Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/218/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201649 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201649.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: M. K., B. 1, A., zastúpený: JUDr. Slavomíra Husztyová, advokátka, Dominikánske nám. 41, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Q.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.9.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Q.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR zo dňa 3.4.2013 č. 70 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka X. zboru podľa § 192 ods. X písm. e) zákona č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“) s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, pričom žalovaný dňa X.X.XXXX rozhodnutím č.p. Q.-PS-PK-XX/XXXX rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. I. rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa ustanovenia § X92 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ z toho dôvodu, že žalobca ako policajt kriminalista pri výkone služobnej činnosti opakovane konal v rozpore s právnymi a internými predpismi nasledovne: • v období od mesiaca október XXXX v A. pri objasňovaní trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. b) K. zákona vedeného na H. OR PZ v A. pod čvs: H.-XXXX/X-OVK-KE - XXXX v rámci operatívno - pátracej činnosti po predchádzajúcej dohode s T. O. vedome predložil vyšetrovateľovi informácie, ktoré preukazovali, že predmetného činu sa dopustila M. F. z E., ktorú predtým aj sám k priznaniu prehováral, napriek vedomosti, že táto skutok nespáchala, a ktorá sa za prisľúbenú odmenu k spáchaniu tohto trestného činu aj priznala pred vyšetrovateľom PZ a poštovou poukážkou zaslala poškodenej I. X. z A. náhradu škody vo výške X XXX,- eur, avšak poškodená I. X. a M. F. pri následnej konfrontácií vyhlásili, že sa nepoznajú a nikdy sa nevideli, čím umožnil páchateľovi vyhnúť sa trestnému stíhaniu; • v období od XX.XX.XXXX, kedy došlo v A. na ulici Q. k spáchaniu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. a) K. zákona, vedeného na OO PZ A. - I. pod G.: H. - XXXX/ZA-KE-XXXX a v dôsledku ku škode spoločnosti M., spol. s r.o. X. a objasňovaním ktorého bol poverený, poskytol F. A. z A. informácie o objasňovaní tohto trestného činu a osobe obvineného B. P., od ktorého F. A. následne vymáhal finančnú hotovosť vo výške XX XXX,- eur, ktorá vznikla spáchaním tejto trestnej činnosti, čím zneužil informácie získané v rámci služobnej činnosti s cieľom zabezpečiť finančný prospech F. A. ako províziu; • v dobe od X.X.XXXX do X.X.XXXX v A. pri objasňovaní trestného činu krádeže podľa § 2X2 ods. 1 K. zákona vedeného na obvodnom oddelení PZ A. - I. pod G.: H.-XXXX/ZA-KE-XXXX napriek skutočnosti, že zistil cestou svojho informátora o páchateľovi tohto trestného činu informácie spôsobilé na jeho odhalenie a zaistenie a zaistenie odcudzeného motorového vozidla zn. X. XXX ev. č. KE-XXXGC, ktoré oznámil aj kolegovi F.. M. O., nevykonal žiadne opatrenie na zaistenie páchateľa, ale po tom, čo vyžiadal od poškodenej majiteľky uvedeného motorového vozidla F. X. XXX,- eur pod zámienkou, že ich použijú ako odmenu pre informátorov, ktorí ich žiadajú, tie od nej aj spoločne prevzali a odovzdali F. O., ktorý ich mal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla. F. O. zabezpečil privezenie odcudzeného vozidla k amfiteátru v A. za účelom jeho prevzatia, kde vyplatil nezistenému mužovi XXX eur s tým, že ostatné vyplatí po odskúšaní vozidla. X. skúšobnej jazdy F. O. podľa predchádzajúcej dohody telefonicky vyrozumel žalobcu s mjr. F.. M. O., ktorí ho na ulici V. v A. demonštratívne fiktívne zaistili. Na operačné stredisko KR PZ v A. oznámili vypátranie odcudzeného vozidla a F. X. následne zo zaplatenej sumy vrátil žalobca XXX,- eur i doklady tohto vozidla. V. osobám, ktoré odcudzené vozidlo na miesto priviezli, nevykonali žiadne úkony k ich zaisteniu, čím im umožnili vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko tieto z miesta ušli. I. má za to, že žalovaný rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. K. nedostatok neodstránil ani odvolací správny orgán, ktorý sa tiež nevysporiadal s dôvodmi uvádzanými žalobcom v rozklade, čím odňal žalobcovi i právo na konanie pred správnym orgánom, v dôsledku čoho bol žalobca ukrátený na právach. I. má za to, že skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalovaného nepreukazuje závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Z rozhodnutí nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný a prvostupňový správny orgán ku svojim zisteniam. Z výsledkov vykonaného dokazovania k prvému skutku nevyplýva, žeby sa žalobca o čomkoľvek dohodol s T. O., žeby prehováral M. F. aby sa priznala k spáchaniu trestného činu a nevyplýva z neho ani vedomosť o tom, že táto skutok nespáchala. X. druhom skutku nebol vôbec preukázaný tvrdený cieľ žalobcu zabezpečiť finančný prospech F. A. ako províziu, nebolo preukázané, žeby F. A. vymáhal predmetnú pohľadávku poškodeného od páchateľa, dostatočne nebolo preukázané poskytnutie informácií žalobcom F. A. o objasňovaní trestného činu a o osobe obvineného. Z. vôbec preukázané akékoľvek vedomé zneužitie informácií žalobcom. J. nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospeli správne orgány pri objasňovaní tretieho skutku k zisteniu, že žalobca zistil informácie spôsobilé na odhalenie a zaistenie páchateľa a že nevykonal žiadne opatrenia na zaistenie páchateľa. I. má za to, že v administratívnom konaní nebolo preukázané hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, narušenie vážnosti policajného zboru a ohrozenie dôvery v tento zbor. Z., z vykonaných dôkazov podľa žalobcovej mienky vyplýva, že zásluhou svedomitého a iniciatívneho plnenia služobných úloh za použitia prostriedkov operatívno - pátracej činnosti napriek tomu daným kriminalistickým situáciám spolupôsobil pri ochrane majetku poškodenej I. X., vypátral motorové vozidlo F. X. a mohol odhaliť zločineckú skupinu pripravujúcu krádež iného motorového vozidla. Z. zistenie skutkového stavu spočíva tiež v existencií rozporov vo vykonaných dôkazoch. S existujúcimi rozpormi sa žalovaný nevysporiadal a neodôvodnil, na základe čoho ustálil skutkový stav. Q. orgány nezisťovali, či v trestnej veci poškodenej I. X. sa nejedná o účelovú obranu M. F. v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, nezisťovali, či v rozhodnom čase vôbec mohli existovať dôvodné pochybnosti o tom, že skutok spáchala M. F., keď sám vyšetrovateľ jej dal adresu poškodenej, aby jej na pošte vyplatila peniaze. Q. orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec nevysvetlili, ktoré kritériá hodnotili pri posudzovaní hodnovernosti výpovede M. F. a z akého dôvodu priznali jej výpovedi vyšší stupeň pravdivosť ako výpovediam ostatných vypovedajúcich, resp. prečo neboli vypočuté ďalšie osoby, ktoré podľa tvrdenia M. F. mali byť prítomné pri skutku. Z. rozpory ani vo výpovedi mjr. D.. E. E., najmä prečo poskytol M. F. adresu poškodenej na zaplatenie odcudzenej sumy X XXX,- eur, keď mal pochybnosti o tom, či táto skutok spáchala. T. v súvislosti s trestnou vecou