Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/216/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201628 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201628.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: 1. Z.. H. U., M. XX, Y., zastúpený: H.. H.. T. Haulík, advokát, Jesenského 2, Bratislava, 2/ R. Q., J. 8, Y., 3/ E. U., Y. O. XX, Y., 4/ P. X., X. XX, Y., 5/ N. X., U. XX, Y., 6/ D. U., H. 4, Y., 7/ X. F., X. XX, Y., 8/ T. H., M. XX, Y., 9/ H. U., F. XX, Y., XX/ N. Y., S. XX, Y., XX/ T. F., X. XX, Y., XX/ H. T., T. 5, Y., XX/ R. J., Y. 1, Y., XX/ X. H., M. XX, Y., XX/ Y. T., X. XX, Y., XX/ R. U., U. XX, Y., XX/ J. Y., M. XX, Y., XX/ R. N., F. 5, Y., XX/ T. X., Y. XX/XX, Y., XX/ J. E., Q. XXX, Y., XX/ N. X., H. XX, Y., XX/ J. U., Q. XXX/XX, Y., XX/ H. J., N. 1, Y., XX/ G. J., N. 1, Y., XX/ G. R., F. XX, Y., proti žalovanému: Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, Záhorácka 2942/60A, Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K.-XXXX/XXXXX/XX/MAR zo dňa 11.07.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného K.-XXXX/XXXXX/XX/MAR zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov konania v sume 70 € za súdny poplatok a v sume 275,94 € titulom trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2013 sa žalobca 1/ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol tak, že strategický dokument „Zmeny a doplnky Územného plánu mesta Stupava 1a/2012“ (ďalej aj ako „strategický dokument“) sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 24/2006 Z.z.“ alebo aj ako „zákon“), a preto je pre strategický dokument možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žaloby, žalovaný vychádzal pri rozhodnutí z nesprávnej aplikácie a interpretácie právnych predpisov a to predovšetkým zákona č. 24/2006 Z.z. a zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane životného prostredia v znení neskorších predpisov. Poukazujúc na § 4 ods. 1, 3 zákona č. 24/2006 Z.z. žalobca tvrdil, že po naplnení zákonných podmienok má orgán štátnej správy rozhodnúť o tom, že strategický dokument sa bude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Podľa žalobcu bola splnená podmienka, že ide o strategický dokument pre oblasť územného plánovania a využívania územia, ktorý má pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie, strategický dokument vytvára rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. a strategický dokument má podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne významný vplyv na chránené vtáčie územie a územie európskeho významu. Najvýznamnejší vplyv strategického dokumentu na životné prostredie vyplýva zo záberu 20ha lesa, ktorý sa má premeniť na územie zastavané rodinnými domami, pričom súčasťou zástavby majú byť aj viacbytové objekty do 4 nadzemných podlaží. Takýto záber lesnej pôdy bude mať významné vodohospodárske, klimatické, pôdohospodárske a zdravotno-rekreačné následky pre obyvateľov a pre životné prostredie. Keďže maximálna výmera jedného pozemku pre samostatne stojaci dom, ktorý má byť postavený v zabratom území lesa, je v strategickom dokumente navrhovaná na 450 m2, je zrejmé, že záberom 20 ha lesa bude možné na zabratom území postaviť cca 440 rodinných domov, čo pri priemernej podlahovej ploche jedného domu približne 200 m2 bude znamenať celkovú zastavanosť podlahovej plochy približne 88 000 m2. Keďže v prípade strategického dokumentu ide o pozemné stavby mimo zastavaného územia, ktorých celková plocha jednoznačne presahuje zákonom stanovené prahové hodnoty, je zrejmé, že žalovaný ako orgán štátnej správy pochybil, keď rozhodol o tom, že dokument nebude posudzovať z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Žalovaný podľa žalobcu pochybil aj v tom, keď nesprávne aplikoval § 4 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ktorý ustanovuje, že v prípade chránených vtáčích území a území európskeho významu sa strategický dokument vrátane jeho zmeny musí vždy posudzovať. Zo stanoviska Obvodného úradu životného prostredia Bratislava zo dňa 06.06.2013 vyplýva, že plochy navrhovanej zmeny č. 34 strategického dokumentu sa nachádzajú v chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, kde platí druhý stupeň ochrany prírody v rozsahu § 13 zákona o ochrane prírody. Táto plocha je zároveň podľa stanoviska