KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava9. 11. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/198/2013 z 9. 11. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. novembra 2015, sp. zn. 5S/198/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013201495.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/198/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201495
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201495.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: GRON s.r.o., so sídlom:
Ľudovíta Hullu 3, 841 05 Bratislava, zastúpený: JUDr. Pavol Malich, advokátska kancelária Dunajská
25, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/
XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.8.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie N. úradu R. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Stea zo dňa XX.X.XXXX, ktorým
správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok XXXX
v sume XXX XXX,XX eur.

V žalobe žalobca uvádza, že je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, ktorá v rámci predmetu
podnikania vykonáva o.i. činnosť organizačných a ekonomických poradcov, organizovanie vzdelávacích
a školiacich podujatí v rozsahu voľnej živnosti, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti.
Q. je s.r.o. s jediným spoločníkom, D.. G. D., a v zmysle výpisu z OR SR vznikol dňa XX.X.XXXX. N.
X.X.XXXX uzatvorili G. D. - I., F. W. 3, XXX XX R. ako podnikateľ - fyzická osoba na strane zhotoviteľa
a spol. E. Y. E. s.r.o. (ďalej len „E.“) so sídlom T. XXX, XXX XX I. na strane objednávateľa Q. o dielo,
predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo, spočívajúce v príprave a
realizácií projektu zameraného na rekvalifikáciu a školenie XXX zamestnancov v súvislosti s rozšírením
závodu objednávateľa v I.. N. XX.X.XXXX uzavreli žalobca na strane zhotoviteľa a spoločnosť E. na
strane objednávateľa Q. o dielo, ktorej obsah a znenie je totožné so znením zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi G. D. - I. a spoločnosťou E. dňa X.X.XXXX. N. XX.X.XXXX uzatvoril G. D. - I. ako postupca
a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok a prevzatí záväzkov uzatvorenú v zmysle
§ 51 OZ. C. predmetom bolo postúpenie pohľadávok za 1. štvrťrok roku XXXX, ktorá pozostávala z
pohľadávky za vykonané špecifické vzdelávanie v objeme X XXX XXX,XX Sk a všeobecné vzdelávanie
v objeme X XXX XXX,- Sk, čo predstavovalo v celkovom objeme XX XXX XXX,XX Sk. Q. postupca
(G. D. - I. ) previedol na žalobcu aj právo fakturácie predmetných pohľadávok. D. postúpil pohľadávku
za rozpracované dielo za II. štvrťrok roku XXXX za vykonané špecifické vzdelávanie v sume X XXX
XXX,XX Sk a za všeobecné vzdelávanie v objeme XX XXX XXX,XX Sk, čo predstavovalo celkový objem
XX XXX XXX,XX Sk. Q. prebral rozpracované dielo na základe Q. o dielo za obdobie od X.X.XXXX



do XX.X.XXXX a zaviazal sa dokončiť rozpracované dielo a vykonať fakturáciu po dokončení diela
a uhradiť všetky záväzky vzniknuté pri realizácií diela. N. X.X.XXXX sa žalobca stal platiteľom N.
so štvrťročným zdaňovacím obdobím. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, N. úrad R.
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, pričom na základe kontrolou zistených skutočností mu vyrubil rozdiel
dane vo výške XXX XXX,XX eur z dôvodu údajného porušenia ust. § 49 ods. X zákona o N., ust.
§ 5X ods. 1 písm. a) zákona o N., ust. § 51 ods. X zákona o N. a ust. § 71 ods. X zákona o N..
F. ustanovenia mali byť porušené tým, že si žalobca neoprávnene odpočítal v plnom rozsahu daň z
faktúr, vyhotovených spoločnosťou E. pod č. XXX XX XXX/GRONX zo dňa X.X.XXXX, č. XXX XX
XXX/GRONX zo dňa X.X.XXXX, č. XXX XX XXX/GRON X zo dňa XX.X.XXXX a č. XXX XX XXX/
GRONX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré podľa správcu dane neobsahujú povinné náležitosti podľa § 71
zákona o N. a boli vystavené za služby, prijaté v období, keď žalobca nebol platiteľom N. a použil ich ako
neplatiteľ na uskutočnenie svojich dodávok služieb. Q. podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, pričom
príslušný odvolací orgán dňa XX.X.XXXX vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r,
ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V uvedenom napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že
jedinou zmienkou o priestoroch, v ktorých prebiehalo školenie zamestnancov spol. E. bol N. č. X k Q.
o dielo, ktorý je podľa názoru druhostupňového orgánu značne rozporuplný, nespĺňajúci obligatórne
náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov a ani požiadavku na písomnú formu tohto zmluvného
typu, pričom v konaní podľa jeho názoru nevyšli najavo iné ďalšie skutočnosti, z ktorých by bolo
možné dedukovať, na základe čoho spoločnosť E. dodávky prenájmu priestorov a školiaceho materiálu
žalobcovi fakturovala. N. orgán zhodne s prvostupňovým poukazuje na absenciu výslovného dojednania
strán o vzniku oprávnenia fakturácie dodávok prenájmu priestorov a materiálu, keď uvádza, že možnosti
použiteľných lehôt na čiastkovú fakturáciu (mesačne, štvrťročne, po ukončení cyklu a XX kalendárnych
mesiacov) boli zmluvnými stranami dojednané len vo vzťahu k plneniu predmetu zmluvy o dielo, t.j. pri
fakturácií školení zamestnancov, vykonávaných žalobcom pre spoločnosť E.. N. správny orgán žalobcovi
viackrát vytkol nedojednanie si fakturačnej lehoty v písomnej nájomnej zmluve, resp. absenciu písomnej
zmluvy o nájme nebytových priestorov a o nájme školiaceho materiálu ako takých. N. orgán v závere
odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia skonštatoval, že správca dane postupoval správne, keď
rozdelil predmet prijatých faktúr od spoločnosti E. č. XXXXXXXX/GRONX, č. XXX XX XXX/GRONX,
č. XXX XX XXX/GRONX, č. XXX XX XXX/GRONX na obdobie, kedy žalobca fakturovaný prenájom
priestorov a materiálu nemohol prijať, nakoľko v čase dodania služby neexistoval, aj keď zmluvou o
postúpení pohľadávok a prevzatí záväzkov bolo na neho postúpené aj právo fakturácie. Od vzniku
žalobcu už služby prenájmu priestorov a materiálu mohol prijať a aj prijal a viazali sa na jeho dodávky
služieb vzdelávanie pre spoločnosť E., ale do X.X.XXXX nebol registrovaný za platiteľa N., na základe
čoho odpočítanie dane bolo v posudzovanom prípade možné uskutočniť iba z tých prijatých faktúr,
za prijaté služby prenájmu, ktoré sa viažu k žalobcom dodaným vzdelávacím službám, ktoré žalobca
uskutočnil až ako platiteľ N., t.j. iba k zdaniteľným plneniam uskutočneným po dátume jeho registrácie
X.X.XXXX. S poukazom na uvedené druhostupňový orgán konštatoval, že žalobca predtým ako sa
stal platiteľom dane vyfakturoval faktúrami č. XXXXXXX a č. XXXXXX bez N. za 1. štvrťrok XXXX ako
neplatiteľ poskytnuté služby vzdelávania spoločnosti E., z ktorého dôvodu sa dodávky týchto služieb
vzdelávania neuskutočňovali v právnom režime N. a teda ich nemožno kvalifikovať ako zdaniteľné
obchody v zmysle zákona o N..

