Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/210/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201603 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201603.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: H. R., R. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava (právny nástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prejednávanej priestupkovej veci), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/TMG zo dňa 12.3.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou zo dňa 25.3.2013, pôvodne podanou na Okresný súd v Trnave, postúpenou Krajskému súdu v Trnave, následne v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu č. 5Nds/5/2013-25 postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.9.2013 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/TMG zo dňa 12.3.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT- OVVS3-2012/10975 zo dňa 14.11.2012. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 9.4.2012 v čase približne medzi 18.00 hod. a 20.00 hod. v obci R. poškodil vstupnú bránu novostavby rodinného domu O. F. bez popisného čísla, ktorá sa nachádza vedľa domu s popisným číslom XXX tým, že po nej skákal, čím došlo k poškodeniu konštrukcie bránky a uzamykacieho mechanizmu tejto brány, čím úmyselne spôsobil škodu O. F. v celkovej výške 48,50,- € poškodením. Za predmetný skutok mu správny orgán prvého stupňa uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 30,- € a zároveň mu uložil povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,- €. Predmetným rozhodnutím mu bola tiež v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená povinnosť nahradiť poškodenému O. F. spôsobenú škodu vo výške 48,50,- € Žalobca v žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu označil za neodôvodnene tendenčné v prospech oznamovateľa, pričom tendenčnosť videl v tom, že správny orgán rozhodol na základe stotožnenia sa so svedectvom nadrogovanej skupín osôb, ktorých svedectvá sú odlišné, pričom neskúmal pravdivosť týchto tvrdení. Odmietol vypočuť žalobcom navrhovaných nestranných svedkov A. a H., čím mu odobral zákonné právo preukázať svoju nevinu. Oznamovateľ síce uviedol, že páni P. a H. sa na mieste incidentu nenachádzali, avšak jeho kamarát a svedok E. C. uviedol, že ich na danom mieste videl. Správny orgán podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil dokazovanie o prítomnosti troch „šibačov“ nachádzajúcich sa pred domom oznamovateľa priestupku v inkriminovanom čase a odmietol tvrdenia žalobcu, že svedkovia svedčiaci v prospech oznamovateľa neznámych šibačov nemohli vidieť, nakoľko sa nachádzali v dome oznamovateľa bez okien na tú stranu, kde sa títo mali nachádzať. Výpoveď žalobcovej matky I. R. bola podľa žalobcu spísaná zmätočne, nakoľko táto uviedla, že spomenutých šibačov, ktorí mali konflikt s oznamovateľom, videla pred domom žalobcu, pričom správny orgán uviedol, že ich videla pred domom oznamovateľa pri rozhovore s pánom W.. Správny orgán podľa žalobcu neuviedol ani správne tvrdenie matky žalobcu, že oznamovateľ vybehol za šibačmi a nadával im. Matka žalobcu svoju výpoveď podpísala bez jej prečítania. Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil výpoveď H. W., ktorý vypovedal, že bol svedkom celého incidentu a nevidel, že by sa žalobca dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Žalobca zároveň nesúhlasil so záverom žalovaného, že otec žalobcu neuviedol do policajného záznamu ani správnemu orgánu, že videl drogovať svedkov svedčiacich proti žalobcovi. Podľa názoru žalobcu to jeho otec oznámil zasahujúcej hliadke, ktorá uvedenú skutočnosť odmietla preveriť. Následne túto skutočnosť oznámil na telefónnom čísle 158. Skutkovo zhodné tvrdenia rodičov a brata žalobcu označil správny orgán za nedôveryhodné z dôvodu zásadných rozdielov vo výpovediach. Žalobca mal za to, že tieto výpovede sú skutkovo zhodné, nezhodujú sa iba v odhade výšky a veku šibačov. Žalobca ďalej uviedol, že jeho otec bol v dome oznamovateľa pred incidentom šibať a videl tam svedkov svedčiacich v neprospech žalobcu užívať omamné látky, čo zapríčinilo ich dezorientáciu o čase a skutku, pričom ich výpovede sa nezhodovali. Nestranný svedok H. W. na otázku, či videl žalobcu a jeho brata poškodzovať majetok oznamovateľa, odpovedal, že skutok kladený za vinu žalobcovi a jeho bratovi nevidel. Žalobca tiež namietal, že správny orgán diametrálne rozdielne svedectvá nadrogovaných a opitých občanov F., J., C. a W. vyhodnotil za dostačujúce. Incident zo dňa 09.04.2012 žalobca popísal tak, že otec žalobcu išiel šibať k pánovi F. a pánovi W.. Pri prechádzaní okolo domu pána F. ho žalobca videl fajčiť pred domom a všimol si, že je pod vplyvom omamných látok. Po viacerých požiadaniach pánom F. išiel zo slušnosti vyšibať jeho družku a po vstupe do domu videl svedkov J., C. a družku oznamovateľa šňupať nosom nejaké omamné prášky za pomoci zrolovaných eurobankoviek, vyšibal družku oznamovateľa, dal si pohár vína a išiel ku W.. Keď mu nikto neotvoril, išiel domov a po čase sa tam vrátil aj s bratom a pánom H. a P.. Na korbe auta mali malé množstvo vody, ktorou chceli ošpliechať pani W. a jej dcéru. Keď sa priblížili k domu oznamovateľa videli, že má incident s nejakými troma mladými šibačmi, najprv sa naťahovali päsťami cez plot, potom začali utekať a pán F. na nich striekal hadicou. Vulgárne po nich vykrikoval, že mu zničili zvonček. Pán F. podľa tvrdenia žalobcu potom napadol jeho aj ostatných prítomných, striekal na nich hadicou a vykrikoval, že nemajú chodiť po jeho ceste a po chvíli začal na nich kričať, že zvonček mu zničili oni. Oznamovateľ po čase zavolal políciu a uviedol, že zvonček mu zničil žalobca spolu s ďalšími prítomnými. Policajti viackrát preliezli po bránke do predzáhradky a do domu oznamovateľa, kde sa podľa žalobcu zrejme radili o marení šetrenia. Pri preliezaní policajti stúpali po tenkostenných tyčkách predzáhradky, z čoho bol potom obvinený žalobca. Opakované žiadosti otca žalobcu o preverenie trestnej činnosti policajtmi ako i nestranné šetrenie vyhodnotili policajti ako arogantné, drzé, vulgárne obviňovanie hliadky, že berie úplatky u oznamovateľa a pije kávu, ďalej uviedli, že im rozkazoval, natáčal si ich na telefón, pričom bolo zjavné, že celá rodina žalobcu je pod vplyvom alkoholu. Žalobca namietal, že správny orgán nepoužil zásadu „in dubio pro reo“ vyplývajúcu z § 2 ods. 2 Trestného poriadku. Nepravdivé obvinenia i svedectvá proti žalobcovi a jeho rodine označil za vykonštruované. Pán C., jeho manželka, pán F. a jeho družka predtým často navštevovali domácnosť žalobcu. Keď otec žalobcu zistil, že berú drogy, zakázal im návštevy. Od tohto času oznamovateľ podáva na rodinu žalobcu rôzne nepreukázané obvinenia. V tejto súvislosti poukázal na iné obvinenie vznesené voči otcovi žalobcu, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisí. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že skutok kladený mu za vinu sa nestal. Dňa 04.11.2013 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie žalobcu označené ako „Doplnenie dôkazu fotografiou“. Žalobca v ňom poukázal na to, že správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spochybnil prítomnosť i iných šibačov na mieste incidentu aj napriek tomu, že ich prítomnosť potvrdili všetci svedkovia svedčiaci v jeho prospech. Správny orgán podľa neho nepochopil skutočnosť, že prítomní svedkovia svedčiaci v prospech oznamovateľa sa v tom čase nachádzali v dome oznamovateľa a nemohli cez chodbu a nepriehľadné sklá vidieť iných šibačov pred príchodom žalobcu a ďalších ľudí, s ktorými mal oznamovateľ tiež konflikt a ktorých rovnako obviňoval z poškodenia predzáhradky a zvončeka. Prílohou podania žalobcu bola fotografia miesta incidentu. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.10.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Po vyhodnotení celého spisového materiálu mal za to, že postupom prvostupňového správneho orgánu bol náležite zistený skutkový stav veci a voči žalobcovi ako obvinenému bola v súlade so zákonom vyvodená zodpovednosť za priestupok proti majetku, pričom zotrval na právnom názore vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevypočutia A. P. a H. H. poukázal na výpoveď poškodeného O. F., ktorý uviedol, že A. P. odišiel z miesta incidentu ešte pred jeho začiatkom, čo neodporuje ani výpovedi E. C., ktorý konštatoval len skutočnosť, že A. P. videl na mieste incidentu počas hádky, ktorá však samotnému incidentu predchádzala, pričom už nekonštatoval, že A. P. bol svedkom konania, ktorým došlo k spáchaniu priestupku. Prítomnosť A. P. a H. H. na mieste incidentu v čase, keď sa tento odohral, nie je konštatovaná ani v jednej z výpovedí okrem výpovede žalobcu, jeho brata a otca, hoci tieto výpovede si odporujú. Kým brat žalobcu uviedol, že išiel po ulici spolu s otcom, mamou a žalobcom k H. W. peši, pričom spolu sním išli peši aj A. P. a H. H., žalobca uviedol, že išiel spolu s bratom, otcom a H. H. k H. W., pričom A. P. išiel pred nimi autom, a teda nie peši, ako uvádza jeho brat. Prítomnosť A. P. a H. H. na mieste incidentu v čase, keď sa tento odohral, nekonštatuje vo svojej výpovedi ani matka žalobcu. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorý spochybňuje správnosť protokolácie výpovede jeho matky ktorá mala svoju výpoveď podpísať bez prečítania uviedol, že zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom procesnom úkone, pričom ,,tlmočí“ skutočný obsah vykonaného procesného úkonu, resp. priebehu konania. Z uvedeného dôvodu má osoba, ktorej výpoveď je v zápisnici zaprotokolovaná, zákonné právo presvedčiť sa o jej skutočnom obsahu. Osoba, ktorá zápisnicu so svojou výpoveďou podpíše, svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s jej obsahom. Zápisnica má dôkaznú moc verejnej listiny, a teda podáva dôkaz o tom, čo sa v nej uvádza. Ku skutočnosti uvedenej žalobcom, že pán F. si poškodil konštrukciu bránky sám žalovaný uviedol, že svedkovia O.. E. W., S. J., E.. E. C. a poškodený O. F. zhodne vypovedali, že videli žalobcu skákať po bránke, v dôsledku čoho došlo k jej poškodeniu, ako aj k poškodeniu jej uzamykacieho mechanizmu a teda k úmyselnému spôsobeniu škody O. F.. V závere uviedol, že žalobca po oboznámení s podkladmi pred vydaním rozhodnutia dňa 22.11.2012 pred správnym orgánom uviedol, že pozná všetky podklady pre rozhodnutie, nemá žiadne otázky a nežiada vypočuť žiadnych svedkov. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a taktiež žiadal zaviazať žalobcu k náhrade trov súdneho konania. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci v súlade s ustanovením § 250 f ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 26.2.2015. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/TMG zo dňa 12.3.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 14.11.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- € a zároveň povinnosť nahradiť poškodenému O. F. spôsobenú škodu vo výške 48,50,- €. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 9.4.2012 v čase približne medzi 18:00 hod. až 20.00 hod. v obci R. poškodil vstupnú bránku novostavby rodinného domu O. F. bez popisného čísla, ktorá sa nachádza vedľa domu s popisným číslom XXX tým, že po nej skákal, čím došlo k poškodeniu konštrukcie bránky a uzamykacieho mechanizmu tejto bránky, čím úmyselne spôsobil škodu O. F. v celkovej výške 48,50,-€ poškodením. Bývalý Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. ObU- TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 14.11.2012 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, za čo mu uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 1 s prihliadnutím na § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 60 eur a zároveň mu podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému O. F. vo výške 48 eur, ktorá bola spoľahlivo zistená odborným vyjadrením vystaveným W. - G., T. XX, B.. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SVS- OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. IV. Podľa § 2 ods. 1. Zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Skutková podstata priestupku proti majetku je zakotvená v ustanovení § 50 zákona o priestupkoch. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, pretože sa vzťahuje na predmetnú právnu vec. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku proti majetku dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 331 €. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje v spôsobení škody na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je majetok; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, ktorým je spôsobená škoda na cudzom majetku ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo ku spôsobenej škode na cudzom majetku, resp. k jeho pokusu. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces, je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä: princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“, „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v zákone o priestupkoch a subsidiárne aj v zákone o správnom konaní. Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3 správneho poriadku), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl. správneho poriadku) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku). V ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosti zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci , ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil žalobca (subjekt), - žalobca dňa dňa 9.4.2012 v čase približne medzi 18.00 hod. a 20.00 hod. v obci R. poškodil vstupnú bránu novostavby rodinného domu O. F. bez popisného čísla, ktorá sa nachádza vedľa domu s popisným číslom XXX tým, že po nej skákal, čím došlo k poškodeniu konštrukcie bránky a uzamykacieho mechanizmu tejto brány, čím úmyselne spôsobil škodu O. F. v celkovej výške 48,50,- € poškodením, t.j. úmyselným konaním spôsobil škodu na majetku O. F. vo výške 48 € (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bol majetok (objekt), - žalobcovým konaním bola spôsobená škoda na cudzom majetku (objektívna stránka). Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave takto zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 22.10.2012 súd zistil, že medzi výpoveďami žalobcu a svedkov H. R. - otca žalobcu, H. R. - brata žalobcu a I. R. na jednej strane a poškodeného O. F. a svedkov E. W., S. J., E. C. a H. W. na strane druhej, existuje rozpor týkajúci sa prítomnosti troch neznámych mužov v blízkosti domu poškodeného. Žalobca ako aj svedkovia svedčiaci v jeho prospech do zápisnice uviedli, že videli troch mužov (otec žalobcu uviedol 3 - 4 mužov) pred domom poškodeného, pričom v čase, keď sa približovali k domu poškodeného, títo traja muži odišli. Všetci tiež uviedli, že traja muži mali s poškodeným konflikt a zároveň tvrdili, že im mal poškodený vyčítať zničenie zvončeka a podľa otca žalobcu aj zničenie bránky. Na druhej strane poškodený a svedkovia svedčiaci v neprospech žalobcu, nachádzajúci sa v tom čase v dome poškodeného, prítomnosť troch neznámych mužov nepotvrdili. Samotný poškodený do zápisnice uviedol, že v ten deň nemal žiaden konflikt a výpovede žalobcu a svedkov svedčiacich v jeho prospech označil za vymyslené. Rovnako sused poškodeného H. W. nepotvrdil, že by videl konflikt poškodeného s troma neznámymi mužmi. Správny orgán dôvodne upozornil na rozpory vo výpovediach svedkov svedčiacich v prospech žalobcu, ktoré sa týkali údajnej reakcie poškodeného na odchod troch neznámych mužov. Žalobca uviedol, že keď traja neznámi muži utekali, poškodený najprv za nimi bežal a o chvíľu sa vrátil späť a brat žalobcu H. uviedol, že poškodený a títo muži sa hádali, vadili sa pred bránou, sa sácali a poškodený bol aj chvíľami za bránou. Matka žalobcu I. sa vyjadrila, že poškodený ostal za bránkou a nešiel za troma neznámymi mužmi. Otec žalobcu zas tvrdil, že poškodený vyšiel na chodník, odkiaľ na mužov vulgárne vykrikoval, že mu poškodili zvonček a bránku. Ich výpovede sú rozporuplné aj pokiaľ ide o výzor troch neznámych mužov, s ktorými mal mať poškodený konflikt. Aj s ohľadom na zásadné odlišnosti vo výpovediach svedkov H. R. -otca, H. R. - brata a I. R. súd považuje tieto výpovede za účelové, motivované snahou zbaviť žalobcu zodpovednosti a postihu za priestupok vo forme pokuty a povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Žalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi produkovaná verzia udalostí je však v rozpore predovšetkým s výpoveďami svedkov J., C., W. i poškodeného F., ktorí sa v rozhodujúcom čase nachádzali v pred domom poškodeného a videli ako žalobca vyskočil na bránku a skákal po nej. Ide o priame dôkazy usvedčujúce žalobcu zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Menovaní tiež dosvedčili, že spáchaniu skutku zo strany žalobcu predchádzal konflikt medzi žalobcom, jeho bratom a najmä otcom na jednej strane a poškodeným na druhej strane, ktorý nechcel dovoliť údajne podnapitým R. „vyšibať“ (obliať vodou umiestnenou na korbe vozidla žalobcovho otca) ženy nachádzajúce sa v tom čase v dome poškodeného, pričom násilné správanie žalobcu a jeho brata malo byť reakciou na toto odmietnutie. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevypočutia ním navrhovaných svedkov A. P. a H. H. súd uvádza, že rozhodovanie o tom, aké dôkazy je potrebné v konaní vykonať, patrí v zmysle § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu. Orgán prejednávajúci priestupok dôvodne považoval skutkový stav za dostatočne zistený, pred vydaním rozhodnutia ho nenamietal ani žalobca. Pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu navrhovaných svedeckých dôkazov, je súd toho názoru, že výpovede svedkov podporujúcich príbeh o troch neznámych šibačoch sú s ohľadom na nezlučiteľnosť tejto verzie udalostí s ostatnými dôkazmi zbytočné. Prítomnosť H. H. na mieste spáchania priestupku vplýva len z výpovedí žalobcu, jeho otca a brata. Aj prítomnosť A. P. nepotvrdil nikto z ostatných svedkov okrem E. C., podľa ktorého sa A. P. nachádzal pred domom poškodeného, avšak tento sa do hádky nezapájal. Na viac je treba zvýrazniť, že prítomnosť H. H. a A. P. na mieste spáchania priestupku vyplýva iba z výpovedí žalobcu, jeho otca a brata. Dokonca ani matka žalobcu I. R. prítomnosť H. H. a A. P. do zápisnice neuviedla. Námietku žalobcu o tom, že I. R. podpísala zápisnicu bez jej prečítania, považuje súd za nevierohodnú a účelovú. Nakoľko menovanej nič nebránilo zápisnicu si pred jej podpisom prečítať, nemožno v tejto súvislosti správnemu orgánu vytknúť žiadnu nezákonnosť. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa možno uložiť pokutu do 331 eur. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný pri určení druhu sankcie prihliadol závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti jeho spáchania a jeho následky. Pri určení výšky sankcie správny orgán správne prihliadol aj na výšku spôsobenej škody a tiež na skutočnosti, že žalobca nebol v predchádzajúcich dvoch rokoch právoplatne postihnutý za obdobný priestupok a uloženú sankciu 30 € považoval za dostatočnú. Podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. Pri určení výšky náhrady majetkovej škody prvostupňový správny orgán vychádzal z odborného vyjadrenia vystaveného a do konania doloženého W. - G., T. XX, B.. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, v konaní správneho orgánu nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.