Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/205/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201541 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201541.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Lazovná 68, Banská Bystrica, IČO: 36 020 982, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, 820 04 Bratislava, za účasti: Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, Palučanská 25, 031 23 Liptovský Mikuláš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9122-6000/2013-ON/2007 zo dňa 12.08.2013, takto r o z h o d o l : Súd konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2013 domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 9122-6000/2013-ON/2007 zo dňa 12.08.2013 vo výroku 2 rozhodnutia o námietkach a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a eventuálne, aby súd zrušil rozhodnutie o námietkach a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že Liptovská nemocnica s poliklinikou Q.. H. W. Liptovský Mikuláš ako verejný obstarávateľ vyhlásila verejné obstarávanie na predmet nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru s názvom „Dodanie diagnostických reagencií a prenájom plnoautomatického integrovaného analyzátora a záložného biochemického analyzátora, ktoré bolo vyhlásené uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 29/2013 zo dňa 09.02.2013 pod zn. 1990-MST, a v Úradnom vestníku EÚ dňa 09.02.2013 pod zn. 2013/SO29-045210. Predmetom verejného obstarávania bolo dodanie diagnostických reagencií in vitro na imunochemické a biochemické vyšetrenia vrátane príslušných originálnych kalibrátorov, kontrol a spotrebného materiálu a prenájom nového plnoautomatického integrovaného analyzátora na vyšetrenie uvedených markerov a ich následné vyhodnotenie a prenájom záložného biochemického analyzátora na obdobie 60 mesiacov, v predpokladanej hodnote XXX.XXX,- eur. Verejný obstarávateľ v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania zo dňa 09.02.2013 ako aj súťažnými podkladmi k verejnému obstarávaniu zo dňa 06.02.2013 vyzval žalobcu ako uchádzača vo verejnom obstarávaní po vyhodnotení splnenia podmienok účasti v predmetnom verejnom obstarávaní na účasť v elektronickej aukcii. Žalobca sa dňa 15.05.2013 zúčastnil spolu s ďalšími uchádzačmi elektronickej aukcie, v ktorej bola ponuka žalobcu na základe jednotlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk podľa hlavy A.5 súťažných podkladov vyhodnotená ako úspešná. Verejný obstarávateľ následne oznámil vo Vestníku verejného obstarávania č. 122/2013 zo dňa 25.06.2013 zrušenie použitého postupu zadávania predmetnej zákazky podľa § 46 ods. 2 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon o verejnom obstarávaní), pričom ako dôvod, bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia svojho postupu uviedol len tú skutočnosť, že sa zmenili okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo. Dňa 26.06.2013 bol žalobcovi doručený list verejného obstarávania zo dňa 21.06.2013, ktorým verejný obstarávateľ oznámil zrušenie použitého postupu zadávania predmetnej zákazky podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom ako dôvod uviedol, že sa zmenili okolnosti za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo a to tým, že vo vyhlásenej verejnej súťaži prebehla aj elektronická aukcia, ktorej výsledkom po prepočte použitého vzorca s vážnymi aritmetickými priemermi vyšla ako prvá v poradí ponuka uchádzača s cenou o XX.XXX,- eur vyššou ako ponuka spoločnosti, ktorá skončila na druhom mieste. Žalobca podal dňa 08.07.2013 žalovanému a verejnému obstarávateľovi podľa § 138 ods. 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 17.02.2013 námietky proti úkonu verejného obstarávateľa inému ako uvedenému v písm. a/ až f/, t.j. proti zrušeniu použitého postupu zadávania zákazky podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Dňa 31.07.2013 od 9,00 hod. sa v sídle žalovaného konalo ústne pojednávanie pred komisiou žalovaného pre rozhodovanie v konaní o námietkach ohľadom námietky žalobcu za prítomnosti zástupcov verejného obstarávateľa ako aj zástupcov žalobcu. Žalobcovi bolo dňa 13.08.2013 doručené rozhodnutie žalovaného o námietkach č. 9122-6000/2013-ON/207 zo dňa 12.08.2013, ktorým žalovaný rozhodol tak, že nariadil verejnému obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávania o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, pričom druhá časť výroku znela tak, že podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní sa verejnému obstarávateľovi nariaďuje zrušiť verejnú súťaž na predmet zákazky, a to do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca napáda nezákonnosť a vecnú nesprávnosť výlučne výroku 2 rozhodnutia o námietkach, a to tak nezákonnosť tohto výroku aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu výroku 2 rozhodnutia o námietkach. Výrok 1 rozhodnutia o námietkach považuje za vecne správny a zákonný, pričom touto žalobou žalobca nijakým spôsobom nenapáda a nerozporuje samotný výrok 1 rozhodnutia o námietkach. Čo sa týka časti 2 výroku, žalobca tvrdí, že tento bol vydaný na základe neúčinného (t.j. v čase vzťahujúcom sa na prejednávanú vec ešte neúčinného ) právneho predpisu; vychádza z nesprávneho (procesnoprávneho) posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní bol v priebehu roku 2013 menený a doplnený do dňa podania tejto žaloby celkovo až 3 krát, pričom zmeny zákona zavedené tzv. „malou novelou“ zákona o verejnom obstarávaní (zákon č. 28/2013 Z.z.) účinnou od 18.02.2013 upravujú prechodné ustanovenia uvedené v § 155l zákona a zmeny zákona o verejnom obstarávaní zavedené tzv. „veľkou novelou“ (zákon č. 93/2013 Z.z.), ktorej podstatná časť nadobudla účinnosť od 01.07.2013 upravujú prechodné ustanovenia uvedené v § 155m zákona o verejnom obstarávaní. Podľa znenia § 155l ods. 1 zákona, verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, priame rokovacie konanie, súťažný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17.02.2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 17.02.2013. Podľa znenia § 155l ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konanie o žiadosti o nápravu a konanie o námietkach, ktoré sa vzťahujú na verejné obstarávanie podľa ods. 1 sa vykonávajú podľa predpisov účinných do 17.02.2013. Podľa § 155m ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, priame rokovacie konanie, súťažný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 30.06.2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.06.2013. Podľa § 155m ods.5 zákona o verejnom obstarávaní, konanie o žiadosti o nápravu, podanej do 30.06.2013 a konanie o námietkach vo veciach, kde bola žiadosť o nápravu alebo námietka podaná do 30.06.2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.06.2013. Podľa § 140 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní účinného do 17.02.2013 rozhodnutie úradu o námietkach je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia úradu o námietkach. Žalovaný rozhodol o námietkach žalobcu v napadnutom rozhodnutí podľa znenia § 139 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o verejnom obstarávaní účinnom po 01.07.2013 (t.j. po účinnosti tzv. „veľkej novely“), pričom v poučení žalovaný uvádza, že podľa § 142 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov proti rozhodnutiu o námietkach, s výnimkou rozhodnutia podľa § 139 ods. 1, môže účastník konania o námietkach podať odvolanie. Na základe vyššie uvedeného prechodného ustanovenia upraveného v § 155l ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní sa podľa názoru žalobcu konanie o námietkach malo riadiť a spravovať ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom do 17.02.2013 a nie ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní v planom znení a účinnom až od 01.07.2013. Veľká novela zákona o verejnom obstarávaní svojimi prechodnými ustanoveniami upravenými v § 155m zákona o verejnom obstarávaní nijakým spôsobom nezrušila platnosť a účinnosť prechodných ustanovení k úpravám zavedeným tzv. „malou“ novelou zákona o verejnom obstarávaní upravenými v § 155l zákona a teda § 155l zákona aj naďalej platí a je účinný, žalovaný bol povinný postupovať v konaní o námietkach žalobcu podľa znenia zákona účinného do 17.02.2013, čo však žalovaný v rozpore so zákonom nespravil. Takto vydaním rozhodnutím došlo podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného k podstatnému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu zo strany žalovaného, keďže samotné oznámenie verejného obstarávateľa o vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 06.02.2013, a preto podľa § 155l ods. 1, 4 zákona o verejnom obstarávaní bol žalovaný povinný aplikovať na konanie ako aj samotné rozhodovanie o výroku 2 rozhodnutia o námietkach zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 17.02.2013. Žalobca na túto skutočnosť niekoľkokrát v námietkach poukázal a uvádzal, že námietky podával podľa zákona o verejnom obstarávaní účinnom do 17.02.2013, pričom žalovaný nezdôvodnil vo výroku 2 rozhodnutia o námietkach použitie zákona účinného od 01.07.2013 a nepoužitie zákona v znení účinnom do 17.02.2013, čím súčasne žalovaný zaťažil výrok 2 rozhodnutia o námietkach v spojení s jeho odôvodnením vadou arbitrárnosti, nakoľko je v tejto časti výrok 2 rozhodnutia o námietkach an bloc nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a ako aj taký je zmätočný. Žalobca má za to, že takýmto postupom žalovaný súčasne konal aj v priamom rozpore s ustanoveniami § 145 ods. 1, 3 zákona o verejnom obstarávaní účinného do 17.02.2013 v spojení s čl. 1, 2 ods. 2 v nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 36 ods. 1 Listiny. Podľa názoru žalobcu si žalovaný v samotnom výroku napadnutého rozhodnutia o námietkach sám odporuje, keďže na jednej strane vo výroku 1 konštatuje, že považuje argumentáciu žalobcu uvedenú v námietkach za opodstatnenú, na základe čoho rozhodol, že námietkam žalobcu vyhovuje v plnej miere a nariadil verejnému obstarávateľovi zrušiť jeho rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania, no súčasne na druhej strane žalovaný vo výroku 2 rozhodnutia o námietkach nariadil verejnému obstarávateľovi zrušiť celé predmetné verejné obstarávanie, nakoľko žalovaný údajne zistil, že postupom verejného obstarávateľa pri zadávaní zákazky bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Žalovaný výrokom 2 rozhodnutia o námietkach de facto znegoval a súčasne urobil materiálne nevykonateľným výrok 1 rozhodnutia o námietkach. Žalobca teda považuje výrok 2 rozhodnutia o námietkach za arbitrárny, zmätočný, nezákonný a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Žalobca dáva do pozornosti súdu skutočnosť, že uvedené kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktoré žalovaný vyhodnotil vo výroku 2 rozhodnutia o námietkach za porušenie princípov hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania neboli v priebehu celého procesu trvania verejného obstarávania napadnuté ako diskriminačné, či rozporné so zákonom žiadnym revíznym postupom predpokladaným zákonom o verejnom obstarávaní, pričom žiaden záujemca, či uchádzač resp. potencionálny dodávateľ nepodal ani žiadosť o nápravu a ani nepodal námietky proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Rovnako neboli kritéria zadefinované verejným obstarávateľom na vyhodnotenie ponúk uchádzačov vo verejnom obstarávaní napadnuté ani samotným žalobcom ani verejným obstarávateľom v konaní o námietkach. Žalovaný na základe skutočností uvedených vo výroku 2 rozhodnutia o námietkach a jeho odôvodnenia prikladá prvoradý význam vo verejnom obstarávaní princípu hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko podľa jeho vyjadrenia je cieľom a dôvodom existencie právnej úpravy verejného obstarávania zabezpečiť hospodárne a účelné nakladanie s verejnými prostriedkami. Dodržiavanie princípu transparentnosti garantuje, že akékoľvek konanie vo verejnom obstarávaní musí byť predvídateľné, zrozumiteľné a kontrolovateľné. Jedným s cieľom princípu transparentnosti, ktorý dopĺňa princíp rovnakého zaobchádzania je zabrániť riziku svojvoľného postupu vo verejnom obstarávaní zo strany verejného obstarávateľa. Z princípu rovnakého zaobchádzania zase vyplýva postupovať vo verejnom obstarávaní voči všetkým uchádzačom rovnako to znamená, že žiaden z uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome voči ostatným uchádzačom nijakým spôsobom znevýhodnený. Výrok 2 rozhodnutia o námietkach v spojení s jeho odôvodnením bol, podľa názoru žalobcu, vydaný na základe neúčinného právneho predpisu, vychádza z nesprávneho hmotnoprávneho ako aj procesnoprávneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdí, že žalovaný na základe skutočností uvedených vo výroku 2 rozhodnutia o námietkach a jeho odôvodnenia prikladá prvoradý význam vo verejnom obstarávaní princípu hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko podľa vyjadrenia žalovaného je cieľom a dôvodom existencie právnej úpravy verejného obstarávania zabezpečiť hospodárne a účelné nakladanie s verejnými prostriedkami, pričom žalobca však upozorňuje na princíp transparentnosti. Nakoľko k zrušeniu verejného obstarávania došlo až po otvorení ponúk a ukončení elektronickej aukcie, teda po tom, ako sa cenová ponuka žalobcu stala známou aj ostatným uchádzačom vo verejnom obstarávaní, vznikla pre žalobcu značná nevýhoda pre prípadné opakované verejné obstarávanie na rovnaký predmet zákazky, nakoľko sa iní uchádzači už mali možnosť oboznámiť s cenovou ponukou žalobcu, čo je v rozpore so zásadami zachovania rovnosti šancí a princípmi čestnej hospodárskej súťaže. K tvrdeniu žalovaného, že nezákonné nastavenie kritérií na vyhodnotenie ponúk znamenalo výber ponuky v elektronickej aukcii o 92 468,- eur vyššej ako ponuky uchádzača, ktorý skončil druhý v poradí, žalobca uvádza, že počas celého priebehu elektronickej aukcie dochádzalo k postupnému znižovaniu pôvodných ponúk uchádzačov pri jednotlivých kritériách na vyhodnotenie ponúk v dvojminútových intervaloch, pričom žalobca upravil svoju ponuku spôsobom, že bola systémom vyhodnocujúcim elektronickú aukciu označená ako najlepšia 1 minútu a 20 sekúnd pred koncom súťažného kola, pričom ďalší uchádzači na uvedenú finálnu úpravu ceny žalobcu nijakým spôsobom nereagovali. Výrok 2 teda po materiálnej stránke spôsobil, že aj keď bol žalobca de iure úspešný vo verejnom obstarávaní, keďže po ukončení samotnej elektronickej aukcie sa umiestnil na 1. mieste a žalovaný mu vo výroku 1 rozhodnutia o námietkach dal v plnom rozsahu za pravdu, tak de facto neuspel, keďže výrok 2 rozhodnutia o námietkach vlastne poslúžil výlučne na ochranu verejného obstarávateľa, pričom tento priamo diskriminuje a poškodzuje žalobcu. Žalobca tvrdí, že nadobudol predmetné práva v dobrej viere, pričom prešiel celým procesom verejného obstarávania až po ukončenie elektronickej aukcie na verejné obstarávanie, v ktorej bol žalobca úspešný a preto nariadenie zrušenia verejného obstarávania zo strany žalobcu predstavuje porušenie základného princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere ako súčasť princípu právneho štátu. Nariadenie zrušenia verejného obstarávania predstavuje porušenie princípu právnej istoty, keďže žalobca po dodržaní všetkých verejných obstarávateľom stanovených kritérií a pravidiel po vyhodnotení elektronickej aukcie, na základe ktorej sa stal víťazom verejného obstarávania nemôže reálne uzavrieť s verejným obstarávateľom zmluvu. Vzhľadom na uvedené žalobca dáva do pozornosti, že akékoľvek prípadné formálne nedostatky v predmetnom verejnom obstarávaní nemohli podľa neho žiadnym spôsobom ovplyvniť za daných skutkových okolností (verejným obstarávateľom nastavené kritériá na vyhodnotenie ponúk nijakým spôsobom nespochybnil žiaden z uchádzačov či potenciálnych uchádzačov a žiaden z nich nevyužil revízne postupy upravené zákonom o verejnom obstarávaní) samotný výsledok predmetného verejného obstarávania a preto nebol a ani neexistoval žiadny právny dôvod na zrušenie daného predmetného verejného obstarávania zo strany žalovaného a preto je výrok 2 vecne nesprávny a nezákonný, a ako taký ho žalobca navrhuje zrušiť. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.11.2013 žalovaný uvádza, že v konaní o námietkach aplikoval správnu právnu úpravu rešpektujúcu náležité prechodné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Z vestníka verejného obstarávania je zrejmé, že verejná súťaž bola vyhlásená dňa 09.02.2013. Taktiež nepochybnou a nespornou skutočnosťou je, že žalobca doručil žalovanému námietky dňa 09.07.2013. Žalobca síce správne poukazuje na skutočnosť, že v roku 2013 boli vykonané tri novelizácie zákona o verejnom obstarávaní, ako aj to, že verejná súťaž bola vyhlásená pred účinnosťou ktorejkoľvek z nich, opomína však aplikáciu „lex posterior derogat legi priori“. V kontexte toho je nutné považovať za posledný právny predpis, ktorým bol menený zákon o verejnom obstarávaní, zák. č. 95/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.07.2013. Práve týmto zákonom boli do zákona o verejnom obstarávaní zavedené prechodné ustanovenia v zmysle jeho § 155m. Žalobca sa vzhľadom na skutočnosť, že verejná súťaž bola vyhlásená dňa 09. 02. 2013 dovoláva výlučne aplikácie prechodných ustanovení súvisiacich len s najbližšou novelou (t. j. zák. č. 28/2013 Z. z. a ust. §155l zákona o verejnom obstarávaní), pričom opomína skutočnosť, že verejná súťaž z časového hľadiska pokračovala aj počas účinnosti nasledujúcich dvoch neskorších právnych predpisov, t. j. zák. č. 180/2013 Z. z. a 95/2013 Z. z. Preto je podľa názoru žalovaného pri verejnej súťaži nutné brať v úvahu možnosť aplikácie znení zákona o verejnom obstarávaní v zmysle všetkých jej tohtoročných zmien, z titulu čoho je nevyhnutné zaoberať sa a správne aplikovať prechodné ustanovenia z nich vyplývajúce. Kým úprava v zmysle zák. č. 28/2013 Z. z. priebeh konania o námietkach fixuje na čas odoslania úkonu verejného obstarávateľa/ obstarávateľa smerujúceho k zverejneniu zamýšľaného postupu zadávania zákazky (155l ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní), zák. č. 95/2013 Z. z. rozhodný právny stav pre konanie o námietkach viaže na skutočnosť, kedy bola podaná žiadosť o nápravu, resp. samotná námietka. Logickým výkladom ust. § 155m ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní (a contrario) jednoznačne vyplýva, že na konania o žiadostiach o nápravu a na konania o námietkach vo veciach, kde žiadosti o nápravu a námietky boli podané po 30.06.2013 je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní účinné od 01.07.2013. Vzhľadom na vzťah v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori, je podľa žalovaného možné skonštatovať, že úprava § 155m ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní od nadobudnutia svojej účinnosti pro futuro ruší účinnosť § 155l ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. To podľa žalovaného znamená, že právna úprava účinná od 01.07.2013 sa bude vzťahovať na všetky konania o námietkach, kde žiadosť o nápravu, resp. námietky boli podané po tomto dátume, a to bez ohľadu na to, kedy došlo k úkonu verejného obstarávateľa/obstarávateľa smerujúceho k zverejneniu postupu zadávania zákazky. Z tohto titulu má žalovaný jednoznačne za to, že na konanie o námietkach žalobcu bola správne aplikovaná normatívna úprava účinná po 01.07.2013. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný podotýka, že žalobca si formuláciou rozsahu v akom napadnuté rozhodnutie napáda odporuje, nakoľko napáda len jednu časť jeho výroku. Posúdením jeho argumentácie vo vzájomných súvislostiach, a teda aj z logického výkladu jeho tvrdení vyplýva, že zatiaľ čo na druhú časť výroku napadnutého rozhodnutia (žalobcom označenú ako Výrok 2) bola podľa neho aplikovaná nesprávna práva úprava, na prvú časť výroku (t. j. Výrok 1), bola tá istá úprava aplikovaná správne. Žalovaný považuje takýto prístup za logický nezmysel, výlučne účelového charakteru, kedy spochybňuje len tú časť výroku rozhodnutia, ktorá mu nevyhovuje. Zmenu okolností v zmysle § 46 zákona o verejnom obstarávaní možno chápať reštriktívnym spôsobom, a to v zásade ako objektívne okolnosti, nezávislé od vôle verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa, ktoré nemohol dopredu predvídať a teda ani ošetriť pravidlami pri príprave podkladov k predmetného postupu zadávania zákazky (napr. v súťažných podkladoch). V prejednávanom prípade však situáciu, ktorej dôsledkom malo byť uzavretie zmluvy nadväzujúcej na ponuku, ktorá nie je ekonomický najvýhodnejšia zavinil sám verejný obstarávateľ, a to nesprávnym definovaním váhovosti kritérií na vyhodnotenie ponúk. V tejto súvislosti žalovaný správne poukázal na str. 9 napadnutého rozhodnutia, že v tomto prípade zo strany verejného obstarávateľa nebolo vhodné použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ale verejný obstarávateľ mal stanoviť jedinú kategóriu, a to najnižšiu cenu. V takom prípade by sa sčítaním jednotlivých položiek dospelo k jednej výslednej cene, ktorá by sa jednoduchým spôsobom dala porovnať medzi všetkými uchádzačmi, čo sa v konečnom dôsledku de facto aj stalo. Zo všeobecného hľadiska žalovaný konštatuje, že stanovenie kritérií spôsobom, ako to urobil verejný obstarávateľ (stanovenie viacerých položiek, všetko orientovaných na najnižšiu cenu, pričom tieto sú posudzované samostatne a potom im je priradená určitá percentuálna váha) v praxi často krát zakladá prípady, kedy uchádzači pri výpočte ponukovej ceny účelovo kalkulujú a pri niektorých položkách umelo znížia cenu, ktorú vzápätí premietnu do inej položky. Stane sa tak napríklad, že uchádzač pri 4 položkách dosiahne plný bodový zisk, pričom v piatej môže skončiť aj posledný s ponukou vysoko prevyšujúcou ostatné ponuky a napriek tomu vzíde ako víťaz. Žalovaný ďalej uvádza, že vzhľadom na návrhový, t. j. dispozičný charakter konania o námietkach, je vo výroku rozhodnutia v konaní o námietkach povinný vysporiadať sa s obsahom námietok (viď samotné znenie § 141 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní). To znamená, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí musel zaoberať otázkou prípustnosti aktu zrušenia verejnej súťaže verejným obstarávateľom z dôvodov uvádzaných v Oznámení o zrušení postupu zadávania zákazky zverejnenom vo Vestníku verejného obstarávania dňa 25.06.2013, ako aj v listoch zasielaných v tejto súvislosti jednotlivým uchádzačom. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti aplikované na ust. § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní bolo zrejmé, že zo strany verejného obstarávateľa pri rušení verejnej súťaže došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný má v takom prípade možnosť postupovať v intenciách ust. § 139 ods. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní a povinnosť v rozsahu namietaných skutočností námietkam navrhovateľa vyhovieť. Vzhľadom na to, že zrušenie verejnej súťaže verejným obstarávateľom však nebolo jediným pochybením verejného obstarávateľa a pramenilo práve z nesprávneho definovania kritérií na vyhodnotenie ponúk, žalovaný vzhľadom na bezprostrednú naviazanosť týchto úkonov pre účely dosiahnutia vykonania nápravy musel tieto pochybenia verejného obstarávateľa posudzovať komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Z toho ďalej vyplýva, že pre vykonanie nápravy nemôže byť postačujúce iba nariadenie odstránenia protiprávneho stavu (nariadenie zrušenia aktu zrušenia verejnej súťaže), nakoľko súčasným nariadením pokračovania vo verejnom obstarávaní by bol verejný obstarávateľ donútený uzavrieť zmluvu v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti, t.j. s uchádzačom, ktorý predložil najdrahšiu ponuku. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 18.02.2013 sa na jeho dohľadovú právomoc pri výkone kontroly pred uzavretím zmluvy neaplikujú ustanovenia konania o námietkach, čo znamená, že výsledkom takejto kontroly nemôže byť rozhodnutie obsahujúce niektorý z výrokov podľa § 139 (t. j. aj nariadenie zrušenia postupu zadávania zákazky, resp. odstránenia protiprávneho stavu). Vzhľadom na zjednotenie právnej úpravy postupu žalovaného pri výkone kontroly (§ 146a - 146d), výstupom kontroly pred uzavretím zmluvy, v ktorej boli zistené porušenia zákona môže byť výlučne protokol z výkonu kontroly a teda výkon kontroly sa končí jeho prerokovaním, bez možnosti direktívne ovplyvniť ďalšie smerovanie postupu zadávania zákazky. Následnú dohľadovú právomoc žalovaného možno vykonať až po uzavretí zmluvy, a to v rámci ukladania pokuty za niektorý zo správnych deliktov podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní resp. podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy podľa § 147a zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný však pripomína, že postupy podľa predošlej vety sú primárne represívnej povahy a mali by byť aplikované len subsidiárne ako ultima ratio v prípadoch kedy zistené nedostatky nie je možné odstrániť opatreniami preventívneho charakteru. V súvislosti s oslabením právomocí žalovaného pri výkone kontroly pred uzavretím zmluvy, kedy už nie je možné v súvislosti so zisteniami v konaní o námietkach prekračujúcimi obsah námietky efektívne aplikovať zaužívanú procedúru podania vnútorného podnetu na výkon kontroly pred uzavretím zmluvy, žalovaný zastáva názor, že uplatňovanie dvojitého výroku v znení ako sa nachádza v napadnutom rozhodnutí je jediný možný spôsob, ako efektívne a hospodárne predísť zavŕšeniu postupu zadávania zákazky vykazujúce závažné rozpory so zákonom o verejnom obstarávaní. Navyše, prípustnosť aplikácie zdvojeného výroku nie je v nesúlade ani so súdnou praxou, kedy ju tunajší súd žalovanému nevytkol napr. ani v konaní vedenom pod spis. zn. 4S 225/2009. Čo sa týka materiálnej nevykonateľnosti prvej časti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že tento argument žalobcu je nezmyselný, nakoľko zo strany verejného obstarávateľa došlo k reálnemu vykonaniu celého výroku vo Vestníku verejného obstarávania č. 162/2013 zo dňa 20.08.2013, a to v prvom rade pod značkou 14438-IOX zverejnením redakčnej opravy Oznámenia o zrušení súťaže zo dňa 25.06.2013, kde bolo oznámené stornovanie tohto oznámenia a následne zverejnením Oznámenia o dodatočných informáciách, informáciách o neukončenom alebo korigende, kde bolo oznámené zrušenie verejnej súťaže v zmysle § 46 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, t.j. na základe nariadenia žalovaného. Skutočnosť, že žiaden z uchádzačov verejnej súťaže neuplatnil revízne postupy (v tomto prípade napr. proti kritériám na vyhodnotenie ponúk) nemôže zakladať prezumpciu správnosti postupu verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa. V prípade ako bol tento, si žiadny zo záujemcov pri vypracovaní ponuky ani nemusel uvedomiť chybnosť nastavenia kritérií na vyhodnotenie ponúk, alebo naopak mohol sa to snažiť využiť vo svoj prospech. Dôvody na neuplatnenie revíznych postupov tak môžu byť výlučne subjektívnej povahy. Ad absurdum, žalobca by jeho ponímaním zásady nemo iudex sine actor legalizoval napr. aj postupy obsahujúce dohody obmedzujúce hospodársku súťaž. Netreba opomenúť cieľ hospodárnosti a efektívnosti, ktorý pramení