V žalobe žalobca argumentuje, že prvostupňový ako aj druhostupňový orgán pri skúmaní naplnenia
podmienky pre vznik práva odpočítať daň z tovaru alebo zo služby ustanovenej v § 49 ods. X zákona
o N. nevzali do úvahy obsah a význam ostatných ustanovení zákona o N.. O. správne orgány
považujú služby prijaté žalobcom za dodané v obdobiach X.-X. štvrťrok roku XXXX, k poslednému dňu
obdobia za ktoré sa platby za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo služby vzťahujú, teda
k XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, čiže za obdobia, kedy žalobca nebol platiteľom N.. O. ust. § 49 ods. X
zákona o N. sa však na proces uplatnenia nároku na odpočítanie dane vzťahujú aj iné ustanovenia
zákona o N., ktoré je platiteľ povinný rešpektovať. Podľa ust. § 70 ods. X zákona o N. je platiteľ povinný
viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a
o prijatých tovaroch a službách. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie
dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou
odpočítania dane a na tovary a služby bez možnosti odpočítania dane a na tovary a služby s možnosťou
pomerného odpočítania dane. U. na odpočítanie dane platiteľ podľa ustanovenia § 5X ods. 1 písm
a) zákona o N. preukazuje prostredníctvom faktúry vystavenej platiteľom, od ktorého prijal služby, z
ktorých mu vzniká nárok na odpočítanie dane. H. daňovej povinnosti a teda vznik účtovného prípadu
viažuceho sa k syntetickému účtu č. XXX N. z pridanej hodnoty rámcovej účtovnej osnovy nastáva ku



