Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/198/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201486 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Ismail T., štátny občan R., na území Slovenskej republiky evidovaný v pobytovom tábore A., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: E.-O.-XX/XXXX zo dňa 29.05.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím minister žalovaného zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni, žalovaným, Migračným úradom č. MU-XX-X/PO-Ž-XXXX zo dňa 19.02.2013, ktorým prvostupňový správny orgán zastavil konanie v prípade žiadosti žalobcu o udeleniu azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, o ktoré požiadal dňa 25.01.2013 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že dňa 21.01.2013 opakovane požiadal o udelenie azylu a o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život, pretože keď pomáhal kamarátovi s prácou v strane BNP, boli fyzicky napádaní členmi vládnej politickej strany R. K., B. náboženská strana C. Islami, ktorá ho nútila spolupracovať s nimi v boji proti politickým stranám. Žalobca sa dňa 31.12.2012, počas telefonického rozhovoru so svojou matkou, dozvedel, že ho hľadali členovia K. M. a nakoľko jeho otec neposkytol informácie, kde sa nachádza, tak ho zastrelili. Žalobca poukázal na usmrtenie svojho otca a jeho následnú obavu o svoju bezpečnosť v regióne svojho bydliska v krajine pôvodu. Nesúhlasil s právnym záverom žalovaného, že sa v jeho prípade oproti predchádzajúcemu konaniu o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany skutkový stav nezmenil. Správne orgány nevzali do úvahy tvrdenia žalobcu vyššie uvedené, čo malo za následok, že rozhodnutie správnych orgánov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Zároveň žalobca poukázal na to, že v súčasnosti je v R. nestabilná situácia, o čom ako dôkaz predložil článok z internetu zo dňa 07.03.2012 pojednávajúci o tom, že nepokoje v R. mestách, ktoré vypukli po odsúdení jedného z vodcov tamojších islamistov pokračujú, pričom počet obetí na životoch stúpol zo 17 na 52. Žalobca uviedol, že správny orgán je podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Správne orgány taktiež nepostupovali podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca nebol v žiadnom štádiu správneho konania vyzvaný na vyjadrenie sa v súvislosti s týmto zákonným ustanovením a nerešpektovanie § 33 ods. 2 správneho poriadku je procesnou vadou odôvodňujúcou zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukazujúc na ustanovenie § 2 písm. f/ a § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o azyle“) vyjadril žalobca názor, že v jeho prípade došlo k vážnemu bezpráviu, vážnemu a individuálnemu ohrozeniu jeho osoby, má strach pred trestom, ktorý by bol nezákonný a bez súdneho konania by mu hrozila smrť. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.10.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval na nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutím č. MU-XXXX/PO-Ž-XXXX zo dňa 26.09.2007 Migračný úrad žalovaného neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona o azyle pre nesplnenie podmienok uvedených v § 8 alebo 10 zákona o azyle. Správny orgán pri vydaní rozhodnutia mal za to, že žalobca nesplnil podmienky opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, resp. posledného trvalého pobytu, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, nie je prenasledovaný na uplatňovanie politických práv a slobôd, nespĺňa ani podmienku zlúčenia rodiny, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Týmto rozhodnutím nebola žalobcovi v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytnutá ani doplnková ochrana z dôvodu absencie vážnych dôvodov domnievať sa, že by bol v prípade návratu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia a zákon o azyle, v prípade žalobcu, neustanovuje inak. Žalobca podal na Krajskom súde v Bratislave proti uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd rozsudkom 9 Saz /266/2007-57 a opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozsudok Krajského súdu následne potvrdil rozsudkom Najvyšší súd SR (1 Sža/70/2010), pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2010. V júli 2012 opakovane žalobca požiadal o udelenie azylu s odôvodnením, že sa pridržiava dôvodov, ktoré už uviedol v predchádzajúcom azylovom konaní. Na základe jeho výpovede Migračný úrad vydal rozhodnutie č. MU-XXX-XX/PO-Ž-XXXX, ktorým podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2012. Dňa 25.01.2013 žalobca tretíkrát podal žiadosť o udelenie azylu, pričom počas pohovoru opätovne uviedol, že o udelenie žiada z tých istých dôvodov, aké uviedol v oboch predchádzajúcich konaniach. Doplnil, že od matky sa dozvedel o smrti svojho otca, ktorého mali zastreliť členovia politickej strany K. M., pretože im nevyzradil miesto žalobcovho pobytu. Z porovnania jeho predchádzajúceho vyhlásenia na oddelení azylu PZ v Humennom sa toto tvrdenie javí ako vymyslené a účelové, s cieľom ovplyvniť azylové konanie vo svoj prospech a žalovaný ho nevyhodnotil ako podstatnú zmenu skutkového stavu. Ako je zo spisového materiálu zrejmé, žalobca sa na území SR zdržiaval od roku 2007, je teda ťažko pochopiteľné, aby sa na neho pýtali členovia Awami M. až v roku 2013. Okrem toho má ísť o problémy s členmi politickej strany K. M., ktoré už boli v predchádzajúcom konaní posudzované, pričom rozhodnutie o tom je právoplatné. Žalovaný posúdil všetky skutočnosti, ktoré žalobca uviedol a dospel