Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/165/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201202 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201202.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, za účasti: C.. I. B., XXX XX G. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SI XXX/XXXXX/XXXX/R zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SI XXX/XXXXX/XXXX/R, č.r. XXXXX/ XXXX/XXX, XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi a pribratému účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SI XXX/XXXXX/XXXX/R, č.r. XXXXX/XXXX/XXX, XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. X. uvádza, že žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadala C.. I. B. prvostupňový správny orgán o sprístupnenie informácií podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zák. č. XXX/XXXX Z.z.) a to: 1/ stanovisko dotknutého zdravotníckeho zariadenia, 2/ stanovisko všeobecného lekára menovanej, 3/ vyjadrenie odborného konzultanta v odbore kardiológie. P. materiály boli uvedené v odpovedi doručenej žiadateľke z prvostupňového správneho orgánu, ktorý vykonal dohľad v zdravotníckom zariadení na základe jej podnetu. G. správny orgán rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX nesprístupnil požadované informácie s poukazom na § 18 ods. X v spojení s § 1X ods. 1 písm. g/ zák. č. XXX/XXXX Z.z.. X. na základe rozkladu zmenil výrok napadnutého rozhodnutia tak, že podľa § 18 ods. X v spojení s § 1X ods. 1 písm. h/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. nesprístupnil požadované informácie, pretože sa týkajú výlučne výkonu dohľadu a preto sa na tento prípad vzťahuje obmedzenie sprístupnenia podľa ust. § 1X ods. 1 písm. h/ zák. č. XXX/XXXX Z.z.. X. uvádza, že rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX je v rozpore so zákonom a poukazuje na ust. § 3 ods. 1, §11 písm. a/ až i/, § 18 ods. X a 3, § 19 ods. 2, § 22 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. C. uvádza, že žalobca nepostupoval v súlade § 3 ods. X,X a 3, § 46, § 47 ods. X a X a § 59 D. poriadku. X. uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že C.. I. B. dňa XX.XX.XXXX podala sťažnosť na postup lekára a zdravotníckeho personálu v Z. srdcovo cievnych chorôb J. J. počas jej hospitalizácie. G. správny orgán na základe tejto sťažnosti vykonal dohľad a po jeho vykonaní zaslal dňa XX.XX.XXXX jej oznámenie o ukončení dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti, kde konštatoval, že zdravotná starostlivosť bola menovanej poskytnutá správne. M. iných skutočností sa záver uvedený v oznámení, opiera aj o stanovisko dotknutého zdravotného zariadenia, stanovisko všeobecného lekára menovanej a vyjadrenie odborného konzultanta v odbore kardiológie. G. čo menovaná obdržala toto oznámenie požiadala prvostupňový správny orgán o sprístupnenie týchto informácií a tieto jej v konečnom dôsledku neboli sprístupnené s poukazom na ust. § X1 ods. 1 písm. h/ zák. č. XXX/XXXX Z.z.. X. uvádza, že zák. č. XXX/XXXX Z.z. taxatívne vymedzuje prípady, kedy je právo na slobodný prístup k informáciám obmedzené. G. správny orgán v rozhodnutí odôvodnil obmedzenie práva na informácie tak, že požadované informácie ako také sa týkajú výkonu dohľadu. P. informácie nemôžu byť zverejnené, pretože sa týkajú výkonu dohľadu a zamestnanci úradu vykonávajúci dohľad sú zo zákona povinní zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone dohľadu. X. uvádza, že toto by bola pravda, ak by uvedenú informáciu chcela získať tretia osoba, ale žiadateľka je však osobou, ktorej sa objekt dohľadu priamo týka a ktorá dala podnet na výkon dohľadu. E. obsiahnuté v požadovaných dokumentoch sa týkajú len jej zdravotného stavu a je logické, že sa chce dozvedieť, ktoré konkrétne skutočnosti rozhodli, že úrad posúdil sťažnosť ako nedôvodnú a poskytnutú zdravotnú starostlivosť za správnu. X. zastáva názor, že v tomto prípade bol prvostupňový správny orgán povinný zverejniť aj protokol z výkonu dohľadu. Podľa § 11 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. má každý právo na informáciu o svojom zdravotnom stave a žiadateľka nechcela nič iné, len konkrétne skutočnosti týkajúce sa jej zdravotného stavu, zdravotnej starostlivosti, ktorá jej bola poskytnutá. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca podľa § 22 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov protest prokurátora zo dňa XX.XX.XXXX, č. VI/X Gd XXX/XX- XX, ktorému žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie. X. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dokumenty, ktoré sú podkladom pre posúdenie či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ako také sa týkajú výkonu dohľadu. Z toho dôvodu nemôžu byť zverejnené, pretože zamestnanci úradu vykonávajúci dohľad sú zo zákona povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone dohľadu. X. k námietke týkajúcej sa tvrdenia, že žiadateľka je osobou, ktorej sa objekt dohľadu priamo týka a ktorá vlastne takúto žiadosť podala a takéhoto stavu je neposkytnutie požadovanej informácie obchádzaním účelu zákona žalovaný uvádza, že zák. č. XXX/XXXX Z.z. zakazuje sprístupniť informácie týkajúce sa výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou s výnimkou informácie o výsledku dohľadu komukoľvek, aj žiadateľovi, ktorého zdravotného stavu sa tieto informácie týkajú. X. č. XXX/XXXX Z.z. vymedzuje len vecné kritéria na určenie informácií, ktoré povinná osoba nesmie sprístupniť, neurčuje povinnej osobe postupovať pri vybavovaní infožiadosti inak, ak žiadosť podala osoba v určitom vzťahu k požadovaným informáciám. K námietke žalobcu, že neposkytnutie požadovanej informácie žiadateľke v konkrétnom prípade je obchádzaním účelu zákona žalovaný uvádza, že povinná osoba sa nesmie odchýliť od kategorického zákazu sprístupňovania informácií týkajúcich sa výkonu dohľadu uvedeného v § X1 ods. 1 písm. h/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. tak, že tieto informácie sprístupní len tým žiadateľom, ktorých sa týkajú. X. pri aplikácii predmetného kogentného zákonného ustanovenia vychádzal aj z povahy právnej úpravy výkonu dohľadu uvedené v § 43 a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. XXX/XXXX Z.z.). G. právna úprava nepriznáva podávateľovi podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou žiadne právo ani povinnosti. X. č. XXX/XXXX Z.z. dokonca osobu podávateľa podnetu na výkon dohľadu neuvádza v žiadnom zo svojich ustanovení, žalovaný môže dohľad vykonať aj z vlastnej iniciatívy. G. podávateľa sa výkonom dohľadu nemení, z vykonaného dohľadu v prípade zistenia nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti mu nevyplývajú žiadne nároky voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý sa dopustil pochybenia pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti. E. dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa realizuje len medzi žalovaným a dotknutým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak žalovaný výkonom dohľadu zistí porušenie zákonnej povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, môže poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložiť sankciu v správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že v prípade výkonu dohľadu a následného správneho konania o uložení sankcie za porušenie zákonnej povinnosti ide o správne trestanie, ktoré žalovaný realizuje bez súčinnosti dotknutej osoby. Y. predmetom výkonu dohľadu je zdravotná starostlivosť poskytnutá dotknutej osobe podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. práva a právom chránené záujmy tejto osoby nie sú v dôsledku zistenie nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti dotknuté. K., ktoré žiadala žiadateľka sprístupniť sú v rámci výkonu dohľadu len čiastkovým podkladom pre konečné odborné posúdenie, či v danom prípade bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. G. stanoviska odborného konzultanta v odbore kardiológia, ale aj prostredníctvom vlastnej odbornej činnosti žalovaný vykonal čiastkové medicínske a právne posúdenie otázky, či v danom prípade bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. G. dokumenty nepochybne sú informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, keďže na ich základe ešte nemožno vysloviť záver z vykonaného dohľadu. X. podkladom pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa § 43 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. zdravotná dokumentácia. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný bol povinný zverejniť žiadateľke aj protokol z výkonu dohľadu žalovaný uvádza, že protokol je dokument, ktorým sa výkon dohľadu završuje. Podľa dôvodovej správy k zák. č. XXX/XXXX Z.z. protokol je písomným dokladom o začatí, priebehu, obsahu zistenia a ukončení dohľadom. Z uvedeného vyplýva, že protokol ako celok nie je len dokumentom o výsledku dohľadu ale okrem informácií týkajúcich sa výkonu dohľadu obsahuje aj informácie o výsledku dohľadu. Preto podľa názoru žalovaného nemožno žiadateľke sprístupniť celý protokol, lebo ten neobsahuje výlučne len informácie o výsledku dohľadu. K námietke žalobcu, že podľa § 11 ods. X písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. má každý právo na informácie o svojom zdravotnom stave a žiadateľka nechcela nič iné, len konkrétne skutočnosti týkajúce sa jej zdravotného stavu žalovaný uvádza, že právo na informácie o zdravotnom stave priznáva zák. č. XXX/ XXXX Z.z. každému pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. G. zdravotnej starostlivosti je zverené výlučne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, resp. nimi povereným zdravotníckym pracovníkom, ktorí realizujú práva osôb uvedené v § 11 zák. č. XXX/XXXX Z.z.. Z. o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii osoby a údaje spracúva a sprístupní osobe poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. E. dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti a z údajov v zdravotnej dokumentácie žalovaný výkonom dohľadu zisťuje, či v konkrétnom prípade bola zdravotná starostlivosť poskytnutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správne. Na účely výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sprístupňuje poskytovateľ podľa § 25 ods. X písm. e/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. žalovanému údaje zo zdravotnej dokumentácie formou nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie. Podľa § 18 ods. X tohto zákona má každý, komu sa sprístupnia údaje zo zdravotnej dokumentácie všeobecnú povinnosť zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu pred stratou alebo zničením. P. povinnosť má aj žalovaný. X. navyše nemôže dotknutej osobe poskytnúť údaje zo zdravotnej dokumentácie, uvedené v dokumentoch týkajúcich sa výkonu dohľadu, ktoré získal od poskytovateľa počas výkonu dohľadu aj keď sa jedná o údaje o zdravotnej dokumentácie tejto osoby. W. o zdravotnom stave a poskytnutej zdravotnej starostlivosti zaznamenané v zdravotnej dokumentácii môže žiadateľka získať od svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. K tvrdeniu žalovaného, že je povinný sprístupniť požadovanú informáciu, ak tak nespravil porušil zákon. X. uvádza, že postupoval v súlade so zákonom a podľa § X1 ods. 1 písm. h/ požadovanú informáciu týkajúcu sa výkonu dohľadu žiadateľke nesprístupnil. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Z. konania vo vyjadrení k žalobe uviedla, že povinné osoby sú povinné sprístupňovať všetky informácie, ktoré majú k dispozícii po vylúčení tých, o ktorých to ustanovuje zákon. D. zákon ukladá povinnosť povinnej osoby sprístupniť všetky požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, o ktorých to ustanovuje zákon (§ 19 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z.). Je nevyhnutné rozoznávať informáciu, ktorá sa týka výkonu dohľadu, a ktorá nie. M. alebo vylúčiť sprístupnenie informácií z tohto dôvodu je nepochybne legitímne v prípade, že by tým bol narušený výkon dohľadu. V tomto prípade by sa sprístupnením informácií táto skutočnosť nemohla stať. X. ustanovenie ohľadne nesprístupnenia informácií, ktoré sa týkajú výkonu dohľadu sa netvorili náhodne. Podľa jej názoru, sa mohlo vytvoriť z dôvodu, že je potrebné chrániť výkon dohľadu pred neželaním sprístupnením informácií o nej. G. na informácie vyplýva z Z. SR ako aj B. základných ľudských práv a slobôd. C. uvádza, že ňou požadované informácie nemôžu byť považované za nevyhnutné opatrenie, ktoré je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. XX ods. X listiny základných práv a slobôd). W., ktorá sa týkala výkonu dohľadu, by podľa jej názoru mala charakter informácie, akým spôsobom bolo získané stanovisko, nie však samotný objekt dohľadu a teda výsledok takéhoto konania dohľadu. L. teda samotné stanovisko. D. výkon dohľadu sa podľa pravidiel logicky nestotožňuje s jeho výsledkom. W. akým spôsobom sa skončil dohľad ako aj podklady na ne, nie sú výkonom dohľadu. P. informácie vznikajú až po výkone dohľadu. D. a vyjadrenia sa získavajú od osôb, ktoré v tomto prípade nevykonávajú dohľad. W. od osoby, ktorá vznikla u osoby, ktorá nevykonáva dohľad, sa nemôže týkať výkonu dohľadu. P. informácie vznikajú u týchto dohliadaných subjektoch. D. skutočnosť, že osoby ktoré vykonávajú dohľad majú tieto informácie, ktoré získali v rámci výkonu svojich právomocí neznamená, že sa budú týkať aj výkonu dohľadu. Vzhľadom a uvedené zastáva názor, že bolo povinnosťou žalovaného a prvostupňového správneho orgánu uvedené informácie sprístupniť. T. súd v J., ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomu predchádzajúcemu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia o postupe správneho orgánu“). O. správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknutých. G. správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z. súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. X. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu, ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX C.. I. B. doručila žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. , predmetom ktorej bolo sprístupnenie stanoviska dohliadaného subjektu - D. ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., vyjadrenie všeobecnej lekárky C.. B. a vyjadrenie osoby prizvanej na výkon dohľadu - konzultanta v odbore kardiológia v súvislosti s vykonaným dohľadom nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti C.. I. B. u poskytovateľa D. ústav D. a cievnych chorôb, a.s., so sídlom v J. J. v dňoch XX.XX.Z.-14.10.20XX. O. č. k. SI XXX/XXXXX/XXXX, č. spisu XXXXX/XXXX/XXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX prvostupňový správny orgán žiadateľke informáciu podľa § X8 ods. X v spojení s § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. XXX/XXXX Z.z., nesprístupnil. Na základe rozkladu žiadateľky potom žalovaný rozhodnutím č. k. SI XXX/XXXXX/XXXX/R, č. r.: XXXXX/XXXX/XXX, XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenila prvostupňové rozhodnutie v časti aplikovaných právnych predpisov tak, že žiadané informácie nesprístupnil podľa § X8 ods. X v spojení s § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. XXX/XXXX Z.z.. P. rozhodnutie bolo odôvodnené tvrdením, že žalovaný v zmysle § 43 a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. vykonáva dohľad nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. G. dohľadu je zdravotná starostlivosť, o ktorej sa podávateľ podnetu domnieva, že nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z.. X. uviedol, že žiadané boli informácie a dokumenty, vyžiadané k predmetu dohľadu, k poskytnutej zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa D. ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. so sídlom v J. J., teda ide o informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, nie informácie, ktoré sú objektom dohľadu, ako uvádzala žiadateľka. M. dohľadu je prešetrovaná zdravotná starostlivosť. žalovaný má za to, že formulácia ustanovenia § X1 ods. 1 písm. h) zák. č. XXX/XXXX Z.z. je dostatočne jednoznačná a neumožňuje žalovanému ako povinnej osobe sprístupniť informácie týkajúce sa výkonu dohľadu s výnimkou informácie o výsledku dohľadu, ktorá bola C.. B. sprístupnená. P. informácie nemôže žalovaný sprístupniť nielen počas výkonu dohľadu, ale aj po jeho skončení. G. ustanovenie je kogentnou právnou normou, od ktorej sa žalovaný nemôže odchýliť. X. uvádza, že Z. SR vo svojom čl. XX ods. X ustanovuje, že právo šíriť informácie možno obmedziť zákonom. P. zákonné obmedzenie musí byť zároveň v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. X. obmedzujúcim právo povinnej osoby šíriť a sprístupňovať informácie, ktoré má k dispozícií, je zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorý vo svojich ustanoveniach § 8 a nasl. obsahuje obmedzenia prístupu k informáciám. P. obmedzenia pri dodržaní ústavnej požiadavky určil samotný zákonodarca a žalovaný ako osoba povinná spravovať sa ustanoveniami zákona bez skúmania naplnenia ústavných požiadaviek jednotlivých zákonných ustanovení. Podľa žalovaného povinnosť sprístupniť informácie v prípade prevažujúceho verejného záujmu na ich sprístupnení, by mala byť zakotvená na úrovni zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Proti rozhodnutiu predsedníčky Z. pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. SI