Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/166/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201215 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201215.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA, spol. s.r.o., Karadžičova 7610/16, Bratislava, IČO: 31 323 570, zastúpený: JUDr. Ing. Ján Felšőci, advokát, M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 18.04.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave mení napadnuté rozhodnutie žalovaného č č.: SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 18.04.2013 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/XXXX/X/XX zo dňa 18.01.2013 v časti týkajúcej sa sankcie tak, že žalobcovi u k l a d á pokutu vo výške 1.000,- eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.04.2013 zmenil žalovaný rozhodnutie vydané v prvom stupni Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 18.01.2013 tak, - že výrok ako aj príslušnú časť odôvodnenia v časti: „... vo forme klamlivého opomenutia konania poskytovaním podstatných informácií nejasný, nezrozumiteľným viac významovým alebo nevhodným spôsobom, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ príjme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 4“, nahradil znením: „...vo forme klamlivého konania, keď predaj výrobkov realizovaný účastníkom konania spôsobom podpísaným v odôvodnení je podomovým predajom, a teda na právny vzťah vzniknutý medzi účastníkom konania ako predávajúcim a spotrebiteľom ako kupujúcim je potrebné aplikovať okrem iných aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji; účastník konania však spotrebiteľa informuje, že v prípade uzavretia zmluvy na prevádzke sa na zmluvu nevzťahujú ustanovenia zákona č. 108/2000 Z.z., čím môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k rozsahu záväzkov predávajúceho“. Za porušenie povinností ustanovených v § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/, b/; § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. c/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“), zistených pri kontrole uskutočnenej dňa 31.07.2012 a 19.09.2012 v prevádzkovej jednotke - ZEPTER SLOVAKIA, Levočská ulica 20, Prešov, žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. uložil peňažnú pokutu vo výške 10.000,- eur. Žalobca považoval rozhodnutia žalovaného ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza subjektívne hodnotenia všeobecného charakteru, popisuje, hodnotí ale i vytvára údajný vnútorný postoj žalobcu i zákazníka k predaju a z takéhoto sebe prispôsobeného skutkového stavu následne vyvodzuje svojvoľné závery. Rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje výpočet priamych faktických dôkazov, ani ich zhodnotenie a porovnanie so zákonným stavom, ale vychádza z dojmov a predpokladov. Závery žalovaného, že spotrebiteľ údajne nebol na rokovanie o kúpnej zmluve pripravený a s uzavretím zmluvy vôbec nepočítal, nie sú pravdivé a ani nijako podložené. K uzavretiu kúpnej zmluvy spotrebiteľa nikto nenútil, spotrebiteľ ju uzavrel slobodne, vážne, nie v tiesni ani za žiadnej zjavne nevýhodnej situácie, naopak, po vlastnom zvážení svojho stavu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že mohol byť k návšteve prevádzkarne žalobcu, v ktorej sa prezentačná akcia konala, oslovený vopred. Žalobca poukázal na to, že ak by zákazník kúpnu zmluvu nechcel uzavrieť, nemusel tak urobiť, resp. mal si to rozmyslieť a prísť prípadne aj neskôr, či preveriť si zmluvné podmienky, cenu, kvalitu, funkčnosť tovaru porovnaním s iným predávajúcim a podobne. Ak sa na mieste ihneď rozhodol pre kúpu tovaru od žalobcu, ide o jeho vlastné, dobrovoľné rozhodnutie, ktoré je platné a účinné a teda zakladajúce právne následky, v dôsledku čoho následný nezáujem alebo „rozmyslenie si“ kúpy inej ako podomovej nemožno akceptovať. Podľa žalobcu práve z tohto dôvodu ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy výslovné dôvody, za akých možno zmluvu jednostranne zrušiť (napr. z dôvodu uplatnenia vád a pod.), nie však bezdôvodne. Postoj žalovaného považoval žalobca za nenáležité prisvojovanie si právomoci súdu vyslovovať platnosť alebo neplatnosť zmluvy, čo potiera princípy zmluvného záväzkového práva a ukladaním pokút aj obmedzuje podnikanie, za súčasného spôsobovania právnej neistoty. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že jeho konanie nie je žiadnou nekalou obchodnou praktikou a už vôbec nie vo forme klamlivého konania; preto sú závery žalovaného nesprávne. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva so spotrebiteľmi v posudzovanom prípade uzavrel v priestoroch svojej prevádzkarne na Levočskej č. 20 v Prešove, v riadne označenej prevádzkarni zapísanej v živnostenskom registri. Tvrdil, že zákon č. 108/2000 Z.z. sa na predmetný prípad nevzťahuje, nakoľko nebola naplnená požiadavka uvedeného zákona, keďže kúpna zmluva nebola uzavretá mimo miesta podnikania žalobcu, ale v jeho prevádzkarni zapísanej v živnostenskom registri. Žalobca mal za to, že rozhodujúcim zákonným kritériom pre aplikáciu zákona č. 108/2000 Z.z. je zistenie, kde došlo k uzavretiu zmluvy, teda či predávajúci uzavrie zmluvu v mieste pôsobnosti svojho podnikania, alebo v mieste pôsobnosti kupujúceho. Podľa názoru žalobcu na nesprávnej aplikácii zákona č. 108/2000 Z.z. na daný prípad nemení nič ani skutočnosť, že žalobca uskutočňuje časť svojho predaja vo svojich priestoroch prostredníctvom akcií (napr. letákových, pozvánkových, inzertných a pod.), pretože je to vždy spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne do miesta pôsobnosti predávajúceho dôjsť a následne si prípadne aj niečo zakúpiť. To podľa žalobcu platí aj v prípade, ak je oznámenie o akcii adresované konkrétnemu spotrebiteľovi s určením presného času a miesta konania, nakoľko ide vždy o rovnaký princíp dobrovoľnosti rozhodnutia spotrebiteľa o vykonaní návštevy. Podľa žalobcu nemožno hovoriť o tom, že by bol spotrebiteľ nepripravený na zmluvné vyjednávanie, nakoľko prípadnému predaju predchádzala detailná prezentácia výrobku a spotrebiteľ mal možnosť sám sa slobodne a dobrovoľne rozhodnúť, či si výrobok kúpi alebo nie. Ani skutočnosť, že spotrebiteľ uzavrie písomnú kúpnu zmluvu v prevádzkarni žalobcu a tovar ihneď nedostane, nie je predpokladom aplikácie zákona č. 108/2000 Z.z. Záver žalovaného, že podstatou úpravy podomového predaja podľa zákona č. 108/2000 Z.z. nie je fakt, kde je zmluva uzatváraná, ale za akých okolností uzatváraná, je podľa žalobcu v priamom rozpore s § 5 tohto zákona i so samotným účelom úpravy podomového predaja, ktorá kladie jediný a prvoradý dôraz na miesto uzavretia zmluvy. Žalobca namietal nesprávnosť napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k úprave odstúpenia od zmluvy v kúpnej zmluve žalobcu. Nesúhlasil s tvrdením uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že údajne poskytol v kúpnej zmluve podstatné informácie o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy nejasným, nezrozumiteľným a viac významovým spôsobom. Právo odstúpenia od zmluvy do 7 dní odo dňa prevzatia tovaru je upravené výlučne v zákone č. 108/2000 Z.z., čím je potrebné predovšetkým posúdiť to, či ide o podomový predaj. Ak o tento nejde, nie je možné sa jeho ustanoveniami o odstúpení od zmluvy vôbec zaoberať, nakoľko sa neaplikujú, čím je znenie zmluvy žalobcu správne a v súlade so zákonom. Ak správny orgán žalobcu postihol za to, že v texte kúpnej zmluvy mal vôbec zmienku o podomovom predaji a pre tento prípad obsiahnutú aj úpravu odstúpenia od zmluvy, takýto postup nemá oporu v zákone a žalobca zdôraznil, že sa na predmetnú zmluvu ustanovenia zákona č. 108/2000 Z.z. nevzťahujú. Kúpna zmluva v žiadnom ustanovení nezdôrazňuje, že je uzavretá podľa zákona č. 108/2000 Z.z.. Naopak, ide o riadny záväzkový vzťah podľa Občianskeho zákonníka s výnimkou prípadu, kedy môže byť predaj uzavretý podomovým spôsobom (napr. mimo prevádzkarne žalobcu). Žalobca poprel, že uzatvára zmluvné vzťahy aj podomovým spôsobom, avšak na obidva prípady používa štandardizovaný typ zmluvy. Podľa jeho názoru formulácia zmluvy je plne zrozumiteľná a jasná s tým, že každý spotrebiteľ môže v prípade akýchkoľvek pochybností buď zmluvu neuzavrieť vôbec, alebo nechať si jej text vysvetliť, alebo dať odborne preskúmať. Nakoľko podľa žalobcu nešlo v danom prípade o podomový predaj, na predmetnú kúpnu zmluvu sa nevzťahoval zákon č. 108/2000 Z.z. a spotrebiteľovi preto nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy podľa tohto zákona. Kúpna zmluva bola podľa žalobcu uzavretá podľa Občianskeho zákonníka a v zmysle tohto predpisu nebolo medzi účastníkmi kúpnej zmluvy právo na odstúpenie od zmluvy dohodnuté a ani nenastal iný predpokladaný dôvod na odstúpenie zmluvy, napr. vadnosť tovaru. Ak teda spotrebiteľ od zmluvy odstúpil, urobil nulitný úkon, ktorý nemohol vyvolať právne následky a viesť k zrušeniu zmluvy. Z tohto dôvodu ani žalobca nemohol odstúpenie od zmluvy akceptovať, ako to nesprávne tvrdí žalovaný. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 04.09.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dňa 31.07.2012 a dňa 19.09.2012 bola inšpektormi SOI vykonaná kontrola v priestoroch žalobcu na ulici Levočská 20, Prešov, za účelom preverenia opodstatnenosti písomného podnetu spotrebiteľa evidovaného pod č. PO 489/2012. Predmetom tohto podnetu bola nespokojnosť spotrebiteľa s postupom žalobcu ako predávajúceho pri jeho odstúpení od kúpnej zmluvy č. 10171688 uzavretej na predvádzacej akcii konanej v uvedených priestoroch žalobcu dňa 04.05.2011. Spotrebiteľ reagoval na telefonické oslovenie žalobcom a na prisľúbený darček pri príležitosti jeho životného jubilea a ďalšieho tovaru zdarma sa zúčastnil v konkrétne určenom termíne na organizovanej predvádzacej akcii žalobcu, kde uzavrel kúpnu zmluvu č. 10171688, predmetom ktorej boli výrobky - zdravotnícky set - základ (cena po zľave 720 eur) a sada 2 ks nožov (cena po zľave 0 eur). Z podnetu spotrebiteľa ako aj z vyjadrenia k inšpekčnému záznamu o vykonanej kontrole zo dňa 31.07.2012, ktorý zaslal správnemu orgánu žalobcu vyplýva, že v uvedenom prípade spotrebiteľ dňa 02.06.2011 písomne odstúpil od kúpnej zmluvy po uhradení prvej splátky (uhradená dňa 05.05.2011), pričom však žalobca v liste zo dňa 07.06.2011 odstúpenie spotrebiteľa ako kupujúceho od predmetnej uzavretej kúpnej zmluvy neakceptoval a naďalej požadoval splnenie záväzkov vyplývajúcich pre spotrebiteľa z tejto zmluvy. Spotrebiteľ plnú výšku kúpnej sumy žalobcovi zaplatil a dňa 19.04.2012 prevzal balíkovú zásielku od žalobcu. Spotrebiteľ opätovne písomne odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 25.04.2012, pričom žalobca tento úkon spotrebiteľa opätovne neakceptoval s odôvodnením, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v jeho prevádzkarni (na pobočke), čo vylučuje aplikáciu zákona č. 108/2000 Z.z.. Výsledkom šetrenia podnetu bolo zistenie, že žalobca vykonáva predaj ponúkaných prezentovaných výrobkov formou uzatvárania písomných kúpnych zmlúv v mieste prezentácie organizovanej žalobcom v priestoroch na Levočskej 20, Prešov, zapísaných v živnostenskom registri ako prevádzkareň, pre pozvaných spotrebiteľov s presne určeným dátumom a časom konania, prípadne priamym predajom ponúkaných výrobkov za úhradu v hotovosti (vychádzajúc zo zistení z kontrol inšpektormi SOI zaznamenaných vo vyššie uvedených inšpekčných záznamoch). S výnimkou niektorých výrobkov (náhradné diely, čistiace prostriedky) nemožno vystavené vzorky zakúpiť priamo za úhradu. V priestoroch ako je vyššie opísaný žalobca realizuje predvádzacie akcie za účelom prezentácie vlastnosti a ponuky všetkých druhov výrobkov vystavených ako vzorky vo vitrínach s cieľom uzavretia kúpnych zmlúv s účastníkmi prezentácie. Prezentačná akcia je určená iba pre pozvaných klientov. Prezentačnej akcie sa v danom prípade zúčastnilo 10 osôb (prezenčná listina zo dňa 04.05.2011). Ďalšou skutočnosťou, ktorá bola predmetom šetrenia bolo preverenie spôsobu získavania údajov od spotrebiteľov. Z inšpekčných záznamov z vykonaných kontrol ako aj z úradnej činnosti správneho orgánu bolo zistené, že žalobca kontakt so spotrebiteľom iniciuje sám, a to na základe adresy, resp. telefónneho čísla, ktoré má predávajúci z predchádzajúcej ankety konanej spravidla v priestoroch obchodných reťazcov, ktorá bola spojená s možnosťou zapojenia sa do žrebovania a zlosovania určitej výhry (podnet č. PO 274/2012), resp. zasiela spotrebiteľom (ktorých údaje má z predošlých vzťahov) písomne „poukážky s prekvapením“, kde „každý vyhráva“ a pozýva ich v presne v stanovenom termíne na „stretnutie“. Spotrebitelia sa dostavia na pobočku žalobcu, kde sa koná aj prezentácia výrobkov spojená prípadne aj s ochutnávkou produktu pripravených pomocou predvádzaných výrobkov. Po prezentácii na výzvu žalobcu s prísľubom výrazných zliav z ceny zakúpených výrobkov iba pre účastníkov prezentácie a s prísľubom ďalšieho výrobku zdarma, spotrebiteľ, ktorý podal podnet uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu č. 10171688 domnievajúc sa, že disponuje právom na odstúpenie od tejto zmluvy v prípade, ak neskôr zmení svoje rozhodnutie, čo demonštruje najmä jeho následné konanie a obsah podaného podnetu. Po dodatočnom prehodnotení svojho rozhodnutia spotrebiteľ pred dodaním výrobkov ako aj po ich zaplatení a prevzatí od kúpnej zmluvy písomne odstúpil. V čase prezentácie, resp. podpisu predmetnej kúpnej zmluvy spotrebiteľovi nebol tovar dodaný. Predmet kúpy je spotrebiteľovi dodaný v zmysle zmluvy až následne, do 28 dní po pripísaní poslednej splátky na účet predávajúceho. Žalovaný dodal, že v šetrenom prípade bola kúpna zmluva uzatvorená dňa 04.05.2011 a výrobky boli spotrebiteľovi dodané dňa 19.04.2012. Z úradnej činnosti žalovaného je známe, že kontrolou zistené protiprávne konanie žalobcu nie je ojedinelé a má opakujúci sa charakter, čoho dôkazom sú výsledky kontrol vykonaných na prešetrenie početných podnetov spotrebiteľov. Predaj výrobkov realizovaný žalobcom vyššie popísaným spôsobom je podomovým predajom, a teda na právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom ako kupujúcim v šetrenom prípade je potrebné aplikovať okrem iných aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji. Správny orgán dospel k záveru, že obchodná praktika, ktorú žalobca preukázateľne používa nielen vo vzťahu k spotrebiteľovi - pisateľovi podnetu, ale