dňu dodania služby. Pre určenie dátumu dodania služby je daňový subjekt povinný vychádzať z údajov
uvedených na faktúre vystavenej podľa ust. § 7X ods. 1 a ods. X zákona o N., ktorá je nevyhnutným
predpokladom vedenia evidencie N. a daňový subjekt je povinný rešpektovať údaje v nej uvedené. O
obsahu faktúr za dodanie služby (nájmu, priestorov a materiálu) rozhodla spoločnosť E., ktorá po dohode
so žalobcom vymedzila v predmetných faktúrach obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje ako obdobie
január - august XXXX s posledným dňom obdobia X.X.XXXX a XX.X.XXXX. F. dátumy už patria do
obdobia, kedy bol žalobca registrovaným platiteľom N.. D. priestorov a materiálu bol dohodnutý na celé
obdobie trvania zmluvy, t.j. od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX a trval nepretržite, nakoľko všetci pracovníci
objednávateľa, ktorí boli vyškolení, boli vyškolení v tých istých priestoroch s použitím toho istého
školiaceho materiálu, ktorý bol zošrotovaný objednávateľom po ukončení školenia. N. stanovil dátum
dodania služby vo vystavených faktúrach v súlade s ustanovením § 19 zákona o N.. F. deň spadá do
zdaňovacieho obdobia príjemcu - platiteľa (žalobcu) B.. štvrťrok XXXX. D. čiastočnej fakturácie dodávok
služieb prenájmu boli dohodnuté, resp. písomne potvrdené aj na rokovaní, ktoré sa medzi žalobcom a
spoločnosťou E. uskutočnilo dňa XX.X.XXXX. N. povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak sa dodanie
služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným
dňom obdobia na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje.
D. skúmaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane správca vykonal šetrenie za účelom zistenia
materiálneho prepojenia a časovej súvislosti vzájomných plnení medzi žalobcom a spoločnosťou E..
E. sa pri vlastnom šetrení zameral na zistenie, v ktorom konkrétnom období boli uskutočnené plnenia
vyplývajúce z faktúr vystavených spoločnosťou E., nevzal do úvahy skutočnosť, že dohodnuté platby
nájomného za jednotlivého pracovníka záviseli od dohody strán v priebehu trvania zmluvy. Q. bola
preto ponechaná určitá miera voľnosti, a to aj pre oblasť fakturácie, ktorá sa v priebehu realizácie
diela mala odvíjať od vzájomnej dohody, a tak reagovať na aktuálny vývoj realizácie diela. V tomto
smere žalobca poukazuje na znenia úradného záznamu z rokovania dňa XX.X.XXXX a na potvrdenie o
existencií ústnej dohody v súvislosti so službami - prenájom materiálu a prenájom priestorov spoločnosti
I. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX. Vo faktúrach vystavených ku dňom X.X.XXXX a k XX.X.XXXX spoločnosť
E. vymedzila obdobie, na ktoré sa platba za poskytovaný nájom priestorov a materiálu vzťahuje a tak
stanovila posledný deň obdobia, v ktorom sa opakovane a čiastkovo poskytovaná služba poskytovala.
Z tohto vyplýva, že formálne požiadavky stanovené zákonom o N. boli splnené až v zdaňovacom
období B.. štvrťrok XXXX, teda v čase, keď žalobca už bol platiteľom N.. Q. bol teda povinný zaradiť
predmetné faktúry do tohto obdobia. U. záverov správnych orgánov o neoprávnenosti odpočítania N.
z predmetných faktúr vychádza podľa žalobcu aj z nesprávneho výkladu ustanovení zmluvy o dielo
zo dňa XX.X.XXXX a jej dodatku č. X z rovnakého dňa o fakturácií, keď sa ustálili na tom, že medzi
zmluvnými stranami bola dohodnutá mesačná, resp. štvrťročná fakturácia. N. vzdelávania (školenia
zamestnancov) malo byť postupne vykonávané počas celého trvania zmluvy. E. si dojednali možnosť
čiastkovej fakturácie. E. si stanovili, že čiastková fakturácia je možná po uskutočnení školiaceho modulu.
Zo zmluvy nevyplýva konkrétne časové ohraničenie modulu stanovením presného počtu dní alebo
mesiacov jeho trvania. D. mesiac a štvrťrok v čl. II v bode X.X.X sú len informatívne, zmluvné strany
si nestanovili mesačné alebo štvrťročné obdobie fakturácie ako pevne stanovené obdobie. D. slova
„spravidla“ indikuje, že čiastková fakturácia v zásade síce mohla prebiehať mesačne alebo štvrťročne,
avšak takého obdobia boli pokladané za bežné iba do momentu, kým si zmluvné strany nedohodnú iné
fakturačné obdobie, aby reagovali na aktuálny stav a vývoj projektu. Je preto nesprávne tvrdenie, že
sa zmluvné strany dohodli na mesačnej, resp. štvrťročnej fakturácií. N. o spôsobe a čase fakturácie
dodávok služieb prenájmu je preukázaná potvrdením o existencií ústnej dohody v súvislosti so službami
- prenájom materiálu a prenájom priestorov spoločnosti I. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX. U. je zrejmý
dôvod, pre ktorý daňové orgány na uvedené písomné záznamy neprihliadali pri zisťovaní skutkového
stavu, súvisiaceho s čiastočnou fakturáciou nájomného spoločnosťou E. žalobcovi. Q. strany sa
dohodli na spôsobe výpočtu výšky nájomného, ktorá sa odvíjala od celkového počtu vyškolených
pracovníkov za obdobie troch rokov v priemere cca XX XXX,- Sk na osobu. E. E. vypočítala výšku
nájomného za príslušné obdobie podľa počtu vyškolených pracovníkov v jednotlivých kalendárnych
štvťrokoch, nakoľko počet vyškolených pracovníkov sa dal zistiť len z výkazov, ktoré sa robili štvrťročne.
Z dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX o.i. tiež vyplýva, že miestom vzdelávania bude školiace stredisko
v I., ktoré si žalobca ako zhotoviteľ mal prenajať. G. z dodatku č.1, z potvrdenia o existencií ústnej
dohody v súvislosti so službami - prenájom materiálu a prenájom priestorov spoločnosti I. s.r.o. zo
dňa XX.XX.XXXX a zo záznamu z rokovania zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predmetom prenájmu boli
nielen školiace priestory, ale aj prenájom školiaceho materiálu, najmä však výrobkov alebo komponentov
výrobkov, ktoré mali predstavovať súčasť praktického vzdelávania pracovníkov vo výrobe, pričom cena
takto poskytnutých výrobkov a komponentov nemala presiahnuť sumu od XX XXX,- Sk do XX XXX,-



