Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/207/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201564 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201564.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: SOLVEX s.r.o., IČO: 35 809 728, Šustekova 13-15, Bratislava, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0085/99/2013 zo dňa 22.07.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vydané Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, pre Bratislavský kraj č. P/0439/01/2012 zo dňa 04.12.2012 tak, že sa porušenie zákazu vyplývajúceho z § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2007 Z.z. alebo ako „zákon“) žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona ukladá peňažná pokuta vo výške 700 eur. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 04.12.2012 bola žalobcovi uložená pokuta 900 eur pre porušenie zákazov vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pre porušenie zákazu predávajúcim upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 zákona - pri výkone kontroly dňa 28.09.2012 v prevádzke žalobcu bolo zistené, že ako cestovná kancelária neposkytol spotrebiteľovi ďalšie podrobné informácie, ktoré neboli dosť obsiahnuté už v zmluve alebo katalógu, ktorý bol spotrebiteľovi odovzdaný, najneskôr 7 dní pred začatím zájazdu (začiatok zájazdu 07.08.2012, pokyny na cestu zaslané 03.08.2012, t.j. 4 dni pred začatím zájazdu) a klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých a nepresných údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby - pri výkone kontroly dňa 28.09.2012 v prevádzke žalobcu bolo zistené, že predávajúci uviedol v katalógu Leto 2012 neúplné, nepresné a dvojzmyselné údaje o službe „Aquapark zdarma - naši klienti dostanú návštevu Aquaparku zdarma“, nakoľko spotrebiteľka, ktorá si objednala pobyt v hoteli Perla Sun Park, Primorsko, Bulharsko, mala dostať návštevu zdarma, pričom si musela za vstup do aquaparku zaplatiť, taktiež bolo zistené, že predávajúci uvádzal nepravdivé a nepresné údaje o poskytnutí izby - 2+3 v zmluve o obstaraní zájazdu spotrebiteľa O. z Bratislavy v hoteli Koop, Kiten, Bulharsko, nakoľko v skutočnosti mu boli poskytnuté izby 2+2, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne tiež žiadal, aby súd zmenil žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie zastavil z dôvodu, že vyšetrované skutky nie sú správnym deliktom podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.. Žalobca namietal, že správne orgány nesprávne vyhodnotili konanie žalobcu ako porušenie povinnosti podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., teda ako klamanie spotrebiteľa a klamlivé konanie. Ako obstarávateľ zájazdu (cestovná kancelária) v čase vyhotovenia katalógu dôkladne overoval všetky informácie, ktoré v tomto katalógu uviedol. Tento bol v čase jeho zverejnenia správny a obsahoval len pravdivé, doložené, úplné, presné a jasné údaje vrátane všetkých údajov o nákupných podmienkach katalogizovaných zájazdov. Katalóg bol vytlačený a zverejnený niekoľko mesiacov predtým, ako na podnet spotrebiteľa žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Žalobca poukázal na to, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o zájazdoch, podľa ktorého cestovná kancelária je povinná pred uzavretím zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe. Žalobca poukázal na to, že zákon o zájazdoch výslovne hovorí o skutočnostiach, ktoré sú cestovné kancelárii známe, ale nie o skutočnostiach, ktoré by jej mali byť známe. Odhliadnuc od faktu, že v čase vydania