tohto štátneho orgánu súčasťou Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 216/2005 Z.z. za účelom zachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov. Zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Správa chránenej krajinnej oblasti Záhorie zo dňa 30.05.2013 vyplýva, že strategický dokument v časti Z 32 sa dotýka prípotočného porastu, ktorý predstavuje prirodzený výskyt biotopu európskeho významu Ls 1.3 Jasenovo - Jelšove Podhorské lužné lesy, ktorý sa vzhľadom na podmáčanie rozširuje aj ďalej od potoka na plochu. Keďže podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. platí, že územím európskeho významu podľa tohto zákona sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorenej jednou alebo viacerými lokalitami, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, je zrejmé, že strategický dokument nemá vplyv len na chránené vtáčie územie, ale aj na územie európskeho významu, a teda tento strategický dokument mal byť predmetom posudzovania z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie. Žalobca namietal, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zamlčal, že Obvodný úrad životného prostredia Bratislava vo svojom stanovisku odporučil navrhované zmeny funkčného využitia územia len podmienečne, ak to vyplynie na základe procesu posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Obvodný úrad životného prostredia Bratislava podmienil svoj súhlas tým, že bude vykonané posudzovanie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie v zmysle osobitného zákona. Napriek tomu žalovaný rozhodol tak, že strategický dokument posudzovať nebude, pričom pri citácii stanoviska Obvodného úradu životného prostredia Bratislava vypustil práve tú časť, na strane 5 napadnutého rozhodnutia, kde štátny orgán podmieňuje svoj súhlas procesom posudzovania. Zároveň sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal s tým, že orgán územného plánovania vyššieho stupňa - Bratislavský samosprávny kraj, požadoval posudzovanie strategického dokumentu z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie, pričom z hľadiska ochrany prírody a tvorby krajiny uviedol viaceré negatívne vplyvy strategického dokumentu na chránené územia, ochranné pásma, biocentrá nadregionálneho a miestneho významu a podobne. Žalovaný sa podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí tiež nevysporiadal s tým, že dva kľúčové štátne orgány odmietli obsah strategického dokumentu a to predovšetkým v tej jeho časti, v ktorej strategický dokument rieši nové rozvojové zámery na nezastavanom území mesta. Ide o Obvodný lesný úrad v Malackách a Obvodný pozemkový úrad v Bratislave. Obvodný lesný úrad vo svojom stanovisku zo dňa 23.05.2013 uvádza, že nesúhlasí s navrhovanou zmenou funkčného využitia lesných pozemkov, pričom uvádza aj konkrétne dôvody svojho nesúhlasu. Napriek negatívnym stanoviskám kľúčových štátnych orgánov v návrhu strategického dokumentu žalovaný ako orgán ochrany životného prostredia odmietol posudzovanie strategického dokumentu z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie a rozhodol, že pre strategický dokument je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Strategický dokument, ktorý má významný negatívny vplyv na životné prostredie teda orgán ochrany životného prostredia posunul do ďalšieho konania a odmietol jeho posudzovanie. Žalobca z týchto dôvodov považoval rozhodnutie napadnuté žalobou za arbitrárne a teda nepreskúmateľné. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.12.2013, v ktorom uviedol len konkrétnu chronológiu všetkých podaní doručených žalovanému v priebehu preskúmavaného konania. K samotným žalobným námietkam sa bližšie nevyjadril. Podaním doručeným súdu dňa 04.07.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol úpravu účastníkov konania na strane žalobcov, a to členov občianskej iniciatívy „Zachráňme Stupavský les“, ako zainteresovanej verejnosti Stupavy ustanovenej podľa § 6a ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z.. Súd tomuto návrhu vyhovel uznesením č.k. 2S 216/2013-75 zo dňa 26.09.2014. Vychádzal pri tom predovšetkým z čl. 1 a čl. 9 Aarhuského dohovoru ako aj z čl. 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (predtým čl. 10a smernice Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie), ktorá vo svojom článku 10a ukladá členským štátom, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom mala dotknutá verejnosť prístup k opravným prostriedkom pred súdom, alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia skutku, alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti. Práve uznesením č.k. 2S 216/2013-75 zo dňa 26.09.2014 pripustení účastníci na strane žalobcov (žalobcovia 2/ až 25/) boli podľa listín predložených právnym zástupcom žalobcu 1/ signatármi občianskej iniciatívy „Zachráňme Stupavský les“, teda tvorili tzv. zainteresovanú verejnosť podľa § 6a zákona č. 24/2006 Z.z., nie len sám žalobca 1/, preto súd považoval návrh na úpravu účastníkov konania na strane žalobcov za dôvodný. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke nesprávne a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto podľa § 250j ods.2 písm. a), d) O.s.p. súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Mesto Stupava ako obstarávateľ podľa § 5 zákona č. 24/2006 Z.z. predložil žalovanému oznámenie o strategickom dokumente „Zmeny a doplnky Územného plánu mesta Stupava 1a/2012“. Cieľom tohto dokumentu bolo spresnenie charakteristík funkčného využitia plôch územia, zmena funkčného využitia vybraných mestských blokov, návrh nových funkčných plôch využitia územia a zmeny vybraných regulatívov hmotno-priestorovej štruktúry. V rámci zisťovacieho konania žalovaný rozoslal oznámenie o strategickom dokumente podľa § 6 ods. 2 zákona na zaujatie stanoviska dotknutým orgánom, schvaľujúcemu orgánu a dotknutej obci. Obvodný úrad životného prostredia Bratislava v stanovisku zo dňa 06.06.2013 uviedol, že na ploche navrhovanej zmeny č. XX ide o podmáčané územie, ktoré je dotované vodou z dvoch potokov obtekajúcich plochu. Priľahlý brehový porast predstavuje prirodzený výskyt biotopu európskeho významu Ls 1.3 H. - H. R. S. lesy, ktorý sa vzhľadom na podmáčanie rozširuje aj ďalej od potoka na plochu navrhovanej zmeny. Zastavaním a odstránením celého jelšového porastu sa môžu zmeniť hydrologické pomery v lokalite. V súvislosti so stavebnými prácami je predpoklad zásahov do odtokových pomerov a voda prúdiaca zo svahov Malých Karpát by nemala dostatočný priestor na vyvieranie a je pravdepodobné, že by zatápala cestu, budovy za cestou a súvisiace polia. Vyrúbané stromy v súčasnosti plnia melioračnú funkciu a odvádzajú nadbytočnú vodu z lokality. Plocha navrhovanej zmeny č. 44 je podľa stanoviska správy CHKO Záhorie zo dňa 30.05.2013 vedená ako orná pôda. Väčšia časť územia je poľnohospodársky obrábaná pôda, ale východná časť plochy je silne zamokrená s vyvinutými mokradnými spoločenstvami trstín a vrbín, ktoré sú zaraďované do biotopu národného významu Kr 8 Vŕbové kroviny stojatých vôd. Celá mokradná plocha predstavuje trofické a reprodukčné stanovište pre veľké množstvo chránených druhov vtákov, obojživelníkov a plazov. Obvodný úrad životného prostredia upozornil, že na zásah - zničenie, poškodenie biotopov národného a európskeho významu je potrebný súhlas príslušného obvodného úradu životného prostredia. V prípade zmeny č. 49 a č. 52 sú lesy porastmi zaradené do biotopu národného významu Ls 2.1 Dubovo - Hrabové lesy karpatské. Okrem uvedených porastov sa na plochách nachádzajú vzácne biotopy chránených druhov živočíchov (modlivka zelená, slepúch lámavý, užovka stromová, piskor lesný a netopier hrdzavý). Plochy zmien č. 49, 50, 51, 52 sú súčasťou miestneho biocentra Lingraby a plochy zmien č. 53, 54 a 55 sú súčasťou miestneho biokoridoru. Plocha navrhovanej zmeny č. 34 sa nachádza v CHKO Malé Karpaty, kde platí druhý stupeň ochrany v rozsahu podľa § 13 zákona o ochrane prírody. Zároveň je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, ktoré bolo vyhlásené Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 216/2005 Z.z. za účelom zachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov. V kontakte s navrhovanou zmenou sa nachádza prírodná rezervácia Pod Pajštúnom, v ktorej platí piaty stupeň ochrany v rozsahu podľa § 16 zákona o ochrane prírody. Uvedená plocha je zároveň súčasťou nadregionálneho biocentra Strmina - Pod Pajštúnom. Dotknutá plocha priamo naväzuje na existujúcu zástavbu. Obvodný úrad životného prostredia uvedené zmeny funkčného využitia odporučil až na základe procesu posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z., pričom svoje stanovisko doplnil o ďalšie podmienky, ktoré žiadal zaradiť ako súčasť záväzných regulatívov predložených zmien a doplnkov územného plánu mesta Stupava č. 1a/2012. Bratislavský samosprávny kraj vo svojom stanovisku zo dňa 02.07.2013 uviedol, že po oboznámení sa s predloženou dokumentáciou (strategický dokument) požaduje jeho posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., a to z dôvodu, že niektoré lokality (v stanovisku vymenované) zasahujú do chránených území a do prvkov ÚSES (územný systém ekologickej stability) a ich realizáciou môže dôjsť k negatívnym vplyvom na životné prostredie. Poukázal na to, že vymenované lokality riešené strategickým dokumentom zasahujú do ochranného pásma prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom, do CHKO Malé Karpaty a chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, ďalej zasahujú do biocentra nadregionálneho významu v národnej rezervácii Pod Pajštúnom, zasahujú do biokoridoru nadregionálneho významu a nachádzajú sa v biocentre miestneho významu (Stupavský park, Lingraby). Obvodný lesný úrad v Malackách vo svojom stanovisku nesúhlasil s navrhovanými zmenami funkčného využitia lesných pozemkov a požadoval zachovať všetky plochy lesných porastov a nezasahovanie výstavbou do chránených území. Ostatné oslovené dotknuté orgány k strategickému dokumentu nemali z hľadiska ich právomoci výhrady ani pripomienky. Listom zo dňa 30.05.2013 občianska „Zachráňme Stupavský les“ iniciatíva v zastúpení žalobcom 1/ podala žalovanému ako zainteresovaná verejnosť podľa § 6a ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. spoločné stanovisko k navrhovanému strategickému dokumentu. Podobne ako v žalobe poukázala na možné nežiaduce vplyvy na životné prostredie. Poukázala na to, že záberom 20 ha lesa budú rodinné domy postavené pod touto lokalitou bezprostredne ohrozené následkami prívalových dažďových vôd, že les zadržiava množstvo prachu, spomaľuje rýchlosť vetra a v neposlednej rade produkuje kyslík. Zároveň týmto zásahom sa naruší chemizmus lesa dôležitý pre kolobeh živín a zníži sa počet pôdnych organizmov a tiež, že mesto Stupava stratí významnú zdravotno-rekreačnú plochu. Občianska iniciatíva napmietala, že navrhované zmeny funkčného využitia územia a doplnky územného plánu výrazne zasahujú do územného systému ekologickej stability v Stupave, kedy bude badať zásah v lokalite Stupavského parku (zmena 30,31,42,45), lokalite predstavujúcej rovnomenné miestne biocentrum, ktorá je v pôvodnom znení územného plánu definovaná ako stabilizované územie určené pre funkciu šport, rekreáciu a agroturistiku. Ďalej sa zasahuje do lokality amfiteátra, dôležitého miestneho biocentra Lingraby, definovaného ako stabilizované a nezastavané územie s funkciou šport, rekreácia, agroturistika a les, biokoridor a vysoká zeleň. Rovnako poukázala na zásah zmien funkčného využitia územia do prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom (zmena č. 33, 34) a na vplyv navrhovaných zmien na dopravnú infraštruktúru a s tým súvisiacu kvalitu života v mesta Stupava, kedy zmeny a doplnky územného plánu rátajú s nárastom počtu obyvateľov o 2 284 ľudí, pričom sa však strategický dokument nezaoberá dopadmi, ktoré tento nárast spôsobí. Záverom občianska iniciatíva zhrnula, že navrhované zmeny a doplnky územného plánu majú výrazný negatívny vplyv na kvalitu životného prostredia v Stupave ako aj kvalitu samotného života obce. Nesúhlasili so zmenami č. 21, 30, 31, 32, 33, 34, 42, 45, 46, 49, 50, 51 a 52, pretože výrazne zasahujú do miestneho územného systému ekologickej stability, požadovala zachovanie ich pôvodných funkcií a žiadala, aby strategický dokument bol posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z., pričom vymenovala okruhy, na ktoré sa pri tomto posudzovaní má správny orgán zamerať. Dňa 11.07.2013 pod č. OÚŽP-2013/01004/67/MAR žalovaný vydal rozhodnutie, v ktorom sa vo výroku uvádza, že strategický dokument „Zmeny a doplnky Územného plánu mesta Stupava 1a/2012“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a pre strategický dokument je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný vymenoval, ktoré orgány zaslali v konaní svoje stanoviská s podmienkami a požiadavkami a opísal obsah týchto stanovísk. Taktiež uviedol, že občianska iniciatíva „Zachráňme Stupavský les“ zaslala svoje stanovisko listom zo dňa 30.05.2013 a opísal jeho obsah. Ďalej žalovaný uviedol, že v rámci zisťovacieho konania posúdil strategický dokument z hľadiska povahy a rozsahu miesta vykonávania, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytnutú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a úrovne spracovania strategického dokumentu. Prihliadol pritom na stanoviská doručené k oznámeniu o strategickom dokumente od zainteresovaných subjektov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Ďalej uviedol, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovaného dokumentu sú väčšie ako sa v ňom uvádza, obstarávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v strategickom dokumente a v súlade s podmienkami určenými podľa osobitných predpisov. Záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný vybral zo stanovísk doručených v konaní niektoré požiadavky a uviedol, že ich bude potrebné zohľadniť v ďalšom procese riešenia územného plánu obce. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii E. aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, telekomunikácií, cestovného ruchu, územného plánovania alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je aj strategický dokument vrátane jeho zmeny, ktorý podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny má samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou pravdepodobne významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území"). Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán po obdržaní úplného oznámenia oznámi obstarávateľovi adresu, na ktorú možno predkladať stanoviská verejnosti, a bezodkladne vyzve obstarávateľa na zverejnenie oznámenia, ak ide o strategický dokument s miestnym alebo regionálnym dosahom, formou informácie o oznámení povinne na úradnej tabuli, nepovinne miestnou tlačou, miestnou televíziou alebo podobne (ďalej len "spôsob v mieste obvyklý") spolu s informáciou, kde možno do oznámenia nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán do piatich dní od doručenia oznámenia podľa § 5 zverejní oznámenie na webovom sídle ministerstva a doručí oznámenie spolu s informáciami uvedenými v odseku 3 a) dotknutému orgánu, b) schvaľujúcemu orgánu, c) ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, aj obci, na ktorej katastrálnom území sa má navrhovaná činnosť realizovať, a obci, ktorej územie môže zasiahnuť vplyv navrhovanej činnosti alebo strategického dokumentu (ďalej len "dotknutá obec"). Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k oznámeniu príslušnému orgánu do 15 dní od doručenia oznámenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k oznámeniu príslušnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď bolo oznámenie zverejnené podľa odseku 5. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. občianska iniciatíva sú fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k návrhu strategického dokumentu. Občianska iniciatíva sa preukazuje podpisovou listinou, v ktorej je uvedené meno, priezvisko, trvalý pobyt, rok narodenia a podpis osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. ak ide o rozhodovanie, či sa návrh strategického dokumentu bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na a) kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3, b) význam očakávaných vplyvov na životné prostredie, c) stanoviská podľa § 6 ods. 6, d) výsledky konzultácií vykonaných podľa § 63. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán rozhodne do 15 dní od uplynutia lehôt podľa § 6 ods. 6 o tom, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými podľa § 6 ods. 6. Podľa § 18 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je v danom prípade daná právomoc súdov v správnom súdnictve. Žalobou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného že strategický dokument „Zmeny a doplnky Územného plánu mesta Stupava 1a/2012“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a pre strategický dokument je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Na predmetný administratívny proces sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 64 zákona č. 24/2006 Z.z.). Správny orgán pri posudzovaní strategického dokumentu v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. po prihliadnutí na všetky kritériá v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., správny orgán rozhodne, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona (§ 7 ods. 5 zákona). Pokiaľ sa rozhodne strategický dokument z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie, následne postupom v zákone upraveným zabezpečí potrebné podklady a v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu. Za predpokladu, že správny orgán pristúpi k vypracovaniu záverečného stanoviska, teda aj posúdi dokument z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie, takto vypracované záverečné stanovisko je nevyhnutným podkladovým dokumentom pre ďalšie správne konanie (napr. konanie o umiestnení stavby). V súlade s ustálenou judikatúrou súdov SR potom platí, že práva jednotlivcov v oblasti životného prostredia môžu byť dotknuté až výsledkom takéhoto následného administratívneho konania. Záverečné stanovisko a jeho obsah je posudzovaný správnym orgánom v ďalšom (povoľovacom) konaní, pričom správny orgán je povinný naň prihliadať, avšak nie je ním viazaný. Pokiaľ by sa navrhovateľ projektu posudzovaného v záverečnom stanovisku, napríklad rozhodol, že nebude realizovať činnosť, ktorá bola predmetom posúdenia, súdny prieskum záverečného stanoviska by bol irelevantný. Výsledok procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nezakladá pre zainteresovanú verejnosť vo vzťahu k posudzovanej činnosti žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom a nie je ani spôsobilé ukrátiť ju na právach (ani na základných právach a slobodách). V danom prípade však nastala rozdielna situácia (od už judikovanej), pretože žalovaný rozhodol, že strategický dokument nebude vôbec posudzovať z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Teda akoby neboli naplnené podmienky takéhoto posúdenia, pričom žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že je pre strategický dokument možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Znamenalo by to, že v prípade ďalšieho povoľovacieho konania by rozhodujúci správny orgán (napr. stavebný úrad) bol informovaný, že zmeny v územnom pláne schválené na základe strategického dokumentu sú takého charakteru, že nenastala potreba ich posúdenia z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Správny orgán by buď takúto skutočnosť akceptoval a bez ďalšieho by rozhodoval (napr. o umiestnení stavby), čo by znamenalo, že by sa navrhovaná stavebná činnosť vôbec (ani v nasledujúcich konaniach) neuskutočňovala po jej posúdení z hľadiska vplyvu na životné prostredie, alebo by správny orgán konštatoval, že je posúdenie potrebné urobiť a v takom prípade by sa celý proces povoľovanej činnosti prerušil - oddialilo by sa jeho uskutočnenie, čo je isto neželateľný efekt pre každý na veci zainteresovaný subjekt. Bolo by odopretím spravodlivosti (súdnej ochrany), keby rozhodnutie žalovaného ustanovujúce situáciu, že sa strategický dokument neposúdi z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie, súd na základe žaloby žalobcov nepreskúmal. Len v prípade, kedy by existovalo záverečné stanovisko, ktoré by bolo možné súdne preskúmať v rámci preskúmania meritórneho rozhodnutia týkajúceho sa navrhovanej činnosti, by nastal v právnom štáte prípustný stav, kedy by žalobcovia neboli zo súdneho prieskumu vylúčení. Vychádzajúc z procesnej autonómie je podľa právneho poriadku SR umožnené iniciovať zainteresovanej verejnosti súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola posudzovaná činnosť povolená a v rámci tohto konania uplatniť svoje námietky týkajúce sa pochybením v priebehu posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je plne v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru a práva EÚ. Z uvedeného vyplýva, že Súd je preto toho názoru, že rozhodnutie žalovaného svojou povahou zasiahlo do individuálne určených oprávnení alebo povinností konkrétneho subjektu - žalobcov a do ich právnej sféry. Žalobou napadnuté rozhodnutie, ako vyplýva z predchádzajúceho textu, svojou povahou môže sa dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcov, a preto je spôsobilé prieskumu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy priatej časti O.s.p.. Nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia bola odôvodnená v žalobe nesprávnym právnym posúdením v konaní zisteného skutkového stavu. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že strategický dokument nie je potrebné posúdiť z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie, pričom však v odôvodnení svojho rozhodnutia svoje úvahy vedúce k takémuto záveru riadne nevysvetlil, čím sa ako vadou rozhodnutia bude súd zaoberať nižšie v odôvodnení (pri žalobnej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia). Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z. v kontexte daného prípadu vyplýva, že predmetom posudzovania bol nepochybne strategický dokument pripravovaný pre oblasť územného plánovania alebo využívania územia, ktorý vytvára rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 zákona a zároveň možno predpokladať jeho vplyv na životné prostredie. Súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je aj strategický dokument vrátane jeho zmeny, ktorý podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny má samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou pravdepodobne významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu. Ako vyplýva z administratívneho spisu, predovšetkým zo stanovísk Obvodného úradu životného prostredia Bratislava, Bratislavského samosprávneho kraja a Obvodného lesného úradu v Malackách opísaných na str. 5 a 6 tohto rozsudku, strategický dokument spĺňal podmienky na jeho posúdenie z hľadiska vplyvu na životné prostredie predpokladané v § 4 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., pretože v ňom opísané zamýšľané činnosti zasahujú do chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty s druhým stupňom ochrany prírody, do Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, do územia európskeho významu podľa zákona č. 543/2002 Z.z. a v neposlednom rade do značnej výmery lesa. Z dikcie uvedeného ustanovenia zákona preto vyplynula žalovanému povinnosť strategický dokument posúdiť z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie. V súvislosti s žalobnou námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatočnosti jeho odôvodnenia súd poukazuje na to, že riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. V žalobe napadnutom rozhodnutí nie je uvedené žiadne konkrétne vysvetlenie, prečo správny orgán dospel k záveru vyjadrenom vo výroku jeho rozhodnutia, ani prečo stanoviská dotknutých orgánov poukazujúcich na potrebu a nevyhnutnosť posúdenia strategického dokumentu z hľadiska vplyvu na životné prostredie neakceptoval. Ako už súd skôr konštatoval (str. 6, 7 rozsudku), žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vymenoval, ktoré orgány zaslali v konaní svoje stanoviská s podmienkami a požiadavkami a opísal obsah týchto stanovísk a opísal obsah stanoviska občianskej iniciatívy „Zachráňme Stupavský les“. Právny záver o tom, že sa strategický dokument nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. žalovaný odôvodnil len súhrnnou nič nehovoriacou informáciou, že posúdil strategický dokument z hľadiska povahy a rozsahu miesta vykonávania, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytnutú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a úrovne spracovania strategického dokumentu, prihliadol na doručené stanoviská a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal so stanoviskami dotknutých orgánov, ktorých obsah bol protichodný s právnym záverom žalovaného, nevyjadril sa k nezanedbateľnému rozsahu v strategickom dokumente navrhovaných zmien územného plánu mesta Stupava a v z neho vyplývajúcich činností zasahujúcich do životného prostredia a v napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha o posúdení naplnenia (resp. nenaplnenia) podmienok ustanovených v § 4 ods. 1, 3 zákona č. 24/2006 Z.z.. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného podľa názoru súdu nie je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia postačujúce. Z vyššie uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenie súdneho poplatku 70 € a nákladoch právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (9/2013) v sume 130,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (11.09.2013) v sume 130,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 €, Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 345,94 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.