Sk na jedného pracovníka. D. a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o poskytnutí príspevku na
vzdelávanie zamestnancov medzi S. práce, sociálnych vecí a rodiny ako poskytovateľom štátnej pomoci
a spoločnosťou E. ako príjemcom štátnej pomoci a zo zmluvy o dielo nie je možné stotožňovať. B.
o dva odlišné právne vzťahy založené samostatnými zmluvami. D. zmluvy o poskytnutí príspevku
na vzdelávanie zamestnancov bolo poskytnutie príspevku na vzdelávanie zamestnancov prijatých na
novovytvorené pracovné miesta najviac do výšky XX XXX XXX,- Sk. E. poskytované pre S. mali
byť podávané za každý kalendárny štvrťrok. Podľa žalobcovho názoru je dôležité rozlišovať medzi
obdobiami vykonávania školení a medzi obdobiami, za ktoré bolo potrebné podávať výkazy pre S.. Zo
žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo nevyplýva, žeby tieto obdobia vzájomne korešpondovali. E. dátumu
dodania na faktúrach za vykonané školenia žalobca určil obdobie, v ktorom bol ukončený komplex
úkonov vzťahujúcich sa na vykonanie jednotlivých školení. Preto je podľa žalobcovej mienky nesprávny
postup daňových orgánov, ktorým stotožňujú obdobie výkonu jednotlivých školení s podávaním správ
o ich priebehu. K argumentu druhostupňového orgánu týkajúceho sa údajnej neexistencie písomnej
zmluvy o nájme nebytových priestorov a školiaceho materiálu, resp. absencie podstatných náležitostí
predmetných nájomných zmlúv zakladajúcich ich neplatnosť žalobca uviedol, že za zmluvu o nájme
nebytových priestorov, spĺňajúcu všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. XXX/XXXX Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v spojení s OZ možno považovať
dodatok č. X k Q. o dielo, ktorého špecifikácia bola predmetom ďalších zmluvných dojednaní medzi
žalobcom a spoločnosťou E., obsah ktorých bol zachytený aj písomne, a to záznamom z rokovania zo
dňa XX.X.XXXX a potvrdením o existencií ústnej dohody v súvislosti so službami - prenájom materiálu
a prenájom priestorov spol. I. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX. Q. ďalej argumentuje, že pre posúdenie
vzniku práva na odpočet N. nie je rozhodné posúdenie platnosti zmluvy na základe ktorej dochádzalo k
zdaniteľnému plneniu ( zmluvy o nájme nebytových priestorov, resp. o nájme školiaceho materiálu), ale
posúdenie skutočnosti, či k uskutočneniu zdaniteľného plnenia skutočne došlo, a či zdaniteľné plnenia
spolu navzájom vecne a časovo súviseli. K. daňových orgánov, v zmysle ktorého malo byť odpočítanie
uskutočnené žalobcom neoprávnené, je skutočnosť, že žalobca služby poskytované spoločnosťou E.
nemohol prijať, nakoľko v čase dodania služieb, na ktoré sa viazali, neexistoval. S týmto názorom taktiež
žalobca nesúhlasí, nakoľko bola uzatvorená zmluva o postúpení a prevzatí záväzkov, na základe ktorej
došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, uzatvorenej dňa X.X.XXXX medzi
G. D. - I. a spoločnosťou E.. V predmetnej zmluve o dielo si strany stanovili niekoľko možných spôsobov
čiastkovej fakturácie. F., ako ostatné jeho súčasti, aj čiastková fakturácia musela byť prispôsobená
všetkým okolnostiam realizácie diela. E. posledného dňa obdobia dodania opakovane dodávaných
služieb zo strany dodávateľa na X.X.XXXX a XX.X.XXXX bolo výsledkom dohody zmluvných strán a
bolo v súlade tak so zmluvou ako aj so zákonom o N.. Podľa ust. § 19 ods. X zákona o N. sa služba
pokladá za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za dodanie tejto služby vzťahuje, teda
žalobcovi nárok na odpočítanie dane zo služby vznikol v deň vzniku daňovej povinnosti, teda v období,
keď žalobca už existoval a bol registrovaným platcom N..

Vzhľadom na uvedené argumenty potom žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie ako nezákonné
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žalovaný uvádza, že správca dane zistil
tak na základe predložených dokladov, ako aj na základe odpovedí miestne príslušného správcu dane
spoločnosti E. na dožiadanie, že objednávateľ E. prvý raz faktúroval zhotoviteľovi, I. s.r.o. dňa X.X.XXXX
faktúrou č. XXX XX XXX/GRONX v kolónke X popis: E.- prenájom priestorov za január-august XXXX a
faktúrou č. XXX XX XXX/GRONX v kolónke X popis: E.-prenájom materiálu za február - august XXXX a
dňa XX.X.XXXX faktúrou č. XXX XX XXX/GRONX v kolónke X popis: E.- prenájom priestorov za január -
august XXXX a faktúrou č. XXX XX XXX/GRONX v ,kolónke X popis: E.-prenájom materiálu za február-
august XXXX. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť E. faktúrovala tovary a služby aj za obdobia, keď
spoločnosť I. s.r.o. neexistovala, zhotoviteľom predmetu zmluvy v zmysle zmluvy zo dňa X.X.XXXX bola
fyzická osoba G. D. - I., F. W. 3, XXX XX R., a teda pre spoločnosť E. to boli vynaložené náklady
za plnenie fyzickej osoby. F. služby a tovary spoločnosť I. s.r.o. nemala prijať, nakoľko v čase dodania
(vykonania) služieb, ku ktorým sa vynaložené náklady viazali, ešte neexistovala. E. dane kontrolou zistil,
koľko zamestnancov bolo preškolených v dobe za I. štvrťrok XXXX, toto školenie uskutočnil fyzicky G.
D., ktorý nebol platiteľom N.. E. I. s.r.o. R. faktúrami č. XXX XXXX zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXXXXXzo
dňa XX.X.XXXX faktúrovala bez N. „ špecifické vzdelávanie zamestnancov v I. štvrťroku XXXX“ podľa
priloženej dokumentácie išlo o XXX zamestnancov. V zmysle § 49 ods. X zákona o N. právo odpočítať
daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová



povinnosť, čo je základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane. U. na odpočítanie dane
vzniká len zdaniteľnej osobe, ktorá má postavenie platiteľa dane, ktorým fyzická osoba G. D. - I. ako
aj spoločnosť I. s.r.o. v I. a II. štvrťroku XXXX neboli. D. tejto skutočnosti potvrdzuje fakt, že spoločnosť
I. s.r.o. v označených faktúrach nefaktúrovala, neuviedla N., teda daň neodviedla, z čoho jednoznačne
vyplýva, že prijaté služby prenájmu priestorov a materiálu, z ktorých si uplatnila odpočítanie dane,
nepoužila ako platiteľ N. a preto služby prenájmu, ktoré jej boli fyzicky poskytnuté v I. štvrťroku XXXX boli
použité na školenie zamestnancov uskutočnené neplatiteľom, fyzickou osobou, G. D. - I.. Vzhľadom na
vyššie uvedené spoločnosť I. s.r.o. nemá nárok na odpočítanie dane z uvedených faktúr. V II. štvrťroku
XXXX vznikla spoločnosť I. s.r.o. R., ale v tomto štvrťroku nebola registrovaná ako platiteľ N., teda
poskytovala svoje služby ako neplatiteľ. D. služby prenájmu priestorov a materiálu od spoločnosti E.,
tieto sa aj viazali na ňou vykonávané školenia zamestnancov, no tieto služby nemohla použiť na svoje
dodávky služieb v zmysle zákona o N., teda ako platiteľ N., nakoľko sa ním stala až od X.X.XXXX.
U. na odpočítanie dane vzniká len zdaniteľnej osobe, ktorá má postavenie platiteľa dane. E. I. s.r.o. v
označenej faktúre uviedla N., ale neoprávnene, nakoľko službu vzdelávania zamestnancov v II. štvrťroku
poskytla (dodala) ako neplatiteľ N.. F. isto má za to, že dodané služby prenájmu priestorov a materiálu
od spoločnosti E. mu boli dodané ako neplatiteľovi. E. I. v II. štvrťroku roku XXXX (keďže nebola
platiteľom N.) nebola povinná platiť daň, ale ani jej nevznikol nárok na odpočítanie dane. V zmysle §
69 ods. X zákona o N., ak osoba, ktorá nie je platiteľom, uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť
daň. Z tohto dôvodu takto uvedená daň na faktúre musí byť odvedená do štátneho rozpočtu. E. I. s.r.o.
prijaté služby prenájmu priestorov a materiálu nepoužila ako platiteľ N., preto tieto služby, ktoré boli
fyzicky poskytnuté v II. štvrťroku XXXX boli uskutočnené neplatiteľom. D. nájme priestorov nie je možné
si fakturačnú lehotu dohodnúť dohodou, ale táto musí vychádzať z písomnej zmluvy. Je zrejmé, že
chýbala nielen zmluva o nájme priestorov, ale písomne neboli určené ani iné náležitosti, napr. termín
fakturácie, prenájmu priestorov, v zmluve o dielo a jej dodatku č. X chýbali presnejšie a konkrétnejšie
dojednania aj o prenájme materiálu, na ktorom boli zamestnanci objednávateľa školení. G. žalovaný
uvádza, že služba, na ktorú bola uzatvorená zmluva o dielo dňa X.X.XXXX bola vykonávaná priebežne,
do XX.X.XXXX ešte fyzickou osobou - podnikateľom D.. G. D., ale nebola fakturovaná, pretože nebola
dodaná správa pre S. práce, sociálnych vecí a rodiny. Z. ďalej, že tak správca dane, ako aj žalovaný
len vychádzali z podkladov a informácií, ktoré im boli poskytnuté, rep. vyšli najavo v daňovom konaní. K
bodom žaloby, kde sa žalobca zaoberá lehotami fakturácie žalovaný uvádza, že iný spôsob fakturácie
počas daňovej kontroly, vo vyrubovacom a aj v odvolacom konaní nebol preukázaný, a v zmysle čl.
II zmluvy o dielo zo dňa XX.X.XXXX a jej dodatku z toho istého dňa v bodoch X.X.X. a X.X.X. je
medzi zmluvnými stranami dohodnutá mesačná, resp. štvrťročná fakturácia. Q. v celej žalobe nezaujal
stanovisko k faktom, uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. X-X. Za celú dobu
neupresnil lokalizáciu priestorov, v ktorých prebiehal predmet diela - školenie zamestnancov a spôsob ich
prenajímania. N. č. X k zmluve o dielo nie je možné považovať za zmluvu o nájme nebytových priestorov,
nedá sa z neho definovať prenajímateľ, len z obsahu spisu je možné dedukovať, že prenajímateľom
priestorov, v ktorých prebiehalo školenie zamestnancov bola spoločnosť E., nakoľko prenájom týchto
priestorov fakturovala. Q. tiež poukazuje na skutočnosť, že podľa zmluvy o dielo mal žalobca prenajať
priestory od tretej strany. Podľa ust. § 3 ods. X až X zákona č. XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na
užívanie inému zmluvou o nájme. Q. musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu,
výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3,
je neplatná. Q. má za to, že žalobca takúto nájomnú zmluvu v písomnej forme obsahujúcu zákonom
vyžadované náležitosti počas celého konania nepredložil, i keď splnomocnený zástupca žalobcu týmito
záležitosťami odôvodňuje, prečo si strana zmluvy o dielo, spoločnosť E. zvolila za deň vyhotovenia
faktúry uvedené dátumy. D. faktúry neobsahujú rozsah poskytnutých služieb ( obsanhujú určité obdobia
prenájmu neurčeného množstva, neurčených priestorov a neurčité množstvá neurčeného materiálu)
a vo faktúrach nie je uvedená jednotková cena týchto prenájmov/materiálov. V texte faktúr, ktoré
nemajú žiadne prílohy nie je uvedená odvolávka na akýkoľvek dokument, ktorý by upresnil oprávnenosť
fakturovanej sumy a jej vzťah k jednotlivým zdaňovacím obdobiam. N. č. X k zmluve o dielo nie je možné
považovať za zmluvu o nájme nebytových priestorov, nedá sa definovať prenajímateľ (len z obsahu
spisu je možné dedukovať, že prenajímateľom priestorov bola spoločnosť E., nakoľko prenájom týchto
priestorov fakturovala).

Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a po právnej
stránke vec posúdili správne. U. teda, aby tunajší súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.



L. súd v R., ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomu predchádzajúcemu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia o postupe
správneho orgánu“). A. správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknutých. D. správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

S. súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej
hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Q. rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.
X O.s.p.).

Z obsahu priloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel G. D. - I. -
podnikateľ fyzická osoba, ako zhotoviteľ zmluvu o dielo so spoločnosťou E. ako objednávateľom,
predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať dielo spočívajúce v príprave a realizácii projektu
zameraného na rekvalifikáciu a školenie XXX zamestnancov v súvislosti s rozšírením závodu E. v I..
Podľa dodatku č. X k tejto zmluve čl. II - H. vzájomnej spolupráce mal E. Y. E., s.r.o. bolo prenajať
zhotoviteľovi priestory a školiaci materiál potrebný na vzdelávanie zamestnancov E..
Q. ako zhotoviteľ dňa XX.XX.XXXX uzavrel Q. o dielo so spoločnosťou E., táto zmluva má totožné
znenie ako Q. o dielo uzavretá medzi G. D. - I. a spoločnosťou E.. V čl. II. bod X.X.X zmluvy o dielo
uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou E. sa uvádza, že zmluvné strany sa navzájom dohodli, že
objednávateľ za vykonanie diela vyplatí zhotoviteľovi odmenu vo výške XXX XXX,XX Sk za vyškolenie
jedného zamestnanca. Q. strany sa navzájom dohodli, že táto odmena je splatná mesačne na základe
faktúr spätne za jednotlivé mesiace alebo štvrťroky podľa dohody zmluvných strán.
N. XX.XX.XXXX bola uzavretá Q. o postúpení pohľadávok a prevzatí záväzkov medzi postupcom G. D. -
I. a žalobcom ako postupníkom podľa § 51 O. zákonníka. D. tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávky za
1. štvrťrok XXXX v celkovej výške XX.XXX.XXX,XX Sk, pohľadávky za rozpracované dielo za 2. štvrťrok
XXXX v celkovej výške XX.XXX.XXX,XX Sk, ktoré postupcovi vznikli na základe plnenia Q. o dielo so
spoločnosťou E. a vyrovnanie nákladov za vyfakturované služby spoločnosťou E.. Q. strany sa v Q.
dohodli, že postupca prevedie na žalobcu aj právo fakturácie. Q. prebral dielo rozpracované na základe
Q. o dielo zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň sa zaviazal dokončiť rozpracované dielo, vykonať fakturáciu
po dokončení diela a uhradiť všetky záväzky vzniknuté pri realizácii diela. Q. oznámil spoločnosti E., že
došlo k postúpeniu práv a povinností zo Q. o dielo a táto spoločnosť svoj súhlas vyjadrila na oznámení
o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX.
E. E. spolu so žalobcom ďalej uzavreli N. č. X k Q. o dielo zo dňa XX.X.XXXX. Z čl. II dodatku
č. X k Q. o dielo vyplynulo, že miestom vzdelávania bude spravidla školiace stredisko v I., ktoré
zhotoviteľ (žalobca) prenajme od tretej strany. O. - E. uznáva tento náklad ako oprávnený vo výške
XXX XXX,- Sk/mesiac alebo XX XXX,XX Sk na jedného preškoleného zamestnanca v rámci projektu.
E. E. sa zaviazala odplatne poskytovať zhotoviteľovi - žalobcovi školiaci materiál, najmä výrobky alebo
komponenty výrobkov, ktoré budú predstavovať súčasť praktického vzdelávania pracovníkov vo výrobe.
V. poskytnutých výrobkov a komponentov nepresiahne sumu od XX XXX,- do XX XXX,- Sk na jedného
pracovníka. Podľa čl. IV. ods. X N. č. X ku zmluve o dielo zmluvu a dodatok je možné meniť a dopĺňať