katalógu boli všetky informácie správne, v čase uzavierania zmlúv o obstaraní zájazdu nebola žalobcovi známa zmena cestovnej politiky hotela Perla Sun Park. Žalobca, hneď ako nesprávnosť danej informácie zistil, vykonal nápravu a poškodenému spotrebiteľovi vrátil náklady na vstupné do aquaparku. Žalobca ako obstarávateľ nemal možnosť zabrániť tomu, aby sa dané informácie stali nepravdivými, alebo sa to dozvedieť. Objektívne nemal takisto možnosť pri uzatváraní tisícov zmlúv o obstaraní zájazdov pri každej zmluve overovať správnosť každej jednotlivej položky uvedenej v katalógu, ktorý bol kompletne preverený v čase jeho vydania. Podľa žalobcu v rozhodnutí žalovaný nesprávne skonštatoval, že pre naplnenie klamlivého charakteru konania nie je potrebná vedomosť účastníka konania o nemožnosti splnenia deklarovaných podmienok. Takéto tvrdenie nie je v súlade s pravidlami logického myslenia, pretože klamanie, alebo iné klamlivé konanie priamo zo svojej povahy vyžaduje aktívnu vedomosť o nepravdivosti tvrdenia skutočností, alebo ponúkaných nákupných podmienok. Žalovaný podľa žalobcu neobjasnil dôvody a nevysvetlil svoju správnu úvahu, ktorá ho viedla k vyššie uvedenému záveru. Žalobca podotkol, že síce vo vzťahu k spotrebiteľovi nesie zodpovednosť aj za pochybenia svojich dodávateľov, ale toto pravidlo podľa § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať iba v prípade súkromno-právnych vzťahov, nie na deliktuálnu zodpovednosť podľa zákona č. 250/2007 Z.z.. Žalobca nemôže postihovať žalobcu za porušenie právnych povinností k porušeniu ktorých došlo výlučne z dôvodu, ktorý nevznikol na jeho strane. Zároveň uviedol, že žalovaný týmto na žalobcu kladie nesplniteľné podmienky a požiadavky, aby zabezpečil absolútnu ochranu spotrebiteľov. Žiaden podnikateľ nie je schopný v reálnom čase a v každom jednotlivom momente overovať správnosť informácií, ktoré získal od dôveryhodného obchodného partnera v dobe prípravy a zverejnenia nákupných podmienok a informácií o predávanom produkte. Zároveň žalobca namietal príliš tvrdú aplikáciu zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý môže spôsobiť žalobcovi a ostatným podnikateľom značné náklady za účelom vyhnutia sa sankciám alebo v podobe pokút ukladaných v rámci príliš tvrdého uplatňovania právnych predpisov. Žalovaný nesmie pri ochrane spotrebiteľa ignorovať prostredie a zvyklosti v rámci ktorých podnikatelia pôsobia a pri svojom rozhodovaní o porušení povinnosti pri ochrane spotrebiteľa ich musí zahrnúť do svojich správnych úvah. Žalobca dodal, že ihneď ako sa dozvedel o tom, že vstup do Aguaparku nie je zadarmo, nahradil spotrebiteľke cenu vstupného vo výške 12 eur a prijal adekvátne opatrenie, aby všetci budúci spotrebitelia boli vopred informovaný o tejto náhlej zmene cenovej politiky hotela. Pokiaľ ide o druhý skutok uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca uviedol, že v zmluve o obstaraní zájazdu uzavretej zo spotrebiteľom na pobyt v hoteli Koop, Kiten, Bulharsko žalobca uviedol, že v zmluve o obstaraní zájazdu uzavretej bolo uvedené, že spotrebiteľ bude mať možnosť byť ubytovaný v štúdiu s dvoma pevnými lôžkami a tromi až štyrmi prístelkami (spolu 5 až 6 lôžok). Vzhľadom na preobsadenie hotela boli spotrebitelia ubytovaný v dvoch susediacich dvojlôžkových izbách s jednou prístelkou (spolu 6 lôžok). Žalovaný nesprávne vyhodnotil ubytovanie spotrebiteľov v dvoch dvojlôžkových izbách s prístelkou namiesto štúdia ako uvedenie klamlivej informácie v zmluve o obstaraní zájazdu. Nové ubytovanie bolo drahšie o 260 eur a vyššej