z tzv. zásady „Value for money“, častokrát akcentovanej aj inštitúciami EÚ. Skutkové okolnosti tejto súťaže preukázali, že verejná súťaž by tieto ciele nenaplnila, nakoľko by na základe jej výsledku mala byť uzavretá zmluva s uchádzačom, ktorý nepredložil najvýhodnejšiu ponuku. V tomto prípade podľa žalovaného jednoznačne nie je možné nadradiť domnievané legitímne očakávania žalobcu vychádzajúce z postupu zadávania zákazky, ktorý prebehol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní nad primárny účel a ciele verejného obstarávania, t.j. uspokojiť potreby osôb hospodáriacich s verejnými financiami za čo najvýhodnejších podmienok. Napokon nemožno opomenúť ani žalobcove tvrdenie ohľadom domnievaného ušetrenia čiastky 470 XXX,XX A.. Takéto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko ho odvodzuje od svojej ponukovej ceny pred elektronickou aukciou (ktorá štandardne predvída licitáciu znižovaním - v tomto prípade 1 225 XXX,XX Eur), pričom samotná predpokladaná hodnota zákazky stanovená verejným obstarávateľom bola stanovená na úrovni XXX XXX,- Eur. Na ilustráciu, ak by žalobca svoju pôvodnú ponukovú cenu stanovil na úrovni XX XXX XXX,- Eur, verejný obstarávateľ by „ušetril“ výrazne viac. Na základe toho žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Dňa 05.06.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu repliku k vyjadreniu žalovaného, v ktorej uvádza, že pri čiastočných novelách zákona o verejnom obstarávaní neskorší predpis - zákon č. 95/2013 Z.z. nezrušil prechodné ustanovenia § 155l ods. 1 a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa vzťahovali k „malej novele“. V legislatívnej praxi vo všeobecnosti žiaden neskorší právny predpis neruší predchádzajúce prechodné ustanovenia. Žalovaný sa mal pri správnej aplikácii znenia zákona riadiť dátumom, kedy bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania odoslané na uverejnenie. Prechodné ustanovenia oboch noviel existujú popri sebe a vzájomne si nekonkurujú, nakoľko každé prechodné ustanovenie upravuje inú skupinu právnych vzťahov právnych vzťahov s ohľadom na dátum účinnosti konkrétnej novely. Preto neskoršia novela nemôže pod svoju časovú pôsobnosť zahŕňať právne vzťahy, ktoré sú upravené predchádzajúcimi prechodnými ustanoveniami. Žalobca teda má za to, že žalovaný pochybil pri aplikácií správneho znenia zákona o verejnom obstarávaní. Na základe prechodného ustanovenia upraveného v § 155l ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní sa konanie o námietkach malo riadiť a spravovať ustanoveniami zákona v znení platnom a účinnom do 17.02.2013. Žalobca ďalej uvádza, že považuje výrok 2 rozhodnutia o námietkach za nezákonný, keďže žalovaný mal rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní tak, ako to navrhol žalobca v námietkach. Rozhodnutie žalovaného vo výroku 2 je ultra petitum, čo nemožno považovať za vecne správny a zákonný postup žalovaného. Skutočnosť, či je možné na podklade napadnutého rozhodnutia uskutočniť uverejnenie oznámení vo Vestníku verejného obstarávania vôbec nepotvrdzuje materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia. Materiálna vykonateľnosť sa týka práv a povinností fyzických a právnických osôb, ktoré boli predmetom rozhodnutia správneho orgánu a nie úkonov vo vzťahu k Vestníku verejného obstarávania. Vnútorná rozpornosť napadnutého rozhodnutia je v tom, že na jednej strane žalovaný rozhodol, že námietkam vyhovel v plnej miere a nariadil verejnému obstarávateľovi zrušiť jeho rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania, na druhej strane žalovaný vo výrok 2 rozhodnutia o námietkach nariadil verejnému obstarávateľovi aj povinnosť zrušiť celé verejné obstarávanie. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného došlo k zneužitiu inštitútu odstránenia protiprávneho stavu. Naplnením zásady restitutio in integrum je obnovenie predošlého stavu a nie vytvorenie virtuálneho a imaginárneho obnovenia predošlého stavu, kedy sa zároveň tento stáva právnym dôvodom legitimujúcim zrušenie súťaže. Takto prakticky dôjde k opakovanému vytvoreniu protiprávneho stavu, nakoľko takýmto špecifickým postupom žalovaného dôjde k odňatiu práva na obnovenie predošlého stavu a zamedzí sa úspešnému uchádzačovi uzavrieť zmluvu s verejným obstarávateľom napriek tomu, že jeho námietkam bolo vyhovené. Postupom žalovaného bola vytvorená prekážka pre konzumpciu žalobcovho legitímneho nároku a preto je restitutio in integrum absurdné a nezákonné. Pokiaľ žalovaný zistil, že námietky žalobcu sú dôvodné, vzhľadom na dispozičnú zásadu a zásadu kontradiktórnosti námietkového konania bolo potrebné, aby sa s nimi vysporiadal. Tým, že žalovaný mimo rozsahu podaných námietok uskutočnil exkurz pri posudzovaní aj iných skutočností, možno považovať za postup v rozpore s §139 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný podľa názoru žalobcu nemá hľadať objektívnu pravdu, ale rozhodovať v rozsahu a obsahu námietok. Žalobca ďalej zdôrazňuje argumenty uvedené už v žalobe. Súd uznesením č.k. 5S/205/2013-59 zo dňa 18.11.2014pribral podľa § 250 ods. 1 O.s.p. verejného obstarávateľa: Liptovská nemocnica s poliklinikou Q.. H. W. J. Q.. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. H. W. J. Q. ako verejný obstarávateľ vyhlásila verejné obstarávanie na predmet nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru s názvom „Dodanie diagnostických reagencií a prenájom plnoautomatického integrovaného analyzátora a záložného biochemického analyzátora, ktoré bolo vyhlásené uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 29/2013 zo dňa 09.02.2013 pod zn. 1990-MST, a v Úradnom vestníku EÚ dňa 09.02.2013 pod zn. XXXX/SOXX-XXXXXX. Predmetom verejného obstarávania bolo dodanie diagnostických reagencií in vitro na imunochemické a biochemické vyšetrenia vrátane príslušných originálnych kalibrátorov, kontrol a spotrebného materiálu a prenájom nového plnoautomatického integrovaného analyzátora na vyšetrenie uvedených markerov a ich následné vyhodnotenie a prenájom záložného biochemického analyzátora na obdobie 60 mesiacov, predpokladanej hodnote XXX.XXX,- eur. B. obstarávateľ v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania zo dňa 09.02.2013 ako aj súťažnými podkladmi k verejnému obstarávaniu zo dňa 06.02.2013 vyzval žalobcu ako uchádzača vo verejnom obstarávaní po vyhodnotení splnenia podmienok účasti v predmetnom verejnom obstarávaní na účasť v elektronickej aukcii. Žalobca sa dňa 15.05.2013 zúčastnil spolu s ďalšími uchádzačmi elektronickej aukcie, v ktorej bola ponuka žalobcu na základe jednotlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk podľa hlavy A.5 súťažných podkladov vyhodnotená ako úspešná. Verejný obstarávateľ následne oznámil vo Vestníku verejného obstarávania č. 122/2013 zo dňa 25.06.2013 zrušenie použitého postupu zadávania predmetnej zákazky podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom ako dôvod uviedol tú skutočnosť, že sa zmenili okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo. Dňa 26.06.2013 bol žalobcovi doručený list verejného obstarávania zo dňa 21.06.2013, ktorým verejný obstarávateľ oznámil zrušenie použitého postupu zadávania predmetnej zákazky podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom ako dôvod uviedol, že sa zmenili okolnosti za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo a to tým, že vo vyhlásenej verejnej súťaži prebehla aj elektronická aukcia, ktorej výsledkom po prepočte použitého vzorca s vážnymi aritmetickými priemermi vyšla ako prvá v poradí ponuka uchádzača s cenou o XX.XXX,- eur vyššou ako ponuka spoločnosti, ktorá skončila na druhom mieste. Žalobca podal dňa 08.07.2013 žalovanému a verejnému obstarávateľovi podľa § 138 ods. 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 17.02.2013 námietky proti úkonu verejného obstarávateľa inému ako uvedenému v písm. a/ až f/, t.j. proti zrušeniu použitého postupu zadávania zákazky podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 9122-6000/2013-ON/207 zo dňa 12.08.2013, vydaným podľa § 139 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní nariadil verejnému obstarávateľovi Liptovská nemocnica s poliklinikou Q.. H. W., J. Q., V. XX, XXX XX J. Q., vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Dodanie diagnostických reagencií a prenájom plnoautomatického integrovaného analyzátora a záložného biochemického analyzátora“, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 29/2013 dňa 09. 02. 2013 pod zn. 1990-MST odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania dňa 25.06.2013 pod zn. XXXX-ZST a zároveň podľa § 139 ods. 2 písm. a) žalovaný nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Z poučenia vyplynulo, že proti rozhodnutiu o námietkach s výnimkou rozhodnutia podľa § 139 ods. 1 môže účastník konania o námietkach podať odvolanie. Odvolanie musí byť doručené Úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o námietkach. Toto rozhodnutie napadol žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2013. Podľa ust. § 155l zákona o verejnom obstarávaní Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 18. februára 2013 (1) Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, priame rokovacie konanie, súťažný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. februára 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 17. februára 2013. (2) V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začal úrad do 17. februára 2013, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. februára 2013. (3) V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 17. februári 2013 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odseku 1, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. februára 2013. (4) Konanie o žiadosti o nápravu a konanie o námietkach, ktoré sa vzťahujú na verejné obstarávanie podľa odseku 1, sa vykonajú podľa predpisov účinných do 17. februára 2013. (5) Za konanie, ku ktorému došlo do 17. februára 2013, je možné uložiť sankciu podľa tohto zákona podľa predpisov účinných do 17. februára 2013. Podľa § 155m zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (13.08.2013) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. júla 2013 (1) Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 30. júna 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. (2) Priame rokovacie konanie, ktoré sa preukázateľne začalo do 30. júna 2013, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. (3) V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začal úrad do 30. júna 2013, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. (4) V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 30. júni 2013 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. (5) Konanie o žiadosti o nápravu, podanej do 30. júna 2013 a konanie o námietkach vo veciach, kde bola žiadosť o nápravu alebo námietka podaná do 30. júna 