Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/166/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201207 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201207.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpeného advokátom: JUDr. Felix Neupauer, Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, za účasti: O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 301/00011/2012/R zo dňa 23.4.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.06.2013 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. DK 301/00011/2012/R zo dňa 23.4.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. konania DK 301/00011/2012 zo dňa 25.05.2012 ako prvostupňového orgánu, ktorým bolo správne konanie vo veci nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 273/1994 Z.z.) vo výške 0,2 % za každý deň omeškania v sume X.XXX,- Eur za obdobie november 1997 - apríl 1999 podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zastavené. Žalobca v žalobe uviedol, že pred vydaním rozhodnutia žalovaným sa žalovaný so svojou žiadosťou obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky o rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a žalovaným podľa ustanovenia § 8a O.s.p., keďže žalovaný už v tomto konaní argumentoval, že platobný výmer môže vydať len na návrh zdravotnej poisťovne a že len zdravotná poisťovňa je oprávnená uplatniť nárok na poistné a poplatok z omeškania, pričom návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt, a to ani v prípade, ak by na tento subjekt bola pohľadávka postúpená. Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore o právomoc uznesením sp. zn. 6 Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010 rozhodol, že ,,na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods.2 zákona č. 273/1994 Z.z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.". Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s argumentáciou žalovaného nestotožnil a tým de facto pripustil, že aktívne legitimovaný na uplatnenie nárokov zo zdravotného poistenia môže byť inter alia aj žalobca, ktorý nie je zdravotnou poisťovňou a je subjektom práva súkromného. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol skutočnosť, že ,,charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt, ako aj, že o tomto nároku v zmysle § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. má právo rozhodnúť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou". Ďalej Najvyšší súd SR uvádza, že ,,pokiaľ zákonodarca určil orgán, ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, preto tento orgán je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil... ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť". Napriek vyššie uvedenému, žalovaný podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a) a písm. e) správneho poriadku rozhodnutím rozhodol o zastavení konania bez meritórneho prejednania veci. Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca uviedol, že stráca akúkoľvek možnosť domáhať sa vymožiteľnosti platne nadobudnutých práv a dochádza tak odopretiu spravodlivosti. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 255/2010 zo dňa 30.06.2011, v ktorom sa uvádza, že ,,orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov". Žalobca má za to, že aj rozhodnutie žalovaného je príliš formalistické. Žalovaný konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nie je účastníkom konania (nakoľko nie je zdravotnou poisťovňou) a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán a vo veci úroku z omeškania nie je príslušný na konanie a vec nemôže postúpiť príslušnému orgánu. Tým sa žalobca ocitol v situácii, že neexistuje orgán, ktorý by jeho vec meritórne prejednal a poskytol tak ochranu žalobcovmu právu, čo je v rozpore nielen s princípmi právneho a demokratického štátu, ale aj s Európskym dohovorom o ľudských právach a v neposlednom rade aj Ústavou SR. Podľa názoru žalobcu tým súčasne došlo aj k porušeniu jeho práv garantovaných čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 1 Prvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Jedným z dôvodov, prečo žalovaný zastavil konanie je, že žalobcu nepovažuje za účastníka konania. Avšak podľa ustanovenia § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. je práve žalovanému daná pôsobnosť vo veciach verejného zdravotného poistenia a výlučne žalovanému prináleží vydávať platobné výmery. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v rozhodnutí vôbec nezohľadnil skutočnosti týkajúce sa právoplatných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky svedčiace o tom, že k platnému postúpeniu pohľadávok došlo. Žalobca uviedol, že z argumentácie žalovaného je možné vyvodiť záver, že na jednej strane tvrdí, že nemožno pripustiť, aby vzhľadom na verejnoprávny charakter pohľadávok sa žalobca stal majiteľom pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania, a teda, aby si žalobca úhradu takejto pohľadávky ponechal pre vlastnú potrebu, no na strane druhej uvádza, že ak by ich nadobudol predpísanými platobnými výmermi, tak by si ich pre svoju vlastnú potrebu ponechať mohol. V takomto prípade de facto pripustil, že poistné a poplatok z omeškania môže byť príjmom súkromného subjektu. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že postúpenie pohľadávok bolo odplatné. Účelovosť tvrdení žalovaného je teda zjavná aj z toho, že napriek názoru žalovaného, že prijímanie platieb za poistné a poplatku z omeškania je v rozpore s účelom zákona, de facto má za to, že prijímanie týchto platieb na základe dobrovoľného plnenia dlžníkmi alebo na základe predpísaného poistného a poplatku z omeškania platobnými výmermi, je v súlade so zákonom. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 1 Obo 1/2011 vo veci navrhovateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874 proti žalobcovi, o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013 rozhodol tak, že zmenil napadnutý rozsudok prvého stupňa a žalobu zamietol. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že predmetom postúpenia pohľadávok na základe napadnutej zmluvy o postúpení pohľadávok, boli pohľadávky z osobitného účtu prerozdelenia povinného zdravotného poistenia spolu s úrokmi z omeškania. V danom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež za to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávok a pritom ani jedna z týchto postúpených pohľadávok nebola predpísaná platobným výmerom. Žalobca v tejto súvislosti tiež zdôraznil, že postúpenie pohľadávok PERSPEKTÍVY DZP bolo dokonca odsúhlasené právoplatným a vykonateľným opatrením konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 7K 70/01 zo dňa 22.06.2005. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nie je zdravotnou poisťovňou a nemôže byť účastníkom konania. Podľa názoru žalobcu, žalovaný zvolil príliš formalistický prístup bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, čím podľa názoru žalobcu inter alia došlo k rozporu s princípmi spravodlivosti a teda k porušeniu základných práv a slobôd. Žalovaný pritom v rozhodnutí uviedol, že k postúpeniu pohľadávok nemohlo a nemalo dôjsť, no na strane druhej žalobca uviedol niekoľko dôležitých skutočností, že k platnému postúpeniu došlo, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obo 10/2009, 2 Obo 11/2009-514 zo dňa 27.05.2009, ktoré obsahovalo obdobnú právnu argumentáciu ako rozhodnutie žalovaného. Nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 182/2010-44 zo dňa 20.10.2010 však bolo toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obo 10/2009, 2 Obo 11/2009-514 zo dňa 27.05.2009 zrušené ako ústavne nekonformné. Žalobca zároveň poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 268/2011-38 zo dňa 23.11.2011, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 Co 154/2010-70 zo dňa 14.10.2010, v ktorom sa konštatovalo, že postúpenie pohľadávok odporuje zákonu, a teda je neplatné a taktiež, že správcovi neprináležalo oprávnenie postúpiť pohľadávku z poistného na zdravotné poistenie a z poplatkov na iný subjekt, ako ústavne nekonformný. Žalobca považuje za nevyhnutné uviesť aj to, že pohľadávky, ktoré boli na žalobcu postúpené vznikli PERSPEKTÍVE DZP. Pohľadávky na poistnom a poplatku z omeškania sú pohľadávkami, ktoré vznikli a na ktoré PERSPEKTÍVE DZP vznikol nárok. Žalobca má za to, že v dôsledku postupu žalovaného sa dlžníci PERSPEKTÍVY DZP dostali do výhodnejšej pozície oproti všetkým ostatným poistencom iných zdravotných poisťovní, nakoľko iné zdravotné poisťovne sú oprávnené poistné a poplatky z omeškania vymáhať, no v prípade bývalých poistencov PERSPEKTÍVA DZP, ktorí si svoje zákonné povinnosti riadne a včas nesplnili, sa zjavne jedná o poskytnutie „platobnej imunity“ zo strany žalovaného, v dôsledku čoho de facto dochádza k hromadnému odpusteniu dlhov dlžníkom PERSPEKTÍVA DZP. Žalobca tiež nesúhlasí, s názorom žalovaného, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume X.XXX,- Eur za obdobie 11/1997 - 04/1999 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVA DZP vôbec postúpená. Žalobca uviedol, že s právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, nakoľko z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva, že by predmetom postúpenia nebolo celé príslušenstvo, resp. že by bolo úmyslom PERSPEKTÍVY DZP postúpiť len časť príslušenstva pohľadávky. Práve naopak, zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 vyplýva, že pohľadávky boli postúpené podľa "Stavu účtovnej evidencie úpadcu po pobočkách" a ako vyplýva aj z uznesenia o zrušení konkurzu, bol speňažený všetok majetok úpadcu, a preto nemožno prijať argumentáciu žalovaného, že by došlo k postúpeniu len časti príslušenstva pohľadávok a zvyšná časť bola naďalej majetkom PERSPEKTÍVY DZP. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.7.2013 uviedol, že namieta vyššie uvedené skutočnosti žalobcu a pridržiava sa svojho rozhodnutia platobného výmeru a správny orgán, resp. predsedníčka úradu ako druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. K námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol o zastavení správneho konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) a písm. e) správneho poriadku bez meritórneho prejednania veci žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010, v odôvodnení ktorého uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci. Na základe názoru Najvyššieho súdu SR žalovaný posudzoval aktívnu legitimáciu v správnom konaní a rozhodol, že žalobca nie je aktívne legitimovaným, byť účastníkom v konaní, a preto konanie, okrem iného, zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Uviedol, že žalobca nesprávne posúdil argumentáciu žalovaného v súvislosti s podaním návrhu na vybavenie platobného výmeru subjektom súkromného práva. Žalobca v celom konaní poukazuje na skutočnosť, že návrh na vydanie platobného výmeru, okrem platiteľa poistného, môže podať iba zdravotná poisťovňa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z., ktorej postavenie je charakterizované v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., aj keď ide o subjekt práva súkromného, pričom žalobca nemá postavenie zdravotnej poisťovne. Žalovaný poukázal aj na to, že zákon č. 273/1994 Z.z. v § 25a umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Keďže právna úprava zákona č. 273/1994 Z.z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku zdravotnej poisťovne, avšak neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania platobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru, postupovaná pohľadávka mala byť predpísaná platobným výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola právne vymožiteľná. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak by došlo k postúpeniu pohľadávky podľa zákona č. 273/1994 Z.z., pričom pohľadávka nebola predpísaná platobným výmerom a dlžník by pohľadávku postupníkovi dobrovoľne neuhradil, postupník pohľadávky by nemohol úspešne vymôcť zaplatenie pohľadávky, nakoľko by nemal exekučný titul. Uvedené však nebráni tomu, aby dlžník postupníkovi pohľadávky predmetnú pohľadávku dobrovoľne uhradil. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 07.07.2005 neexistoval v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania, a teda by umožnil postúpenie týchto pohľadávok. Vzhľadom na to, že pohľadávky na poistnom sú pohľadávkami z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný predpis práva verejného výslovne ustanovuje. Keďže zákon č. 581/2004 Z.z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovni v čase postúpenia predmetných pohľadávok v § 6 a ani iných ustanoveniach neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola oprávnená podľa zákona č. 581/2004 Z.z. postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Až zákonom č. 530/2007 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.01.2008 doplnené do zákona č. 581/2004 Z.z. ust. § 85g, ktoré umožnilo postúpenie niektorých pohľadávok zdravotnej poisťovne za presne určených podmienok. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 4 Obo 52/2009-350 musia mať osoby, ktoré takto nadobúdajú právo v konkurznom konaní, istotu, že ich dobromyseľne nadobudnuté právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného konania. Žalovaný zastáva názor, že takéto nadobudnutie pohľadávky však nezakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa na vydanie platobného výmeru. Žalovaný taktiež zotrváva na svojom názore, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume X.XXX,- Eur za obdobie november 1997 - apríl 1999 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP vôbec postúpená. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 nebola pohľadávka na poplatku z omeškania. Špecifikácia pohľadávky a jej príslušenstva v danom prípade bola výslovne vymedzená v Zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že predmetom postúpenia bola len pohľadávka na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie 11/1997 - 4/1999. Žalovaný ďalej argumentoval, že v prípade, ak by úrad pripustil právny výklad, podľa ktorého navrhovateľ ako postupník pohľadávky aktívne legitimovaný podať návrh na vydanie platobného výmeru, účastníkom správneho konania by sa stal okrem platiteľa poistného aj subjekt práva súkromného. Vzhľadom na to, že vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného je vzťah verejnoprávny, v ktorom zdravotná poisťovňa vyberá a vymáha verejnoprávne pohľadávky zdravotnej poisťovne, nemožno pripustiť, aby účastníkom tohto verejnoprávneho vzťahu bol namiesto zdravotnej poisťovne súkromnoprávny subjekt, ktorý by vybraté poistné a poplatok z omeškania nepoužil na účel uvedený v zákone, t.j. na úhradu zdravotnej starostlivosti, ale tieto prostriedky by si ponechal pre svoju vlastnú potrebu. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie pod č. DK 301/00011/2012/R zo dňa 23.4.2013. III. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1S 166/2013-30 zo dňa 07.11.2013 tak, že ju Krajský súd v Bratislave zamietol. Žalobcovi neboli priznané trovy konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžo 1/2014 zo dňa 11.02.2015 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 07.11.2013 bol zrušený a vec bola vrátená na nové konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva právny názor, že: „Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách citovaného zákonného ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p., pretože z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva skutočnosť, že hoci odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podala len žalobkyňa, účastníkom správneho konania bol aj ďalší subjekt, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu a hoci táto osoba prvostupňové rozhodnutie nenapadla odvolaním a ani sa nedomáhala prieskumu správneho rozhodnutia súdnou žalobou, bola jednoznačne účastníkom správneho konania, ktorej práva by prípadným zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia nepochybne mohli byť dotknuté (viď definícia účastníctva v zmysle § 14 Správneho poriadku). Krajský súd sa mal preto zaoberať okruhom ďalších účastníkov (s ktorými správne orgány konali a ktorým aj doručovali preskúmavané rozhodnutia), mal ďalej postupovať v intenciách vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zabezpečiť im minimálnu vedomosť o tom, že súdny prieskum začal, ako prebieha a s akým právnym dopadom aj pre iného účastníka skončil. Pokiaľ krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojím postupom odňal právo na súdny proces tomuto účastníkovi, ktorí ním bol aj v správnom konaní a ktorý právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručuje zákon v § 250 ods. 1 O.s.p., a teda mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Okrem uvedenej procesnej vady musí najvyšší súd zdôrazniť, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobkyne, keď poukazovala na argumenty uvedené najvyšším súdom v uznesení sp. zn. 6Rks/1/2010 a s námietkami žalovaného, keď poukazoval na argumenty uvedené v rozsudku sp. zn. 7Sžso/20/2012.“ IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), opätovne preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Uznesením tunajšieho súdu 1S 166/2013 zo dňa 23.03.2015 súd pribral do konania účastníka správneho konania - O. W., T. XXX, XXX XX T.. Pribratý účastník sa k žalobe nevyjadril. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo zastavené konanie vo veci nároku žalobcu na zaplatenie poistného za zdravotné poistenie v sume X.XXX,-. € za obdobie 11/1997 - 04/1999 a poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. vo výške 0,2 % za každý deň omeškania z uvedenej sumy poistného. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nie je spôsobilý byť účastníkom konania, nakoľko je obchodnou spoločnosťou bez platného povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia a žalobca nie je oprávnený domáhať sa na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydania platobného výmeru na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania, pretože nie je zdravotnou poisťovňou. Preto konanie podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. zastavil. Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 02.07.2012. Žalobca v rozklade uviedol, že správca konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP v likvidácii zaradil súbor pohľadávok PERSPEKTÍVY DZP na zaplatenie dlžných poistných, prirážkach k poistnému, poplatkov z omeškania a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti do konkurznej podstaty úpadcu, pričom legislatíva účinná v čase vyhlásenia konkurzu na majetok PERSPEKTÍVY DZP, v čase zahrnutia predmetných pohľadávok do súpisu majetku konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP, ako aj v čase ich postúpenia nevylučovala tieto pohľadávky z konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP. Predsedníčka úradu k požiadavke navrhovateľa uplatnenej v rozklade, že je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru zaujala rovnaké stanovisko ako prvostupňový správny orgán a to, že navrhovateľ nie je oprávnený domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania, pretože nie je zdravotnou poisťovňou. Vydať platobný výmer na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania mohla do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 273/1994 Z.z. a od 01.01.2005 úrad podľa zákona č. 581/2004 Z.z. len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou. Predsedníčka úradu na základe napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospela k záveru, že Úrad nemá zákonom zverenú právomoc rozhodovať o úrokoch z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, a to ani v prípade, ak by takýto nárok uplatnil aktívne legitimovaný účastník konania, preto konanie v časti tohto nároku zastavila a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V. Podľa § 18 ods. 1 písm. a), bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z., Úrad pre dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvodeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Podľa § 85h ods. 2 zákona č.581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu. Podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z., Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z., ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. Podľa § 77a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Podľa § 32 ods. l správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku a § 31 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. v spojení s vyhláškou MZ SR č. 765/2004 Z.z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov úrad vyberá úhradu za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na poistnom uplatnenej zdravotnou poisťovňou, poistencom a platiteľom poistného. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania, premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti tohto zákona. Podľa § 23 ods. 4 cit. zákona, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVA DZP a spoločnosťou ZH Kredit s.r.o., Bratislava, predmetom postúpenia pohľadávok bol súbor pohľadávok úpadcu PERSPEKTÍVA DZP voči zdravotníckym zariadeniam v celkovej výške XX.XXX.XXX,- Sk. Z prílohy tejto zmluvy vyplýva, že jednotliví dlžníci a výška dlžnej istiny sú presne špecifikovaní. Predmetom postúpenia bola len pohľadávka na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie od 11/1997 - 4/1999. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo. V danom prípade OZ umožňuje právne vzťahy a ich obsah usporiadať odlišne od úpravy obsiahnutej v zákone. Príslušenstvo pohľadávky teda nemusí byť predmetom postúpenia, ale môže zostať na postupníkovi. Špecifikácia pohľadávok a príslušenstva bola v tomto prípade výslovne v Zmluve o postúpení pohľadávok vymedzená. K námietke žalobcu, že tento je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru, súd uvádza, že podľa jeho názoru žalobca nie je oprávnený domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru na dlžné poistné, alebo poplatku z omeškania, pretože nie je zdravotnou poisťovňou. Vydať platobný výmer na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania mohla do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 273/1994 Z.z. a od 1.1.2005 úrad podľa zákona č. 581/2004 Z.z., a to len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou. Je pravdou, že zákon č. 273/1994 Z.z. v ust. § 25a umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Podľa tohto ustanovenia mohla zdravotná poisťovňa postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne tretej osobe s písomným súhlasom Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva financií a po predchádzajúcom súhlase príslušnej správnej rady. Právna úprava zákona č. 273/1994 Z.z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku zdravotnej poisťovne, ale neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania platobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru. Postupovaná pohľadávka mohla byť predpísaná platobným výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola právne vymožiteľná. Platobný výmer na dlžné poistné a poplatok z omeškania bola počas platnosti a účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. povinná vydávať len zdravotná poisťovňa. K námietke žalobcu, že z ust. § 25a ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. vyplýva, že tento pripúšťa výnimku z pohľadávok, na ktoré sa zákonné podmienky postúpenia ani podmienky upravujúce časové hľadisko vzniku týchto pohľadávok nevzťahujú, keďže PERSPEKTÍVA DZP bola zrušená právoplatnosťou rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR, a preto správca konkurznej podstaty mohol postúpiť predmetné pohľadávky bez právneho obmedzenia v podobe podmienok predpísania platobného výmeru súd uvádza, že tento právny názor vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ust. § 25a ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. Predmetné ustanovenie umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bola zdravotná poisťovňa zrušená, nebola podľa zákona č. 273/1994 Z.z. oprávnená pohľadávky postúpiť vôbec. K námietke žalobcu, že na právne posúdenie otázky, či pohľadávky boli postúpené v súlade so zákonom, je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 585/2004 Z.z., súd uvádza, že tento právny názor nie je možné akceptovať. V čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 7.7.2005 neexistoval v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania, a teda by umožnil postúpenie takýchto pohľadávok. Vzhľadom k tomu, že pohľadávky na poistnom, sú pohľadávky z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný právny predpis výslovne neustanovuje. Zákon č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2005 v ust. § 2 ods. 5 ustanovil, že „zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť, ako činnosť podľa ust. § 6“. Keďže zákon č. 581/2004 Z.z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovne, v čase postúpenia predmetných pohľadávok neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola podľa tohto zákona oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Toto postúpenie bolo umožnené až zákonom č. 530/2007 s účinnosťou od 1.1.2008. Keďže ani právna úprava zákona č. 581/2004 Z.z. neumožňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej podľa zákona č. 273/1994 Z.z. domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru, je zrejmé, že pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP postúpil navrhovateľovi, mala byť predpísaná platobným výmerom zdravotnej poisťovne pred jej postúpením, nakoľko len v takom prípade ju môže postupník právne vymáhať. Súd mal ďalej za preukázané, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 vyplýva, že uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume X.XXX,- € za obdobie od 11/1997 do 04/1999 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty riadne postúpená. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 nebola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania, do dňa zaplatenia pohľadávky na poistnom a teda predmetom postúpenia nebola pohľadávka za obdobie od 11/1997 do 04/1999. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k totožným záverom ako správne orgány a konštatoval, že vydaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nebol porušený zákon. K námietke žalobcu, že tento je vo veci aktívne legitimovaný a v tejto súvislosti poukazuje na text uznesenia NS SR 6Rks 1/2010, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Uznesenie NS SR 6Rks 1/2010 zo dňa 21.4.2010 je uznesením, v ktorom bol riešený spor o právomoc medzi súdmi a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z textu predmetného uznesenia č.l. 8 vyplýva: „...NS SR nemohol prihliadnuť na námietku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že úrad môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania podľa § 85h ods. 3 č. 581/2004 Z.z. môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt. Uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa (žalobcu), ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle ust. § 8a OSP..." Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnom uznesení NS SR neriešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu vo veci podávania, resp. uplatňovania nárokov na poplatky z omeškania podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť NSSR, konkrétne rozsudok NSSR 7Sžso 20/2012 zo dňa 24.3.2013, z ktorého vyplýva právny názor: „...Uplatniť na úrade pohľadávku na poistnom môže len zdravotná poisťovňa, pričom definíciu zdravotnej poisťovne obsahuje ust. § 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa podľa uvedeného ustanovenia je akciová spoločnosť so sídlom na území SR založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia..." Na námietku žalobcu, že z ust. § 25a ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že tento pripúšťa výnimku z pohľadávok, na ktoré sa zákonné podmienky postúpenia ani podmienky upravujúce časové hľadisko vzniku týchto pohľadávok nevzťahujú, keďže Perspektíva DZP bola zrušená právoplatnosťou rozhodnutia MZ SR, a preto správca konkurznej podstaty mohol postúpiť predmetné pohľadávky bez právneho obmedzenia v podobe podmienok predpísania platobného výmeru, súd udáva, že s týmto názorom nie je možné sa stotožniť, nakoľko názor žalobcu vychádza z nesprávnej aplikácie ust. § 25a ods. 1 citovaného zákona. Predmetné ustanovenie umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak zdravotná poisťovňa zrušená nebola, nie je oprávnená postúpiť pohľadávky vôbec. K námietke žalobcu, že na právne posúdenie otázky, či pohľadávky boli postúpené v súlade so zákonom, je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 585/2004 Z.z., súd uvádza, že tento právny názor nie je možné akceptovať. V čase postúpenia predmetných pohľadávok neexistoval v oblasti verejného práva, právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania, a teda by umožnil postúpenie takýchto pohľadávok. Vzhľadom k tomu, že pohľadávky na poistnom, sú pohľadávky z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný právny predpis výslovne neustanoví. Zákon č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2005 v ust. § 2 ods. 5 stanovuje, že: „...Zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť podľa ust. § 6.....". Keďže zákon č. 581/2004 Z.z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovne v čase postúpenia predmetných pohľadávok neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola podľa tohto zákona oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Toto postúpenie bolo umožnené až zákonom č. 530/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008. Keďže ani právna úprava zákona č. 581/2004 Z.z. neumožňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej podľa zákona č. 273/1994 Z.z. domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru, je zrejmé, že pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca konkurznej podstaty Perspektíva DZP postúpil navrhovateľovi, mala byť predpísaná platobným výmerom zdravotnej poisťovne pred jej postúpením, nakoľko len v takomto prípade ju môže postupník právne vymáhať. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, preto s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný zo zákona na náhradu trov konania právo nemá. Súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani pribratému účastníkovi správneho konania, nakoľko tomuto žiadne nevznikli. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom obaja účastníci súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.