kvality oproti pôvodne dojednanému ubytovaniu, pričom všetky dodatočné náklady znášal žalobca a nie spotrebitelia. Obe nové izby boli priamo vedľa seba, takže umiestnenie v dvoch oddelených izbách nemohlo znížiť celkový komfort spotrebiteľov počas trávenia dovolenky a prípadné pocity subjektívnej nepohody spojené s oddelenými izbami boli dostatočne kompenzované vyšším komfortom nového ubytovania. V danom prípade nie je možné vôbec hovoriť o klamlivej informácii, pretože obsadenosť hotela je skutočnosť, ktorá sa mení zo dňa na deň a ktorú ani nie je možné vopred presne overiť alebo odhadnúť. Cestovná kancelária nemôže s úplnou presnosťou predvídať mieru obsadenosti daného hotela v budúcnosti, a to ani v prípade, ak v tom hoteli má vopred rezervované ubytovacie kapacity podľa svojich predpokladaných potrieb. Žalovaný nelogicky vo svojom rozhodnutí zamieňa dohodu o podobe ubytovania, ktorú v danom konkrétnom prípade nebolo možné dodržať z dôvodov na strane tretej osoby, zo zákonnou povinnosťou uvádzať pravdivé informácie. Informácia o ubytovaní v zmluve o obstaraní zájazdu bola v čase jej ubytovania pravdivá a overená (hotel poskytol oba typy ubytovania) a žalobca nemal k dispozície informácie, ktoré by odôvodňovali predpoklad, že práve v tomto prípade v budúcnosti určite nastane nejaký problém s ubytovacími kapacitami. Žalovaný v zásade trestá žalobcu za niečo, čo tento ani cestovná kancelária nie sú schopné ovplyvniť alebo tomu zabrániť. Žalobca zároveň namietal, že vo svojom rozhodnutí správne orgány neprihliadli na charakter údajne protiprávneho konania a spôsob a následky údajného porušenia povinnosti, čo je ich zákonná povinnosť podľa § 24 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.. Z rozhodnutia takisto nie je zrejmé, ktorá časť uloženej pokuty sa týka ktorého údajného porušenia zákona č. 250/2007 Z.z., čo robí dané rozhodnutie nepreskúmateľným. Žalovaný vôbec neprihliadal na to, že k žiadnej škode reálne nedošlo, spotrebitelia boli odškodnený priamo na mieste a žalobca v plnom rozsahu znášal náklady tejto náhrady. Žalovaný svojim rozhodnutím uložil žalobcovi nezákonnú sankciu a ukrátil ho tak na jeho právach. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Kontrola na prevádzke žalobcu bola dňa 28.09.2012 uskutočnená za účelom preverenia podnetov spotrebiteľov (č. 1437/2012 a č. 1499/2012). Pokiaľ ide o prvý menovaný podnet spotrebiteľa, súčasť spisového materiálu tvorí popis služieb spojených s ubytovaním v zariadení hotela Perla Sun Park, Prímorsko, Bulharsko, kde sa nachádza aj piktogram „Aquapark zdarma“ s vysvetlením, že znamená poskytnutie návštevy aquaparku zdarma klientom cestovnej kancelárie. Hoci neboli v katalógu uvedené žiadne vekové obmedzenia v súvislosti s týmto bonusom, spotrebiteľke počas zájazdu delegátkou bolo oznámené, že vstup zdarma do aquaparku majú len deti do 12 rokov. Bola teda zistená klamlivosť informácie v čase poskytnutia zájazdu spotrebiteľke, žalovaný nespochybnil jej pravdivosť v čase vydania katalógu. Za dôležitú skutočnosť považoval žalovaný, že v danom prípade sa jednalo o predávajúcim garantovanú výhodu, ktorú bol predávajúci povinný zabezpečiť pre spotrebiteľa bez ohľadu na to, či poskytovateľom služby je samotný predávajúci alebo tretia osoba, s ktorou je predávajúci len v zmluvnom vzťahu. Pre posúdenie prípadu je podľa názoru žalovaného bezpredmetné ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o zájazdoch a poskytnutie vstupu do aquaparku zdarma malo nepochybne prispieť k zatraktívneniu zájazdu pre spotrebiteľov, a žalobca mal