KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 7. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/209/2013 z 6. 7. 2015

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2017, sp. zn. 3Sžf/12/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201581.1 (15. 08. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. júla 2015, sp. zn. 5S/209/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013201581.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/209/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201581
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201581.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: spoločnosť i.m.l.-TRADE,
s.r.o., so sídlom Lazaretská 31, 811 09 Bratislava, IČO: 36815993, zastúpený: Advokátskou kanceláriou
Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36856584, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/
XXXX zo dňa XX. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z
r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur, a trovy právneho
zastúpenia v sume XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v P. sporiteľni, a.s., č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou elektronicky tunajšiemu súdu dňa 02.09.2013 a potvrdenou doručením súdu
dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný v pokračujúcom administratívnom konaní potvrdil ako
vecne správne rozhodnutie R. úradu Q. vo veci nepriznania nadmerného odpočtu R. žalobcovi za
zdaňovacie obdobie január XXXX v sume XXX.XXX,- eur a určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty,
ktoré bolo vydané R. úradom Q. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Nád (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie a daňový úrad“). R. úrad v zmysle § 68 ods. X v nadväznosti na § 165b ods.
X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „R. poriadok“) určil dan z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január XXXX
v sume XXX.XXX,- eur a nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január XXXX v sume
XXX.XXX,- eur daňovému subjektu - spoločnosti i.m.l.-A., s.r.o., C. XX, XXX XX Q., I.: XXXXXXXX.

S. žalobou napáda nezákonnosť a vecnú nesprávnosť rozhodnutia a tvrdí, že rozhodnutie žalovaného
v spojení s jeho odôvodnením vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov.

V zásade žalobca tvrdí, že zo strany žalovaného a ani správcu dane nebolo doplnené dokazovanie,
žalovaný nevykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom z odôvodnenia rozhodnutia vôbec
nevyplýva, že by sa vysporiadal s ním predloženými urgenciami spoločnosti budúceho predávajúceho



na uzavretie kúpnej zmluvy, ktoré osvedčujú jednoznačne, že žalobca ako budúci kupujúci mal skutočný
záujem na faktickom a reálnom naplnení S. o budúcej kúpnej zmluve a o zriadení záložného práva
uzavretej medzi týmito spoločnosťami dňa XX.XX.XXXX v zmysle jej dodatkov č. 1, X a 3.

S. poukazuje na nesprávnu aplikáciu rozsudku SD ES na daný prípad s ohľadom na vznik daňovej
povinnosti v súvislosti so zaplatenou zálohovou faktúrou predstavujúcou časť kúpnej ceny za „budúcu
kúpu pozemkov na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy“. U., že po skutkovej stránke išlo vo veci
C-XXX/XX o platenie preddavkovej platby za „budúci“ nákup liekov a tiež „budúci“ nákup protéz, pričom
obe dohody o budúcej dodávke tovarov tak pre lieky ako aj pre protézy boli zhodné a súčasne obe tieto
dohody obsahovali rovnakú prílohu obsahujúcu heterogénny výpočet niekoľko stoviek liekov, protéz a
rôznych výrobkov. Po právnej stránke išlo v danej veci (C-XXX/XX), vzhľadom na tam popísaný skutkový
stav, o posúdenie odpovede na otázku vnútroštátneho súdu, a to či na jednej strane také plnenia, aké
sú plnenia vo veci samej, predstavujú dodávku tovarov a hospodársku činnosť v zmysle čl. X bod X, čl.
X ods. 1 a X a čl. X ods. X šiestej smernice, keď sa vykonávajú iba s cieľom získať daňovú výhodu, a či
na druhej strane sa má táto smernica vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane odpočítať R.
zaplatenú na vstupe, keď plnenia zakladajúce toto právo predstavujú zneužitie.

S. v rozhodnutí druhú časť právnej vety SD ES vo veci C-XXX/XX zámerne a účelovo prehliada („M. totiž,
aby sa daň stala splatnou v prípade vyplatenia preddavku bez toho, aby sa už uskutočnila dodávka alebo
poskytnutie služieb je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka
alebo budúce poskytnutie služieb, boli už známe, a teda najmä, že v momente vyplatenia preddavku už
musia byť tovary a služby presne určené“).

