Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/170/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201241 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201241.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: K.. V. R.Í., trvalý pobyt: E. XXXX/XX, XXX XX T., Č. C., zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/166255/2013/5113-r zo dňa 02.05.2013 v spojení s rozhodnutím č. 9101401/5/344036/2013 zo dňa 28.01.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/166255/2013/5113-r zo dňa 02.05.2013, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a rozhodnutie správcu dane Daňového úradu v Bratislave, č. 9101401/5/344036/2013 zo dňa 28.01.2013, ktorým bola vyrubená daň v sume XXX XXX,XX € za zdaňovacie obdobie roka 2006, podľa pomôcok (§ 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len daňový poriadok), potvrdil. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca daňové priznanie z príjmu za rok 2006 nepodal avšak napriek tomu rozhodnutie správnych orgánov považuje za nepreskúmateľné, pretože nie je z nich zrejmé kam sa výzvy správcu dane na podanie daňového priznania (11.12.2007 a 21.12.2011) doručovali (či na adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania žalobcu) a z čoho mal správca dane za to, že sa daňový subjekt na uvedenej adrese zdržiava. Má za to, že s ním správca dane nespolupracoval dôsledne a neprihliadal ani na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka i keď ním neboli v konaní uplatnené. V tejto súvislosti je toho názoru, že správca dane mal vykonať dokazovanie a tak riadne zistiť skutočný stav veci. Na základe týchto skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe podanom dňa 16.08.2013 zotrval na svojich rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by nebol uviedol už v odvolaní a s ktorými by sa správne orgány nevysporiadali dostatočne. Zdôraznil, že hoci žalobca námietku doručenia výziev v odvolacom konaní nevzniesol, v napadnutom rozhodnutí sú uvedené podstatné informácie aj k tejto veci. Uviedol, že vzhľadom na zákonný rámec preskúmania rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok, pripadlo odvolaciemu orgánu iba posúdiť, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane, pretože odvolací orgán nie je kompetentný posudzovať vecnú správnosť použitých pomôcok. Upozornil na to, že v danom prípade daň bola určená pomocou pomôcok a tento spôsob vylučuje zistiť daň dokazovaním, preto túto námietku žalobcu považuje za irelevantnú. Poukázal na to, že zamestnanci správcu dane v záujme objektívneho určenia dane podľa pomôcok, vykonali miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu, najmä z dôvodu nadviazania kontaktu s ním, avšak bezúspešne. Uvedený daňový subjekt (žalobca) nekomunikoval so správcom dane od roku 2005 do 2011, výzvy na podanie daňových priznaní za uvedené obdobia nepreberal. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že by správca dane mu nezohľadnil aj skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Tieto uviedol aj do rozhodnutia. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane vyzval žalobcu na daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 opakovane, pričom výzvy mu doručoval jednak na adresu prevádzky (I. XX, F.) dňa 02.01.2008 a druhú na adresu bydliska (E. XXXX/XX, XXX XX T.-Z., Č.) dňa 11.01.2012. Na zistenie príslušných adries správca dane predtým vykonal rozsiahle šetrenie . Žalobcovi bolo doručované aj oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 13.09.2012 na adresu bydliska v T. - Z., táto zásielka bola uložená a oznámená adresátovi dňa 18.09.2012. Podľa záznamu bola vrátená správcovi dane dňa 04.10.2012, doručená 08.10.2012 ako nevyžiadaná. Obe adresy žalobcu vyplývali zo všetkých listín založených do spisu, uvádzaných daňovníkom resp. správcom dane pri bežnej korešpondencii, či Protokolu spísaného dňa 07.11.2012, kde sa na str. 3. Správca dane s touto otázkou riadne vysporiadal a žalobca tam uvedené skutočnosti ohľadom adresovania zásielok daňového úradu nijako nenamietal. Protokol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručovaný na adresu prevádzky žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 19.11.2012 a ku ktorej svoje vyjadrenie správcovi dane doručil dňa 04.12.2012 bez namietania nedoručenia výziev. V danom prípade súd mal preukázané, že doručovanie výziev bolo realizované v súlade s § 17 zákona č. 511/1992 Zb., keď výzvy boli doručované priamo žalobcovi opakovane, doručenie písomnosti nastalo v deň, keď si žalobca zásielku neprevzal ani v odbernej 15-dňovej lehote, tak ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán spravidla doručenkami, ktoré sú obsahom predloženého administratívneho spisu, čo si mohol overiť aj žalobca jednoduchým nahliadnutím do spisu. Námietka žalobcu vo veci doručovania výziev súd považoval za účelovú obranu žalobcu. Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok v prípadoch ak daňový subjekt: a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu (§ 48 ods. 2 daňového poriadku). Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 cit. poriadku.(§ 48 ods. 5 „Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené“). Ak nastane niektorý zo zákonných dôvodov na určovanie dane podľa pomôcok, je správca dane podľa citovaného daňového poriadku oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará aj bez súčinnosti s daňovým subjektom. Výpočet pomôcok, ktoré je správca dane oprávnený použiť nie je taxatívny (§ 48 ods. 3) avšak ak nastal proces určovania dane a následne daňový subjekt predloží doklady, správca dane ich môže využiť len ako, pomôcky t.j. nemôže sa vrátiť do procesu daňovej kontroly. Vzhľadom na to, že pri procese určovania dane podľa pomôcok sa nevykonáva dokazovanie, ale daň sa určuje, daňový subjekt sa môže vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k tomu, či správca dane prihliadol na zistené okolnosti z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca predmetnú daň nezaplatil a zároveň bolo zistené, že na riadne doručené výzvy nereagoval, čo znamená, že bola splnená zákonná podmienka na určenie dane (bod a/) podľa pomôcok. Tvrdenie žalobcu, že s ním správne orgány nespolupracovali z predložených listinných dôkazov založených do spisu správcu dane nevyplýva. Žalobca bol od počiatku riadne upovedomený a informovaný o jednotlivých postupoch správcu dane (vyššie uvádzané výzvy, ktoré žalobca neprevzal v stanovenej lehote, oznámenie o určení dane podľa pomôcok žalobca v stanovenej lehote neprevzal, zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2012 na ktorú žalobca nereagoval a na určenú lehotu ústneho prejednania veci sa nedostavil, výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v Protokole zo dňa 07.11.2012-prevzal dňa 19.11.2012, reagoval dňa 04.12.2012). Túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Ako dôvodnú neuznal súd ani námietku žalobcu uvedenú v žalobe - že správca dane neprihliadol na zistené okolnosti z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené, pretože zo samotného protokolu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia správcu dane z 28.01.2013 vyplýva, ktoré výhody zohľadnil (str. 26 bod 1, str. 48 ods. 1, bod 3, str. 49 bod 4, str. 50 a nasl.). S otázkou zohľadnených výhod, resp. výpočtom nezohľadnených výdavkov (nákladov) v zmysle § 48 ods. 5 citovaného zákona sa správne orgány riadne vysporiadali aj v samotných rozhodnutiach (str. 54, 55), ktoré boli žalobcovi riadne doručené. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.