zabezpečiť reálne poskytnutie uvedenej služby spotrebiteľom. Za týmto účelom predávajúci mohol napríklad zabezpečiť v zmluve uzatvorenej so svojim zmluvným partnerom, aby služba bola dostupná spotrebiteľom v garantovanej podobe počas celej turistickej sezóny. Pre posúdenie klamlivého charakteru konania je v danom prípade bezpredmetné tvrdenie žalobcu, že o neposkytovaní výhody v deklarovanej podobe nemal vedomosť. V tomto prípade sa jednalo o záväzok, ktorý prijal predávajúci voči spotrebiteľovi, za poskytnutie plnenia zodpovedal priamo predávajúci a aj keď malo byť plnenie poskytnuté treťou osobou, žalobca mal možnosť v priebehu turistickej sezóny preveriť plnenie podmienok deklarovaných spotrebiteľom v mieste zájazdu prostredníctvom svojho zástupcu (delegáta). Pokiaľ ide o druhý menovaný podnet spotrebiteľa žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán dospeli k záveru o poskytnutí klamlivej informácie v zmluve o obstaraní zájazdu uzavretej s podávateľom podnetu, a to v časti typu ubytovania. Z okolnosti prípadu vyplýva, že vedomosť o tom, že nebude môcť objednané služby poskytnúť riadne mal žalobca už skôr, čo potvrdzuje aj spotrebiteľovi vydaný voucher č. 5679 zo dňa 10.07.2012, kde už nefiguruje zmluvne dohodnuté štúdiu 2+3. V prípade vedomostí cestovnej kancelárie pred začatím zájazdu o nemožnosti splniť podstatnú podmienku zmluvy mal žalobca podľa názoru žalovaného rešpektovať zákonom stanovený postup podľa § 741e Občianskeho zákonníka. I keď spotrebiteľovi žalobca napokon poskytol ubytovanie v dvoch samostatných susediacich dvojlôžkových izbách, žalovaný zdôraznil, že sa jednalo o objednávateľa, pre ktorého bol zvolený typ ubytovania nepochybne dôležitý pre splnenie účelu dovolenky, keďže sa zájazdu zúčastnil s tromi maloletými osobami. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia dôvodov žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil okolnosti prípadu, ako boli účastníkmi opísané v ich písomných podaniach. Sporným skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu sa súd vyjadril k ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 písm a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktami Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva povinnosť poskytovateľa služieb zabezpečiť ich poskytovanie spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Na splnenie svojej povinnosti musí poskytovateľ služieb vynaložiť potrebnú odbornú starostlivosť, pričom súčasne nesmie klamať spotrebiteľa tým, že uvádza nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje, alebo zamlčí údaje o vlastnostiach poskytovanej služby. Zároveň platí, že každý spotrebiteľ má právo na poskytnutie služby v bežnej kvalite. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že správne orgány pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdili skutkový stav, čo malo spočívať v nesprávnej aplikácii ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z., v nesprávnej právnej kvalifikácii konania žalobcu v jednom a druhom vyššie opísanom prípade. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval, alebo sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci žalovaný ako odvolací správny orgán v zhode so správnym orgánom prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že žalobca uprel spotrebiteľovi jeho práva podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a tiež klamal spotrebiteľa porušujúc pritom § 5 ods. 1 uvedeného zákona, kedy, v prvom prípade, vo svojom katalógu „Leto 2012“ uviedol neúplné, nepresné a dvojzmyselné údaje o službe „Aquapark zdarma- naši klienti dostanú návštevu Aquaparku zdarma“, pričom však v konkrétnom prípade opisovaný spotrebiteľkou (klientkou žalobcu) táto informácia nebola pravdivá, keďže vstup do aquaparku zdarma mali len deti do 12 rokov a nie všetci klienti žalobcu tráviaci dovolenku v hoteli Perla Sun Park, Prímorsko, Bulharsko. V druhom prípade žalobca uviedol nepresné a nepravdivé údaje o poskytnutí izby 2-3 v zmluve o obstaraní zájazdu spotrebiteľa (klienta žalobcu) v hoteli Koop, Kiten, Bulharsko, ktorému však boli poskytnuté miesto toho dve izby 2+2. Pokiaľ ide o prvý vyššie opísaný prípad, súd je toho názoru, že žalobca pri príprave svojho katalógu (Leto 2012) plne disponoval možnosťou uviesť do neho informácie, ktoré mal overené a ktoré zároveň nezavádzali a neklamali spotrebiteľov. Informácia o bonuse pre klientov, ktorí si vyberú práve dovolenku v zariadení hotela Perla Sun Park, Prímorsko, Bulharsko, v podobe vstupu do aquaparku zdarma, mohla ovplyvniť ekonomické správanie spotrebiteľov, ktorí si uvedený zájazd vybrali práve pre ponúkaný bonus. Ako vyplýva z administratívneho spisu žalobca nemal túto službu zabezpečenú napríklad zmluvou s prevádzkovateľom uvedeného hotela, napriek tomu ponúkal uvedený bonus vo svojom katalógu a tak zatraktívnil zájazd pre spotrebiteľov. Klamlivý charakter konania žalobcu je postavený na skutočnosti, že žalobca v čase poskytovanie služby (predaj zájazdu) garantoval spotrebiteľovi výhodu, hoci tento záväzok nemohol splniť. Pokiaľ by žalobca konal s minimálnou odbornou starostlivosťou, ktorú od neho možno spravodlivo požadovať, nebol by deklaroval zvýhodnenie pre spotrebiteľov v podobe vstupu do aquaparku zdarma bez toho, aby tento záväzok mal zazmluvnený i s prevádzkovateľom hotela. Súd je toho názoru, že z tohto hľadiska správne orgány vec po právnej stránke správne posúdili, keď konštatovali, že žalobca svojim konaním porušil § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.. Pokiaľ ide o druhý skutok (prípad) vyplývajúci z podnetu spotrebiteľa O., z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca so spotrebiteľom uzavrel dňa 09.07.2012 zmluvu o obstaraní zájazdu, v ktorej mal zabezpečiť v hoteli Koop, Kiten, Bulharsko ubytovanie v štúdiu pre celkovo 5 osôb (dve dospelé osoby a tri deti). Súd si všimol, že v administratívnom spise sa nachádzajúca príslušná kópia strany z katalógu žalobcu, v ktorej ponúka zájazdy do uvedeného hotela, že v danom hoteli je ubytovanie možné podľa ponuky žalobcu v dvojlôžkových izbách s možnosťou jednej prístelky, alebo štúdia pre 4 osoby (spálňa + obývačka). V ponuke žalobcu sa nenachádza možnosť ubytovať rodinu s piatimi členmi. Napriek tejto skutočnosti žalobca so spotrebiteľom uzavrel zmluvu o obstaraní zájazdu, v ktorej sa zaviazal poskytnúť mu ubytovanie pre 5 osôb ubytovaných spoločne. Zároveň za právne významnú považuje súd skutočnosť, že pre spotrebiteľa bol zvolený typ ubytovania dôležitý pre splnenie účelu dovolenky vzhľadom na to, že sa zájazdu zúčastnil so svojou rodinou - manželkou a troma maloletými deťmi. Súd súhlasí so žalovaným, že žalobca mal vedomosť o tom, že nebude môcť objednané služby poskytnúť riadne, napriek tomu poskytol spotrebiteľovi klamlivé informácie o type ubytovania, čím porušil § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z.. Z uvedených dôvodov preto ani túto námietku žalobcu nepovažoval súd za opodstatnenú. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný, ktorý si náhradu trov ani neuplatnil, podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.