Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/77/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201452 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201452.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: DEBUT s.r.o., IČO: 31 393 667, Cintorínska 2, Šamorín, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 5.8.2013 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 3284/2013, Ev. č. 31875/2013 zo dňa 18.7.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 3284/2013, Ev. č. 31875/2013 zo dňa 18.7.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 3284/2013, Ev. č. 31875/2013 zo dňa 18.7.2013 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pretože navrhovateľ je právnickou osobou. Odporca žiadosť navrhovateľa o poskytovanie právnej pomoci preskúmal i vo vzťahu k ustanoveniu § 5b ods. 6 predmetného zákona a rozhodol, že nejde o vec hodnú osobitnej ochrany. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.8.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010, C - 279/09 (ďalej len „R C - 279/09“) dôvodil, že účinná súdna ochrana podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa vzťahuje aj na právnické osoby a môže zahŕňať aj zastupovanie advokátom, čo slovenský zákonodarca zakotvil do ust. § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Navrhovateľ s poukazom na právnu zložitosť a vysokú hodnotu sporu, v ktorom žiadal o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie dôvodov vo vzťahu k aplikácii predmetného ustanovenia. Podľa jeho názoru odporca nepostupoval v súlade so zákonom a svojim rozhodnutím založil stav, keď odoprel navrhovateľovi právo na ustanovenie právneho zástupcu, čím došlo k odňatiu prístupu k spravodlivosti. Spor vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/670/2005 (ďalej len „konanie 27Cb/670/2005“), v ktorom žiadal o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, považuje za vec hodnú osobitnej ochrany. Navrhovateľ ďalej dôvodil, že vzhľadom na povahu právnickej osoby treba posudzovať aj špecifické dôvody vedúce k tomu, že právnická osoba sa stala nemajetná bez svojho zavinenia ako aj to, akých práv sa v konaní domáha. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.9.2013 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté, pričom toto rozhodnutie považuje za riadne zdôvodnené. Zdôraznil, že účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je poskytovať ochranu podnikateľskému prostrediu, príp. majetku obchodných spoločností, ale chrániť a poskytovať právnu pomoc fyzickým osobám v hmotnej núdzi, prípadne právnickým osobám za splnenia podmienky, že ide o vec, kde poskytnutie právnej pomoci je celospoločensky žiaduce. Zdôraznil, že podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci odporca môže, ale nemusí rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. V podaní doručenom na tunajší súd dňa 14.5.2015 navrhovateľ spochybnil postup odporcu pri aplikácii § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa jeho názoru vyjadrenia odporcu nevydávajú svedectvo o skutočnej interakcii vnútorných centrálnych zložiek odporcu. K argumentácii odporcu prezentovanej vo vyjadrení k návrhu zo dňa 13.9.2013 uviedol, že jeho totálna platobná neschopnosť nevyplýva zo žiadneho podnikateľského zlyhania, ale z trestuhodnej činnosti viacerých subjektov. Na záver uviedol, že mu nie je jasné, prečo a z akých motívov sa odporca vzpiera priznať navrhovateľovi právnu pomoc, keď nejde u navrhovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie riadne vykázané (§ 250g ods. 2 O.s.p.). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel súd pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p. k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, riadne sa však oboznámil s obsahom administratívneho spisu sp. zn. 3284/2013 z ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v konaní o náhradu škody sp. zn. 27Cb/670/2005. Podľa listín založených v spise kancelária (odporcu) predložila dňa 22.4.2013 riaditeľovi centra (odporcu) žiadosť navrhovateľa na posúdenie, či nejde o vec hodnú osobitnej ochrany. Tento prípisom zo dňa 10.7.2013 oznámil, že po dôkladnom preštudovaní návrhu kancelárie a stanoviska rady k návrhu s postupom v zmysle § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci nesúhlasí. Podľa ust. § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Podľa ust. § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako právne irelevantné a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je riadne odôvodnené a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou Slovenskej republiky garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv. Právo na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci pritom vzniká za súčasného splnenia podmienok ustanovených v § 6 a § 6a zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktoré zákon taktiež vymedzuje len vo vzťahu k fyzickým osobám. I v prípade nesplnenia podmienok v zmysle predmetných ustanovení, § 5b ods. 6 predmetného zákona umožňuje priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci, avšak len za predpokladu, že budú kumulatívne splnené dve kritériá - musí ísť o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. Zákonodarca citovaným ustanovením zveril toto