XXX/XXXXX/XXXX/ R, č. r. XXXXX/XXXX/XXX, XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podal prokurátor N. prokuratúry SR protest, ktorému žalovaný rozhodnutím č. k. SI XXX/XXXXX/XXXX, č. r. XXXXX/XXXX/XXX, XXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podala rozklad účastníčka konania C.. B.. O. č. k. : SI XXX/XXXXX/XXXX/R, č.r. XXXXX/XXXX/XXX,XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný rozklad C.. I. B. zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. k. SI XXX/XXXXX/XXXX, č. r. XXXXX/XXXX/ XXX, XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. D. rozhodnutie odôvodnil tým, že zák. č. XXX/ XXXX Z.z. v žiadnom svojom ustanovení neukladá žalovanému povinnosť informovať osobu podávajúcu podnet o výkone dohľadu, jeho priebehu a výsledku. P. ďalej, že vzhľadom na požiadavku hospodárnosti a efektívnosti práce žalovaného a požiadavku výpovednej hodnoty poskytovaných informácií pri dodržaní princípu proporcionality nesprístupnil žalovaný informácie týkajúce sa výkonu dohľadu formou začiernených dokumentov. Podľa čl. X ods. X Z. D. republiky´(ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. XX ods. 1, 2, a X ústavy (1) D. prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) T. má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. E. tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. G. v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. G. ustanoví zákon. (4) D. prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. X ods. X ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa čl. XX ods. X K. o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (ďalej len „K. o ľudských právach a biomedicíne“), publikovaného v X. zákonov pod č. XX/ XXXX Z.z., každý má právo na všetky informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu. G. jednotlivca nebyť o ňom informovaný sa dodrží. Podľa § 43 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, XX a XX zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Z. v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len "dohliadaný subjekt"). (2) K. na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. K. na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. X. úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. G. osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor. (3) K. na mieste sa rozumie získavanie informácií a dokumentov spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií a dokumentov. (4) K. na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu") na základe písomného poverenia úradu. G. osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. (5) G. na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona.XXaa) (6) G. úradu na výkon dohľadu na mieste obsahuje označenie dohliadaného subjektu, meno a priezvisko osoby oprávnenej na výkon dohľadu, predmet dohľadu, deň začatia dohľadu, dátum a miesto vyhotovenia poverenia, odtlačok pečiatky úradu a meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca úradu oprávneného na vydanie poverenia. (7) L. jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať a) odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisuXXa) v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad, b) najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku praxXXb) v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. (8) M. oprávnené na výkon dohľadu na mieste nad verejným zdravotným poistením musia mať a) diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia v študijných programoch druhého stupňa, b) najmenej päťročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, v oblasti práva alebo v oblasti finančného trhu. (9) Z. zodpovedá za škodu, ktorú spôsobili osoby oprávnené na výkon dohľadu pri výkone svojich oprávnení dohliadanému subjektu. (XX) Z. môže vykonať nový dohľad v tej istej veci, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na skutočnosti podľa § 47 ods. X písm. e). (XX) Na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa §X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § X1 ods. 1 písm. h) zák. č. XXX/XXXX Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § X50j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak predmetom správneho konania bolo sprístupnenie, resp. nesprístupnenie