Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/218/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201648 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201648.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobkyne: G. L., Sv. C. XXXX/ X, R., právne zastúpenej: Okenica Šula & Co. s.r.o., IČO: 36 866 512, Zámocká 30, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: ALTIUS s.r.o., IČO: 35 731 133, Strmý vŕšok 109, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/XXXX/XXXXX/MES zo dňa 24.06.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/XXXX/XXXXX/MES zo dňa 24.06.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie účastníkov konania C. G., L. XX, R., B.. K. U., D. Q. XX, R. a žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-XXXX/XXXX/XXXX/Ú/XX/VL zo dňa 28.05.2012 o umiestnení stavby „Výstavba predajných a administratívnych priestorov“ na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. Dúbravka, Na vrátkach, R. s inžinierskymi sieťami vrátane pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. N., ktorá je dotknutá dopravným napojením umiestnenej stavby pre navrhovateľa - pribratého účastníka. Žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav, pričom poukázala na podozrenie z manipulácie s podkladmi napadnutého rozhodnutia v záveroch štúdie osvetlenia. Na túto skutočnosť žalobkyňa stavebný úrad upozornila v zázname z nahliadnutia do spisu zo dňa 18.06.2012. V administratívnom spise sa podľa žalobkyne mali nachádzať dve rozdielne štúdie s rozdielnymi kapitolami a najmä závermi štúdie. V štúdii, ktorá sa nachádzala v spise dňa 20.01.2012 je návrh na dosiahnutie požadovanej dennej osvetlenosti uvádzaný pod tabuľkou č. 4, ktorá sa práve týka navrhovaného služobného bytu. Pri nahliadnutí do spisu dňa 18.06.2012 mala už štúdia iné závery pod tabuľkou č. 2, a aby sa dosiahlo osvetlenie bytu, navrhovali sa osvetľovacie otvory (okná) a to ešte zvýšilo počet navrhovaných okien zo strany susediacich nehnuteľností. Žalobkyňa bola názoru, že k danej problematike mal správny orgán prizvať znalca na vyhodnotenie odborného posudku týkajúceho sa osvetlenia. Žalobkyňa namietala, že kladné stanovisko príslušného orgánu verejného zdravotníctva bolo vydané len na základe čestného prehlásenia, že predmetné priestory na bývanie budú slúžiť len ako služobné byty. Podľa jej mienky je neakceptovateľné rozhodovať na základe čestného prehlásenia, ktoré sa vyjadruje k predmetom a činnostiam, ktoré nie sú realizované a ku skutkovému stavu sa nedá vyjadrovať čestným prehlásením do budúcnosti. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaného upozornila na skutočnosť, že objekty projektovaných parkovacích státí a komunikácií neboli zahrnuté do výpočtu koeficientu zastavanosti - jedného zo záväzného indexu regulatív intenzity využitia územia. Z takéhoto postupu je zrejmé, že pre stavebný úrad taktiež plocha parkovísk a príjazdových komunikácií neboli zastavanými plochami a tieto objekty ani akoby neexistovali, čím boli porušené platné právne predpisy - zákon č. 162/1995 Z.z. (Katastrálny zákon) a jeho vykonávacia vyhláška č. 461/2009 Z.z.. Vyhodnotenie skutkového stavu veci je zákonnou povinnosťou správneho orgánu. Napriek upozorneniu sa však žalovaný k uvedenej námietke nevyjadril. Záverom žaloby žalobkyňa uviedla, že navrhovanou stavbou bude znehodnotený pozemok v jej vlastníctve, najmä z dôvodu, že existencia stavby takých (najmä výškových) rozmerov obmedzí umiestnenie stavieb v susednom priestore. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 17.02.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že podstatná časť námietok žalobkyne nesúvisí s konaním o umiestnení predmetnej stavby, pričom žalovaný v tejto veci rozhodoval už druhý krát a venoval veci značnú pozornosť, či a do akej miery boli odstránené nedostatky predchádzajúceho prvostupňového správneho orgánu vytýkané v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného č. K. zo dňa 21.07.2011 ako i chronológii postupu či dokladania podkladov, ktoré podľa obsahu žaloby sú označené ako manipulácia s dokladmi. V spisovom materiály sú uložené podklady, na základe ktorých kompetentné orgány vydávali svoje záväzné stanoviská, vyjadrenia alebo súhlasy podľa § 140b a § 126 stavebného zákona, z ktorých najmä Hlavné mesto SR Bratislavy a Regionálny úrad verejného zdravotníctva pre Hlavné mesto Bratislavu svoje záväzné stanoviská opakovane potvrdili. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené prepracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutia, čo logicky musí mať vplyv i na štúdiu insolácie. Veľmi podrobne je v rozhodnutí vysvetlený rozdiel medzi pojmami „posudok“ a „štúdia“ pri tématike insolácie a oprávnenia osôb, ktoré vo svojich kompetenciách registrujú (vydávajú) Úrad verejného zdravotníctva SR a Slovenská komora stavebných inžinierov. Žalovaný upriamil pozornosť na rozdielnosť pri územnom, stavebnom, kolaudačnom a katastrálnom konaní. Jedným z rozhodujúcich podkladov pre predmetné rozhodnutie je územný plán obcí a zón. V danom prípade to bol územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy a zo spisového materiálu vyplýva, že od 25.06.2010, kedy bol daný návrh na vydanie územného rozhodnutia, prvostupňový i druhostupňový správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku venovali najmä námietkam žalobkyne a ostatných účastníkov konania a podľa § 140b ods. 5,6 stavebného zákona opakovane žiadali dotknuté orgány ako i nadriadené orgány o stanoviská, resp. potvrdenie ich záväzných stanovísk. V spisovom materiáli sú doložené podrobné podklady, z ktorých vychádzali kompetentné orgány napr. pri výpočte indexu podlažných plôch a indexu zastavaných plôch, čo v žalobe žalobkyňa napadla a spochybnila bez akýchkoľvek konkrétností a sústavne vyvoláva dojem, že správny orgán za roky správneho konania nezistil presne a úplne skutočný stav veci. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.02.2014 žalovaný doplnil svoje stanovisko a uviedol, že za formálne a obsahovo spracovanú dokumentáciu pre územné rozhodnutie zodpovedá zodpovedný projektant - autorizovaný stavebný inžinier. Predložené štúdie insolácie sú spracované v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (vyhláška č. 355/2007 Z.z., vyhláška č. 259/2008 Z.z.). Obidve štúdie (ručný výpočet a softwérový výpočet) v záveroch konštatujú celkový súlad umiestňovanej stavby zo svetlo-technickými požiadavkami STN. Jednotlivé výpočty môžu byť rôzne, pretože posudzujú uvedenú problematiku viacerými spôsobmi. Rozhodujúci je však celkový záver oboch štúdií, ktorý na základe posúdenia a vyhodnotenia dielčich výpočtov stanovil súlad riešeného a navrhovaného stavebného objektu s právnymi predpismi. K námietke v žalobe, že došlo k zvýšeniu počtu okien, žalovaný uviedol, že zmenou dispozície sú k susednému pozemku žalobkyne orientované len okná z neobytných miestností, ktoré boli zodpovednou projektantkou navrhované hneď pri riešení požadovaných zmien v dispozícii umiestňovanej stavby. Zároveň žalovaný zdôraznil, že pri vydávaní stanoviska k umiestňovanej stavbe sa oboma štúdiami insolácie zaoberali odborníci z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva pre Hlavné mesto Bratislavu a to dokonca dva krát a jeden krát odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR. Vo všetkých prípadoch títo odborníci obidve štúdie insolácie posúdili kladne a opakovane vydali súhlasné záväzné stanoviská k umiestňovaniu navrhovanej stavby. Z toho je zrejmé, že predložené štúdie insolácie vyhovujú všetkým normám, predpisom, vyhláškam a odborným požiadavkám odborníkov, ktorí pôsobia v uvedených štátnych inštitúciách. Pokiaľ ide o namietané čestné prehlásenie, toto nebolo podľa žalovaného v rozpore s predloženou projektovou dokumentáciou a iba potvrdzovalo navrhovaný účel využitia predmetných služobných bytov. Uvedený účel je zároveň v súlade s aktuálnym platným Územným plánom Hlavného mesta Bratislavy. V budúcnosti sa realizácia umiestňovanej stavby v zmysle stavebného zákona a súvisiacich predpisov bude diať len v súlade s právoplatným územným rozhodnutím a právoplatným stavebným povolením na základe overených dokumentácií v územnom a v stavebnom konaní. Žiadne čestné prehlásenie nemá vplyv na rozhodovanie v uvedených konaniach, nemôže ovplyvniť kolaudačné konanie a ani následné užívanie stavby. Žalovaný zdôraznil, že v žalobe uvádzané čestné prehlásenie vo veci služobných bytov je pre všetky dotknuté orgány irelevantné a ich rozhodnutie je vydané bez ohľadu nato, či čestné prehlásenie existuje. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní žalovaný nemal dôvod zaoberať tematikou čestného prehlásenia, čo je vyjadrené i v odôvodnení rozhodnutia. Odvolanie žalobkyne zo dňa 25.06.2012 proti rozhodnutiu o umiestnení stavby č. SU-XXXX/XXXX/ XXXX/U/XX/VL zo dňa 28.05.2012 neupozorňuje odvolací orgán na jej pochybnosti súvisiace s výpočtom koeficientu zastavanosti vrátane parkovacích státí a komunikácií a ani nenamieta výpočet koeficientu zastavanosti vrátane parkovacích stati a komunikácií. Napriek tomu v predmetnej žalobe žalobkyňa účelovo tvrdí, že odvolací orgán bol upozornený na túto skutočnosť, a že napriek upozorneniu sa nevyjadril k tejto problematike. Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy niekoľkokrát posudzoval všetky regulatívy intenzity využitia územia a vydal záväzné stanovisko, že navrhovaná stavby spĺňa všetky regulatívy intenzity využitia územia o.i. aj z hľadiska indexov - koeficientov. K indexu zastavaných plôch žalovaný uviedol definíciu IZP. IZP udáva pomer súčtu zastavaných plôch vo vymedzenom území funkčnej plochy, prípadne jej časti, k celkovej výmere vymedzeného územia. Určuje hustotu zástavby, pričom zastavaná plocha rovná sa plocha pôdorysného rezu vymedzená vonkajším obvodom závislých konštrukcií uvažovaného celku (budovy, podlažia alebo ich častí). V prvom podlaží sa meria nad podnožou, alebo podmúrovkou, pričom sa izolačné prímurovky nezapočítavajú (t.j. zastavaná plocha je plocha pôdorysného priemeru podlažia v kontakte s terénom). Podzemný objekt, nad ktorým sa nachádza voľná funkčná plocha na úrovni terénu nemá zastavanú plochu. Z uvedenej definície je zrejmé, že sa nejedná o požiadavku posúdenia a zohľadnenia nadzemných častí objektu (stavby) a nie spevnených plôch. Spevnené plochy končia na úrovni upraveného terénu, nemajú zvislé konštrukcie a sú určené na iné funkčné využitie ako je funkcia navrhovanej stavby. V rámci výpočtov sa spevnená plocha uvažuje a počíta ako plocha nezastavaná nadzemnými objektmi a prislúchajúca voľnej funkcii. Námietka žalobkyne proti indexu zastavaných plôch neopodstatnene požaduje v rozpore s definíciou indexu zastavaných plôch výpočet indexu zastavaných plôch ako pomer súčtu zastavanej plochy objektom v tomto prípade navrhovanou stavbou a priľahlých spevnených plôch k celkovej výmere parc. č. XXXX/X. V územnom konaní sa stavebný úrad prioritne riadil § 37 stavebného zákona a poukazovanie na porušenie katastrálneho zákona je zo strany žalobkyne účelové a nesúvisiace s územným konaním. Správnosť výpočtu ukazovateľov intenzity využitia funkčných plôch v posudzovanom území niekoľkokrát potvrdil Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že žalobou napadnutým rozhodnutím bude znehodnotený susedný pozemok žalobkyne. V správnom konaní boli odborne posúdené a preskúmané možnosti zastávania susedných pozemkov so záverom, že v súlade s územným plánom je niekoľko možností umiestnenia stavieb na susedných pozemkoch a teda nie je žiadnym spôsobom obmedzené umiestňovanie stavieb na susedných pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S 218/2013-49 zo dňa 27.05.2015 pribral do konania účastníka správneho konania - stavebníka, ktorý by prípadným zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia mohol byť dotknutý na svojich právach a povinnostiach. Pribratý účastník sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní pred súdom dňa 24.06.2015 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že v územnom konaní správne orgány posudzovali súlad navrhovanej stavby s územným plánom a zabezpečili si všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov. V správnom konaní pribratý účastník predložil štúdiu zastavanosti pozemku žalobkyne a susedného pozemku z opačnej strany svojho pozemku, z ktorej vyplynulo, že na troch miestach pozemku žalobkyne môže byť umiestnená stavba obdobná predmetnej umiestňovanej stavbe. Územie, na ktorom má byť realizovaná predmetná umiestňovaná stavba, je územím zmiešaným výrobných a nevýrobných služieb, kde nie je dané, že stavby majú mať rovnakú výšku, architektúru a zastavanosť ako je predmetná umiestňovaná stavba, pričom na takomto území nie je ani predpísaná vzdialenosť medzi stavbami 7 metrov ako v území s predpokladanou výstavbou bytov alebo rodinných domov. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne a preto súd podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ako boli opísané v podaniach účastníkov konania, pričom k sporným otázkam sa vyjadril nižšie. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súdu skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán nato príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú predovšetkým územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súhlas s podkladmi (územným plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Neprihliada sa na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. K jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebného úradu v určitých zákonom stanovených prípadoch. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do práva na ochranu životného prostredia nezasahuje. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie a realizáciu stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Ochrana práv a oprávnených záujmov týchto vlastníkov sa bude riešiť v následnom samostatnom stavebnom konaní. Žalobkyňa namietala nedostatočnosť zisteného skutkového stavu, pričom poukázala na možno manipuláciu s podkladmi pre rozhodnutie (štúdie osvetlenia). Uviedla, že v administratívnom spise boli dve rozdielne štúdie osvetlenia, ktoré uvádzali rozdielne údaje týkajúce sa dennej osvetlenosti služobného bytu. Zároveň poukázala na to, že podľa druhého svetlo-technického posúdenia bol navýšený počet navrhovaných okien zo strany susediacich nehnuteľností patriacich žalobkyni. Uvedeným námietkam súd nemohol prisvedčiť. Tvrdenia žalobkyne nemohol správny orgán vyhodnotiť inak, len ako účelové, nemajúce podklad v kvalifikovanom posúdení odborne spôsobilou osobou. Správny orgán by bol povinný zaoberať sa touto námietkou ako relevantnou v prípade, keby žalobkyňa predložila iný posudok, či odborné vyjadrenie spochybňujúce závery svetlo-technického posúdenia predloženého v územnom konaní stavebníkom. V danom prípade však správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti záverov svetlo-technického posudku, ktorý bol vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý v posudku uviedol, že vplyv plánovanej stavby vyhovuje technickým požiadavkám. Z dvoch verzií štúdie osvetlenia - insolácie pre výstavbu predajných a administratívnych priestorov Bratislava - Dúbravka, parc. č. XXXX/X, vypracovaných Ing. E. H., nevyplývajú rozdielne závery, ako v žalobe mylne tvrdila žalobkyňa, ale obe zhodne konštatujú súlad navrhovanej umiestnenej stavby z hľadiska insolácie s právnymi predpismi SR a technickými požiadavkami STN. Súd poznamenáva, že žalobná legitimácia v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. je daná pre všetky prípady, kde je dotknutá právna sféra žalobkyne, t.j. kde ide o jednostranný úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci s konkrétnym adresátom a záväzne a autoritatívne sa dotýka jej práv a povinností. Ukrátenie žalobkyne na jej právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie sugestívnych práv žalobkyne, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím, alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia porušil procesné práva žalobkyne. V každom prípade žalobkyňa musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich vlastných subjektívnych právach, t.j. musí ísť o subjektívne práva žalobkyne (nie tretej osoby). Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatku svetlo-technického posúdenia insolácie služobného bytu, túto nemožno považovať za námietku týkajúcu sa porušenia jej vlastných práv. Namietanou skutočnosťou nebolo zasiahnuté do právnej sféry žalobkyne, nijako nimi neboli poškodené jej práva či právom chránené záujmy. Pokiaľ ide o tvrdenie po zvýšení počtu okien, súd poukazuje na tú skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu, že zmenou dispozície sú k susednému pozemku vo vlastníctve žalobkyne orientované len okná z neobytných miestností a k obom štúdiám insolácie sa kladne vyjadrili i príslušné dotknuté inštitúcie, ktoré k projektovej dokumentácii a k predmetnej otázke vydali súhlasné záväzné stanoviská. Ako už bolo vyššie uvedené, podkladom pre rozhodnutie o umiestnení stavby sú územné plány miest a obcí. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Za uvedeným účelom správny orgán zabezpečí stanoviská (vyjadrenie, súhlas) dotknutých orgánov uplatňujúcich záujmy chránené osobitnými predpismi. Obsah takéhoto stanoviska je pre správny orgán v konaní o umiestnení stavby záväzný. Pokiaľ dotknuté relevantné orgány vyjadria súhlas s umiestňovanou stavbou a zároveň orgán oprávnený zaujímať stanovisko k súladu navrhovanej stavby s príslušným územným plánom sa vyjadrí, že navrhovaná umiestňovaná stavba je s územným plánom v súlade, pričom námietkami účastníkov konania sa nepreukáže rozpor záväzných stanovísk, prípadne navrhovanej stavby s všeobecne záväznými právnymi predpismi, správny orgán nemá inú možnosť ako vydať rozhodnutie o umiestnení stavby. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalobkyňa ako účastníčka konania vo svojich podaniach rozporovala obsah záväzných stanovísk (Regionálny úrad verejného zdravotníctva pre Hlavné mesto Bratislava, Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy). Súd dáva do pozornosti § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadený orgánom dotknutého orgánu. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že z tohto hľadiska správne orgány postupovali v konaní v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o otázku právnej relevancie čestného prehlásenia spomínané v žalobe, súd poukazuje na tú skutočnosť, že uvedené čestné prehlásenie nebolo nosným podkladom pre úrad verejného zdravotníctva, pričom nemožno konštatovať ani to, že by bolo v rozpore s predloženou projektovou dokumentáciou, ktorú práve dotknutý orgán posudzoval z hľadiska záujmov chránených osobitnými predpismi v medziach právomoci dotknutého orgánu. Zároveň je nutné pripomenúť, že spôsob užívania bytu ako služobného sa nedotýka právnej sféry žalobkyne, pričom čestné prehlásenie ako také nemá ani vplyv na rozhodnutie o umiestnení stavby, ani následne na vydanie stavebného povolenia, či rozhodnutia o povolení užívať predmetnú stavbu. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy posudzoval predmetnú stavbu z hľadiska jej súladu s územným plánom, pričom zároveň posudzoval regulatívy týkajúce sa intenzity využitia územia, aj z hľadiska koeficientov (index zastavaných plôch). Z rozhodnutia žalovaného a z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány v danom kontexte postupovali v súlade so zákonom, zabezpečili si príslušné stanovisko dotknutého orgánu, ktoré konštatovalo súlad navrhovanej stavby s územným plánom. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorom je opísané stanovisko Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy (na str. 4 tohto rozsudku) a je zdôvodnená i jeho právna relevancia pre posúdenie predmetnej navrhovanej stavby a žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, vyplýva, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s regulatívmi intenzity využitia územia ustanovenými územným plánom. Za daných okolností správny orgán nemohol vyhodnotiť námietky žalobkyne ako dôvodné a bolo jeho povinnosťou riadiť sa záväzným stanoviskom príslušného dotknutého orgánu. Súd nemôže súhlasiť ani s námietkou, kedy žalobkyňa tvrdila, že navrhovanou stavbou bude znehodnotený jej pozemok najmä z dôvodu obmedzenia umiestnenia stavby na pozemku v jej vlastníctve. V konaní boli odborne posúdené možnosti zastavania susedných pozemkov k predmetnému pozemku s umiestňovanou stavbou a bolo konštatované, že prípadné umiestnenie stavieb realizáciou predmetnej stavby nebude obmedzené. Zároveň možno konštatovať, že uvedená námietka žalobkyne je hypotetická, keďže nepredstavila súdu ani správnemu orgánu právne relevantný projekt stavby, ktorú by chcela umiestniť (realizovať) na svojom pozemku. V neposlednom rade súd poukazuje na podmienky umiestnenia stavby uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktorým boli určené požiadavky na ochranu prírody a krajiny a požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím vyplývajúce predovšetkým zo stanovísk dotknutých orgánov. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.