V predmetnej veci je jednak skutkový základ aj právny základ úplne odlišný od veci riešenej SD ES v
rozsudku (C-XXX/XX), resp. v rozsudku NS SR sp.zn. XSžf/XX/XXXX, na ktorý tiež žalovaný poukázal.
Po skutkovej stránke predmet zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení dodatkov č. 1, X a X uzatvorenej
medzi spoločnosťou P., spol. s r.o. ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou i.m.l. - A., s.r.o. ako
budúcim kupujúcim (ďalej len „Q. kúpna zmluva I“) ako aj predmet zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
uzatvorenej medzi spoločnosťou i.m.l. - A., s.r.o. ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou P. s.r.o.
ako budúcim kupujúcim (ďalej len „Q. kúpna zmluva II“) existoval ako vec v právnom zmysle jednak v
samotnom čase uzatvorenia Q. kúpnej zmluvy I ako aj v čase uzatvorenia Q. kúpnej zmluvy II, existoval
ako vec v právnom zmysle aj v čase platenia preddavkov zo strany spoločnosti budúceho kupujúceho (t.j.
žalobca) v prospech spoločnosti P. spol. s r.o. (budúci predávajúci) a súčasne bol určený jasne, určito,
zrozumiteľne, konkrétne a jednoznačne, nakoľko podľa oboch zmlúv budúci predávajúci mohol predať
a budúci kupujúci mohol kúpiť výlučne a len iba pozemky špecifikované v týchto zmluvách a nie nejaké
iné pozemky, či inak „ľubovoľne určené pozemky“, pričom zmluvné strany boli viazané týmito zmluvami.

L. zmluvné strany oboch budúcich kúpnych zmlúv boli nezávislými a žiadnym spôsobom neprepojenými
osobami, t.j. neboli finančne, ekonomicky, personálne, či inak vzájomne prepojenými osobami. V
nadväznosti na detailné označenie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto Q. kúpnej zmluvy I je
možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že po právnej stránke bol predmet
Q. kúpnej zmluvy I určený zmluvnými stranami (č.l. I. bod X a X článok II v spojení s čl. IV. R. č. X zo
dňa XX.XX.XXXX). E. právny záver platí aj pre označenie predmetu budúcej kúpnej zmluvy II.

Vzhľadom na skutkovú analýzu veci ako aj súvisiaci právny rozbor žalobca tvrdí, že žalovaný v
rozhodnutí, ako aj správca dane vo svojom prvostupňovom rozhodnutí tak po skutkovej ako aj po
právnej stránke nesprávne teda aplikoval závery obsiahnuté v rozhodnutí súdneho dvora európskych
spoločenstiev vo veci C-XXX/XX ako aj v rozsudku NS SR vo veci sp. zn. XSžf/XX/XXXX na predmetnú
daňovú vec, ktorá je riešená v napádanom rozhodnutí. V dôsledku tohto žalovaný dospel v rozhodnutí
k absolútne nesprávnemu právnemu záveru o neexistencii nároku spoločnosti žalobcu na nadmerný
odpočet na R. za zdaňovacie obdobie január XXXX.

Za ďalšie žalobca tvrdí, že žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcu zhodnými s týmito
dôvodmi žaloby v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal tak ako žalovanému ukladá zákon,
konkrétne ust. § 63 ods. X v spojení s § X3 ods. X v spojení s § 74 ods. 6 v nadväznosti na § 3 ods. X R.
poriadku, pričom žalovaný na stranách č. XX a XX rozhodnutia podľa názoru žalobcu i nesprávne právne
posúdil neexistenciu vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. X zákona o R. v kontexte skutkových
okolností daného prípadu, a to bez toho, aby sa ústavnokonformným a súčasne eurokonformným a



zákonným spôsobom vysporiadal s obsahom námietok žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
podľa názoru žalobcu výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s jeho samotným odôvodnením, a v
ktorom absentujú konkrétne dôvody rozhodnutia ako celok, je vecne nesprávny a súčasne je založený na
nedostatočne a na neúplne zistenom skutkovom stave veci a súčasne je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť a potom celé an block je nezákonné. Teda okrem nesprávneho
posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia samotné rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného
skutkového stavu veci. Má za to, že už R. úrad Q. v rozhodnutí prostredníctvom vykonaného dožiadania
zo strany R. úradu S. „skutkovo neúplne a nedostatočne“ zistil, resp. reálne nepreveril skutočnosti
týkajúce sa miestneho zisťovania, ktoré sa pokúsil vykonať dožiadaný daňový úrad u spoločnosti P.,
s.r.o., keď R. úrad S. jednak vôbec nevypočul konateľa spoločnosti P., s.r.o. a ani reálne opakovane
nepredvolal konateľa tejto spoločnosti a ani nedal konateľa spoločnosti P., s.r.o. predviesť, keď tento
sa bez ospravedlnenia na predvolanie R. úradu S. nedostavil a to i napriek tomu, že pri pokuse o
miestne zisťovanie nikoho na adrese sídla spoločnosti P. s.r.o. nezastihol a údajne sa tam nikto nemal
ani zdržiavať. Podľa žalobcu takéto konštatovanie správcu dane a tým zdôvodnenie svojho rozhodnutia,
správca dane vyhodnotil na ťarchu spoločnosti žalobcu bez toho, aby správca dane, resp. R. úrad S.
ako dožiadaný správca dane vykonal reálne opakovaným spôsobom miestne zisťovanie spoločnosti
budúceho predávajúceho a aby následne správca dane v predmetnej veci prerokoval alebo konfrontoval
alebo overil zistenie a skutočnosti týkajúce sa tejto spoločnosti s tvrdeniami a skutočnosťami, ktorými
argumentoval a dôvodil aj svoje odvolanie žalobca. S. ďalej poukázal na skutočnosť, že R. úrad Q.
nezisťoval ani u príslušnej banky skutočnosti ohľadne úhrady zálohy kúpnej ceny, len skonštatoval, že
toto nemalo na posúdenie a vyhodnotenie záveru a výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
január XXXX vplyv. D. správca dane nezisťoval u príslušnej správy katastra, či pozemky, ktoré boli
predmetom prevodu na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného
práva v znení jej dodatkov č. 1, X a X boli v období od XX.XX.XXXX (t.j. okamihu uzatvorenia S. o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy do XX.XX.XXXX, t.j. účinnosť dodatku č. X k S.) vo vlastníctve budúceho
predávajúceho, rovnako s odkazom, že toto posúdenie a vyhodnotenie záveru a výsledku daňovej
kontroly za spomínané daňové obdobie na zdaňovacie obdobie január XXXX nemalo vplyv.

S. sa nestotožňuje ani so záverom daňového úradu a tvrdí, že tento nesprávne a chybne vyhodnotil tú
skutočnosť, že v S. o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov
č. 1, X a X boli pozemky, za ktoré boli realizované preddavkové platby zo strany spoločnosti i.m.l. A.
s.r.o. ako budúceho kupujúceho v prospech spoločnosti P. s.r.o. ako budúceho predávajúceho určené
iba všeobecne a neurčito, čo on zásadne popiera a takéto strohé konštatovanie správcu dane sa vôbec
nezakladá na skutočnosti. S. tvrdí, že pozemky, ktoré tvoria predmet zmluvy v znení jej dodatkov boli
určené a označené v zmluve jasne, určito, zrozumiteľne, konkrétne a jednoznačne a budúci predávajúci
mohol predať a budúci kupujúci mohol kúpiť výlučne a len pozemky špecifikované v samotnej zmluve
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov č. 1, X a X a nie
nejaké iné pozemky.

A. žalovaný tvrdí, že konanie správneho orgánu je zaťažené vadou nezákonného prenosu dôkaznej
povinnosti a dôkazného bremena ohľadom skutočnosti týkajúcej sa tretej osoby spoločnosti P. s.r.o.
zo strany daňového úradu ako správcu dane na spoločnosť žalobcu ako daňový subjekt, resp. ako
platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorá nebola odstránená ani zo strany žalovaného. F. v konaní má
spočívať v nezákonnom prenose a povinnosti dôkazného bremena, to znamená, že správca dane mal
a bol povinný vykonať rozsiahle dokazovanie na preverenie či skutočne spoločnosť P. s.r.o. prijala
na bankový účet preddavkovú platbu spoločnosti J. L., a.s., ktorá predmetnú sumu platila v mene a
na účet spoločnosti žalobcu a s touto skutočnosťou ďalšie súvisiace otázky, čo však nespravil a tak
konal a postupoval protiprávne, nakoľko mal vedomosť, že spoločnosť P. s.r.o. jednak nepodala daňové
priznanie k R. a jednak ani nezaplatila R. v súvislosti s prijatou preddavkovou platbou z titulu zúčtovacej
faktúry č. XXXXXXXX (XX.XX.XX) vystavenej dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou P. s.r.o. s dátumom
prijatia platby XX.XX.XXXX na sumu XXX.XXX,- eur, z toho R. XXX.XXX,- eur, pričom sám správca dane
aj výslovne konštatuje na strane č. XX riadok XX zhora rozhodnutia, že preto boli u spoločnosti P. s.r.o.
splnené zákonné predpoklady pre vznik a existenciu daňovej pohľadávky príslušného správcu dane
voči spoločnosti P. s.r.o. na R. za zdaňovacie obdobie január XXXX. U. žalobca vyslovuje, že daňový
úrad v záujme ochrany záujmov štátu zámerne, účelovo a protiprávne zadržiava spoločnosti žalobcu
sumu nadmerného odpočtu na R. za zdaňovacie obdobie január XXXX vo výške XXX.XXX,- eur v tejto
danej veci, ktorú by mu mal správca dane vyplatiť, a to iba preto, že v prípade vyplatenie takejto sumy
nadmerného odpočtu R. spoločnosti žalobcu by si takú istú sumu musel príslušný správca dane, t.j. R.



úrad S. vymáhať od spoločnosti P. s.r.o., ktorej vznikla daňová povinnosť na výstupe podľa § 19 ods. X
zákona o R. v súvislosti s prijatými preddavkovými platbami. P. R. úrad Q. v odôvodnení rozhodnutia tieto
svoje neúplné, nesprávne, chybné a zmätočné skutkové zistenia týkajúce sa údajného nepreukázania
existencie zdaniteľného plnenia prijatého spoločnosťou P. s.r.o. z titulu zúčtovacej faktúry vystavenej
dňa XX.XX.XXXX, vyhodnotil a posúdil na výlučne ťarchu spoločnosti žalobcu a preto jeho konanie je
zaťažené vadou, ktorá robí celé rozhodnutie nezákonným.

F. v konaní žalovaného mala spočívať aj v tom, že orgán príslušný na rozhodnutie o daňovom konaní
má rozhodnúť bezodkladne, najneskôr do X dní odo dňa začatia konania, ak to povaha veci pripúšťa a
je tak možné urobiť na základe dokladov predloženým daňovým subjektom, inak rozhodne do XX dní
odo dňa začatia konania, v osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do
XX dní (§ 65 ods. X R. poriadku). Ak sa jedná o mimoriadne zložitý prípad alebo iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu a nemožno rozhodnúť ani v lehote do XX dní, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predložiť druhostupňový orgán (§ 65 ods.
X R. poriadku). Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo. V danom prípade žalovaný ako odvolací orgán
nerozhodol o pokračujúcom konaní a odvolaní v zákonnej lehote XX dní, ktorá márne uplynula dňa
XX.XX.XXXX, ale napadnuté rozhodnutie bolo dané na poštovú prepravu žalobcovi až XX.XX.XXXX. U.
ďalšia táto XX-dňová lehota márne uplynula dňom XX.XX.XXXX, čím žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie
vadou nezákonnosti.

Zo všetkých týchto dôvodov považujúc napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné
žalobca navrhol, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S. si žalobca
uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.

S. vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu XX.XX.XXXX najprv dal do povšimnutia súdu, že
v danom prípade považuje žalobu podanú oneskorene, nakoľko rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
dňa XX.XX.XXXX a žaloba bola doručená súdu až XX.XX.XXXX, teda žalobca doručil túto súdu po
zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu by súd nemal konať vo veci a konanie o tejto žalobe
by mal zastaviť. I. sa žalovaný pridržal svojich právnych záverov, ktoré mu vyplynuli z podľa jeho názoru
dostatočne a riadne vykonaného dokazovania. Má za to, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vo veci
vykoná tak, aby skutkový stav bol spoľahlivo a riadne zistený. S. zásadne popiera porušenie povinnosti
a nezákonnosť správcu dane tak žalovaného ako aj nezákonnosť postupu v konaní. U. na to, že
procesnými stranami nie je sporné a správca dane predmetom rozhodnutia ani nespochybňoval platby
uskutočnené spoločnosťou J. L., a.s. bezhotovostným prevodom preukázané na bankových výpisoch
spoločnosťou žalobcu v zmysle S. o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa
XX.XX.XXXX a jej dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, z tohto dôvodu ani nepovažoval za potrebné bližšie
túto skutočnosť preverovať a ani sa uvedenou skutočnosťou odôvodnení rozhodnutia bližšie zaoberať.
L. za to, že spoločnosť žalobcu si uplatnila odpočítanie dane na základe zálohovej platby č. XXXXXXXXX
(XX.XX.XX) v zmysle S.. Z vykonaného dokazovania správcovi dane ale vyplynulo, že v zmysle S. o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení záložného práva v znení dodatkov č. 1, X a X zmluva uzavretá
nebola, ďalej že nebol uskutočnený prevod nehnuteľností na spoločnosť žalobcu v zmysle tejto zmluvy
a dodatkov, predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na iné daňové subjekty, čo v konečnom dôsledku
znamená, že spoločnosť P. s.r.o. nemala v úmysle pozemky ani predať spoločnosti i.m.l. - A. s.r.o.,
ani nemala v úmysle dodržať kúpnu zmluvu a že spoločnosť P. s.r.o. nepriznala a nezaplatila daň do
štátneho rozpočtu z prijatej platby. Ak táto spoločnosť mala k dispozícii prijaté finančné prostriedky, tak
ich mohla použiť na úhradu daňovej povinnosti do štátneho rozpočtu, ktoré boli na tento účel určené, ak
tak neurobila, tak tieto finančné prostriedky ani nemohli byť určené na tento účel a preto spoločnosť P.
s.r.o. nepriznala daň z prijatej hodnoty v daňovom priznaní.

S. ďalej vo vyjadrení uviedol, že daňový subjekt, t.j. žalobca k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január XXXX podal dňa XX.XX.XXXX riadne daňové priznanie a dňa XX.XX.XXXX dodatočné
daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,- eur. P. dane začal výkon
daňovej kontroly na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie január
XXXX. H. kontroly bolo preverenie všetkých skutočností uvedených v dodatočnom daňovom priznaní za
toto zdaňovacie obdobie a touto bola iba jedna zálohová faktúra č. XXXXXXXXX (XX.XX.XX).



Vo vydanom rozhodnutí č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Nád správca dane uviedol, že predmetom kontroly
bolo podané dodatočné daňové priznanie z R. za zdaňovacie obdobie január XXXX. Z výroku
napadnutého rozhodnutia je zrejmé na akej dani a aké konkrétne zdaňovacie obdobie bolo predmetom
kontroly a následného vyrubovacieho konania. U. kontroly boli zistené skutočnosti, ktoré dokazujú,
že neboli zistené podmienky k vyplateniu nadmerného odpočtu spoločnosti i.m.l.-A., pretože nedošlo
k naplneniu predmetu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej S. a o zriadení záložného práva uzatvorenej
medzi budúcim predávajúcim P. s.r.o. a kupujúcim i.m.l.-A. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX a jej dodatkov
č. 1, X a 3.

S. neuznal ani námietku smerujúcu voči nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. S. napadnuté
rozhodnutie má presvedčivo a dostatočne štrukturované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky
dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy žalovaného i správcu dane, na základe ktorých pristúpil k
nepriznaniu nadmerného odpočtu. A. vypracované rozhodnutie spĺňa zákonom stanovenú požiadavku
v zmysle § 63 ods. X zákona č. XXX/XXXX, a preto nemôže byť posúdené ako nepreskúmateľné a
konanie správcu dane považované za svojvoľné, nakoľko konal v zmysle § 3 citovaného zákona.

S. záverom konštatuje, že on sám a tiež správca dane postupoval v súlade s ust. § 3, XX a § 63 zákona
č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré
zaobstaral podľa neho v súlade s ust. § 24 citovaného zákona, dospel k vecne správnemu záveru o
nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu R. v zmysle zákona č.
XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (v predmetnom zdaňovacom období). P. dane vychádzal
zo základných zásad daňového konania upravených v ust. § 3 citovaného zákona, dostatočne zistil
skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v zdaňovacom konaní vyšlo najavo.
Z vyššie uvedených skutočností a z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania
žalovaný zistil, že správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne vyvrátil preukázanie
splnenia zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť
s ohľadom na zistenia týkajúce sa predložených dôkazov, nebola daňovým subjektom preukázaná.
P. dane obchodné vzťahy medzi jednotlivými spoločnosťami vyhodnotil tak, že nebolo preukázané
fyzické dodanie fakturovaného tovaru a služieb medzi uvedenými spoločnosťami, t.j. zdaniteľné obchody
deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla daňová povinnosť a
nevzniklo právo na uplatnenie odpočítanie dane tak, ako to predpokladá zákon č. XXX/XXXX Z.z. v
znení neskorších predpisov.