aj vo vzťahu k viacerým spotrebiteľom, vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti tým, že vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej praxe a všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku tým, že značne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Predaj výrobkov formou predvádzacích akcií (prezentácií), konaných z iniciatívy žalobcu a v jeho prevádzkarni žalobcu, smeruje podľa žalovaného predovšetkým k tomu, aby bola porušená alebo prinajmenšom obmedzená zmluvná sloboda spotrebiteľa zrušiť zmluvný záväzok, resp. podľa zákona od zmluvy odstúpiť a oslobodiť sa tak od záväzkov zo zrušenej zmluvy. Toto žalovaný vyhodnotil ako rozporné s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno od žalobcu ako profesionála a osoby znalej vo sfére svojho podnikania rozumne očakávať a ktorá mohla podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, teda ako nekalú obchodnú praktiku. Uvedeným konaním došlo podľa žalovaného k porušeniu § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a b) tohto zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že odmieta tvrdenia o akomsi svojvoľnom hodnotení nepreukázanej skutočnosti, či o nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia. Mal za to, že jednoznačne uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení veci, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako aj ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Zdôraznil, že pri posúdení charakteru podomového predaja aplikovali orgány dozoru príslušnú právnu úpravu ako aj európsku legislatívu, vychádzali aj zo záverov judikatúry, ktorej citácie sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný trval na tom, že vyššie opísané konanie žalobcu je v rozpore so zákonom, a to bez ohľadu na skutočnosť, že spotrebiteľ údajne uzavrel kúpnu zmluvu slobodne, vážne, nie v tiesni. Žalovaný poukazoval podporne na možné dôsledky uzavretia kúpnej zmluvy spotrebiteľom na prezentácii výrobkov konanej formou podomového predaja (teda možná kúpa výrobku, ktorý spotrebiteľ nepotrebuje, ktorý je pre spotrebiteľa v danom čase a mieste v nevýhodnej cene či kvalite), opierajúc sa aj o judikatúru v danej oblasti, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nepripravenosť na rokovanie o kúpnej zmluve potvrdil sám spotrebiteľ. V tejto súvislosti žalovaný nesúhlasiť s názorom, že pripravenosť na zmluvné vyjednávanie má poskytnúť detailná prezentácia výrobkov. Žalovaný podotkol, že spotrebiteľ nemal vopred vedomosť, že súčasťou žalobcom je organizovaná akcia za účelom predaja výrobkov, ani aké výrobky budú prezentované; preto nemal možnosť pripraviť sa na zmluvné rokovanie, keďže nemal základné podstatné informácie o výrobku, ako je predajná cena, špecifikácia vlastností, funkcií výrobku; teda nemohol v reálnom danom čase a mieste porovnať výhodnosť/vhodnosť prípadnej budúcej kúpy. Práve pre tieto prípady, keď je spotrebiteľ konfrontovaný s informáciami o určitom výrobku od predávajúceho na organizovanej akcii, ktoré si nemá v danom čase a mieste prezentácie možnosť overiť, je tu úprava práva spotrebiteľa na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej podomovým spôsobom zakotvená v zákone č. 108/2000 Z.z., ktorej význam a cieľ tkvie v umožnení spotrebiteľovi rozmyslieť si kúpu v zákonom stanovenom čase. Kupujúci má naň právo a predávajúci má zo zákona povinnosť toto akceptovať. Žalovaný uviedol, že nepostihoval žalobcu v šetrenom prípade v súvislosti so spôsobom uzavretia zmluvy, ani netvrdil, že spotrebiteľ bol k uzavretiu zmluvy nútený. Spotrebiteľ uzavrel kúpnu zmluvu zakladajúcu právne následky, avšak formou podomového predaja, teda následné „rozmyslenie si kúpy“ v intenciách zákona č. 108/2000 Z.z. je bol žalobca povinný akceptovať. Práve sankcionovaným konaním žalobcu boli potierané práva spotrebiteľa hrubým a závažným spôsobom, čoho výsledkom bolo stanovenie pokuty vo vyššie uvedenej výške. Žalovaný zdôraznil, že podstata veci spočíva v tom, že žalobca uskutočňuje predaj formou podomového predaja, pričom tento deklaruje za kúpu mimo režimu zákona č. 108/2000 Z.z. zápisom priestorov výkonu prezentácií do príslušného registra ako „prevádzkareň“, čo zakladá právne následky pre spotrebiteľa v podobe neakceptácie (žalobcom ako predávajúcim) prípadného (následného) odstúpenia od zmluvy spotrebiteľom, čo bolo v predmetnom konaní preukázané. Spotrebiteľ pritom pri uskutočňovanom predaji bol presvedčený o jeho práve od zmluvy odstúpiť, čo potvrdzovalo jeho následné konanie. Ten kto vyvolal určité konanie sa nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb pri sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovania komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Na jednej strane vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci etický odôvodnené predstavy a očakávanie jednotlivých členov spoločnosti, na strane druhej je výrazom princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jednu z foriem materiálne t.j. hodnotovo chápaného právneho štátu. Všetky skutočnosti uvedené žalobcom vo svojom kontexte vedú žalovaného k jednoznačnému záveru, že s tvrdeniami žalobcu nemožno súhlasiť, nakoľko v šetrenom prípade došlo k rozporu naznačeného spôsobu jeho konania s princípom dôvery, resp. princípom právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa. Z textu § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. (z použitia pojmu „najmä“) podľa žalovaného vyplýva, že výpočet príkladov, keď sa určitá forma predaja výrobkov na základe zmluvy považuje za podomový predaj, nie je taxatívny, ale iba demonštratívny, pripúšťajúci a nevylučujúci aj iné prípady. Takáto právna úprava je v súlade i so smernicou Rady 85/577/EHS, ktorá sa síce vzťahuje okrem iných aj na zmluvy, pri ktorých predajca poskytuje spotrebiteľovi tovar alebo služby, ktoré sú zahrnuté počas exkurzie organizovanej predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov, ustanovenie jej článku 8 však nebráni členským štátom prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľa v oblasti svojej pôsobnosti. Pre ustálenie záveru týkajúceho sa charakteru predaja výrobkov realizovaného žalobcom v šetrených prípadoch z pohľadu vnútroštátnej právnej úpravy použil žalovaný aj výkladové pravidlo obsiahnuté v preambule Smernice Rady 85/577/EHS, podľa ktorej „špeciálnou charakteristikou zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predajcu je, že spravidla je to predajca, ktorý začína zmluvné vyjednávanie, na ktoré je spotrebiteľ nepripravený, alebo ktoré neočakáva, že spotrebiteľ je často neschopný porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami, že všeobecne existuje prvok prekvapenia nie iba pri zmluvách uzatvorených na prahu dverí, ale tiež pri iných formách zmlúv uzatváraných predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov“. S poukazom na uvedené zaujal názor, že úprava obsiahnutá v Smernici Rady 85/577/EHS je zameraná na ochranu spotrebiteľa pri neštandardných obchodných situáciách, keď je spotrebiteľ vystavený väčšiemu riziku, že podľahne praktikám obchodníka, než ak ide z vlastnej iniciatívy (bez priameho adresného pozývania s ponukou atraktívne znejúcich výhod zo strany predávajúceho bez predchádzajúcej vedomosti o predmete budúcej kúpy) do prevádzky (napr. kamenného obchodu), kde je uzrozumený s tým, že na tomto mieste mu bude ponúkaný tovar a služby za určitých podmienok, na ktoré je zvyknutý, s možnosťou porovnania cien jednotlivých výrobkov, spravidla bez pôsobenia a presviedčania o výhodách tej-ktorej kúpy. Podstatou úpravy tak nie je fakt, kde je zmluva uzatváraná, ale za akých okolností je uzatváraná, pričom miesto uzavretia zmluvy tu hrá iste dôležitú, nie však jedinú úlohu. Pri tradičnej schéme vzťahu predávajúceho a kupujúceho, iniciátorom kúpy je konkrétna potreba spotrebiteľa, pričom predaj sa uskutočňuje na základe osobného kontaktu predávajúceho a kupujúceho. Pri podomovom predaji dochádza k opačnému postupu. Predávajúci s cieľom zabezpečenia odbytu predávaných výrobkov a poskytovaných služieb sám iniciuje kontakt so spotrebiteľom, pričom využíva moment prekvapenia (čo bol nepochybne aj prípad vyššie uvedeného podnetu spotrebiteľa). Samotnému uzavretiu zmluvy tak predchádza ofenzívne konanie predávajúceho, ktorý organizuje prezentáciu výrobkov a služieb, pričom práve moment prekvapenia spôsobí, že spotrebiteľ môže uzavrieť zmluvu na kúpu výrobku, ktorý nepotrebuje, alebo ho kúpi v nevýhodnej cene či akosti, pretože nie je na rokovanie o kúpnej zmluve pripravený a s uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal. Na základe zistených skutočností a vzhľadom na okolnosti, za akých došlo k uzatváraniu kúpnej zmluvy žalovaný dospel k záveru, že predaj výrokov realizovaný žalobcom vyššie popísaným spôsobom je podomovým predajom a že na právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom v šetrenom prípade je potrené aplikovať okrem iných aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji. Žalovaný na margo argumentácie žalobcu ohľadom prirovnania prezentačných akcií k akciovým letákom uviedol, že pozvánku na prezentáciu priamo adresovanú konkrétnemu spotrebiteľovi s prísľubom „atraktívnej ceny“, s určením presného času a miesta konania, resp. telefonické kontaktovanie konkrétneho spotrebiteľa s pozvaním v presne určenom čase a mieste pre vyzdvihnutie výhry/daru nemožno stotožniť s letákovými akciami obchodných reťazcov. Zároveň je nutné poukázať aj na rozdiel pri samotnej realizácii kúpy, kedy spotrebitelia v kamenných obchodoch neabsolvujú pri kúpe potravín