Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/214/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201619 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201619.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Corvus Slovakia, s.r.o., Malokarpatské nám. 3, Bratislava, IČO: 35 756 284, zastúpený: MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, Mgr. Martina Mundierová, konateľka a advokátka, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 60/2013, č.k. XXXX/XXXX-XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. XX/XXXX, č.k. XXXX/XXXX-XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. Zk-43/2013, č. XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 20.03.2013 o zastavení konania o žiadosti žalobcu zo dňa 28.11.2012 o predĺženie doby platnosti licencie č. P. zo dňa 20.07.2012 na vývoz z demontovaných častí protiraketových striel Maljutka, Fagot a Konkurs z územia Slovenskej republiky do Českej republiky. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobca v lehote určenej v rozhodnutí č.k. P-12/2012, č.: 2251/2012-1050 zo dňa 15.01.2013 o prerušení konania neodstránil nedostatky svojho konania, pričom o možnosti zastavenia konania bol poučený (§ 30 ods. 1 písm. b/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - ďalej len Správny poriadok). Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 11.04.2012 uzavrel ako kupujúci s obchodným partnerom - Štátnou spoločnosťou pre export a import produkcie služieb vojenského a špeciálneho určenia (UKRSPECEXPORT) kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa výrobkov obranného priemyslu a to protitankových riadených striel (PRTS) Fagot a Konkurs. V zmluve žalobca výslovne deklaroval, že bude konečným užívateľom predmetu kúpy, s tým, že predmet kúpy sa nadobúda za účelom rozoberania dielov a agregátov pre ich prieskum a utilizáciu alebo možný ďalší predaj. Žalobca požiadal žalovaného o udelenie dovoznej licencie na uvedené výrobky, pričom v sprievodnom liste k žiadosti o udelenie licencie deklaroval, že strely budú dovezené s cieľom ich delaborácie a rozobratie na diely, ktoré sú kontrahované s obchodným partnerom z Českej republiky - spoločnosťou Imex Group, s.r.o. Následne žalobca požiadal o udelenie vývoznej licencie na výrobky obranného priemyslu a to náhradné diely pre PTRS Maljutka, Fagot a Konkurs v celkovom počte 12 630 kusov, kde v žiadosti uviedol ako konečného užívateľa tohto tovaru Ministerstvo obrany Vietnamskej socialistickej republiky. Rozhodnutím zo dňa 30.05.2012 žalovaný udelil žalobcovi licenciu č. D 1205/0112 na dovoz 75 kusov PTRS Fagot a Konkurs, v ktorej bol ako konečný užívateľ tovaru uvedený žalobca. Rozhodnutím zo dňa 20.7.2012 žalovaný udelil žalobcovi licenciu č. V 1206/0087 na vývoz tovaru - sadu náhradných dielov pre PTRS Maljutka, Fagot a Konkurs. Žalobca predložil Vyhlásenie konečného užívateľa výrobkov obranného priemyslu svojmu ukrajinskému obchodnému partnerovi, aby tento mohol iniciovať licenčný proces na Ukrajine za účelom udelenia vývoznej licencie na vývoz PTRS Fagot a Konkurs z Ukrajiny na územie SR. V rámci licenčného procesu na Ukrajine oslovila ukrajinská národná autorita žalovaného listom zo dňa 22.10.2012 s požiadavkou na poskytnutie garancie ohľadom nereexportovania žalobcom dovážaných PTRS Fagot a Konkurs bez písomného súhlasu Štátnej služby exportnej kontroly Ukrajiny. Požiadavka ukrajinskej strany vychádzala z čl. 13 bod 13.8 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť ukrajinskému obchodnému partnerovi Vyhlásenie konečného užívateľa, ktoré malo obsahovať aj povinnosť (záväzok) nereexportu predmetného tovaru bez písomného súhlasu ukrajinskej zmluvnej strany a Štátnej služby exportnej kontroly Ukrajiny. Dňa 26.10.2012 sa na pôde žalovaného uskutočnilo rokovanie za prítomnosti zástupcov žalobcu, na ktorom bolo žalobcovi oznámené, že vývozná licencia bola vydaná v rozpore so záväzkom deklarovaným v čl. 13 bod. 13.7 kúpnej zmluvy a žalovaný udelil žalobcovi obe licencie na základe nepravdivých údajov, keďže žalobca vo Vyhlásení konečného užívateľa označil seba ako konečného užívateľa výrobkov, hoci mal vedomosť, že demontované časti dovezených PTRS budú predané inému subjektu do Českej republiky. Žalobca uviedol, že napriek nesúhlasu s uvedenou argumentáciou ponechal originály dovoznej aj vývoznej licencie u žalovaného. Žalovaný následne rozhodnutím č. XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 16.11.2012 v spojení s rozhodnutím č. XX/XXXX-XXXX-XXXX zo dňa 18.01.2013 zrušil žalobcovi udelenú dovoznú licenciu. Toto rozhodnutie napadol žalobca žalobou na Krajskom súde v Bratislave, konanie sa vedie pod sp. zn. 5S 71/2013. Nakoľko vývozná licencia bola udelená s platnosťou len do 31.12.2012, požiadal žalobca dňa 28.11.2012 v spojení s opravou žiadosti zo dňa 13.12.2012 žalovaného o predĺženie doby platnosti vývoznej licencie podľa § 17 ods. 4 zák. č. 392/2011 Z.z. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 prerušil správne konanie o žiadosti žalobcu podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní predložil žalovanému písomný súhlas vykonávateľa a Štátneho orgánu exportnej kontroly Ukrajiny tak, ako to vyplýva z čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na predloženie požadovanej listiny o 90 dní. Žalovaný následne vydal dňa 15.01.2013 rozhodnutie, ktorým podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku prerušil to isté konanie na dobu 30 dní a znovu vyzval žalobcu na predloženie písomného súhlasu vykonávateľa a Štátneho orgánu exportnej kontroly Ukrajiny v zmysle čl. 13 bod 7 kúpnej zmluvy. Žalobca informoval žalovaného opakovane o stanovisku ukrajinského obchodného partnera, podľa ktorého Štátna služba exportnej kontroly Ukrajiny môže vydať povolenie na reexport len u tovaru, ktorý už bol z Ukrajiny exportovaný. Nakoľko žalovaný neposkytol dostatočné záruky, aby tovar nebol reexportovaný bez súhlasu ukrajinskej národnej autority, ukrajinská strana otázku reexportu predmetného tovaru ani neposudzovala. Žalobca na základe stanovísk ukrajinskej strany zdôrazňoval, že požiadavka správneho orgánu prvého stupňa na predloženie písomného súhlasu ukrajinskej národnej autority s ďalším predajom výrobkov obranného priemyslu je nerealizovateľná a nesplniteľná bez predchádzajúceho poskytnutia požadovanej garancie zo strany žalovaného ako národnej autority o tom, že nedôjde k reexportu tovaru bez súhlasu ukrajinskej národnej autority a bez udelenia dovoznej licencie, na základe čoho môže byť udelená vývozná licencia a následne tovar dovezený na územie Slovenskej republiky. Žalobca tiež žiadal žalovaného, aby nezastavil konanie o žiadosti dovtedy, kým bude trvať objektívna nemožnosť pre žalobcu získať požadovanú listinu. Napriek uvedenému žalovaný rozhodol o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku pre neodstránenie nedostatkov podania žalobcu. Žalobca v žalobe nesúhlasil so záverom žalovaného, že vývozná licencia mu bola vydaná v rozpore s jeho záväzkom uvedeným v čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy nepredávať a neodovzdávať zakúpenú vojenskú techniku bez písomného súhlasu ukrajinského zmluvného partnera a štátnych orgánov exportnej kontroly Ukrajiny. Zdôraznil, že jeho zámerom bolo doviesť z Ukrajiny na územie SR protitankové riadené strely Fagot a Konkurs, tieto na území SR delaborovať a rozobrať na jednotlivé diely vrátane oddelenia a zneškodnenia bojovej hlavice a zapaľovača bojovej hlavice. Následne predmetom vývozu do Českej republiky a odtiaľ do Vietnamu mali byť náhradné diely na PTRS Maljutka (tie kúpil žalobca v SR), Fagot a Konkurs, čo žalobca deklaroval vo všetkých svojich podaniach žalovanému, vrátane žiadosti o udelenie dovoznej a vývoznej licencie, a v prípade náhradných dielov na PTRS Maljutka aj zrealizoval. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že na vývoz predmetných náhradných dielov sa uplatňovala podmienka upravená v čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy, keďže rozdelením PTRS Fagot a Konkurs na jednotlivé diely vznikli samostatné predmety právnych vzťahov, ktoré nie je možné stotožňovať s pôvodnou zloženou vecou. Žalobca namietal nesprávnosť procesného postupu žalovaného a mal za to, že rozhodnutím zo dňa 15.01.2013 rozhodol žalovaný o prerušení konania, hoci žalobca prerušenie konania nenavrhol, pričom prerušil konanie, ktoré už v tom čase bolo prerušené z dôvodu podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný podľa názoru žalobcu postupoval v rozpore so Správnym poriadkom, keď nesprávne kvalifikoval žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania ako návrh na prerušenie konania a pokiaľ rozhodol o prerušení konania podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku, absentoval na to zákonný dôvod. Uvedený nezákonný procesný postup žalovaného mal podľa žalobcu podstatný vplyv aj na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca tiež namietal, že žalovaný rozhodol o zastavení konania napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalobca objektívne nemohol možnosť odstrániť údajný nedostatok podania v žalovaným stanovenej lehote a bez súčinnosti zo strany žalovaného, ktorú žalovaný neposkytol. V odôvodnení rozhodnutia o zastavení konania sa žalovaný vôbec nevysporiadal s argumentmi žalobcu ani s jeho žiadosťou o to, aby žalovaný nepristúpil k zastaveniu konania, kým bude trvať objektívna nemožnosť pre žalobcu získať požadovanú listinu. Napadnuté rozhodnutie je preto podľa žalobcu zároveň aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný v konaní s obdobným predmetom, ktoré bolo taktiež prerušené z rovnakého dôvodu, upustil od vyššie uvedenej požiadavky a dňa 27.03.2013 rozhodol o udelení dovoznej licencie č. D 1303/0031 žalobcovi na dovoz PTRS Fagot a Konkurs z Ukrajiny na územie SR. Rozkladová komisia podľa žalobcu odôvodnila odlišný postup žalovaného v konaní o prejednávanej veci s poukazom na to, že medzi žalovaným a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa viedli rozsiahle rokovania a v predmetnej veci mala zasadať aj Stála expertná skupina ako poradný orgán ministra hospodárstva, pričom o vyjadrenie mala byť požiadaná aj ukrajinská strana. Žalobca však po nahliadnutí do spisu v oboch konaniach zistil, že ani v jednom z týchto konaní spisový materiál neobsahuje žiadny záznam o údajných rokovaniach, ktoré ako podklady pre rozhodnutie správneho orgánu musia byť zdokumentované v administratívnom spise. Z uvedených dôvodov došlo podľa žalobcu k neodôvodnenému rozdielnemu postupu žalovaného v obdobných veciach a tým k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Na záver žalobca uviedol, že v dôsledku zastavenia konania o predĺženie doby platnosti vývoznej licencie došlo k zablokovaniu obchodnej transakcie medzi žalobcom a jeho obchodným partnerom Imex Group, s.r.o. a preto bol rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený na svojich ústavou garantovaných právach, najmä práva na podnikanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého PTRS Fagot a Konkurs po delaborovaní a rozobratí na jednotlivé diely prestanú existovať ako samostatný predmet právnych vzťahov, nakoľko základnou vlastnosťou výrobkov obranného priemyslu Fagot a Konkurs je schopnosť letu do zameraného cieľa, pričom túto vlastnosť nestráca ani po delaborácii (odstránení bojovej hlavice). Predmetné výrobky sa po delaborácii rozoberú na jednotlivé diely a následne po ich transporte ku konečnému užívateľovi sa tie isté diely rovnako zložia a vytvoria letu schopný celok. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že jednotlivé na diely rozobraté PTRS Fagot a Konkurs sa budú transportovať v kontajneroch tak, že každý jeden rozobratý výrobok bude mať vlastný transportný kontajner. Tomu, že sa jedná o tie isté hnuteľné veci, nasvedčuje podľa žalovaného aj fakt, že ukrajinská strana v zmluve zo dňa 11.04.2012 vyžaduje poskytnutie garancie nereexportu dovezených PTRS bez písomného súhlasu Štátnej služby exportnej kontroly Ukrajiny. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca rešpektoval dohody z rokovania zo dňa 26.10.2012, o čom svedčí skutočnosť, že dňa 02.11.2012 podal novú žiadosť o udelenie licencie na dovoz PTRS Fagot a Konkurs a požiadal o potvrdenie Medzinárodného certifikátu (IIC). V žiadosti uviedol, že náhradné diely a rozobraté časti sú predmetom kontraktu so spoločnosťou Imex Group, s.r.o. Česká republika a ich konečným užívateľom je Ministerstvo obrany Vietnamskej socialistickej republiky. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.11.2012 vydal žalobcovi licenciu č. D 1303/0031 na dovoz predmetného tovaru (PTRS Fagot v množstve 60 kusov a Konkurs v množstve 15 kusov) z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky s tým, že konečným užívateľom PTRS bez hlavice a zapaľovača hlavice bude Ministerstvo obrany Vietnamskej socialistickej republiky a konečným užívateľom bojovej hlavice a zapaľovača hlavice bude žalobca. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nezákonnosti prerušenia konania podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobca listom zo dňa 04.01.2013 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na predloženie listiny potrebnej na vykonanie dôkazu a nakoľko tejto žiadosti bolo možné vyhovieť len v súlade so Správnym poriadkom, bolo správne konanie podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku prerušené najdlhšie na dobu 30 dní, čím bolo vyhovené žiadosti žalobcu v zákonom stanovených medziach. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca už pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2012 s ukrajinskou zmluvnou stranou vedel o povinnosti stanovenej v čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy, mal vydanú dovoznú aj vývoznú licenciu a k nej medzinárodný dovozný certifikát. Počas platnosti vývoznej licencie zo dňa 20.07.2012, ktorej predmetom bol vývoz PTRS Maljutka, Fagot a Konkurs, nemohol dať žalovaný potrebnú záruku ohľadom nereexportovania tohto tovaru z územia SR bez písomného povolenia Štátnej služby exportnej kontroly Ukrajiny a písomného súhlasu vykonávateľa (ukrajinskej zmluvnej strany), teda nemohol sa zaručiť za tovar, ktorý mohol byť kedykoľvek vyvezený z územia Slovenskej republiky v súlade s vývoznou licenciou. Podľa žalovaného musel reálne nastať právny stav, keď žalobca nebude disponovať platnou výhodnou licenciou na daný tovar. Ten nastal dňa 20.03.2013 z dôvodu rozhodnutia o zastavení konania o predĺženie vývoznej licencie zo dňa 20.07.2012, čím boli splnené podmienky na to, aby sa žalovaný mohol zaviazať v Medzinárodnom dovoznom certifikáte, ktorý bol vydaný žalobcovi dňa 25.03.2013, že dovezený tovar z Ukrajiny nebude žalobca ďalej exportovať bez oprávnenia žalovaného a bez písomného súhlasu Štátnej služby pre kontrolu exportu Ukrajiny. Následne bola dňa 27.03.2013 žalobcovi udelená nová dovozná licencia č. D 1303/0031. K námietkam žalobcu ohľadne porušenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že v súvislosti so správnym konaním o žiadosti žalobcu o predĺženie platnosti vývoznej licencie sa viedli rokovania medzi žalovaným a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, v predmetnej veci zasadala Stála expertná skupina ako poradný orgán ministra hospodárstva a o vyjadrenie bola požiadaná aj ukrajinská strana. Na základe týchto skutočností a zvážení dostupných informácií a materiálov žalovaný dňa 25.03.2013 potvrdil žalobcovi Medzinárodný dovozný certifikát so zárukou, že tovar (PTRS Fagot a Konkurs) dovezený do Slovenskej republiky sa nebude reexportovať bez oprávnenia zodpovedného slovenského orgánu a bez predchádzajúceho písomného súhlasu Štátnej služby pre kontrolu exportu Ukrajiny. Podľa žalovaného nešlo o skutkovo zhodný alebo podobný prípad, keďže v jednom prípade išlo o dovoz výrobkov obranného priemyslu na územie Slovenskej republiky a v druhom prípade išlo o vývoz takýchto výrobkov do tretej krajiny. Žalovaný tiež poukázal na to, že nakoľko zoznam členov a rozhodnutia Stálej expertnej skupiny podliehajú režimu utajovaných skutočností, neboli uvedené v žiadnom spisovom materiály, do ktorého nahliadol žalobca. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v medziach zákona. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že skutkové okolnosti prípadu sa odohrali tak, ako sú opísané v prvej časti tejto žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 391/2011 Z.z. ministerstvo hospodárstva rozhodne o žiadosti na udelenie licencie do 60 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie; o vyjadrenie k žiadosti ministerstvo hospodárstva požiada ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad. Podľa ods. 2 orgány uvedené v odseku 1 a Slovenská informačná služba sú povinní sa k žiadosti ministerstva hospodárstva vyjadriť do 30 dní odo dňa jej doručenia. Podľa ods. 3 vyjadrenia orgánov uvedených v odseku 1 majú pre ministerstvo hospodárstva pri rozhodovaní o udelenie dovoznej licencie a vývoznej licencie odporúčajúci charakter okrem záporného vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí k žiadosti o udelenie vývoznej licencie, ktoré je pre ministerstvo hospodárstva záväzné. Podľa ods. 4 na základe písomnej žiadosti držiteľa dovoznej licencie alebo vývoznej licencie môže ministerstvo hospodárstva vydať rozhodnutie o predĺžení doby platnosti dovoznej licencie alebo vývoznej licencie najviac o dva roky alebo vydať rozhodnutie o zmene hodnoty výrobku obranného priemyslu. Ministerstvo hospodárstva pri rozhodovaní o predĺžení platnosti dovoznej licencie alebo vývoznej licencie postupuje podľa odsekov 1 až 3. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 2 správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či bol žalovaný v konaní o žiadosti žalobcu o predĺženie platnosti vývoznej licencie oprávnený vyžadovať od žalobcu písomný súhlas ukrajinskej zmluvnej strany a Štátneho orgánu exportnej kontroly Ukrajiny v zmysle čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2012 a vyhodnotiť absenciu tohto súhlasu za nedostatok žalobcovho podania a za týmto účelom správne konanie prerušiť a následne zastaviť. Zo spisovej dokumentácie vyplynulo, že kúpnou zmluvou zo dňa 11.04.2012 uzavretou zo Štátnou spoločnosťou pre export a import produkcie a služieb vojenského a špeciálneho určenia, ktorej predmetom bola kúpa PTRS Fagot a Konkurs - 75 ks, sa žalobca ako odberateľ okrem iného zaviazal formálne a fakticky nepredávať a neodovzdávať bez písomného súhlasu ukrajinskej zmluvnej strany a Štátnych orgánov exportnej kontroly Ukrajiny tovar tvoriaci predmet zmluvy vrátane dokumentácie druhým užívateľom alebo povoľovať užívanie týchto výrobkov a dokumentácie inými užívateľmi (čl. 13 bod 13.7 zmluvy). Po uzavretí zmluvy žalobca požiadal žalovaného o vydanie dovoznej licencie z územia Ukrajiny na územie SR a vydanie Medzinárodného dovozného certifikátu, ktoré mu boli vydané s tým, že v dokumentoch bol žalobca označený za konečného užívateľa predmetných výrobkov. Žalobca však mal v úmysle po delaborácii a rozobratí PTRS tieto predať spoločnosti Imex Group, s.r.o. Česká republika, ktorá ich mala reexportovať do Vietnamu. Je treba povedať, že žalobca tento úmysel nijako neutajoval, naopak tieto skutočnosti uviedol vo všetkých dokumentoch predložených žalovanému, ktorý mu na základe jeho žiadosti vydal vývoznú licenciu s platnosťou do 31.12.2012. Až na základe postoja ukrajinskej strany, ktorá pre účely povolenia vývozu predmetnej vojenskej techniky žiadala žalovaného o poskytnutie garancie, že tieto výrobky nebudú reexportované bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu, si zamestnanci žalovaného zrejme prečítali žiadosti žalobcu o dovoznú i vývoznú licenciu a zistili, že žalobca má záujem z Ukrajiny dovezený tovar po jeho delaborácii reexportovať do zahraničia. Na podklade administratívneho spisu možno konštatovať, že pokiaľ žalovaný považoval v konaní za potrebné doložiť od žalobcu súhlas ukrajinskej strany s ďalším predajom techniky, potom nemal žalobcovi bez tohto súhlasu vydať vývoznú licenciu. Súhlas vyžadoval až v konaní o predĺženie jej platnosti, ktoré sa spravuje rovnakými zákonnými ustanoveniami ako konanie o jej vydanie. Súd je toho názoru, že požiadavka žalobcu v konaní o predĺženie platnosti vývoznej licencie na predloženie súhlasu ukrajinskej strany s ďalším predajom PTRS bola legitímna a opodstatnená, nakoľko takáto podmienka vyplýva z kúpnej zmluvy, ktorú žalobca uzavrel so Štátnou spoločnosťou pre export a import produkcie a služieb vojenského a špeciálneho určenia. Súd nemá dôvod spochybňovať uváženie žalovaného, ktorý (zrejme na základe postoja ukrajinskej strany) považoval predmetný súhlas za potrebný aj napriek tomu, že dovezené PTRS mali byť podľa zámerov žalobcu rozobraté a spoločnosti Imex Group s.r.o. predávané len jej nebojové časti. V tejto súvislosti možno len súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ sa v konaní o dovoznej licencii žalobca označil za konečného užívateľa dovážanej techniky, avšak rozobraté letu schopné strely kontrahoval na reexport do ČR a následne do Vietnamu, uviedol v tejto časti žalovanému nesprávne údaje. Prerušenie konania o predĺženie platnosti vývoznej licencie rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.12.2012 s výzvou na predloženie písomného súhlasu ukrajinskej strany považoval súd za daných okolností za zákonom predpokladaný procesný postup, hoci stanovená lehota 20 dní na doplnenie žiadosti bola neprimerane krátka, o čom svedčí aj žiadosť žalobcu o jej predĺženie. Súd neporozumel ďalšiemu postupu žalovaného, ktorý si žiadosť o predĺženie lehoty na doloženie súhlasu ukrajinskej strany vysvetlil ako žiadosť o prerušenie konania a uznesením zo dňa 15.01.2013 už prerušené konanie znovu prerušil podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku. Tento postup považuje súd za nesprávny, avšak vo svojej podstate ho možno vyhodnotiť ako faktické predĺženie lehoty na predloženie vyžiadanej písomnosti. Toto druhé prerušenie konania žalobcu neukrátilo na jeho právach a nemohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia o zastavení konania, ktoré je podľa zákona procesným následkom nepredloženia listiny, ktorú si žalovaný vyžiadal pri prvom prerušení konania na doplnenie nedostatku žiadosti žalobcu o predĺženie vývoznej licencie. Napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o predĺženie platnosti vývoznej licencie pre neodstránenie nedostatkov podania žalobcu bolo podľa názoru súdu vydané v medziach zákona. Tento záver platí aj napriek faktu, že bez deklarovania záväzku žalovaného nepovoliť reexport vojenskej techniky bez predchádzajúceho písomného súhlasu ukrajinskej strany, žalobca objektívne nemohol splniť požiadavku žalovaného stanovenú v uznesení o prerušení konania zo dňa 28.12.2012. Bez uvedenej garancie vystavenej žalovaným totiž ukrajinská strana odmietla vydať žalobcovi súhlas s ďalším predajom tovaru, ktorý mal byť z Ukrajiny vyvezený. Napriek istej absurdnosti vzniknutej situácie, keď slovenská i ukrajinská strana navzájom podmieňovali svoj ďalší postup predchádzajúcim úkonom druhej strany, je potrebné zdôrazniť, že žalobca nemal voči žalovanému právny nárok na deklarovanie záväzku, že vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky nebude povolený bez predchádzajúceho súhlasu ukrajinskej strany, najmä zo situácie, keď žaloba už disponoval platnou vývoznou licenciou na ten istý tovar, ktorý sa mal doviesť z Ukrajiny a ktorého sa požiadavka ukrajinskej strany týkala. Postoj žalovaného k ďalšiemu predĺženiu platnosti vývoznej licencie nemožno za danej situácie vyhodnotiť ako nezákonný, aj keď podľa žalobcu viedol k nemožnosti realizovania predmetnej obchodnej transakcie. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o predĺženie platnosti vývoznej licencie, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.