poškodenej spoločnosti M., spol. s r.o., v ktorej bol obvinený B. P., správne orgány nezisťovali, či existovali v rozhodnom čase aj iné dôkazy na usvedčenie páchateľa a tiež, či sa nejedná o účelovú obranu obvineného, ktorému mohla byť inšpekčnou službou polície prisľúbená beztrestnosť za usvedčenie policajta. Q. orgány podľa žalobcovho názoru neodstránili rozpory vo výpovediach F. Kanásza a X. U. najmä v tom, či spolu jednali alebo nie a rozpory vo výpovediach F. A. a žalobcu o tom, aké informácie mu mal žalobca poskytnúť. Z. v trestnej veci poškodenej F. X. správne orgány nezisťovali, či boli zaistené stopy zo zadných sedadiel na vypátranom motorovom vozidle, na zaistenie ktorých žalobca upozornil ohliadajúceho technika a s akým výsledkom, z akého dôvodu nadriadený neposkytol žalobcovi požadované osobitné prostriedky na vypátranie motorového vozidla podľa § 39c zák. č. XXX/XXXX Z.z. o policajnom zbore. Q. orgány neodstránili rozpory vo výpovediach žalobcu a F. X. najmä v tom, či odmenu ponúkla F. X. alebo či si túto vyžiadal žalobca. X. jej vôľa odmeniť informátora za poskytnutie informácií o odcudzenom vozidle nebola daná, mal správny orgán zisťovať, prečo túto poskytla. X. sa javí, že F. X. mala slobodnú vôľu odmenu poskytnúť, pričom túto aj výslovne prejavila. V rámci správnej úvahy služobný úrad vôbec neprihliadol na zhodnotenie služobnej činnosti, podľa ktorého má žalobca dobrú osobnú a miestnu znalosť, k plneniu úloh pristupuje zodpovedne, plní ich včas a je samostatný. Q. orgány mali prihliadnuť tiež na skutočnosť, že žalobca spolu s M. O. v súvislosti so skutkami, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu, spolupôsobili pri ochrane majetku poškodenej I. X., vypátrali páchateľa trestného činu krádeže finančnej hotovosti a vypátrali odcudzené motorové vozidlo. X. rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru ponecháva zákon o štátnej službe príslušníkov PZ služobnému orgánu širokú možnosť uváženia, avšak táto nemôže byť založená na ľubovôli služobného úradu. Z. rozhodnutia vydané na základe správneho uváženia podľa žalobcovho názoru vybočili z medzí ustanovených zákonom. X. sa aj žalobca dopustil porušenia prísahy alebo služobných povinností, mal správny orgán skúmať intenzitu takého porušenia a prihliadnuť pritom na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia, disciplinárne odmeny, opatrenia) čas a situáciu, za ktorej došlo k prípadnému porušeniu povinnosti, preukázanú mieru zavinenia atď. I. hrubé porušenie služobnej prísahy malo podľa názoru žalovaného spočívať v naplnení znakov uvedených v čl. X ods. X písm. d/, e/ a f/ nariadenia ministerstva vnútra č. XX/XXXX, teda v konaní s úmyslom získania neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného, zneužití informácií získaných pri výkone štátnej služby a úmyselnom neoprávnenom konaní proti majetku, životu, zdraviu a osobnej slobode iného. I. podľa žalobcovho názoru vôbec nezisťoval, či boli konaním žalobcu naplnené znaky uvedených skutkových podstát, a to po stránke objektívnej a ani po stránke subjektívnej, predovšetkým z hľadiska zavinenia. Podľa citovaných ustanovení je pre naplnenie skutkovej podstaty nevyhnutný úmysel. B. povinnosťou správneho orgánu spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ktorým hrubo porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti. I. pri posudzovaní tvrdeného konania žalobcu nezohľadnil ani špecifiká práce žalobcu vykonávajúceho operatívno-pátraciu činnosť v rámci zaradenia na odbore kriminálnej polície a pri svojom rozhodovaní neaplikoval s tým súvisiace právne predpisy ( § 38a) zákona o policajnom zbore, nariadenie ministra vnútra č. XX/XXXX o operatívno - pátracej činnosti. I. namieta, že žalovaný postupoval v správnom konaní nezákonne pri zaobstarávaní niektorých dôkazov a tieto preto nie je možné považovať za dôkazy v súlade s právnymi predpismi podľa § 238 ods. X zákona o štátnej službe. D. o dôkazy získané nahliadnutím do trestného spisu. Q. orgán nebol vôbec oprávnený nazerať do vyšetrovacieho spisu H. východ Q. MV SR G. Q. - XXX/OISV-V-XXXX a robiť si z neho výpisy. Z. do trestného vyšetrovacieho spisu a podmienky nazerania upravuje ust. § 69 zákona č. XXX/XXXX K. poriadku, podľa ktorého sú oprávnené nazerať do spisu štátne orgány, avšak iba tie, ktoré sú na to zmocnené osobitným zákonom. I. o štátnej službe neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo služobnému orgánu nazrieť do trestného spisu. Z. do vyšetrovacieho spisu porušil podľa žalobcu správny orgán čl. X ods. X Y. SR a zasiahol do práva žalobcu na súkromie. K. nezákonným postupom došlo súčasne k zásahu do ústavou garantovanému právu na ochranu tajomstva správ podávaných telefónom, keď sa nadriadená žalobcu pri nahliadaní do vyšetrovacieho spisu oboznámila s doslovnými prepismi zvukových záznamov z odpočúvanej telekomunikačnej prevádzky. D. získané použitím informačno- technických prostriedkov v trestnom konaní je možné využiť výlučne pre účely trestného konania, nie pre účely vo veciach služobného pomeru. I. poukazuje, že nezákonnosť tohto dôkazu v trestnom konaní konštatovala aj prokurátorka Okresnej prokuratúry A. I. I. ďalej argumentuje, že v administratívnom konaní boli porušené jeho práva vyplývajúce z ust. § 193 ods. X zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, najmä právo na obhajobu. I. vytýka najmä porušenie jeho práva na účasť na procesných úkonoch, obsahujúceho možnosť klásť otázky svedkom a konfrontovať sa s nimi. I. nebol vopred oboznámený o zamýšľaných procesných úkonoch. Podľa názoru žalobcu bol výsluch vedený jednostranne a ignoroval zisťovanie skutkového stavu veci a okolností svedčiacich v prospech žalobcu. K. pochybenia mohli byť odstránené doplnením dokazovania výsluchom osôb za jeho prítomnosti, ktoré žalobca tiež navrhol, avšak služobný orgán považoval vykonané dokazovanie za dostatočné. I. má ďalej za to, že právo podať vyjadrenie k návrhu na prepustenie mu žalovaný priznal iba formálne. S návrhom na prepustenie bol oboznámený dňa XX.X. XXXX, kedy mu správny orgán poskytol lehotu na podanie písomných pripomienok, námietok, návrhov a dôkazov do XX.X.XXXX, t.j. lehotu X dní. Pre krátkosť lehoty nemohol byť naplnený účel práva žalobcu na kvalitné a riadne vyjadrenie. F. zásahom do práv žalobcu malo byť odmietnutie vydať fotokópie listín z administratívneho spisu. I. tiež tvrdí, že mu nebolo umožnené právo na poskytnutie náležitej ochrany odborovým orgánom. Q. orgán prerokoval vec s odbormi bez toho, aby im bol poskytnutý úplný spisový materiál. I. žalobca tvrdí, že žalovaný nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, nedoplnil dokazovanie a neodstránil uvedené nedostatky, z ktorého dôvodu potom navrhuje napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žalovaný zhrnul priebeh správneho konania s tým, že má za to, že nemožno akceptovať námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Skutkový stav bol nepochybne správne a úplne zistený a tento zakladal dôvod na prepustenie žalobcu. V danom prípade nadriadený vykonal sám obsiahle šetrenie a zabezpečil dôkazy, ktoré po dôslednom vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach žalobcu usvedčujú z porušenia