alebo iného spotrebného tovaru predvádzacie akcie na každý z nich. Taktiež majú spravidla pri každom type tovaru možnosť porovnať si v danom čase cenu, ako aj iné kritériá potrebné pre rozhodovanie sa o kúpe. Pri bežnej (inej ako podomovej) kúpe majú vopred predstavu, čo bude predmetom ich nákupu a za akú cenu (na rozdiel od prezentačných akcií v šetrených prípadoch), podnet na kúpu vychádza z aktuálnych potrieb spotrebiteľa. Preto je v kontexte šetrených prípadov opodstatnené používať argumentáciu o momente prekvapenia. K námietke týkajúcej sa posúdenia možnosti odstúpiť od žalovaným posudzovanej kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade sa jednalo o podomový predaj, a preto na daný prípad bolo potrebné aplikovať okrem iných aj zákon č. 108/2000 Z.z.. Predmetná zmluvnú podmienka tým, že obsahuje nesprávnu informáciu a je nepravdivá, môže zapríčiniť, že spotrebiteľ si neuplatní práva zo záväzkového vzťahu (právo na odstúpenie od zmluvy), hoci mu tieto v zmysle zákona č. 108/2000 Z.z. prislúchajú, resp. môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k rozsahu záväzkov predávajúceho vyplývajúcemu zo zákona č. 108/2000 Z.z., nakoľko v prípade uplatnenia si práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy je predávajúci, podľa § 8 ods. 3 uvedeného zákona povinný prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar, alebo za službu, alebo vrátiť spotrebiteľovi preddavok najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 108/2000 Z.z. a § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v časti výroku o výške peňažnej pokuty zmeniť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd zistil skutočnosti prípadu tak, ako boli účastníkmi opísané v ich písomných podaniach. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti; podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku. Podľa § 2 písm. p) zákona o ochrane spotrebiteľa obchodnou praktikou rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Podľa § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Podľa § 2 zákona č. 108/2000 Z.z. podomový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, zásielkový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb sa uskutočňujú na základe zmluvy, ktorá sa uzaviera medzi predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, alebo osobou konajúcou v mene alebo v záujme predávajúceho (ďalej len „predávajúci“) a spotrebiteľom na tovar alebo služby, ktoré z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb nie sú týmto zákonom vylúčené alebo zakázané. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä: a) pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta, b) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal, alebo c) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ návštevu vyžiadal a predávajúci mu ponúkne aj iný tovar alebo službu, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem. Základnou právnou otázkou, ktorá determinuje pohľad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, je otázka aplikovateľnosti zákona č. 108/2000 Z.z. na predaj výrobkov spotrebiteľovi na prezentačnej akcii uskutočnenej v prevádzkarni žalobcu, na ktorú bol spotrebiteľ osobne pozvaný. V právnom posúdení tejto otázky sa krajský súd zhoduje so žalovaným, že podstatou úpravy podomového predaja podľa zákona č. 108/2000 Z.z. nie je len miesto, kde je zmluva so spotrebiteľom uzatváraná, ale predovšetkým okolnosti, za ktorých bola uzatvorená. Žalobca postavil svoju podnikateľskú marketingovú a obchodnú stratégiu na priamej komunikácii so zákazníkom, využívajúc prezentačné akcie spojené s predajom výrobkov, na ktoré osobne pozýva potenciálnych zákazníkov, s ktorými prišiel do kontaktu skôr a pri inej príležitosti. Takto tomu bolo aj v prejednávanom prípade, kedy bol spotrebiteľ oslovený zástupcami žalobcu telefonicky a dostal pozvanie prísľubom darčeka pri príležitosti jeho životného jubilea. Spotrebiteľ sa na základe žalobcovho pozvania dostavil do prevádzky žalobcu, kde sa konala prezentačná akcia a kde aj napokon spotrebiteľ uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, od ktorej neskôr odstúpil. Žalobca v domnienke, že sa na takýto spôsob predaja nevzťahuje zákon č. 108/2000 Z.z., vychádzal z jeho gramatického výkladu, keď za kľúčové kritérium vylučujúce aplikáciu uvedeného zákona považoval uzavretie zmluvy v mieste svojej registrovanej prevádzkarne. Krajský súd je toho názoru, že výpočet spôsobov realizácie podomového predaja stanovený v § 5 zákona č. 108/2000 Z.z. by mohol pri použití výlučne gramatického výkladu naznačovať, že za podomový predaj sa považuje uzavretie zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom predovšetkým u spotrebiteľa, prípadne na mieste určenom predávajúcim, vždy však mimo miesta jeho prevádzkarne. Je však treba zdôrazniť, že uvedený zákonný výpočet definičných znakov podomového predaja je vymedzený príkladmo a preto nie je vylúčené, aby bolo ako podomový predaj vyhodnotené aj uzavretie zmluvy so spotrebiteľom vo sfére pôsobnosti predávajúceho, dokonca v jeho prevádzkarni. Pri výklade vnútroštátneho práva, vrátane zákona č. 108/2000 Z.z., ktorý je výsledkom implementácie Smernice č. 85/577/EHS, je treba vychádzať zo základných dokumentov Európskej únie (Zmluva u fungovaní EÚ, Charta základných práv EÚ) i početnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktoré zdôrazňujú potrebu ochrany spotrebiteľov a nutnosť kompenzácie ich nerovného postavenia voči predávajúcim alebo dodávateľom v spotrebiteľských právnych vzťahoch formou právneho obmedzenia autonómie vôle účastníkov týchto vzťahov. Žalovaný postupoval podľa názoru súdu v súlade so zákonom č. 108/2000 Z.z., najmä s jeho cieľom a zmyslom, keď ako základné charakteristiky podomového predaja identifikoval začatie zmluvného vyjednávania zo strany predávajúceho (žalobcu), nepripravenosť spotrebiteľa na uzavretie zmluvy, prítomnosť prvku prekvapenia na strane spotrebiteľa a nemožnosť porovnať kvalitu a cenu ponúkaných výrobkov s inými ponukami. Pokiaľ žalovaný konštatoval prítomnosť uvedených charakteristík a vyhodnotil ich ako okolnosti, ktoré kvalifikujú predmetný obchod ako podomový predaj, postupoval podľa názoru súdu v súlade so zákonom. Žalovaný v konaní preukázal, že možnosť uzavretia zmluvy inicioval v danom prípade žalobca, ktorý spotrebiteľa pozval na prezentačnú akciu, ktorej účelom malo byť obdarovanie spotrebiteľa pri príležitosti jeho životného jubilea. Nepripravenosť na uzavretie zmluvy a nemožnosť porovnania kvality a ceny ponúkaných výrobkov s konkurenciou boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi spotrebiteľom a žalobcom nepochybne prítomné. Za týchto okolností je nutné považovať predaj výrobkov spotrebiteľovi zo strany žalobcu za podomový, napriek tomu, že sa uskutočnil v jeho prevádzkarni, a priznať spotrebiteľovi ochranu vyplývajúcu zo zákona č. 108/2000 Z.z., konkrétne právo odstúpiť v 7-dňovej lehote od zmluvy. Uzavretie zmluvy so spotrebiteľom, s vyššie opísanými prvkami podomového predaja, v prevádzkarni žalobcu ako predávajúceho, nemôže pri zohľadnení platnej právnej úpravy stačiť na vylúčenie aplikácie zákona č. 108/2000 Z.z. a vo svojich dôsledkoch môže predstavovať obchádzanie tohto zákona. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že spotrebiteľ bol v súlade so zákonom č. 108/2000 Z.z. oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy v zákonom stanovenej lehote a žalobcovi vznikla povinnosť prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar v lehote do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Keďže tak žalobca urobiť odmietol, boli orgány Slovenskej obchodnej inšpekcie oprávnené vyvodiť voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť za porušenie povinností vyplývajúcich z uvedeného zákona. Krajský súd nespochybňuje oprávnenie žalovaného kvalifikovať vyššie opísané konanie porušujúce zákon č. 108/2000 Z.z. ako používanie nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ani jeho kompetenciu uložiť žalobcovi podľa § 24 ods. 1 sankciu za porušenie tohto zákona až do výšky 2.000.000,- Sk (66.387,83 eur). Pri uplatnení administratívneho trestania je však potrebné mať na zreteli skutočnosť, že využívanie medzier v právnej úprave alebo nejednoznačnosti výkladu zákona na účely podnikania je prirodzeným správaním súťažiteľov na trhu. Zohľadniac citovanú právnu úpravu nemožno tvrdiť, že obchodná stratégia žalobcu bola v relevantnom čase založená na vedomom či úmyselnom porušovaní zákona. Žalobca sa totiž mohol na základe uplatneného gramatického výkladu ustanovení zákona č. 108/2000 Z.z. domnievať, že zmluvy, ktoré uzatvára na prezentačných akciách vo svojej prevádzkarni, podliehajú všeobecnému právnemu režimu Občianskeho zákonníka, ktorý na rozdiel od zákona č. 108/2000 Z.z. neumožňuje bezdôvodné odstúpenie od zmluvy, pokiaľ sa na tom zmluvné strany nedohodli. Orgány obchodnej inšpekcie v danom období kontrolovali viacero podobných obchodných prípadov zmlúv uzavretých na prezentačných akciách a na základe výsledkov kontroly sankcionovali žalobcu za systematické používanie nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v neakceptovaní odstúpenia spotrebiteľa od takto uzavretej zmluvy. Niekoľko rozhodnutí žalovaného o pokutách uložených žalobcovi z rovnakého dôvodu ako v prejednávanom prípade žalobca napadol správnou žalobou na tunajšom súde. V žiadnej z obdobných vecí zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a senát si ani nie je vedomý žiadnej staršej judikatúry, ktorá by problematiku neakceptovania odstúpenia spotrebiteľov