len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán formou písomných a očíslovaných dodatkov, ktoré
budú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Z D. o existencii ústnej dohody v súvislosti so službami: prenájom materiálu a prenájom priestorov
žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX bolo určené prvé fakturačné obdobie za služby nájmu priestorov a
materiálov. Podľa tohto potvrdenia zmluvné strany Q. o dielo zo dňa XX.XX.XXXX sa ústne dohodlo, že
v roku XXXX prvé obdobie fakturácie za služby prenájmu priestorov a materiálu žalobcovi bude január
- august XXXX.
A.- platobným výmerom zo dňa XX.XX.XXXX č.: XXX/XXX/XXXXXX/XX/Špa vyrubil N. úrad R. IV
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok XXXX v sume XXX.XXX,XX
eur. F. rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím N. riaditeľstva č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r
zo dňa X.X.XXXX. D. rozhodnutie N. riaditeľstva napadol žalobca správnou žalobou na tunajšom súde,
pričom rozsudkom č.k. 3S XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX boli obe rozhodnutia daňových orgánov
zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.
Po vrátení veci na ďalšie konanie N. úrad R. vykonal nasledovné kroky:
- nahradil nevyhovujúcu terminológiu „pravdepodobnosť hraničiaca s istotou“ presnými výpočtami
- zaslal N. úradu I. dožiadanie č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Stea zo dňa XX.X.XXXX s tým, že mu bola
doručená odpoveď zo dňa XX.X.XXXX
- -vykonal kontrolu dane z príjmov spoločnosti I. s.r.o. za rok XXXX.
U. rozhodnutím N. úradu R. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Stea zo dňa XX.X.XXXX správca dane
žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok XXXX v sume XXX
XXX,XX eur. D. rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX. F. rozhodnutie napadol žalobca žalobou podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. na tunajšom súde a konanie je vedené pod sp. zn. XS/XXX/XXXX.

Podľa § 19 ods. X zákona o N., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 19 ods. X zákona o N., ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo
opakovane počas trvania zmluvy, považuje sa tovar alebo služba za dodaný najneskôr posledným dňom
obdobia, na ktoré sa platba za opakované alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje, a ak
je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako XX kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba
za dodaný najneskôr posledným dňom XX. mesiaca.

Podľa § 49 ods. X zákona o N., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. X písm. a/ zákona o N., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7.
D. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 5X ods. 1 písm. a/ zákona o N., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 51 ods. X zákona o N., odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za
príslušné zdaňovacie obdobie celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Podľa § 69 ods. X zákona o N. každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 7X ods. 1 zákona o N., pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú
osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. D.
je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je
poskytovanie služby skončené. D. vyhotoví faktúru najneskôr do XX dní od vzniku daňovej povinnosti.
Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej, alebo viacerých platieb,
a zároveň aj dodaním tovaru, alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ
vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do XX dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej
sa na toto dodanie tovaru, alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. D. nie je povinný na
účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa
§ 28 až XX.



Podľa § 71 ods. 2/ zákona o N., faktúra musí obsahovať
a/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo
služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c/ poradové číslo faktúry,
d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku X prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e/ dátum vyhotovenia faktúry,
f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g/ základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h/ sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i/ výšku dane spolu v slovenských korunách.

Podľa § 524 O. zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 526 ods. X OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 53X ods. 1 OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho
miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. E. veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto
dlh prevzal.

Podľa § 3 zákona č. XXX/XXXX Zb.
(1) D. môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej
len „zmluva“).
(2) U. priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) <http://www.epi.sk/zz/XXXX-
XXX>
(3) Q. musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a
spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. D. nebytových
priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno
zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.4) <http://
www.epi.sk/zz/XXXX-XXX>
(4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 250j ods. X O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

L. súd v R. preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správneho orgánu je v
súlade so zákonom.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dostatočne zaoberali, vykonali tiež po vrátení veci
súdom na ďalšie konanie dôkladné a rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie
daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého
procesu. E. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za
nepreskúmateľné. D. správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového
konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo.



Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutočnosť, že fyzická osoba - podnikateľ D.. G. D. - I. bol
v 1. štvrťroku a časti II. štvrťroku dodávateľom diela pre objednávateľa spoločnosť E.. F. dielo spočívalo
v príprave a realizácií projektu zameraného na rekvalifikáciu a školenie zamestnancov v súvislosti s
rozšírením závodu objednávateľa v I.. O. dňa XX.XX.XXXX sa na základe zmluvy stal dodávateľom
uvedeného diela žalobca. Z faktúr č. XXXXXXXX/GRONX, č. XXXXXXXX/GRONX, č. XXXXXXXX/
GRONX, č. XXXXXXXX/GRONX od spoločnosti E. následne vyplynulo, že priestor a materiál, ktoré si
takéto vzdelávanie vyžiadalo, dodával objednávateľ diela, kontinuálne od januára do augusta XXXX, a
to napriek tomu, že z dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a spoločnosťou E. vyplýva, že
miestom vzdelávania malo byť spravidla školiace stredisko v I., ktoré zhotoviteľ (žalobca) prenajme od
tretej strany. Písomná zmluva o prenájme školiaceho strediska však spísaná nebola, okrem faktúr tak
neexistuje dokument, z ktorého by vyplývala výška a splatnosť nájomného. Z predmetných faktúr tiež
vyplynulo, že spoločnosť E. žalobcovi fakturovala faktúrou č. XXXXXXXX/GRONX prenájom priestorov
za január až august XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX/GRONX prenájom materiálu za január až august
XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX/GRONX prenájom priestorov za január až august XXXX a faktúrou č.
XXXXXXXX/I.X prenájom materiálu za január až august XXXX. H. faktúry spoločnosť E. vystavila
žalobcovi - spoločnosti GRON s.r.o.