služobnej prísahy i povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Na tom nič nemení fakt, že nadriadená nahliadla do vyšetrovacieho spisu a využila aj z tohto dôkazy, zabezpečené zákonným spôsobom. Ak bolo konanie o prepustení začaté na základe uznesenia o vznesení obvinenia, je to taktiež v poriadku, pretože z neho nadriadená iba zistila, že konanie v ňom uvedené napĺňa znaky skutkovej podstaty prepustenia. Až na základe vlastného šetrenia sa toto konanie potvrdilo a preto bola povinná spracovať návrh na prepustenie. Z. ani námietka o neupovedomení odvolateľa ako účastníka konania o plánovaných úkonoch. K. povinnosť nadriadenému zo zákona nevyplýva, nejedná sa totiž o trestné konanie. T. odmietnutím vyhotovenia fotokópie administratívneho spisu nedošlo k porušeniu zákona. I. takú povinnosť nadriadenému neukladá. R. mu povinnosť umožniť účastníkovi konania nahliadnuť do spisov s výnimkou protokolov o hlasovani a robiť si z nich výpisky, čo bolo umožnené žalobcovi v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a zástupcovi v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Preto nemožno hovoriť o zásahu do práv žalobcu. I. súhlasí so žalobcom v tom smere, že vypátranie odcudzeného motorového vozidla je jednou z úloh PZ (§ 2 ods. l písm. l) zákona č. XXX/XXXX Z. z.). Z. je možné však žiadať od poškodenej finančnú hotovosť ako odmenu pre informátora. P. sa tým prezrádza jeden z prostriedkov H. a potom sa jedná o neoprávnený prospech pre túto osobu a spôsobenie škody pre toho, kto takúto finančnú hotovosť poskytne. V tomto smere sa vyjadrila aj poškodená F. X.. I. spolu s mjr. O. tiež nevykonali žiadne opatrenia na zadržanie páchateľov vo veci odcudzeného automobilu. Podľa žalovaného sa javí ako pravdepodobné, že ich cieľom bolo iba zaistiť vozidlo a umožniť páchateľom ujsť a vyhnúť zadržaniu. X. služobnej prisahy i povinností žalobcom dosiahlo stupeň zvlášť hrubé a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Na tom nič nemení ani udeľovanie odmien žalobcovi. K námietke o nesprávnej aplikácii čl. X ods. X písm. d/ a f/ N MV SR č. XX/XXXX žalovaný uviedol, že žalobca s kolegom svojim postupom zabezpečili výhodu na prospech informátora v podobe XXX eur a úmyselne konali proti majetku F. X., od ktorej neoprávnene vyžiadali finančnú hotovosť. X. na využitie N MV SR č. XX/XXXX o operatívno-pátracej činnosti v konaní o prepustení splnené neboli. I. nesúhlasil ani s námietkou nezákonnosti získania podkladov pre napadnuté rozhodnutie z trestného spisu, pretože žalobca nebol právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin. V danom prípade nadriadený vykonal sám obsiahle šetrenie a zabezpečil dôkazy, ktoré po dôslednom vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, tohto usvedčujú zo zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy i povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Na tom nič nemení fakt, že nadriadená žalobcu nahliadla do vyšetrovacieho spisu a využila aj z tohto dôkazy, zabezpečené zákonným spôsobom. Ak bolo konanie o prepustení začaté na základe uznesenia o vznesení obvinenia, je to taktiež v poriadku, pretože z neho nadriadená iba zistila, že konanie v ňom uvedené napĺňa znaky skutkovej podstaty prepustenia. Až na základe vlastného šetrenia sa toto konanie potvrdilo, a preto bola povinná spracovať návrh na prepustenie. I. nesúhlasí ani s námietkou týkajúcou sa porušenia práva na obhajobu, keď po začatí konania o prepustení žalobcu mu nadriadený poskytol lehotu na vyjadrenie do XX.X.XXXX, čo je síce dostatočné, avšak aj táto lehota bola na žiadosť žalovaného predĺžená až do X.X.XXXX. Už predtým boli v prebiehajúcom konaní o prepustení vypočuté osoby F. X., F. O., ako aj žalobca. L. XX.XX.XXXX bolo žalobcovi umožnené nahliadnuť do predmetného spisového materiálu. L. XX.XX.XXXX predložil žalobca splnomocnenie pre zástupcu F. E., od ktorého dňa nadriadený upovedomoval žalobcu i uvedeného zástupcu na ich žiadosť o nasledujúcich úkonoch. Po oboznámení s návrhom a dôkazmi žiadal splnomocnený zástupca doplniť dokazovanie o výsluch F. X., F. O. a kpt. P.. V. (nadriadená), žiadal kópiu spisového materiálu a namietal, že nebol ako účastník konania upovedomený o úkonoch. Z. uvedeným návrhom nevyhovel, nakol'ko osoby X. a O. už boli vypočuté, kpt. P.. V. nebola svedkom skutku a fotokópie spisu mu žiaden predpis neukladal vyhotoviť a odovzdať žalobcovi. A. o prepustení nie je trestným konaním a vyznačuje sa menšou formálnosťou ako trestné konanie, na ktoré žalobca poukazuje. K. poriadok ani Q. poriadok sa v konaní o prepustení neuplatňuje. Ak žalobca namieta, že nadriadená ignorovala návrhy zástupcu na doplnenie dokazovania, je táto námietka podľa mienky žalovaného zavádzajúca. V žiadnom prípade totiž neignorovala jeho návrhy, ich odmietnutie riadne odôvodnila v stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX, s ktorým ho riadne oboznámila. V. navrhnutých osôb už totiž boli vykonané a nebol dôvod ich opakovať. P. sa o snahy spôsobovať prieťahy v konaní a dosiahnuť prekludovanie lehoty na prepustenie. A. žalobcu bolo už riadne zadokumentované a preukázané. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca sa dopustil konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Skutkový stav bol náležite a úplne zistený. S návrhom a dôkazmi boli žalobca i zástupca riadne oboznámení dňa XX.XX.XXXX. Z. akceptovať námietku žalobcu o neumožnení práva na poskytnutie náležitej ochrany odborovým orgánom, ktorému nebol poskytnutý kompletný spisový materiál. H. orgánu bol dňa XX.XX.XXXX predložený kompletný spisový materiál na zaujatie stanoviska. K. orgán zaujal súhlasné stanovisko k návrhu, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa XX.XX.XXXX. Taktiež vyšším nadriadeným pri vyjadrovaní ich stanoviska bol predložený kompletný spisový materiál. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX obe strany zopakovali argumentáciu vychádzajúcu z ich písomných podaní. A. súd v B. ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( § X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. X. preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Y. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. I. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. X O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ začal nadriadený dňa XX.XX.XXXX na základe hlásenia zo Q. MV SR, o čom žalobcu upovedomil dňa XX.XX.XXXX a požiadal ho o vyjadrenie v lehote do XX.XX.XXXX, ktorú mu však na jeho žiadosť predĺžil do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX s možnosťou vyjadriť sa aj do zápisnice o výsluchu účastníka konania. L. XX.XX.XXXX sa žalobca, ktorý bol PN, dostavil na pracovisko s tým, že bude vypovedať do zápisnice ako účastník konania. Z. preto vykonal jeho výsluch, pri ktorom žalobca uviedol, že zo zvodky sa dozvedel o krádeži u p. X. na ul. F. č. XX v A., kde aj on vyrastal a poznal tam obyvateľov. Preto sa rozhodol, že medzi olaských rómov zverejní telefonicky aj osobne informáciou, že p. X. bola v mladosti dojkou p. F. A., nakoľko on vyrastal na prízemí a p. X. na l. poschodí. C. využiť ich strach zo skutočnosti, že neokradli hoc tak niekoho, ale práve A. dojku. T. do týždňa ho kontaktovala p. T. O., ktorú prezývajú T. alebo T., že ju kontaktovala neznáma osoba, ktorá uviedla, že predmetného skutku sa dopustila. K. povedal p. O., aby tá osoba prišla do A., že oni s M. O. ju dopravia k vyšetrovateľovi, ktorý má pridelený tento prípad, následne, že ju ten vypočuje a pri jej doznaní a uhradení škody p. X., je možný zmier. Z. okolo XX. októbra XXXX mu volala T., že dôjde pani z E., že bude u nej doma, preto s M. došli ku T. do bytu, kde sa neznáma žena predstavila ako F., ktorú požiadal o občiansky preukaz. Z. fotografia v občianskom preukaze nekorešpondovala s jej podobou, tak si ju ako to robí vždycky pre vlastnú potrebu odfotil do jeho mobilného telefónu s jej súhlasom. X. s M. aj s p. F. odišli služobným vozidlom na ul. J. 7, kde ju v kancelárii vyťažili na podanie vysvetlenia a oznámili vyšetrovateľovi E., že majú podozrivú z krádeže u p. X.. Z. ju vyšetrovateľ vypočul a M. s p. F. išli na poštu vyplatiť škodu - teda X.XXX,- € p. X. zaslaním na jej adresu. Y. o jej zaplatení odovzdali vyšetrovateľovi E. do spisu na druhý deň. K tvrdeniu M. F., že jej mal vysvetľovať, čo robili ženy pri krádeži u starej pani X., aby vedela vypovedať na polícii, a že jej mal povedať, aby prípad krádeže zobrala na seba uviedol, že to nie je pravda, že ju k ničomu nenútil. K druhému skutku žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX mu volal jeho nadriadený, aby zašiel na Q. XX, kde malo dôjsť ku krádeži finančnej hotovosti z auta firmy E.. Z. poznal uvedenú spoločnosť ešte z čias, keď pracoval vo firme S. s.r.o. a vedel, že dané motorové vozidlo sa nedá otvoriť, len rozbiť okno, nadobudol presvedčenie, že vodič alebo závozník s tým majú niečo spoločné. V. zistil svedka tejto udalosti. Z telefónu, ktorý mu dal vodič zistil, že mal vymazané Q.-ky a na základe výpisov o doručení zistili, že komunikoval s B. P., ktorého aj v trestnom konaní svedok spoznal ako páchateľa tejto krádeže. Z. napísal realizačný návrh a oznámil výsledky šetrenia kompetentným. X. - P. U. bol dosť znechutený z toho, že páchateľ je známy a škoda mu nie je uhradená. T. spomínal v spise u vyšetrovateľa na OO PZ - I., často majú problémy s neuhrádzaním faktúr a okrádaním. V. o tom aj právnické osoby, ktoré majú riadnu licenciu na vymáhanie pohľadávok, ktorým svoje pohľadávky predávajú. Z. preto oslovil p. A., ktorý je jednou z takýchto osôb, že je tu krádež, pri ktorej vznikla škoda XX.XXX,- €, ak chce a nemá momentálne inú prácu, tak nech sa dohodne s firmou M.. Či sa dohodli alebo nedohodli, on o tom žiadnu vedomosť nemá. X. mu volal vyšetrovateľ z OO PZ, aby si prišiel prevziať uznesenie o vznesení obvinenia na p. P., a že či nevie zavolať P· P., kde mu má doručiť predmetné uznesenie, čo on aj urobil, zavolal mu a spýtal sa ho, či mu donesie uznesenie osobne, alebo mu ho pošlú poštou. K. povedal, že poštou, nadiktoval mu adresu cez telefón a spýtal sa ho, že mu volal p. A., že sa majú stretnúť vo G. C., že či nevie prečo, na čo on povedal, že nevie. M. A. a ani iným podobným osobám nikdy neposkytoval informácie z policajného vyšetrovania, práve naopak, v rámci H. ho tieto osoby informovali, kto, kde a čo spáchal. T. ďalej uviedol, stretnutie s poškodeným M. A. určite nedohadoval, lebo sú to firmy, kontakty na seba vedia aj na internete zistiť. On teda žiadne ich telefónne čísla medzi nimi nedával. F. uviedol, že o obvinenom M. A. neinformoval, ani to nechcel vedieť, iba sa spýtal, či nemá na P. telefonický kontakt a nakoľko vedel, že B. P. má takisto firmu, vyvesenú na internete a keď ho poprosil, či mu dá na seba telefótak, mu ho dal. V. sa doma díval na internete v googli, či nie je náhodou dlžníkom a zistil, že je, a že dal na seba firemný telefón. K. nevidel dôvod to nedať M. A., ked' má číslo verejné, lebo ak by mu ho nedal on, aj tak ho do pol hodiny má z internetu. K tretiemu skutku žalobca poprel vyžiadanie peňazí od pani X. pri objasňovaní krádeže jej vozidla X. XXX combi. I. roku XXXX mu bol pridelený plán spoločného postupu pri vyšetrovaní krádeže toho auta, a preto zaúkoloval informátorov, aby zistili, kto sú chlapci, ktorí vozidlo odcudzili a mali byť pritom videní. H. sa mu informátor F. O. a oznámil mu, že jeden z tých troch páchateľov má odcudzovať vozidlá aj z parkoviska U. S. Q. s.r.o. kde sa pripravuje odcudzenie ďalšieho vozidla čierneho golfu, ktorý bude potom predaný za XXX,-€. Preto vedel, že nesmie ohroziť svojho informátora O.. Z. páchatelia mali mať informáciu o tom, že poškodená X. ponúka nálezné za nájdenie jej odcudzeného vozidla. Preto cestou OO PZ A. I. zistil telefónne číslo a zatelefonoval pani X., ktorej sa spýtal, či platí to nálezné tých XXX,-€, a ak áno, že informátor mu auto vydá. Z. telefonoval mjr. F.. M. O. s dotazom, kedy sa vráti z dovolenky, načo mu tento odpovedal, že je vo vlaku a hneď bude v A., čo bolo asi okolo obeda. V. mu aj deň predtým a informoval ho o tom, čo zistil, aby vzbudil jeho pozornosť. X. si robil srandu z inšpekčnej služby, pretože vedel, že je odpočúvaný a chcel to dať najavo. F.. F.. M. O. potom vyzdvihol na železničnej stanici v A., odkiaľ odišli na pracovisko na ul. J., kde informovali nadriadeného - riaditeľa H., že mjr. F.. M. O. je na dovolenke, ale že napriek tomu idú spolu skúsiť chytiť "živáňov", teda nadriadený vedel, že mjr. F.. M. O. počas dovolenky vykonáva služobnú činnosť. F. ho však hneď informovať o tom, ako to dopadlo. H.' šli hneď za pani X. do jej obchodu do W., predstavili sa jej a žalobca sa jej snažil vysvetliť, že vlastne polícia by mala vyplatiť nálezné miesto nej, avšak nevie, či to pochopila, pretože mala strašnú radosť, že bude mať o X - X hodiny späť svoje auto. X., aby pre ňu prišli o sedemnástej hodine, ked' zatvorí obchod. X. sa stretli s O., ktorý vyjadril obavu, že bude pri preberaní vozidla od páchateľov na dohodnutom stretnutí zadržaný pracovníkmi inšpekčnej služby a nepravdivo obvinený z krádeže. Po príchode na miesto prevzatia vozidla na ul. V. už tam videli troch páchateľov, ktorí prišli na vozidle G. Ka. X. informátora F. O. fiktívne zadržali aj s odcudzeným vozidlom. K. páchatelia z miesta ušli, avšak títo si myslia, že F. O. bol sledovaný, a preto bol aj zadržaný. R. svojho informátora teda uchránili, traja páchatelia bohužiaľ pritom ušli, vie však meno ich vodcu a má na neho aj telefónne číslo. Po úteku páchateľov odniesol p. X. technický preukaz od zaisteného vozidla i XXX,-€, ktoré mu vrátil F. O., pretože ich už nemohol odovzdať svojmu informátorovi z dôvodu fiktívneho zaistenia a úteku páchateľov. A. ho vypočúvajúci požiadal, aby sa vyjadril k výpovedi pani X., že ona žiadne nálezné neponúkala a nemala vôľu odmeniť osobu, ktorej informácie napomohli k vráteniu jej vozidla odpovedal, že p. X. jednoznačne klame a má dojem, že bola ovplyvnená, aby tak vypovedala. Na tému operatívnych informácií s ňou on nehovoril, či tak urobil mjr. F.. M. O., to nevie, boli však stále spolu, iba ak by išiel von fajčiť. O odmene pre informátora s ňou nehovorili, ani od nej odmenu nepýtali. Q. hovorili o náleznom a iba sa jej pýtal, či má na nálezné XXX,- €. H., že nemá, ale že keď bude treba, že si požičia z firmy U. odvedľa. On nevie, či si požičala, ani ho to