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. Rada je oprávnená mimo odvolacieho konania preskúmať aj rozhodnutia úradu vydané do 30. júna 2013. Podľa § 142 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 13.08.2013 proti rozhodnutiu o námietkach, s výnimkou rozhodnutia podľa § 139 ods. 1 <javascript:%20fZzSRInternal('30688', %20'19062623',%20'19062623',%20'4875600',%20'5802448',%20'0')>, môže účastník konania o námietkach podať odvolanie. Odvolanie musí byť doručené úradu do desiatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o námietkach. Podľa § 139 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 13.08.2013 (1) Úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak a) námietky neboli podané oprávnenou osobou podľa § 138 ods. 2, b) boli doručené po lehote podľa § 138 ods. 5, c) neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7, d) navrhovateľ vzal späť podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, e) kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, súťaž návrhov, alebo ak úrad v tom istom postupe zadávania zákazky alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal rozhodnutie podľa odseku 2 písm. a), f) námietky neboli doručené kontrolovanému, g) v tej istej veci bola podaná námietka proti tej istej skutočnosti uvedenej v § 138 ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. g) a úrad o námietke rozhodol podľa odsekov 2, 3 alebo 4, h) kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote alebo vo výške ustanovenej v § 138 ods. 19, i) úrad nie je vecne príslušný rozhodnúť o námietkach, j) žiadosť o nápravu nebola doručená verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 7 v lehotách podľa § 136 ods. 3 a 4 alebo ak žiadosť o nápravu ani po výzve na odstránenie nedostatkov podľa § 136 ods. 4 nemá predpísané náležitosti ak ide o námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a) až c), k) námietky boli podané po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, l) námietky boli podané v rozpore s § 140, m) vo veci, ktorá je obsahom námietky, bola vykonaná náprava podľa § 136 ods. 10 a odpadol tak dôvod konania. (2) Ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného pri zadávaní zákazky alebo jej časti bol porušený tento zákon a medzi porušením zákona a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo jej časti a) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo jej časti alebo súťaž návrhov, ak došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s týmto zákonom už v spojení s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, oznámením použitým ako výzva na súťaž alebo oznámením o vyhlásení súťaže návrhov, so súťažnými podkladmi alebo súťažnými podmienkami, alebo b) odstrániť protiprávny stav a pokračovať vo verejnom obstarávaní opätovným vykonaním toho úkonu kontrolovaného, ktorý bol postihnutý rozporom s týmto zákonom. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Skôr než súd pristúpi k meritórnemu prejednaniu veci, je povinný skúmať podmienky konania, pričom v prejednávanej veci bola o.i. sporná aplikácia prechodných ustanovení, keď žalobca mal za to, že v konaní o námietkach mal žalovaný postupovať podľa ustanovení účinných do 18.0 2. 2013, zatiaľ čo žalovaný argumentoval, že v tomto prípade bolo potrebné aplikovať na konanie o námietkach zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom po 01.07.2013, a to vzhľadom na prechodné ustanovenie § 155m uvedeného zákona. Za daných okolností je potom potrebné dať za pravdu žalovanému. Prijatím ust. § 155m nebolo zrušené ustanovenie § 155l zákona o verejnom obstarávaní, toto ani nebolo potrebné ani žiaduce, keďže tieto paragrafy upravujú aplikáciu právnych predpisov v rôznych časových úsekoch. V čase podania námietok už bolo účinné ustanovenie § 155m zákona o verejnom obstarávaní, ktoré vo svojom odseku 5 určuje, že konanie o námietkach vo veciach, kde bola námietka podaná do 30. júna 2013, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. Z daného potom a contrario vyplýva, že v konaní o námietkach, podaných po 01.07.2013, ako to bolo v žalobcovom prípade, sa postupuje podľa novoprijatých predpisov, bez ohľadu na skutočnosť, že samotná verejná súťaž bola začatá pred 17.02.2013. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný rozhodoval podľa § 139 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní , resp. § 139 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, teda proti rozhodnutiu č. 9122-6000/2013-ON/207 zo dňa 12.08.2013 bolo podľa § 142 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní prípustné podanie odvolania. Tento opravný prostriedok však žalobca nevyužil a dňa 23.08.2013 podal žalobu tunajšiemu súdu. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t.j. ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie nahrádzať odvolací správny orgán a ako je zrejmé z ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve je preskúmateľné podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z dôvodu, že žaloba bola podaná proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, teda proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie č. 9122-6000/2013-ON/207 zo dňa 12.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, zastavil tunajší súd s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. konanie vo veci. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd SR, prostredníctvom podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.