od zmlúv uzavretých na prezentačných akciách predávajúceho riešila a vyhodnotila by takúto praktiku predávajúceho ako nekalú. Nemožno preto konštatovať, že by si žalobca pri uzatváraní zmlúv a neakceptovaní odstúpenia spotrebiteľov od nich musel byť vedomý toho, že na uzavieranie zmlúv na prezentačných akciách konaných v jeho prevádzkarni sa vzťahuje zákon č. 108/2000 Z.z. a teda že ako predávajúci má všetky povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Stále preto ide o spor o výklad zákona, čo je nutné vziať do úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Žalobca, ako už súd uviedol, sa vo viacerých prípadoch dopustil porušenia zákona napĺňajúce znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Správny orgán, ktorý vo veciach rozhodoval, mal aj takú možnosť, že správne konania s obdobných skutkovým a právnym rámcom spojí do jediného konania, pričom potom by pri určovaní výšky pokuty použil tzv. absorpčnú zásadu. Nie je bez právneho významu, že použitie absorpčnej zásady pri trestaní za rovnorodý viacčinný súbeh, ktorého sa dopustil žalobca, by bolo na jeho prospech a zároveň sa nepopiera výchovná a odradzujúca funkcia uloženej sankcie. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O. s. p.), ale aj jej správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu a jej výška v rámci prípustnej zákonnej sadzby sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu. Jej výška závisí od jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite odôvodniť. Správne uváženie o otázkach, v ktorých zákon dáva priestor správnemu orgánu na voľnú úvahu, je preskúmateľné súdom iba v tom rozsahu, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Ak však správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší (§ 250j ods. 2 O. s. p.). V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením. Moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom prípade bola pre súd zásadnou tá okolnosť, že kritériá, ktorými sa správne orgány pri určení výšky pokuty riadili (opísané vyššie v texte tohto rozsudku) boli právne relevantné. Čo však možno správnym orgánom vytknúť je, že nevzali pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že opakovane ukladajú žalobcovi pokuty za rovnaké porušenie zákona, že zákon žalobca neporušil úmyselne, ale postupoval vo všetkých správnymi orgánmi posudzovaných prípadoch podľa rovnakej schémy, ktorú nepovažoval za rozpornú so zákonom. Ide o také okolnosti, na ktoré pri určení výšky pokuty má správny orgán prihliadať. Krajský súd považuje za potrebné upozorniť na to, že primárnou povinnosťou, ktorú žalobca neakceptovaním odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy porušil, je povinnosť uložená zákonom č. 108/2000 Z.z.. Uvedený zákon umožňuje orgánom obchodnej inšpekcie uložiť za toto porušenie predávajúcemu pokutu do 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Súd je toho názoru, že pokiaľ sa žalovaný rozhodol sankcionovať predmetné porušenie zákona v jednotlivých prípadoch (vo vzťahu k jednotlivým spotrebiteľom), teda nie používanie uvedenej obchodnej praktiky ako takej (v určitom období, voči viacerým spotrebiteľom), je nutné pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadať jednak na maximálnu výšku pokuty stanovenú zákonom č. 108/2000 Z.z. za predmetné porušenie zákona, ďalej hodnotu transakcie medzi žalobcom a spotrebiteľom, ako aj na celkový počet podobne sankcionovaných prípadov. Súdu je z vlastnej činnosti známe, že žalobca podal v priebehu rokov 2013 a 2014 štyri žaloby proti rozhodnutiam orgánov SOI o uložení pokuty za obdobné porušenia zákona. Nemožno poprieť, že pokuty za viaceré individuálne sankcionované delikty vo svojom súčte určujú žalobcovi povinnosť uhradiť pokutu v značnej sume, eventuálne môžu pôsobiť až likvidačne, čo samo o sebe spochybňuje účel ukladania administratívnych sankcií. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty zákonnej sadzby za príliš prísne. Využil v tomto prípade právo plnej jurisdikcie a moderačné oprávnenie pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení sankcie a v zmysle § 250i ods. 2 a § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nahradil ich v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v takejto výške považoval pokutu za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože vyhovel len jednej z viacerých námietok uvedených v žalobe, pričom je potrebné poukázať aj na to, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, ale súd dospel k záveru, že na takýto postup nebol dôvod a napadnuté rozhodnutie zmenil len do tej miery, že zmiernil sankciu, ktorú správny orgán uložil žalobcovi. Žalovanému podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v takomto prípade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.