informácie, považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť, že právo na informácie je zaručené jednak Z. SR a jednak viacerými medzinárodnými dohovormi, predovšetkým R. dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, avšak v tomto danom prípade tiež K. o ľudských právach a biomedicíne. Z tejto skutočnosti samotnej síce nevyplýva, že by právo na informácie bolo právom absolútnym (čo koniec - koncov nie je väčšina ústavných práv), avšak pre správny orgán rozhodujúci o žiadosti o sprístupnenie informácie zakladá povinnosť vysporiadať sa tiež s ústavnoprávnym aspektom práva na informácie, keďže rozhodnutia orgánov verejnej moci, t.j. nielen súdov, ale aj orgánov štátnej správy musia byť nielen v súlade so zákonmi, ale aj a predovšetkým ústavne konformné (resp. tiež eurokonformné). G. práva na informácie môžu byť všetky informácie okrem informácií podliehajúcich obmedzeniu čl. XX ods. X Z. SR. G. na informácie teda možno obmedziť, ak tak ustanoví zákon, avšak iba v prípade, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. S. už judikoval ústavný súd v náleze sp. zn. Pl. ÚS XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX „M. práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Z. za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. V. podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. P. „zákon" sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS XX/XX). G. materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. K. materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia...“ Podľa rozhodnutí R. súdu pre ľudské práva termín „nevyhnutný“ nemá takú flexibilitu, aby obsahoval význam výrazov užitočný, primeraný alebo žiaduci. E. sa len na existenciu naliehavej spoločenskej potreby vykonať daný zásah (Y. case. D. A, č. XX, s. XX). G. obmedzenie práva priznaného K. nemožno pokladať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, ak nie je primerané sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia nie je dôležitý iba cieľ sledovaný obmedzením, ale aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť (N. case. D. A, č. XXX, s. XX). V súlade s medzinárodným štandardom termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti" možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. M. práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. G. teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti.“ X. sa však v napadnutom rozhodnutí s materiálnymi podmienkami obmedzenia práva na informácie nijako nevysporiadal, aplikujúc najširší možný výklad § X1 ods. 1 písm. h/ zák. č. XXX/XXXXZ.z., resp. slovného spojenia „týka sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci“ s tým, že sa nevenoval prítomnosti ústavou stanoveného záujmu a nevyhnutnosti prijatia obmedzenia v danom prípade. Súd sa nemôže stotožniť s tvrdením o nemožnosti správneho orgánu skúmať ústavnú súladnosť sprístupnenia, resp. nesprístupnenia informácie žiadateľky C.. B., keďže zákon žalovanému kogentne prikazuje informáciu týkajúcu sa dozoru, dohľadu alebo kontroly nesprístupniť. I. - požiadavky ústavy ako právneho predpisu s vyššou právnou silou musia byť naplnené vždy a za každých okolností a potom je potrebné zdôrazniť, že za účelom dosiahnutia ústavnej konformity zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje nie len nesprístupnenie, ale aj menej reštriktívnu formu zásahu do ústavného práva na informácie, a síce obmedzenie sprístupnenia takých informácií, ktoré sa týkajú dozoru a dohľadu. Na tomto mieste potom nasleduje povinnosť žalovaného ako povinnej osoby použiť správnu úvahu a preskúmateľným spôsobom rozhodnúť, ktoré informácie prípadne v akom čase - otázne zostáva, ak účelom obmedzenia sprístupnenia informácií týkajúcich sa dozoru, dohľadu alebo kontroly je účinne zabrániť nelegitímnym zásahom do výkonu dozoru, dohľadu alebo kontroly, a teda ochrana verejného poriadku ako ústavne akceptovateľný dôvod obmedzenia práva na informácie. S. spôsobom môže sprístupnenie informácie týkajúcej sa už právoplatne ukončenej kontroly, dozoru či dohľadu naplniť materiálne podmienky obmedzenia práva na informácie. V tomto prípade však ide o otázku, s ktorou sa musí vysporiadať žalovaný ako povinná osoba v každom jednotlivom prípade. C. taký charakter, že ich nesprístupnenie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. K