nezaujíma, dokonca mali takú chuť a záujem chytiť páchateľov, že boli ochotní použiť vlastné finančné prostriedky ako nálezné. Na otázku odkiaľ sa o náleznom za auto dozvedel on, keď p. X. tvrdí, že ho neponúkala, odpovedal, že od informátora, rozprávali to ľudia z ulice. F.. F. M. O. v zápisnici o výsluchu osoby uviedol, že sa so žalobcom stretli s p. X. v predajni kvetín a vtedy na neho pôsobila dojmom, že je veľmi šťastná, že jej pomôžu nájsť jej auto, s ktorým sa už v duchu rozlúčila. L. sa pýtala, či bude stačiť XXX,-€, načo jej žalobca povedal, že sa bude snažiť túto odmenu ešte znížiť. O. sa jej pýtal, či rozumie tomu, načo im peniaze dáva. H., že je to nálezné, na čo jej však vysvetlil, že pre nich tieto peniaze v podstate slúžia ako odmena pre informátora. Z. nechcela od neho naspäť prevziať XXX,-€, ktoré jej vracal, musel sa s ňou naťahovať a vysvetľovať jej, že si ich nemôžu nechať, že robil na inšpekcii a ich platí polícia. X. sa ho ako by sa im mohla odmeniť, následne si vyžiadala ich mená i meno krajského riaditeľa, že mu napíše ďakovný list. M. sa jej ospravedlňoval, že by mali mať tak vysoké H., aby tie veci vedeli zaplatiť sami ako polícia. Na to mu povedala nech sa tým netrápi, tie peniaze poskytla ako nálezné. Na otázku k tvrdeniu p. X., že odmenu za nájdenie auta neponúkala a nemala ani vôľu odmeniť osobu poskytujúcu informácie, odpovedal, že odkedy ju videl a stretol, stále tvrdila, že poskytuje nálezné za to, že sa jej vráti auto, tešila sa, že taká možnosť vôbec bola, až ju musel tlmiť. A to ešte auto vrátené nebolo a akcia nemusela vyjsť, nechcel ju však sklamať. Ak by páchateľov nechceli chytiť, mohli jednoducho nechať auto odstavené a oznámiť jeho nájdenie. D. kladie za vinu, že keď ho odpočúvala a vedela o pripravovanej akcii, mala dať avízo príslušným zložkám, aby zaistili páchateľa s vozidlom pochádzajúcim z trestnej činnosti. Má vedomosť o tom, že F. O. je určite informátorom a možno aj agentom inšpekcie. K osobe F. uviedol, že jemu pri vyťažovaní do úradného záznamu uviedla spontánne ako skutok spáchala, taktiež dvakrát vypovedala pred vyšetrovateľom. Až po prvom výsluchu na inšpekcii začala skutok meniť, ešte však policajtov z ovplyvňovania neobvinila, stalo sa tak až po poslednom výsluchu na inšpekcii, čo zdôvodnila tým, že im nechcela poškodiť. L., že ju v žiadnom prípade on ani žalobca nenavádzali, aby sa priznala k trestnému činu krádeže u p. X.. K druhému skutku žalobcu uvádza, že sa ho tento pýtal, či môže poskytnúť telefónne číslo osobe, ktorá si ho pýta, načo mu odpovedal, že to predsa nie je trestné, pretože dotyčná osoba si číslo aj tak vie zistiť, ak nie je samozrejme tajné, z telefónneho zoznamu. A. k tomu prípadu by si F. A. zohnal telefónne číslo na obvineného od poškodeného, ktorý má právo nahliadnuť do spisu. X. má vedomosť, žalobca určite A. neinformoval o podrobnostiach tohto prípadu, hoci sú v podstate susedia a spolu vyrastali. M. F. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci uviedla, že bola oslovená jej známymi osobami z E., že potrebujú vrátiť peniaze X.XXX,-€, ktoré ukradli od nejakej staršej pani v A.. Na vrátenie hľadajú nejakú ženu a zaplatia za to. Z. potrebovala peniaze, tak súhlasila, preto jej potom dali peniaze a odišli do A., kde vyhľadali ďalšiu osobu menom T.. A.' bola u nej doma, tak tam došli aj policajti, ktorým T. tykala a oslovovala ich menom - obidvaja sa volali M.. P. bol nižší a druhý bol vysoký, ale priezviská jej nepovedali ani jeden. X. išli obaja policajti, ona a T. ich autom za tou starou paňou, že či ju opozná, tak jej to povedali. H. policajti si ju odfotili do telefónu, a ona s T. potom čakali v ich aute pri tom dome, kde mala tá poškodená pani bývať. T jej vravela za prítomnosti oboch policajtov M., že má na polícii povedať, že cestovala do A. na stretnutie s jedným mužom, ten neprišiel, a keď sa pred E. stretla s dvoma ženami, tie sa jej mali predstaviť ako sociálne pracovníčky a mali jej povedať, že keď má čas, že môže ísť s nimi roznášať balíky starším ľuďom, s čím súhlasila. Z. M. jej vysvetľoval, čo dievčatá robili u tej staršej pani pri krádeži, aby vedela vypovedať na polícii pred vyšetrovateľom. X. jej taktiež, že to má zobrať na seba, preto bola prekvapená, nakoľko pôvodne mala iba peniaze vrátiť starej pani. X. však dôverovala, pretože jej povedal, že to bude v poriadku aj na polícii. O. boli vo vozidle všetci štyria, s ňou rozprával nízky M., vysoký M. s ňou nerozprával, bol len prítomný. S vysokým M. išla potom za vyšetrovateľom E., ktorému sa priznala k spáchaniu krádeže a keď sa ho spýtala, že čo z toho môže mať, uviedol, že bude z toho súd, že môže dostať podmienku. V. to ale nechala tak, lebo dôverovala tomu, čo jej povedal nízky M.. X. ju vysoký M. zobral na poštu, ona poslala peniaze (XXXX,-eur) na adresu, ktorú jej dal vyšetrovateľ. Z. poškodená povedala, že F. v jej byte nikdy nebola, tak to potvrdila aj ona sama. F.. D.. E. E. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci uviedol, že v súvislosti s objasňovaním trestného činu krádeže u p. X., kde vykonával vyšetrovanie, žalobca a ani M. O. nemali vôbec pridelený spis, a on mal plán spoločného postupu s operatívcami z ich oddelenia. On už mal vo svojom spise znalecký posudok, týkajúci sa vyhodnotenia daktyloskopických stôp, kde mal stotožnenú stopu a predvolal osobu, ktorej otlačky sa našli na škatuli s ovocím u pani X.. X. mu povedali žalobca a O., že bude tam páchateľka, že mu ju donesú, že je to nejaká olaská rómka z E.. Z. ju priviedli k nemu, vypočul ju ku skutku ako svedka. V. sa M. F., v zápisnici sa priznala a uviedla, že chce aj zaplatiť poškodenej sumu X.XXX,- €. R. však skutok tak, že to nekorešpondovalo s výpoveďou poškodenej v mnohých veciach, čo v ňom vzbudilo pochybnosti, že skutok spáchala ona. L. jej adresu poškodenej, aby jej na pošte vyplatila peniaze. I. aj O. mu potom doniesli ústrižok o zaplatení aj s realizákom, kde uviedli, že objasnili daný trestný čin a že ho spáchala F.. On neskôr urobil rekogníciu podľa fotiek s poškodenou X., kde označila fotografiu F., ale nebola si istá na XXX%, tak to aj zadokumentoval do zápisnice. X. ešte urobil konfrontáciu medzi F. a poškodenou, a tam poškodená hneď povedala, že to nie je tá osoba, ktorá bola u nej v byte. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom prerušil trestné stíhanie na neznámeho páchateľa. A.. F.. J. L., zástupca vedúceho 3. H. H., OR PZ v A. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci uviedol, že v súvislosti s objasňovaním trestného činu krádeže u p. X. trestné stíhanie vykonával vyšetrovateľ mjr. D.. E. E., avšak nevzniesol obvinenie, nakoľko poškodená pri rekognícii nespoznala páchateľku. V. mu povedal, že za ním prišli operatívci zo 4. H. - žalobca a O., že majú páchateľku. Čo sa týka olaských rómov, ktorý páchajú krádeže ľsťou na senioroch, ktorú problematiku má on s troma operativcami pridelenú na ich oddelení, tak na základe informácií žalobcu a O. využili metódy operatívno-pátracej činnosti na 3. H.. V tej súvislosti sa mu ozvali z polície, nevedel však už z ktorého kraja, s tým, že im poďakovali, nakoľko chytili páchateľov tejto trestnej činnosti, avšak nie v A. kraji. F. A. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci okrem iného uviedol, že je konateľom spoločnosti B. s.r.o., so žalobcom sa pozná z detstva, vyrastali spolu ako deti. X. v dospelosti už v kontakte neboli až donedávna, keď mu žalobca telefonoval a povedal, že došlo ku krádeži finančných prostriedkov z auta XX.XXX,- € alebo XX.XXX,- €. K. mu povedal, že p. U. z firmy, ktorá robí rozvoz pre firmu E., chce tie peniaze vymôcť, lebo ich inak musí zaplatiť. On sa osobne s pánom U. a ani s p. E. nestretol a ani s nimi nejednal. I. mu poskytol informácie, že krádež by mal spáchať pán P., a z toho čo od neho pochopil, tak on to chcel riešiť tak, že po vymožení peňazí, by sa tie vrátili p. U. alebo E., a vec by sa riešila zmierom v trestno-právnej rovine. Preto potom kontaktoval p. P., mali stretnutie vo G. C. v obchodnom centre U. v A., kde p. P. povedal, že má možnosť, že pokiaľ tie peniaze vráti, tak môže dôjsť k zmieru a nebude trestne stíhaný, na čo mu P. povedal, že to neurobil a tohto skutku sa nedopustil. K. povedal, že mu v ten deň bolo aj vznesené obvinenie za niečo, čo nespáchal a že keby sa tohto skutku dopustil, tak by bol tie peniaze vrátil. To bolo jediné stretnutie s p. P.. P. úloha v tejto veci bola taká, že nakoľko sa jeho firma zaoberá vymáhaním pohľadávok, tak pokiaľ by sa mu podarilo vymôcť pohľadávku, bolo by to aj riešené právnou cestou prostredníctvom zmlúv s firmou p. U., on by mal z vymoženej pohľadávky províziu a v trestnej rovine by mal žalobca vyriešený prípad. I. ešte dal po stretnutí s P. vedieť, že tento sa vyjadril, že to neurobil. K. pádom ani zo strany U. a ani zo strany žalobcu nebola vyvinutá žiadna iniciatíva, preto nedošlo ani k podpísaniu zmlúv na vymáhanie. Na p. P. mal telefonický kontakt od žalobcu. X. U. v zápisnici o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci okrem iného uviedol, že je konateľom spoločnosti M. s.r.o. so sídlom v X. a jeho spoločnosť má zmluvný vzťah so spoločnosťou E. s.r.o. na sprostredkovanie služieb o preprave tovaru. L. XX.XX.XXXX mu bolo jeho zamestnancom oznámené, že mu boli ukradnuté peniaze vo výške XX.XXX,- €. D. o peniaze, ktoré predstavovali tržbu pre spoločnosť E. s.r.o. Čo sa týka vyšetrovania uvedenej krádeže, prišiel do kontaktu v ten deň so štyrmi operatívcami, boli to traja chlapi a jedna žena. T. trikrát kontaktoval policajta, ktorý mu v deň krádeže dal na seba telefonický kontakt, že keď bude chcieť niečo vedieť, tak aby sa mu ozval, myslí, že sa volal M.. K. mu volal aj keď zisťoval pre vyšetrovanie nejaké skutočnosti, okolo jeho vodiča, aké sú trasy, kto v ten deň zmenil trasu, a iné veci súvisiace s procesmi vo firme E. s.r.o. firmou. X. vysvetľoval, kto je v tej veci poškodený, že nie firma E., ale on, lebo na základe ich zmluvných dohôd s firmou E. musel odkúpiť pohľadávku, teda on ju musí splatiť firme E.. I. uviedol, že nakoľko v ich obchodnej praxi je častý vznik pohľadávok a následné aj neuhradenie pohľadávok, tak sa snažia predať tie pohľadávky čo najvýhodnejšie pre nich. Po nejakom čase po krádeži v tomto roku, asi v polovici januára ho oslovil jeden pán, jeho meno si už nepamätal, myslí, že bol z firmy B. a povedal mu, že jeho firma sa zaoberá vymáhaním pohľadávok a že či nemajú nejakú pohľadávku na predaj. H. mu, že má, že im ukradli peniaze, a že bude pohľadávku predávať. Y. sa dohodli na tom, že keď bude vymožená pohľadávka donesená do pokladne firmy E. s.r.o., môže byť krátená o X.XXX,- € ako odmena za vymoženie pohľadávky s tým, že vtedy by sa to zmluvne dalo do poriadku. Po tomto rozhovore ho už nikto nekontaktoval, ani osobne ani telefonicky. X. U. vypovedal v podstate zhodne aj v trestnom konaní ako svedok. B. P. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci uviedol, že X.X.XXXX ráno mu zvonili na dvere bytu dvaja muži z kriminálnej polície, jeden sa predstavil ako M., druhý sa nepredstavil. X. mu, že pôjde s nimi na políciu, čomu sa on nebránil, hoci mu neuviedli, čo od neho chcú, mali mu to povedať až na oddelení polície. Na polícii na J. ul., keď ostal v kancelárii s policajtom M. sám, tento sa spýtal, kde sú peniaze, že nech ich vráti, malo ísť o nejakých asi XX.XXX,- €. B. zarazený, pretože o žiadnych peniazoch nevedel, a ani o nijakom prípade, až potom mu M. povedal, že mal vykradnúť auto E., na čo povedal, že J.. F. ísť o jeho známeho J. Q., ktorý robil vodiča v dodávke pre nejakú firmu, ktorá prenajímala autá E. na prepravu. Teda z auta, ktoré riadil Q. boli ukradnuté peniaze a M. ho presviedčal, aby vrátil peniaze E. s tým, že peniaze má dať jemu a on tie peniaze dá E. a po trestnej stránke, že sa to zahladí. X., že mu dá čas na rozmyslenie a že sa mu ozve. M. povedal, že nič neukradol. X. ho M. odviezol domov, odkiaľ zavolal Q. a stretli sa na D. ulici pred nemocnicou, kde si J. sadol do auta k nemu a M.. T. ďalej uviedol, M. mal povedať, že je jedno odkiaľ, ale majú zohnať peniaze - tie čo boli ukradnuté, hovoril aj sumu XX.XXX,- € a ďalej povedal, že on to vybaví- teda vráti E., alebo že to možno urobiť aj tak, že sa peniaze akože nájdu pod sedadlom dodávky a potom bude všetko v poriadku. P. potom telefonoval policajtovi M., tento sa mu predstavil ako žalobca, ktorý si ho predtým na polícii fotil do svojho mobilu. I. mu potom ešte telefonoval, či si to už rozmyslel a či už má peniaze, na čo on odpovedal, že nemá, a ani nedá, že on nič neukradol. Z. mu žalobca volal každý deň na mobil, ako je to s peniazmi, či ich má, alebo nie. K. hovory trvali asi do XX.X.XXXX, to bol posledný telefonát od žalobcu, pamätá si to, lebo ráno XX.XX.XXXX mu volal na jeho telefón F. A., ktorého pozná. K. mu povedal, že dúfa, že vie kto on je. Z. mu mal povedať, že je v probléme, a že len on mu vie pomôcť. A. sa ho opýtal, že v čom je vec, tak mu povedal že- "o tom E." že to nechce do telefónu rozprávať, že sa s ním chce stretnúť. Na osobnom stretnutí v A. vo G. C. mu F. A. povedal, že keď dá peniaze, všetko sa vymaže, sa zruší na polícii, že má kontakty na kriminálke , na čo sa ho B. P. pýtal, že prečo to on rieši, keď to rieši už kriminálka. On povedal, že chce to riešiť v dobrom, že sa to nerieši hrubou silou. V. mu aj zavolal žalobca a povedal, že ako sa rozhodol, ako s tými peniazmi, on bol nervózny, tak povedal, že nech mu dajú pokoj, že je tam s ním aj F. A., že on im nič nedá, lebo nič neurobil. X. si sadol naspäť ku A. a on mu povedal, nech si to ešte rozmyslí, že sa to ešte dá zastaviť. Až potom mu došlo uznesenie o vznesení obvinenia. F. X. do zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci uviedla, že dňa XX.XX.XXXX svoje auto X. XXX combi nenašla na parkovisku, čo oznámila na polícii na č. XXX. Q. mal pridelený D.. Q., ktorému potom opakovane volala, či nevedia niečo nové o jej vozidle. L. však zápornú odpoveď. V odcudzenom vozidle mala aj svoje doklady, doklady od vozidla i kľúče od neho. F. sa od susedov dozvedela, že jej vozidlo mali odcudziť traja muži, ktorých videl sused. F. si však, že vozidlo niekomu poskytla sama, tých mužov by však neopoznal. L. XX.XX.XXXX ju telefonicky oslovil policajt kriminalista - žalobca, či je v práci a či sa môže zastaviť. K. za ňou následne prišiel, preukázal sa jej a povedal, že má informácie o jej aute. Ju to tak potešilo, že plakala od šťastia, žalobca ju ukľudňoval a pritom si vybavoval aj nejaký telefonát. H. s tým, že ešte príde aj s kolegom v čase, ktorí si dohodli. X. jej však Q.