V súvislosti s uvedeným potom tunajší súd uvádza, že tento spôsob fakturácie je nesprávny a v rozpore
so zákonom o N., pričom je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že povinnosť vystaviť faktúru podľa §
71 a § 72 zákona o N. je povinnosťou verejnoprávnej povahy, ktorej obsah je kogentne stanovený
uvedenými zákonnými ustanoveniami a nie je možné takúto povinnosť upravovať súkromnoprávnymi
zmluvami, a teda Q. o postúpení pohľadávok a prevzatí záväzkov medzi postupcom G. D. - I. a žalobcom
ako postupníkom podľa § 51 O. zákonníka nemá na povinnosť fakturácie za prenájom priestorov, resp.
materiálu za obdobie, za ktoré si na účel školenia zamestnancov prenajímal priestory a materiál D.. G.
D.- I. ako fyzická osoba podnikateľ (obdobie I. a časti II. štvrťroka roka XXXX) žiaden vplyv. Podľa § 71
ods. X písm. b) zákona o N. faktúra musí obsahovať meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne
prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je
pridelené. B. o jednu z esenciálnych náležitostí faktúry a táto sa nemôže líšiť od skutočného stavu. Ak
teda bola služba prenájmu dodaná fyzickej osobe - podnikateľovi, na faktúre mala byť uvedená takáto
osoba. Ak sa tak v skutočnosti nestalo, toto pochybenie nemôže mať žiaden vplyv na právo odpočítať
daň z uvedenej služby, pretože, ako vyplýva z § 49 zákona o N., právo odpočítať daň vzniká iba tomu
platiteľovi, ktorému daňová povinnosť vznikla. Keďže žalobcovi nevznikla daňová povinnosť platiť N. za
služby nájmu poskytnuté fyzickej osobe od žalobcu odlišnej, nie je ani možné, aby mu k takejto službe
vznikol nárok na odpočet.

Čo sa ďalej týka fakturácie za obdobie od uzavretia zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou E. dňa
XX.XX.XXXX do X.X.XXXX, kedy sa žalobca stal platiteľom N. so štvrťročným zdaňovacím obdobím,
tunajší súd uvádza, že zo žiadneho iného dokladu, okrem faktúry nevyplýva skutočnosť, že by
dochádzalo k inému spôsobu fakturácie ako mesačnej, resp. štvrťročnej. V zmluve o dielo si k splatnosti
ceny diela účastníci dohodli fakturačné obdobie mesačné, resp. štvrťročné a žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal ani netvrdil relevantný dôvod na odlišný spôsob fakturácie služieb nájmu od fakturácie
poskytovania diela školenia zamestnancov. G. tiež neozrejmil, prečo boli za prenájmy, či už materiálu
alebo priestorov vystavené vždy po dve faktúry za totožné obdobie. F. súd tiež poukazuje na skutočnosť,
že v danom prípade napriek zákonnej požiadavke nebola spísaná písomná zmluva o nájme nebytových
priestorov na školiace účely § 3 zákona č. XXX/XXXX Zb., z ktorej by o.i. vyplývala aj splatnosť
nájomného. Súd síce súhlasí s tvrdením žalobcu, že samotná absolútna neplatnosť zmluvy podľa § 3
ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. ako taká nie je dôvodom na odmietnutie odpočtu podľa § 49 zákona o N.,
zároveň však musí poukázať na skutočnosť, že takéto opomenutie podnikateľa a konanie v obchodných
vzťahoch rozporné s odbornou starostlivosťou bude mať vplyv na mieru dôkazného bremena žalobcu
pri preukazovaní oprávnenosti odpočtu. V rámci doplnenia dokazovania po vrátení veci súdom na
ďalšie konanie správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa vystavenia faktúr spoločnosťou E.
dožiadaním č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Stea zo dňa XX.X.XXXX a žiadosťou o doplnenie dožiadania č.
XXX/XXX/XXXXX/XX/Stea zo dňa XX.X.XXXX na N. úrade I.. Z odpovedí spoločnosti E. vyplynulo, že
kľúčoví zamestnanci, ktorí sa podieľali na rozhodovaní o predmetnej veci v súčasnosti už v spoločnosti
nepracujú a preto súčasný konateľ nevie spoľahlivo odpovedať na otázky týkajúce sa dôvodov odlišnej
fakturácie. Vzhľadom na uvedené potom tunajší súd súhlasí so závermi žalovaného, keď tento ustálil,
že spôsob fakturácie za obdobie od januára do augusta XXXX ku dňu X.X.XXXX, resp. XX.X.XXXX nie
je skutkovými okolnosťami opodstatnený, čo vyplýva z okolností veci, predovšetkým čl. II. bod X.X.X



zmluvy o dielo. Keďže žalobca nepreukázal odlišný spôsob splatnosti nájmu školiaceho materiálu a
nebytových priestorov, aj vzhľadom na jeho viacnásobné opomenutie pri uzatváraní nájomnej zmluvy,
z ktorej by za dodržania zákona skutkový stav vyplynul nepochybne, má tunajší súd za to, že správca
dane postupoval správne, keď ustálil, že v otázke prenájmu priestorov ako aj materiálu, bolo obdobie
splatnosti takisto mesačné, resp. štvrťročné a právo odpočítať daň z tovaru vzniklo žalobcovi až po dni
X.X.XXXX, kedy sa žalobca stal platiteľom N..

Vo svetle výsledkov zopakovaného a doplneného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. X zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť
dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie,
možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný
ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o N..

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového
konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne
dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov
L. súd v R. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých
rozhodnutí. D. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd
žaloby podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

F. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1013201495)

  1. 11. 12. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/198/2013 z 11. 12. 2013
  2. 13. 4. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/198/2013 z 13. 4. 2015
  3. 9. 11. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/198/2013 z 9. 11. 2015 (toto rozhodnutie)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam