Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/211/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201594 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201594.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: B.. C. I., bytom H. XXXX/ XX, D., zastúpený: JUDr. Ladislav Szabo, advokát, Jókaiho 21, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13793/2013/53 /RK zo dňa 16.07.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 13793/2013/53/RK zo dňa 16.07.2013 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 424,16 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2013 domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 13793/2013/53/RK zo dňa 17.06.2013 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013, ktorým žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov ku dňu 31.07.2013. Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané s právnymi vadami, pretože žalovaný nebol vecne príslušný na prejednanie sťažnosti sťažovateľov a na vydanie napadnutého rozhodnutia a pri svojom rozhodovaní nebol nestranný. Obe sťažnosti posudzované správnymi orgánmi boli odborné posúdenia vypracované podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľova o zmene zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 250/2007 Z.z.) a preto na prejednanie veci bol vecne príslušným orgánom Ministerstvo hospodárstva SR. Žalovaný tým, že vydal napadnuté rozhodnutie porušil základné ustanovenia Ústavy SR. Žalobca poukazuje na znenie § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z., odborným posúdením sa rozumie vyjadrenie znalca alebo stanoviska vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonanie záručných opráv (ďalej len určená osoba). Žalobca uvádza, že žalovaným posudzované vyjadrenia boli odbornými posúdeniami podľa zák. č. 250/2007 Z.z., a preto sa nevzťahujú na ne ustanovenia zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zák. č. 382/2004 Z.z.). Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že zákonodarca použil v zák. č. 250/2007 Z.z. pojem odborné posúdenie a nie odborné stanovisko ako to uvádza v § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. Žalovaným posudzované odborné posúdenia č. 237/2012 a č. 284/2012 sú podkladom pre posúdenie reklamácie, ako to vyžaduje zák. č. 250/2007 Z.z. a pre tento účel sú plne vyhovujúce. Dôkazom toho je, že ich slovenská obchodná inšpekcia plne akceptuje. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na porušenie jeho práv ustanovených v čl. 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy SR, preto sa domáha svojho práva na súde, lebo žalovaný nepostupoval v jeho veci nezávisle a nerozhodol kompetentne a nestranne. Okrem iného vec neprejednal v jeho prítomnosti hoci o to žiadal. Tvrdenie žalovaného, že žalobcove odborné posúdenia sú v zmysle zák. č. 382/2004 Z.z. nepreskúmateľne tiež neobstojí, lebo odborné posúdenia neboli vypracované podľa zák. č. 382/2004 Z.z. ale podľa zák. č. 250/2007 Z.z. ,teda nemusia spĺňať požiadavky na znalecký posudok podľa príslušných ustanovení zák. č. 382/2004 Z.z. Žalovaný tiež tvrdí, že žalobca pochybil, keď nepredložil fotografie a tým porušil ust. § 17 ods. 3 pís. e/ ale tento paragraf vôbec neukladá povinnosť prikladať fotografie k znaleckým posudkom. Podľa § 18 zák. č. 382/2004 Z.z. pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. Žalovaný tvrdí, že odborné posúdenia musia spĺňať všetky ustanovenia o znaleckom posudku, o primeranosti ani len neuvažuje. Žalobca tvrdí, že z jeho odborného posúdenia vypracoval presne v súlade s § 16 ods. 2 písm. e/ zák. č. 382/2004 Z.z. teda účelne, čo znamená vyhovujúce požiadavke § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z. a požiadavkám zadávateľov - a slovenská obchodná inšpekcia ich akceptovala; hospodárne pokiaľ by odborné posúdenia mali spĺňať všetky obsahové náležitosti znaleckého posudku, bolo by to podstatne drahšie a teda v rozpore s ust. § 16 ods. 2 písm. c/ zák. č. 382/2004 Z.z. o hospodárnosti. Na záver žalobca uvádza, že jeho odborné posúdenia majú byť posudzované podľa zák. č. 250/2007 Z.z., nie podľa zák. č. 382/2004 Z.z., teda Ministerstvom hospodárstva resp. slovenskou obchodnou inšpekciou a nie žalovaným. Žalovaný nebol vecne príslušný rozhodnúť o preskúmateľnosti jeho odborných posúdení. Slovenská obchodná inšpekcia nemá žiadne námietky proti jeho odborným posúdeniam, teda sú v súlade s § 2 písm. n / zák. č. 250/2007 Z.z.. Rozhodnutie žalovaného nie sú kompetentné, nie sú objektívne, naopak boli vydané zaujate a preto nemali byť vôbec vydané, sú diskriminačné lebo znevýhodňuje znalcov oproti ostatným oprávneným vydávať odborné posúdenia podľa § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z. a tým porušujú žalobcove ústavné práva. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13793/2013/53-RK zo dňa 16.07.2013, ktorý bol v zmysle § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku a § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013 o spáchaní pokračujúceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. a o vyčiarknutí znalca zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z. Správne konanie sa začalo na podklade dvoch nezávislých sťažností na odborné vyjadrenie žalobcu, ktoré boli zároveň podnetmi na preskúmanie dodržiavania povinností znalca pri vykonávaní znaleckej činnosti. Žalobca bol vyzvaný na predloženie znaleckých posudkov a vyjadrenie sa k podnetom listami zo dňa 09.08. a 15.09.2012. Na uvedené výzvy žalobca reagoval vyjadreniami zo dňa 20.08.2012 a 09.10.2012, kde uviedol, že vylučuje neobjektivitu a neodbornosť svojich výstupov. Po preskúmaní úkonov znalca prišiel správny orgán k záveru, že tieto majú viaceré nedostatky a preto bol žalobca upovedomený o začatí správnych konaní dňa 18.03.2013. Na uvedené začatie správneho konania žalobca reagoval dňa 31.03.2013. Dňa 22.04.2013 rozhodol žalovaný o tom, že žalobca je povinný zo spáchanie pokračujúceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. a uložil mu sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov. Žalobca namieta, že žalovaný nebol vecne príslušný na prejednanie sťažností sťažovateľov a na vydanie napadnutého rozhodnutia. Za vecne príslušný orgán označil Ministerstvo hospodárstva SR. Žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia porušil základné ustanovenia ústavy a pri svojom rozhodnutí nebol nestranný. Žalobca ďalej tvrdil, že vypracované pracovné postupy, ktoré boli predmetom sťažnosti, sú odborné posúdenia vypracované v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. a tieto vypracoval v zmysle predmetného zákona. Z toho dôvodu sa na ne nemajú vzťahovať ustanovenia zák. č. 382/2004 Z.z. a žalovaný nebol príslušný posudzovať preskúmateľnosť odborných posúdení. Napokon orgán, ktorý bol oprávnený vyjadrovať sa ku kvalite odborných posúdení je slovenská obchodná inšpekcia, resp. Ministerstvo hospodárstva SR. Žalobca sa zamýšľa nad kritériami a nárokmi na všetkých oprávnených na vydanie odborných posúdení a to vo vzťahu ku kvalite stanovísk vydaných autorizovanými a akreditovanými osobami v porovnaní s úkonmi znalca. Znalci podľa názoru žalobcu majú len primerané použiť ustanovenia o znaleckom posudku, čo žalovaný nezval do úvahy. Navyše vôbec nevzal do úvahy hospodárnosť vykonávanie jednotlivých úkonov znalca najmä vo vzťahu k hodnote predmetu, ktorý je skúmaný. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z. a na poznámku č. 6 k otázke odborného posúdenia znalca odkazuje na zák. č. 382/2004 Z.z. Žalovaný považuje za podstatné vysporiadať sa s námietkou príslušnosti žalovaného na rozhodovanie v správnom konaní a jeho oprávnenie posudzovať vykonané znalecké úkony. Žalobca v priebehu správneho konania žiadnym spôsobom nenamietal oprávnenie žalovaného preskúmavať jeho znalecké výstupy a preto sa javí v prvom rade táto námietka ako účelová. Žalovaný uvádza, že zákonodarca nepovažoval za potrebné vymedziť náležitosti odborného posúdenia, lebo priamo odkazuje na zákon č. 382/2004 Z.z. cez poznámku č. 6 ako smerodajný zákon, ktorý má priblížiť pojem odborné posúdenie. Je zrejmé, že zákonodarca mal záujem použiť čo najvšeobecnejšie vyjadrenie, ktoré by zahŕňalo všetky možné úkony znalca, ktoré vykonáva práve v súlade a v súvislosti so zák. č. 382/2004 Z.z. - čiže najmä znalecký posudok, odborné stanovisko a odborné vyjadrenie. Práve uvedením poznámky č. 6 sa zákonodarca snažil zamedziť špekulatívnej argumentácii, ktorá by mohla vznášať pochybnosti čo do aplikácie zák. č. 382/2004 Z.z. na akúkoľvek činnosť vykonávanú z pozície znalca. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že žalobca si bezpochyby aj vyúčtoval znalečné v súlade so zák. č. 382/2004 Z.z., zapísal znalecké úkony do znaleckého denníka a pri vypracovaní odborných vyjadrení použil svoju znaleckú pečiatku. Žalovaný uvádza, že vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o rozklade zo dňa 16.07.2013 došlo k riadnemu a štruktúrovanému vysporiadaniu sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a jasne a zrozumiteľne sú rozobraté dôvody, prečo žalobca ako znalec porušil viacero povinností ukladaných mu zákonom a prečo zanedbal svoju povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne a poukazuje na ust. § 13, § 16 ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 5, § 18, § 27 ods. 1 písm. b/ a § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z.. Po vykonanom dokazovaní správny orgán odôvodnene nedospel k záveru, že žalobca porušil viacero povinností ukladaných mu zák. č. 382/2004 Z.z. Žalobca priznal pochybenie vo vzťahu k nesprávnemu zneniu znaleckej doložky a ďalším pochybením bolo porušenie žalobcovej povinnosti zachovávať mlčanlivosť a pribratie konzultanta, ktorý nie je v odborných vyjadreniach žalobcu žiadnym spôsobom odôvodnené. Ostatné závažné pochybenia vychádzali najmä zo skutočnosti, že skúmané znalecké úkony neboli vykonávané riadne. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo nariadené ústne pojednávanie vo veci preskúmania správneho deliktu, s touto námietkou sa žalovaný riadne vysporiadal s poukazom na ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že je na posúdení správneho orgánu, kedy je potrebné nariadiť ústne pojednávanie a to iba v prípade, že to povaha veci vyžaduje. K predmetným znaleckým úkonom sa žalovaný vyjadril, mal podklady k dispozícii a dal mu možnosť sa k predmetným znaleckým úkonom vyjadriť, ako aj uviesť zásadné pripomienky ako súčasť svojej obhajoby. Správny orgán v rámci svojej kompetencie vyhodnotil ústne pojednávanie ako nadbytočné a nehospodárne. Žalovaný mal na základe znaleckých úkonov dostatočný podklad a dostatočný počet dôvodov, ktoré dosvedčovali spáchanie správneho deliktu. Rovnako vyčerpávajúco uviedol dôvody, pre ktoré vzhliadol potrebu uložiť sankciu v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a to z dôvodu neexistentnej nápravy žalobcu, ktorý už v minulosti bol právoplatne postihnutý za obdobné pochybenie (rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.07.2011 č. 13927/2011/52/RK). Na základe uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca porušil viaceré povinnosti ustanovené zák. č. 382/2004 Z.z. a vo svetle už raz uloženej sankcie za obdobný iný správny delikt, správny orgán konal v medziach zákona, keď žalobcovi uložil sankciu vyčiarknutia zo zoznamu, ktoré boli rozhodnutím ministra spravodlivosti SR potvrdené. Žalovaný žiada, aby žalobu súd v zmysle ust. § 250j ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 2 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 13793/2013/53/RK zo dňa 16.07.2013, ktorým bol rozklad žalobcu podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietnutý a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinný, že I. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu zo dňa 16.05.2012 č. 284/2012 (ďalej aj „preskúmavaný, príp. posudzovaný úkon č. 1“) a/ náležite neodôvodnil výrok ohľadom vzniku poškodenia posudzovanej bundy, b/ náležite neodôvodnil výrok ohľadom toho, že posudzovaná bunda bola používaná aj po vzniku poškodenia, c/ nepredložil fotografie posudzovanej bundy, ktoré by umožnili overiť jeho tvrdenie ohľadom vzniku jej poškodenia, d/ neodôvodnil opodstatnenosť pribratia konzultanta, e/ uviedol nesprávne znenie znaleckej doložky, II. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu zo dňa 12.04.2012 č. 237/2012 (ďalej „preskúmavaný, príp. posudzovaný úkon č. 2) a/ náležite neodôvodnil výrok ohľadom vzniku poškodenia posudzovanej bundy, b/ nepriložil fotografie posudzovanej bundy, ktoré by umožnili overiť tvrdenie ohľadom vzniku jej poškodenia, c/ uviedol nesprávne znenie znaleckej doložky teda porušil povinnosť riadneho vykonávania činnosti tak, aby celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov podľa § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 16 ods. 4 ZZTP, § 17 ods. 6 ZZTP a § 17 ods. 3 písm. e/ ZZTP; porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 ZZTP; porušil povinnosť pri vykonávaní znaleckého posudku podľa všeobecne záväzných predpisov a interných inštrukcií ministerstva podľa prílohy č. 4 k vyhláške MS SR č. 490/2004 Z.z., čím spáchal pokračujúci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZZTP. Podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZZTP sa mu ukladá vyčiarknutie zo zoznamu. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 13.07.2012 obdržal žalovaný sťažnosť A.. G. D. vo veci postupu v odbornom konaní - nesúlad v konštatovaní odborného vyjadrenia č. 237/2012. Z obsahu jej podania vyplynulo najmä podozrenie o neprofesionálnosti vypracovaného odborného vyjadrenia č. 237/2012 zo dňa 05.04.2012. Sťažovateľka uviedla, že žalobca pri stanovovaní posudzovania ňou zakúpenej bundy sivej farby uviedol, že bola použitá na dané účely od doby zakúpenia 08.11.2011 po reklamáciu dňa 29.03.2012 a vykazuje známky používania. Predložená bunda vykazuje známky používania; vizuálnym posúdením žalobca zistil vady a to mechanické poškodenie vrchného materiálu v exponovaných miestach pod rukávmi a na pravom pleci (lyže). Bunda používaná na iný účel. Vady vznikli používaním neprimeraným zásahom. Bol vyhotovený foto záznam pre účely archívu znalca; vady vznikli neprimeraným zásahom. Vizuálnym posúdením znalca bolo mechanické poškodzovanie vrchného materiálu a v exponovaných miestach pod rukávmi a na pravom pleci spôsobené nosením lyží so záverom, že vady vznikli neprimeraným zásahom. Pre vysvetlenie uvádzala sťažovateľka, že nie je lyžiar a mechanické poškodzovanie vrchného materiálu vzniklo nosením dámskej kabelky, resp. sporadickým nosením ruksaku. Časový interval nosenia predmetnej dámskej bundy - 143 dní, je podľa jej názoru, krátky na také mechanické poškodenie a cena 59,93 eur by mala zahŕňať vyššiu kvalitu tovaru. Tvrdenie znalca v jeho odbornom vyjadrení č. 237/2013 a následne negovanie konkrétneho tvrdenia v druhej časti vyjadrenia považuje za maximálne neprofesionálne a žiada o zaujatie stanoviska v hore uvedenej veci. V prílohe sťažnosti predložila odborné vyjadrenie zo dňa 12.04.2012 č. 237/2012. Žalovaný dňa 01.10.2012 vyzval žalobcu na predloženie znaleckého posudku a vyjadrenie k podnetu A.. G. D., aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy predložil žalobca originál preskúmavaného úkonu a vyjadrenie k podnetu. Žalobca sa podaním doručeným žalovanému dňa 11.10.2012 vyjadril k uvedenému podnetu, v ktorom okrem iného uviedol: „sťažnosť adresovala i na predajcu a ŠOI, bez kladného záveru v jej prospech:“ Žalobca trvá na závere vzniku vady neprimeraným zásahom používateľom a používaním bundy na iný účel. V prílohe žalobca zaslal fotodokumentáciu k odbornému vyjadreniu. JUDr. G. E. požiadal dňa 20.04.2012 žalobcu o odborné posúdenie výrobku, ktorý zakúpil u obchodnej spoločnosti EXIsport Košice v jej prevádzkarni MOP-09 Košice u ktorej si uplatnil svoje právo vyplývajúce zo zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru - pánskej vetrovky čiernej farby, nakoľko počas záručnej doby vyšlo najavo, že tento výrobok nie je bez vád a pri bežnom používaní výrobku, za dodržiavania všetkých zásad riadnej starostlivosti došlo k vyblednutiu farby vetrovky. Predávajúci reklamáciu zamietol (reklamačný list ). Žalobca vyhotovil dňa 16.05.2012 odborné vyjadrenie č. 264/2012 v ktorom sa nestotožnil s reklamáciou sťažovateľa a prijal záver, že vada vznikla mechanickým používaním a ošetrovaním; bunda používaná po vzniku vady; nejedná sa o vadu výrobku a skrytú vadu; vada neopraviteľná. Záver stanoviska bol konzultovaný s kolegom B.. C. L. - znalcom z odvetvia výrobky z textilu. Sťažovateľ podal dňa 29.06.2012, doplnený dňa 29.06.2012 sťažnosť na žalobcove vypracované odborné posúdenie. Žalobcovi bola dňa 19.08.2012 doručená výzva žalovaného na predloženie znaleckého posudku a vyjadrenie k podnetu sťažovateľa , aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy predložil originál preskúmavaného úkonu a vyjadrenie k podnetu. Žalobca sa vyjadril písomne k podnetu, ktoré podanie bolo žalovanému doručené dňa 23.082012, v ktorom okrem iného uviedol, že vylučuje neobjektivitu podania znaleckého úkonu, odborné závery boli konzultované s kolegom z odboru textílie a na odborných záveroch zotrvával. Pripojil k vyjadreniu fotodokumentáciu, odborné vyjadrenie 284/2012, žiadosť o odborné posúdenie výrobku zo dňa 20.04.2012. Upovedomením zo dňa 18.03.2013 prvostupňový správny orgán začal správne konanie z ktorého vyplýva, že sa žalobca mal dopustiť správneho deliktu tým, že v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu zo dňa 20.04.2012 č. 284/2012 náležite neodôvodnil výrok ohľadom vzniku poškodenia posudzovanej bundy, náležite neodôvodnil výrok ohľadom toho, že posudzovaná bunda bola používaná aj po vzniku poškodenia, nepriložil fotografie posudzovanej bundy, ktoré by umožnili overiť jeho tvrdenie ohľadom vzniku jej poškodenia, neodôvodnil opodstatnenosť pribratia konzultanta, uviedol nesprávne znenie znaleckej doložky. V písomnom vyhotovení znaleckého úkonu zo dňa 12.04.2012 č. 237/2012 žalobca náležite neodôvodnil výrok ohľadom vzniku poškodenia posudzovanej bundy, nepredložil fotografie posudzovanej bundy, ktoré by umožnili overiť jeho tvrdenie ohľadom vzniku jej poškodenia, uviedol nesprávne znenie znaleckej doložky, čím mohol porušiť povinnosť riadneho vykonania činnosti tak, aby celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov podľa § 16 ods. 2 písm. b/ ZZTP v spojení s § 16 ods. 4, § 17 ods. 6 a § 17 ods. 3 písm. e/ ZZTP, povinnosť pri vykonávaní znaleckého posudku postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov a interných inštrukcií ministerstva podľa prílohy č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z.z. a teda dopustiť sa pokračovacieho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZZTP, začo mu správny orgán môže v tomto konaní uložiť - písomné napomenutie, peňažnú pokutu do 1650 eur, zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie najviac jedného roka, vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Správnemu orgánu bolo doručené dňa 29.06.2012 podnet, z ktorého obsahu vyplynulo podozrenie o riadnosti preskúmavaného úkonu č. 1 a dňa 24.09.2012 podnet, z ktorého obsahu vyplynulo podozrenie z riadnosti preskúmavaného úkonu č. 2. Správny orgán vyzval žalobcu, aby najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy opísal všetky rozhodujúce skutkové okolnosti na základe ktorých stavia svoju bránu, v tej istej lehote zároveň označil do spisu všetky úkony, ktorými preukazuje svoje tvrdenie, najmä predložil do spisu listiny a zároveň poučil žalobcu, že toto upovedomenie je prvým úkonom správneho orgánu voči znalcovi a ním je začaté správne konanie vo veci iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. d/, účelom správneho konania je zistiť presne a úplne skutočný stav veci, ústne konanie tejto veci bude nariadené len v prípade ak správny orgán bude mať zato, že sa tým prispeje k objasneniu veci. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním, ktoré obdržal žalovaný dňa 04.04.2013, v ktorom zaujal stanovisko k jednotlivým sťažnostiam a ďalej uviedol, že žiada začaté správne konanie voči nemu ako znalcovi zastaviť a zároveň využíva právo na osobný kontakt s cieľom vykonzultovania možnosti a stanovenia podmienok preskúmateľnosti znaleckých úkonov pre reklamačné konanie a tak isto zameranie štátneho dohľadu viac i na preventívny ako len a len represívny výkon. Prvostupňový správny orgán obom sťažovateľom oznámil výsledok prešetrenia podnetu v ktorých uviedol, že správny orgán na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že niet v podstate sporu o tom, že znalec porušil pri vykonávaní označených znaleckých úkonov povinnosť riadneho vykonávania činnosti tak, aby celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov podľa § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 16 ods. 4, § 17 ods. 6 a § 17 ods. 3 písm. e/ zák. č. 382/2004 Z.z., porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 zákona, porušil povinnosť pri vykonávaní znaleckého posudku postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov a interných inštrukcií ministerstva podľa prílohy č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z.z. a teda sa dopustil pokračovacieho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona začo mu správny orgán uložil podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona sankciu vyčiarknutia zo zoznamu. Rozhodnutie z dôvodu plynutia lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku však ešte nenadobudlo právoplatnosť. Dňa 16.07.2013 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.04.2013 potvrdil. Podľa § 1 zák. č. 382/2004 Z.z., tento zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti. Podľa § 13 zák. č. 382/2004 Z.z., znalec, tlmočník, prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak, táto povinnosť nie je vyčiarknutím zo zoznamu alebo pozastavením výkonu činnosti dotknutá. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., znalecká činnosť je špecializovaná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Podľa § 16 ods. 2 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z., znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. Podľa § 17 ods. 3 písm. e/ zák. č. 382/2004 Z.z., písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Podľa § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“ , poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliada, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsahu a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckých posudkov nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znaleckého posudku iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah častí „posudok“. Podľa § 18 zák. č. 382/2004 Z.z., pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti, znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., priestupku sa dopustí ten, kto a/ sa neoprávnene vydáva za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, b/ poruší povinnosť podľa § 8 ods. 3 tohto zákona alebo c/ poruší povinnosť podľa § 13 tohto zákona. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 382/2004 Z.z., priestupky podľa tohto zákona prejednáva a sankcie za ne ukladá ministerstvo. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z., znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. Podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z., za správny delikt podľa ods. 1 možno uložiť tieto sankcie: vyčiarknutie zo zoznamu znalcov. Podľa § 27 ods. 8 zák. č. 382/2004 Z.z., pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky, a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., ministerstvo vybavuje sťažnosti na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti okrem sťažností na ich postup v konaní. Podľa § 32 zák. č. 382/2004 Z.z.,ak nie je ustanovené v tomto zákone inak vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako nedeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť v čl. 1ústavy, sa osobitný dôraz kladie na obranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia týmito subjektmi, ktorými boli priznané.“ (I. ÚS 17/1999, Nález z 22.09.1999; I ÚS 44/1999, Nález z 13.10.1999). V judikatúre Ústavného súdu SR sa požiadavka materiálneho právneho štátu akceptovala aj v ďalšom právnom názore, podľa ktorého: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (I ÚS 10/98).“ Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátneho orgánu, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ustanovením čl. 1 ods. 2 ústavy sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecne záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V intenciách čl. 154c Ústavy SR Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv základných slobôd je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov Dohovoru (pozri rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Súd dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno- právnymi princípmi. Keďže čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa názoru súdu nevyhnutné poskytovať záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veci správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. V predmetnej veci, keďže ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením sankcie - vyčiarknutia znalca zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z., treba podľa názoru súdu aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru. Súd konštatuje, že konanie o spáchaní pokračujúceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. je svojou povahou sankčným konaním a postih za správny delikt s uložením sankcie - vyčiarknutie znalca zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z. je v materiálnom zmysle administratívnym trestom. Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať stanovisko žalovaného, že postupoval v súlade s § 21 ods. 1 Správneho poriadku a nebolo potrebné vypočuť žalobcu. Súd uvádza, že takýmto konaním správnych orgánov bola žalobcovi odňatá možnosť obrany a možnosť navrhnúť dôkazné prostriedky. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť ich návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenie, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v uvedenej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutím dopustil takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe. Povinnosťou súdu v preskúmavanej veci je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj následné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca má byť informovaná o povahe dôkazu proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvod na ktorých sa zakladá. Povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi správneho konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pre vydaním rozhodnutia. Správny orgán tak nepostupoval a pokiaľ vydal rozhodnutie vo veci bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nakoľko ide o administratívne trestanie je potrebné konanie žalovaného posudzovať aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj zásady v nej uvedené, ktoré vo vzťahu k Správnemu poriadku sú prísnejšie pokiaľ ide o postup trestajúceho správneho orgánu a obvinenému účastníkovi správneho konania zaručujú práva na obranu vo väčšom rozsahu. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalovaný síce žalobcovi oznámil začatie správneho konania a správne ho vyzval na vyjadrenie sa k veci a predloženie dôkazov bez poučenia o jeho procesných právach, neumožnil mu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k podkladom, ako aj spôsobu ich zistenia. Súd vzhľadom na preukázané procesné pochybenia správneho orgánu, ako uviedol vyššie, dospel k záveru že žalovaný správny orgán postupoval v správnom konaní v rozpore s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a zrušil obe rozhodnutia správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie v ktorom bude správny orgán postupovať súdom naznačeným spôsobom. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vypracoval odborné posúdenia podľa § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z. a z toho dôvodu sa nemajú na ne vzťahovať ustanovenia zák. č. 382/2004 Z.z. Podľa § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie odborným posúdením vyjadrenie znalca 6/ alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, 7/ alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv 7a/ (ďalej len „určená osoba). Poznámka č. 6/ k otázke odborného posúdenia znalca odkazuje na zák. č. 382/2004 Z.z., preto správne orgány postupovali zákonne, keď odborné vyjadrenia žalobcu posudzovali posudzovali v súlade so zák. č. 382/2004 Z.z. Súd dáva do pozornosti žalobcovi, že v oboch odborných vyjadreniach uviedol, že znalecký úkon podal ako znalec zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony v roku 2013 á 130,16 eur a 2x paušál á 7,81 eur za 1 úkon v roku 2015 á 139,83 eur a 1 x paušál á 8,39 , ktoré vyúčtoval právny zástupca žalobcu v súlade s § 11, ods. 2, 3 a 4, 12 ods. 3 písm. c/, 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. čo spolu predstavuje čiastku 424,16 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.