09.2012 požiadal zástupca žalobcu Z.. Z. E. o odpustenie zmeškania lehoty alebo o obnovu konania, čo je viac ako mesiac po uplynutí subjektívnej 3 mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa názoru súdu až toto podanie žalobcu bolo možné označiť za návrh na obnovu právoplatne skončeného správneho konania. Správne orgány v danej veci potom postupovali v súlade so zákonom, keď v zmysle § 63 ods. 3 Správneho poriadku vyhodnotili žalobcom podaný návrh na obnovu konania ako podaný oneskorene. Podanie označené ako odvolanie právneho zástupcu účastníka konania - spoločnosti Real -Stav, spol. s.r.o., doručené správnemu orgánu dňa 07.05.2012, nie je možné pokladať za návrh na obnovu konania, tak ako to v žalobe prezentuje žalobca, nakoľko z jeho obsahu táto skutočnosť nevyplýva. Zároveň súd uvádza, že toto podanie bolo nadriadeným správnym orgánom posudzované aj z hľadiska či neodôvodňuje obnovu konania. Súd taktiež poukazuje na postup žalobcu, ktorý sa podaním zo dňa 10.09.2012 domáhal odpustenia zmeškania lehoty na podanie vyššie uvedeného odvolania alebo alternatívne žiadal o obnovu konania. Z takéhoto postupu žalobcu v správnom konaní vyplýva, že podanie označené ako odvolanie doručené správnemu orgánu 07.05.2012 pokladal za riadne odvolanie a nie návrh na obnovu konania, ktorým bolo až jeho podanie z 10.09.2012. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov súd uvádza, že je dôležité, aby rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce so správneho poriadku - § 46, § 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúca za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. Ostatné v žalobe formálne vznesené námietky (rozpornosť zisteného skutkového stavu veci s obsahom spisov, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, ako aj vada v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) žalobca nijako bližšie neozrejmil, v čom by mali spočívať a preto sa súd nimi ani nezaoberal. 6. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v medziach zákona, zákonným postupom príslušných správnych orgánov a obsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku). Rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.