osobitné oprávnenie riaditeľovi odporcu, ktorý na základe predchádzajúceho stanoviska rady (odporcu) môže rozhodnúť, že z prostriedkov odporcu sa uhradí aj právna pomoc osobám, ktoré inak nespĺňajú podmienky pre poskytnutie právnej pomoci. Súd v súvislosti s uvedeným považuje za potrebné zdôrazniť, že ako je zrejmé z dikcie par. § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento nezakladá nárok žiadateľa na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a ani povinnosť odporcu aplikovať toto ustanovenie, a to i za predpokladu splnenia vymedzených podmienok zo strany žiadateľa. Odporca je pri svojom rozhodovaní objektívne viazaný zákonnými kritériami podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci len v prípade priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci, v prípade negatívneho rozhodnutia však možno takéto rozhodnutie preskúmať len v intenciách par. § 6 a § 6a uvedeného zákona. Ak teda odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že tento nie je fyzickou osobou, takémuto rozhodnutiu niet čo vyčítať. Odporca postupoval v zmysle zákona, ak žiadosť navrhovateľa posudzoval v intenciách § 1, § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a dospel k záveru, že navrhovateľ ako právnická osoba nemá nárok na právnu pomoc. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca zvažoval i aplikáciu § 5b ods. 6 zákona poskytovaní právnej pomoci, avšak riaditeľ odporcu toto svoje osobitné oprávnenie nevyužil a nerozhodol o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci navrhovateľovi - právnickej osobe. Takémuto postupu taktiež nemožno nič vyčítať, pretože ako už bolo uvedené vyššie, § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci zakladá možnosť odporcu a nie nárokovateľné právo žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci. Uvedené nie je v rozpore so záverom Súdneho dvora prezentovaným v R C - 279/09, na ktorý poukazoval vo svojej argumentácii navrhovateľ - v samotnom rozsudku je výslovne uvedené, že nie je vylúčené, aby sa účinnej súdnej ochrany (právne poradenstvo advokáta) dovolávali aj právnické osoby a teda v zmysle tohto rozsudku nemožno čl. 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať tým spôsobom, že štát je povinný zaviesť taký mechanizmus, ktorý umožní prístup právnickým osobám k bezplatnej právnej pomoci po splnení zákonných podmienok tak ako je tomu v prípade fyzických osôb. Odporca nepochybil, ak rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a takýmto rozhodnutím rozhodne nezaložil stav, ktorým by navrhovateľovi ako právnickej osobe odoprel právo na ustanovenie právneho zástupcu či mu odňal prístup k spravodlivosti (ako tvrdí navrhovateľ). Súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, podľa ktorého je účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci chrániť a poskytovať právnu pomoc fyzickým osobám v hmotnej núdzi a (výnimočne) osobám (teda aj právnickým) za splnenia podmienky, že ide o vec, kde poskytnutie právnej pomoci je celospoločensky žiaduce. Je nesporné, že spor o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi tretími subjektmi takouto vecou nie je. Aplikácia § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci má výlučne fakultatívny charakter. Je len na úvahe odporcu, či uvedené ustanovenie využije alebo nie a takisto je výlučne na jeho posúdení, aké interné postupy pri vyhodnocovaní jednotlivých prípadov zvolí. Z tohto dôvodu je bezpredmetná námietka navrhovateľa, podľa ktorej v napadnutom rozhodnutí, s poukazom na právnu zložitosť a vysokú hodnotu sporu (konanie 27Cb/670/2005), absentuje uvedenie dôvodov vo vzťahu k aplikácii predmetného ustanovenia. Ak navrhovateľ ako právnická osoba nemá zákonný nárok na poskytnutie právnej pomoci, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa odporca musel povinne zaoberať vecnou stránkou konania, v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci. Okrem toho z listín založených v administratívnom spise má súd za jednoznačne preukázané, že vec bola predložená riaditeľovi odporcu a tento po preštudovaní stanoviska rady k návrhu aplikáciu § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci neodsúhlasil (ako je výslovne uvedené v rozhodnutí riaditeľa odporcu). Zákonný postup bol teda dodržaný. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej mu nie je jasné, prečo a z akých motívov sa odporca vzpiera priznať navrhovateľovi právnu pomoc, keď nejde u navrhovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva považuje súd za irelevantnú, pretože odporca v napadnutom rozhodnutí úspešnosť sporu žiadnym spôsobom nevyhodnocoval, nárok nepriznal pre úplne iné dôvody. Pretože navrhovateľ nie je fyzickou osobou tak ako vyžaduje ust. § 1, § 6 a § 6a, zákona o poskytovaní právnej pomoci a zároveň nemá nárok na posúdenie jeho žiadosti v intenciách ust. § 5b ods. 6 uvedeného zákona, neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by odporca bol povinný navrhovateľovi priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci. Súd preto napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu zo dňa 18.7.2013 potvrdil ako vecne správne a zákonné. O trovách navrhovateľa rozhodol súd s poukazom na výsledok tohto súdneho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).