-ku, že príde neskôr, čo aj urobil, bol sám a znovu povedal, že vie kde jej auto, pretože má informácie od informátora, ktorý spolupracuje s políciou. Z. jej povedal, že polícia má informátorov, ktorým za informácie platí, peniaze na to sú, avšak malé čiastky, za ktoré by dostali tak informáciu o odcudzenom autorádii a nie o odcudzenom vozidle. X., že informátor navrhol v tomto prípade, že za XXX,-€ povie, kde je vozidlo, čo sa však jemu zdá veľa a podľa neho bude stačiť XXX,-€. X. ju to, bola v šoku, pretože nemá peniaze nazvyš, nakoľko však vozidlo potrebovala, súhlasila s tým, že vyplatí XXX,- €. I. jej ešte povedal, že XXX,-€ jej bude vrátených a odišiel. X. šla do bankomatu vybrať peniaze. X. XX.XX hod. toho istého dňa prišiel žalobca s kolegom, ktorý sa tiež preukázal legitimáciou polície, volal sa tiež M., priezvisko si však nepamätá. T. dominantný z nich dvoch bol žalobca, s ktorým aj jednala a odovzdala mu XXX,-€. L. policajt stál pri okne otočený chrbtom k nej, nič s ňou neriešil. X. odišli s tým, že idú na akciu v súvislosti s jej autom. Z. prišiel znovu žalobca, bol sám a povedal, že kolega stráži jej auto, ale že osoby, ktoré ho priviezli, im ušli, avšak evidovali značku ich vozidla I. ju na obhliadku jej nájdeného auta a vtedy jej v aute dal doklady odcudzené s autom okrem vodičského preukazu. Taktiež jej vrátil XXX,-€ a povedal, že informátorovi dali XXX,-€ za jej auto, ktoré bolo odstavené za amfiteátrom. B. tam aj ten druhý policajt M. ešte s niekým. Po identifikácii jej vozidla ju žalobca odviezol domov. X. ju už kontaktovali iba uniformovaní policajti, ktorí jej po zaistení stôp auto vydali a povedali, že má isť toto oznámiť na OO PZ na ul. X.. Z. poslala list na riaditeľstvo PZ s vyjadrením vďaky pre uvedených policajtov, ktorí jej vozidlo našli, obaja krstným menom M.. Na otázku odpovedala, že ona sama neponúkla žiadnu odmenu, ani nemala vôľu odmeniť osobu poskytujúcu informácie, nakoľko nemá peniaze nazvyš. Q. od seba určite odmenu ani nálezné nenúkala. F. O. vo svojej výpovedi na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci uviedol, že asi X rokov je v kontakte so žalobcom a M. O., ktorým poskytoval v minulosti informácie, na základe ktorých objasnili asi X krádeží áut. K poslednému X. XXX combi vypovedal, že ho na prelome rokov XXXX - XXXX oslovil žalobca, že sa chce stretnúť vo veci troch odcudzených vozidiel, či by nevedel pomôcť ako v minulosti na základe poskytnutých údajov o týchto vozidlách F. O. cestou svojho informátora k predmetnému vozidlu vybavil jeho "kúpenie" za XXX,-€, ktoré mala ponúknuť majiteľka vozidla ako nálezné, čo mu oznámil žalobca. Z. mu žalobca odovzdal tých XXX,- €, ktoré on musel ukázať osobám pri "kúpe" odcudzeného vozidla. I. a mjr. F.. M. O. oznámil, že keď bude pri preberaní vozidlo skúšať, tak im zavolá aby okamžite došli. Na dohodnutom mieste na ceste za amfiteátrom sa stretol s informátorom. D. muž tam priviezol aj odcudzené vozidlo X. XXX combi. V. informátorovi ukázal peniaze v priesvitnom obale, dal mu z nich XXX,-€ s tým, že druhú polovicu mu odovzdá po vyskúšaní vozidla. X. skúšobnej jazdy zatelefonoval žalobcovi, aby hneď nabehli s hliadkou a zaistili tie osoby, že on už auto má. Z. žalobca aj s mjr. F.. M. O. prišli k nemu, jeho naoko zaistili ako kupujúceho, avšak osoba, ktorá vozidlo priviezla, z miesta ušla pešo a jeho informátor na vozidle G. Ka, na ktorom aj prišiel, k informátorovi vedel povedať iba to, že sa mal volať K. a spoznal ho iba v súvislosti s odcudzeným vozidlom. F. na neho telefónne číslo a toto odovzdal mjr. F.. M. O., ktorého spoločne so žalobcom považuje za čestných a spoľahlivých policajtov. L., že on žiadne peniaze od nikoho nežiadal, žalobca ho prekvapil informáciou, že poškodená pani ponúka XXX,- € ako nálezné, preto ich nakoniec aj prevzal, aby ich mohol ukázať informátorovi, ktorému z nich dal XXX,- €, druhých XXX,-€ po akcii vrátil žalobcovi. I. a mjr. F.. M. O. oznámil, že keď bude pri preberaní vozidlo skúšať, tak im zavolá aby okamžite došli. Na základe uvedených dôkazov mal nadriadený za to, že tento svojím konaním porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného, zneužil informácie získané pri výkone štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom a úmyselne neoprávnene konal proti majetku iného. Z. preto pristúpil k spracovaniu návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru a vopred ho predložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý s ním vyslovil súhlasné stanovisko a odporučil ho realizovať. P. splnomocnený právny zástupca bol s návrhom a dôkazmi riadne oboznámený dňa XX.XX.XXXX a zároveň poučený o možnosti v primeranej lehote predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy alebo dôkazy v lehote do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX. Vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX predložil právny zástupca návrhy a pripomienky, ktoré však boli nadriadenou vyhodnotené ako nadbytočné a účelové a skutkový stav bol vyhodnotený ako dostatočne zistený a preukázaný. X. vyjadrenia zástupcu tvorili aj fotokópie zápisníc o výsluchu svedkyne M. F. z trestného konania, výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti B. P. a záznam psychiatričky F.. B. M. o kontrolnom vyšetrení žalobcu. Z. ani tieto dôkazy nič nezmenili na skutkovom stave veci, nadriadený následne predložil návrh služobným postupom ministrovi vnútra SR. X. rozkazom ministra vnútra SR zo dňa X.X.XXXX č. XX bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka X. zboru podľa § X92 ods. 1 písm. e) zákona č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ (ďalej len zákon o štátnej službe príslušníkov PZ) s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, pričom žalovaný dňa X.X.XXXX rozhodnutím č.p. Q.-PS-PK-XX/XXXX rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Podľa § 48 ods. X písm. b/ zákona č. XX/XXXX Z.z. policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Podľa § 48 ods. X písm. f/ zákona č. XX/XXXX Z.z. policajt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Podľa § 48 ods. X písm. g/ zákona č. XX/XXXX Z.z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť X. zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa § 48 ods. X písm. h/ zákona č. XX/XXXX Z.z. policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona č. XX/XXXX Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § X93 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z.z. návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Podľa § X93 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § X92 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § X25 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z.z. v súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány. Podľa § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. XX/XXXX Z.z. služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom. Podľa § 228 ods. X písm. a/ zákona č. XX/XXXX Z.z. súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov. Podľa § X38 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. XX/XXXX Z.z. dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Podľa § 238 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Súd sa v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v jeho vyjadrení, ktoré bolo obdobné ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Je toho názoru, že správny orgán pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po právne stránke správne posúdil. Q. rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. I. bol prepustený zo služobného pomeru, pretože porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby z toho dôvodu, že ako policajt kriminalista pri výkone služobnej činnosti opakovane konal v rozpore s právnymi a internými predpismi nasledovne: • v období od mesiaca október XXXX v A. pri objasňovaní trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. b) K. zákona vedeného na H. OR PZ v A. pod G.: H.