k záveru, že dôvody jeho žiadosti boli posudzované v predchádzajúcom konaní a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o takýchto skutočnostiach v novej žiadosti o udelenie azylu. Pokiaľ žiadateľ uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nie je povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal dokazovanie žiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti. Migračný úrad je toho názoru, že v aktuálnom azylovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že o predmete konania sa už právoplatne rozhodlo a na základe vlastnej výpovede žalobcu bolo preukázané, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynuli okolnosti prípadu tak, ako boli žalovaným opísané v jeho vyjadrení ku žalobe zo dňa 14.10.2013. Podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Predmetom preskúmania zákonnosti v súlade s vymedzenými žalobnými dôvodmi bolo posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Súd konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, je náležite odôvodnené, vydal ho orgán na to príslušný a žalovaný sa v ňom dostatočne vyhodnotil so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý postupoval v zmysle judikatúry NS SR v azylových veciach (napr. 1Sžo KS 124/2005), podľa ktorej povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 Správneho poriadku má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca ako žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nemožno vyvodiť, že by žalovaný mal povinnosť sám si domýšľať právne relevantné dôvody na udelenie azylu, ktoré sám žiadateľ neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonať príslušné zistenia. Podľa názoru súdu sa situácia v krajine pôvodu žalobcu ako účastníka konania posudzuje vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania a k dôvodom, ktoré uviedol v azylovom konaní. Taktiež aj k poskytnutiu doplnkovej ochrany, ktorá má subsidiárny charakter, musí účastník konania uviesť dôvody na jej poskytnutie, t.j. poskytnutie takejto ochrany je taktiež založené na individuálnom prístupe s dôrazom na subjektívne dôvody žiadosti. Súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že je v súlade so zákonom a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie druhostupňového správneho rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca počas pobytu na území SR prvý krát požiadal o udelenie azylu v roku 2007 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Bol s ním vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola obava o jeho život a zdravie, pričom zároveň uviedol, že nebezpečenstvo mu hrozí od členov politickej strany Awami M.. Žalobcova žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá, žalobca v nasledujúcich rokoch opakovane podal žiadosti o udelenie azylu, pridŕžal sa svojich pôvodných dôvodov, ktoré postupne rozšíril v poradí v tretej (predmetnej) žiadosti o obavu o život a zdravie z dôvodu, že sa od matky počas telefonického rozhovoru dozvedel o smrti svojho otca, ktorého mali zastreliť členovia politickej strany Awami M., pretože im nevyzradil miesto žalobcovho pobytu. Pokiaľ ide o uvedené dôvody, tieto súd poukazujúc na vyjadrenie žalovaného opísané na str. 3 tohto rozsudku považoval za zhodné s tými, ktoré žalobca uvádzal v jeho predchádzajúcich žiadostiach. Nemožno za právne relevantné žalobcovým tvrdeniam a vyššie uvedeným rozšíreným dôvodom obáv o jeho život a zdravie z dôvodu. Ako správne žalovaný uviedol, žalobca sa na území SR zdržiaval od roku 2007, ale podľa jeho tvrdenia sa udial incident s členmi politickej strany K. M. až v roku 2013. Takémuto tvrdeniu žalobcu nemožno uveriť a súdu, tak ako i žalovanému, javilo sa byť účelové s cieľom dosiahnuť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, teda sa nejednalo o novú skutočnosť preukazujúcu zmenu skutkového stavu oproti už zistenému v predchádzajúcich konaniach. Žalobca nesplnil podmienky predpokladané v § 8 až 10 zákona o azyle a správny orgán mal v konaní dostatočne za preukázané, že žalobca pri svojej už v poradí 9. žiadosti o udelenie azylu oproti žiadosti predchádzajúcej neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu. Pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o udelenie azylu v novo podanej žiadosti. Správny orgán nie je povinný zisťovať skutkový stav ohľadom situácie v krajine pôvodu účastníka azylového konania nad rámec jeho vlastných tvrdení. Pokiaľ uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nie je povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal iné žiadateľom neuplatnené dokazovanie. Preto nemožno za opodstatnenú považovať námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. Súd nekonštatoval porušenie uvedeného zákonného ustanovenia či porušenie procesných práv žalobcu odôvodňujúcich zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže v predchádzajúcom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žalobcovej žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, bolo konanie v súlade s § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavené. Súd je toho názoru, že rozhodnutie vydané na základe uvedených dôvodov bolo dostatočne, zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnené, skutkový stav bol náležite zistený i správne právne posúdený, súd neprisvedčil žalobným námietkam o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav, tento i po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili. Námietky žalobcu teda neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.