U. žalovaného či správcu dane nebolo vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol
uplatniť pri nárokovaní nadmerného odpočtu, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať
a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. R. subjekt však nepredložil také
dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľného obchodu potvrdzovali. Preto vyvodil záver, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane zo spornej faktúry. A. logicky
vyplýva z vykonaného dokazovania a je vecné správny.

Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd konanie o predmetnej žalobe zastavil
z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcu. U. súd bude v predmetnej veci
konať, žalovaný trval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým potvrdil rozhodnutie R. úradu Q. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Nád zo
dňa XX.XX.XXXX a potom navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalobcu
zaviazal znášaním trov konania.

B. súd v Q., ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v
rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žalobným námietkam
je treba čiastočne priznať úspech, a to, že rozhodnutie je treba považovať za predčasne vydané po
nedostatočne a nie spoľahlivo zistenom skutkovom stave veci a že odôvodnenie rozhodnutia nie je
súladné s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. U. preskúmavaní zákonnosti
súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s
hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods.



X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť
správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú
zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať
úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

H. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. S.
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X
O.s.p.).

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX podal u správcu dane
daňové priznanie z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január XXXX a dňa XX.XX.XXXX podal
dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,- eur vo vzťahu
k úhrade zálohovej faktúry č. XXXXXXXXX (XXXXXXX) vzťahujúcej sa k zálohovej platbe titulom S. o
budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi spoločnosťou žalobcu ako budúcim kupujúcim a spoločnosťou P.
s.r.o. ako budúcim predávajúcim. J. bolo preukázané, úhrada sa realizovala prostredníctvom bankového
účtu spoločnosti J. L., a.s. s inštrukciou spoločnosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. T. sa o úhradu faktúry
vystavenej dňa XX.XX.XXXX znejúcej na sumu XXX.XXX,- eur s dátumom prijatia platby XX.XX.XXXX,
z toho R. XXX.XXX,- eur, úhrada ktorej zálohovej faktúry medzi účastníkmi konania nie je sporná.
V súvislosti s týmto dodatočným daňovým priznaním správca dane začal výkon daňovej kontroly na
základe podaného dodatočného priznania, účelom ktorej kontroly bolo preverenie všetkých skutočností
uvedených v dodatočnom daňovom priznaní a po ukončení daňovej kontroly správca dane R. úrad
Q. dňa XX.XX.XXXX vydal dodatočný platobný výmer, ktorý bol žalobcom napadnutým odvolaním. Na
základe včas podaného odvolania N. riaditeľstvo SR ako odvolací orgán v pôvodnom konaní svojim
rozhodnutím zrušilo tento dodatočný platobný výmer a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie R.
úradu Q. s tým, že uložilo doplniť vo veci dokazovanie. M. podal v predmetnej veci žalobca návrh na
dokazovanie, v ktorom sa žalobca ako odvolávajúci domáhal, aby správca dane dokazovanie doplnil v
smere, aby predvolal vo veci konateľa spoločnosti P. s.r.o. k skutočnostiam týkajúcim sa zálohovej faktúry
a realizácie predmetnej zmluvy, ďalej k úmyslu žalobcu skutočne uzatvoriť riadnu zmluvu a nadobudnúť
predmet zmluvy do svojho vlastníctva, čo mali podporiť pripojené urgencie na uzatvorenie zmluvy. A.
predložil stanovisko L. financií SR zo dňa XX.XX.XXXX č. MF/XXXXXX/XXXX a jeho doplnenie zo
dňa XX.XX.XXXX č. MF/XXXXXX/XXXX. Napriek uvedenému návrhu R. úrad Q. vydal rozhodnutie č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Nád zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým v zmysle § X8 ods. 6 v nadväznosti na §
X65b ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január XXXX daňovému subjektu spoločnosti i.m.l. - A., s.r.o., C. XX, Q., I.: XXXXXXXX, t.j. žalobcovi
za zdaňovacie obdobie január XXXX v sume XXX.XXX,- eur a nepriznal mu nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie január XXXX v sume XXX.XXX,- eur titulom úhrady predmetnej zálohovej faktúry.
Na odvolanie žalobcu v pokračujúcom administratívnom konaní žalovaný ako odvolací orgán svojim
rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX (napadnuté rozhodnutie) toto prvostupňové rozhodnutie ako vecne
správne a zákonné, stotožňujúc sa aj s argumentáciou a dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, potvrdil.

Podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa
a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná,
na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie
platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri ktorom bola
daň odpočítaná podľa § 49 ods. X <http://www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> alebo § 49a <http://
www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná
úprava odpočítanej dane podľa § 5Xa <http://www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX>.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby,
vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.



Podľa § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
X a 7. U. môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 6X ods. X až X <http://
www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX>, <http://www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> a 9 až XX <http://
www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX>,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 <http://
www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> a § 11a <http://www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX>,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 71 ods. X zákona o R. v znení platnom do XX.XX.XXXX (zákon č. XXX/XXXX Z.z.), za faktúru
sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne
sa na ňu vzťahuje.

Podľa § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. X,X, zákona č. XXX/XXXX Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. J. dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. I. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. X písm. d/, e/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis <http://
www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

Podľa § X50j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

J. bolo už vyššie uvedené, žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne
a nezákonné, pretože skutkový stav vo veci nebol riadne a spoľahlivo zistený, nebolo vykonané ním
navrhnuté doplnenie dokazovania, čo v pôvodnom konaní bolo skoršie prvostupňové rozhodnutie vo
veci pre tento dôvod žalovaným zrušené a z takto nedostatočne zisteného skutkového stavu veci
bol vyvodený vecne nesprávny právny záver. D. je tiež nepreskúmateľné jednak pre pochybenie v
záhlaví a vo výrokovej časti rozsudku, kde absentuje, že sa jedná o dodatočné daňové priznanie a tiež
nezákonnosť spočíva v nedodržaní zákonnej lehoty XX dní na rozhodnutie o odvolaní. P. stanovisko



žalobca opiera o nesprávnu aplikáciu rozsudku V. C-XXX/XX a rozsudku NS SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX.
S. oproti tomu žiadnu námietku nepovažuje za dôvodnú a tvrdí, že na daný prípad nie je možné aplikovať
spomínané rozhodnutie, pretože k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a budúcim predávajúcim
spoločnosti P. s.r.o. v zmysle S. o budúcej kúpnej zmluve a zriadení záložného práva podpísanej dňa
XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov č. 1, X a X nedošlo. V rozhodnutí argumentuje prečo nemožno
aplikovať výnimku vo vzťahu k zálohovej faktúre č. XXXXXXXXX (XXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX a
na jej podklade priznať žalobcovi nadmerný odpočet R. za zdaňovacie obdobie január XXXX, keď
prijatie úhrady faktúry žalovaný ani správca dane nespochybňuje. I. skutkový stav považuje žalovaný za
dostatočne a spoľahlivo zistený a pokiaľ nevykonal navrhnuté dôkazy, tvrdí, že toto patrí k právomoci
správneho orgánu, ktorý rozhoduje či a aké dôkazy budú vo veci vykonané. S. úvahy žalovaného bolo,
že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle S. o budúcej kúpnej zmluve.

J. vyplynulo zo zistení súdu, preskúmaním a oboznámením napadnutého rozhodnutia a oboznámení
sa s obsahom administratívneho spisu je treba považovať za opodstatnenú námietku nedostatočne
zisteného skutkového stavu, keď správca dane a potom ani žalovaný nevykonal vo veci žalobcom
navrhované dôkazy tak ako mu to napokon uložilo N. riaditeľstvo SR v rozhodnutí, ktorým pôvodné
prvostupňové rozhodnutie R. úradu Q. zo dňa XX.XX.XXXX (dodatočný platobný výmer) zrušilo a vec
vrátilo na ďalšie konanie. M. zistenie skutkového stavu čo do plnosti a presnosti zistení potom ani
nemôže osvedčiť, či bol právny záver správcu dane a žalovaného vecne správny. V danom prípade
sa súdu javí potrebné doplnenie dokazovania o výsluch konateľa spoločnosti budúceho predávajúceho
spoločnosti P. s.r.o., ako navrhoval žalobca, keď nepovažuje súd za postačujúce skonštatovanie, že
tento subjekt je nekontaktný a to aj s poukazom na skutočnosť, že správcom dane bolo potvrdené a
tento nesporuje prijatie úhrady faktúry znejúcej na sumu zálohovej platby kúpnej ceny XXX.XXX,- eur,
z toho R. XXX.XXX,- eur. L. správca dane a ani žalovaný sa nevysporiadal s návrhmi žalobcu ohľadne
opakovaných urgencií ako kupujúceho u predávajúceho, ktorými sa domáhal uzavretia riadnej zmluvy
s odkazom na existujúcu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, a to v kontexte dôvodov prečo k naplneniu
zmluvy nedošlo.