tvrdeniu žalovaného, že zák. č. XXX/XXXX Z.z nepriznáva podávateľovi podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou žiadne právo ani povinnosti, ba dokonca osobu podávateľa podnetu na výkon dohľadu neuvádza v žiadnom zo svojich ustanovení, súd len stručne uvádza, že toto nie je ani potrebné, pretože sprístupňovanie informácií upravuje osobitný zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorým sa povinná osoba musí riadiť bez ohľadu na to, či žiadateľovi o poskytnutie informácie vyplývajú práva a povinnosti aj zo zák. č. XXX/XXXX Z.z.. G. však má v danom konkrétnom prípade C.. B. špeciálne postavenie aj vo vzťahu k právu na sprístupnenie informácií, nie je to na základe jej postavenia podávateľa podnetu na výkon dohľadu, ale toto je prináleží ako osobe, ktorej bola poskytovaná dohliadaná zdravotná starostlivosť. Súd síce nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že ak tento výkonom dohľadu zistí porušenie zákonnej povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, môže poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložiť sankciu v správnom konaní, ide teda o prípad správneho trestania. L. sa však stotožniť s následným tvrdením žalovaného, že hoci predmetom výkonu dohľadu je zdravotná starostlivosť poskytnutá dotknutej osobe podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. práva a právom chránené záujmy tejto osoby nie sú v dôsledku zistenia nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti dotknuté. V tejto súvislosti potom považuje tunajší súd za potrebné zdôrazniť, že zdravotná starostlivosť sa priamo dotýka základných a najdôležitejších hodnôt chránených právom. G. zdravotnej starostlivosti sa chráni život a zdravie fyzickej osoby. C. činnosti zo svojej podstaty zasahujú do základných práv fyzickej osoby, pretože s ich realizáciou je neoddeliteľne spojený zásah do telesnej a psychickej integrity fyzickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že práva prijímateľa zdravotnej starostlivosti pramenia a sú chránené právnymi dokumentmi najvyššej právnej sily, v tomto prípade čl. XX ods. X K. o ľudských právach a biomedicíne, ktorý určuje, že každý má právo na všetky informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Keďže ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách podľa čl. X ods. X ústavy, táto má prednosť pred zákonmi D. republiky. Čo sa ďalej týka vymedzenia pojmu „informácie týkajúce sa zdravotného stavu“, tunajší súd má za to, že nie je dôvod a ani možnosť pristúpiť k reštriktívnemu výkladu tohto právneho pojmu, jednak z toho dôvodu, že ide o ústavné právo na informácie a jednak preto, že dôležitosť informácií o vlastnom zdravotnom stave zdôraznil K. o ľudských právach a biomedicíne stanovením práva na všetky takéto informácie. P. súd potom považuje za informáciu týkajúcu sa zdravotného stavu tiež názor na správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, vyjadrený napr. v žiadateľkou požadovaných stanoviskách, resp. vyjadreniach. Na tomto mieste sa totiž právna vec dotýka ďalšieho ústavného práva, a síce práva na ochranu zdravia. P. sa v praktickej rovine realizuje tiež právom na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia §11 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z.. V praxi však pre fyzické osoby - často laikov v oblasti medicíny - môže byť názor rôznych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti smerodajný pre výber poskytovateľa. Preto aj napriek tomu, že žalovaný rozhodol tak, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, môžu mať samotné vyjadrenia všeobecného lekára, resp. dotknutého zdravotníckeho zariadenia a odborného konzultanta pre žiadateľku praktický význam a dotýkať sa jej vyššie uvedených ústavných práv. Je teda nevyhnutné uzavrieť, že žiadateľka má právo na sprístupnenie žiadaných informácií (po prípadnom nesprístupnení tých častí žiadanej informácie, ktorých nesprístupnenie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti). Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty má tunajší súd za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 246c ods. X O.s.p. v spojení s § X46 ods. 1 písm. d) O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže toto sa začalo na návrh prokurátora. P. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.