Za opodstatnenú v danom prípade súd považuje i námietku žalobcu pokiaľ tento tvrdil, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné čo do nedostatku dôvodov (vada v označení „dodatočného“ daňového
priznania odstránená bola). M. sa stotožniť so záverom žalovaného, pokiaľ tento len skonštatoval, že
nedošlo k realizácii zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a potom nemožno hovoriť o reálnej praktickej
platbe službe alebo tovare, pretože predmetné nehnuteľnosti napokon kupujúci nepredal žalobcovi v
zmysle dojednaní S. o budúcej kúpnej zmluve, ale tieto boli prevedené na inú spoločnosť. P. dane
len toto skonštatoval, pričom vôbec sa ani nevysporiadal so stanoviskami L. financií SR, ktoré boli
žalovanému predložené ešte pred vydaním jeho rozhodnutia, ktoré poukazujú na celkom opačný
právny názor ako vo veci vyvodil žalovaný. Teda pokiaľ žalovaný len skonštatoval v odôvodnení, že
žalobcom navrhované dôkazy sa nejavili vo vzťahu k nezrealizovaniu obchodu za opodstatnené, takéto
odôvodnenie rozhodnutia je treba považovať za arbitrárne.
U. žalobca namietal vady žalovaného v konaní, obsah administratívneho spisu tieto neosvedčuje, a to
ani pokiaľ sa jedná o nezachovanie lehoty na rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. inak
žaloba bola podala včas, pretože pôvodne dňa XX.XX.XXXX táto bola doručená súdu v elektronickej
podobe a písomne potvrdená v lehote troch dní, t.j. XX.XX.XXXX. Preto pokiaľ ide o návrh žalovaného
na zastavenie konania pre zmeškanie lehoty na podanie žaloby tento návrh žalovaného súd nemohol
akceptovať a potom bolo povinnosťou súdu, aby vec meritórne prejednal.
Q. povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je správny
orgán podľa § 250j ods. X O.s.p. viazaný, doplniť dokazovanie v smere vyššie naznačenom a vo veci
opätovne rozhodnúť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a žalobcovi v konaní úspešnému priznal
proti žalovanému náhradu trov konania vo výške XX,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy
právneho zastúpenia celkom vo výške XXX,XX eur, podľa nasledovnej špecifikácie doručenej právnym
zástupcom žalobcu, a to:
1/ odmena za úkony právnej služby
· prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom X/X
(XX.XX.XXXX) ....................................................................................................,,,,......XXX,XX eur



· žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia FR SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/XXXX (X/X) ..........................................................XXX,XX eur
· osobná účasť právneho zástupcu žalobcu na súdnom pojednávaní pred KS v Q. konanom dňa
XX.XX.XXXX (X/X/) ............................................................... XXX,XX eur
X/ režijný paušál 2 x X,XX (r. XXXX) + X x X,XX (r. XXXX) = ...................................... XX,XX eur
3/ R. ................................................................................................................ XX,XX eur
Trovy právneho zastúpenia celkom .......................................................... XXX,XX eur

K zaplateniu trov právneho zastúpenia súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi uplatnenú odmenu za ďalšie tri úkony právnej služby (vypracovanie
právneho rozboru veci XX.XX.XXXX a ďalšia porada s klientom XX.XX.XXXX a k týmto X krát režijný
paušál), ktoré súdu ani neboli osvedčené a v prípade odpovede na výzvu k F. sa jednalo o nemeritórny
úkon.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1013201581

  1. 6. 7. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/209/2013 z 6. 7. 2015 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 15. 8. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/12/2016 z 15. 8. 2017