-XXXX/X-OVK-KE-XXXX v rámci operatívno- pátracej činnosti po predchádzajúcej dohode s T. O. vedome predložil vyšetrovateľovi informácie, ktoré preukazovali, že predmetného činu sa dopustila M. F. z E., ktorú predtým aj sám k priznaniu prehováral, napriek vedomosti, že táto skutok nespáchala, a ktorá sa za prisľúbenú odmenu k spáchaniu tohto trestného činu aj priznala pred vyšetrovateľom PZ a poštovou poukážkou zaslala poškodenej I. X. z A. náhradu škody vo výške X XXX,- eur, avšak poškodená I. X. a M. F. pri následnej konfrontácií vyhlásili, že sa nepoznajú a nikdy sa nevideli, čím umožnil páchateľovi vyhnúť sa trestnému stíhaniu; • v období od XX.XX.XXXX, kedy došlo v A. na ulici Q. k spáchaniu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. a) K. zákona, vedeného na OO PZ A. - I. pod G.: H. - XXXX/ZA-KE-XXXX ku škode spoločnosti M., spol. s r.o. X. a objasňovaním ktorého bol poverený, poskytol F. A. z A. informácie o objasňovaní tohto trestného činu a osobe obvineného B. P. , od ktorého F. A. následne vymáhal finančnú hotovosť vo výške XX.XXX,- eur, ktorá vznikla spáchaním tejto trestnej činnosti, čím zneužil informácie získané v rámci služobnej činnosti s cieľom zabezpečiť finančný prospech F. A. ako províziu; • v dobe od X.X.XXXX do X.X.XXXX v A. pri objasňovaní trestného činu krádeže podľa § 2X2 ods. 1 K. zákona vedeného na obvodnom oddelení PZ A.-I. pod G.: H.-XXXX/ZA-KE-XXXX napriek skutočnosti, že zistil cestou svojho informátora o páchateľovi tohto trestného činu informácie spôsobilé na jeho odhalenie a zaistenie a zaistenie odcudzeného motorového vozidla zn. X. XXX ev. č. KE-XXXGC, ktoré oznámil aj kolegovi F.. M. O., nevykonal žiadne opatrenie na zaistenie páchateľa, ale po tom, čo vyžiadal od poškodenej majiteľky uvedeného motorového vozidla F. X. XXX,- eur pod zámienkou, že ich použijú ako odmenu pre informátorov, ktorí ich žiadajú, tie od nej aj spoločne prevzali a odovzdali F. O., ktorý ich mal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla. F. O. zabezpečil privezenie odcudzeného vozidla k amfiteátru v A. za účelom jeho prevzatia, kde vyplatil nezistenému mužovi XXX,- eur s tým, že ostatné vyplatí po odskúšaní vozidla. X. skúšobnej jazdy F. O. podľa predchádzajúcej dohody telefonicky vyrozumel žalobcu s mjr. F.. M. O., ktorí ho na ulici V. v A. demonštratívne fiktívne zaistili. Na operačné stredisko KR PZ v A. oznámili vypátranie odcudzeného vozidla a F. X. následne zo zaplatenej sumy vrátil žalobca XXX,- eur i doklady tohto vozidla. V. osobám, ktoré odcudzené vozidlo na miesto priviezli, nevykonali žiadne úkony k ich zaisteniu, čím im umožnili vyhnúť as trestnej zodpovednosti, nakoľko tieto z miesta ušli. X. je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré mu sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nadriadenými, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného a je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť dôveru v X. zbor. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu, predovšetkým z výpovedí v konaní vypočutých svedkov, vyplynuli skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. O. úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a preto na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim správaním majú byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý neplní pokyny svojho nadriadeného alebo poruší služobnú prísahu a služobnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. X. otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. I. v personálnom konaní rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu, pričom súd sa s týmto dôvodom ako aj jeho odôvodnením stotožnil. X. žalobca tvrdil, že správny orgán pri rozhodovaní nezobral do úvahy aj skutočnosti v jeho prospech, že bol vzorným policajtom, súd je toho názoru, že pre posúdenie predmetného konania žalobcu, ktoré bolo závažným porušením služobnej disciplíny a služobnej prísahy, nie je natoľko podstatné jeho doterajšie pôsobenie v X. zbore. T. a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie spáchané policajtom. I. č. XX/XXXX Z. z. dokonca v ustanovení § X92 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že o uvedenej skutočnosti správny orgán vedel a neignoroval ju. Z jeho rozhodnutia vyplýva vysvetlenie, prečo skutočnosť, že žalobca bol počas svojej služby niekoľkokrát odmenený, nezmierni závažnosť posudzovaného skutku. K otázke vykonaných dôkazov, aj tých, ktoré žalobca označil za vykonané nezákonne, súd uvádza, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z.). I. v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z.) a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. I. v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona č. XX/XXXX Z.z.) vykonal prešetrenie veci. L., ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal. Z. akceptovať námietku o nezákonnosti vykonania dôkazov v personálnom konaní z trestného spisu. Q. o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky s doslovnými prepismi zvukových záznamov bola dôkazom získaným na základe rozhodnutia sudcu Okresného súdu A. X a teda nejednalo sa o nezákonný dôkaz. Z. do trestného spisu a výpisky z neho nie je v rozpore so zákonom. H. toho, skutkový stav zistený v personálnom konaní uvedené namietané dôkazy len potvrdzujú, neboli dôkazmi hlavnými ani osamotenými. I bez ich zadováženia mal správny orgán dostatočne za preukázané konanie žalobcu, ktoré zakladalo dôvod jeho prepustenia a ako už bolo skôr konštatované, ktoré žalobca nesporoval. X. ide o procesné námietky žalobcu, súd poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že začatie konania o prepustení bolo žalobcovi oznámené dňa XX.XX.XXXX. Q. orgán poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie do XX.XX.XXXX, ktorú na žiadosť žalobcu predĺžil do XX.XX.XXXX. I. sa k veci vyjadril a vo veci ako účastník konania vypovedal. I. mal dostatok času na vyjadrenie a uvedený postup považuje súd za plne súladný s § 193 ods. X zákona a nebolo možné v tomto smere konštatovať porušenie žalobcom namietaných procesných práv, a to ani pokiaľ sa jedná o námietku uplynutia lehoty a doručenia rozhodnutia po lehote jedného roka. Súd súhlasí so žalobcom, že došlo procesnému pochybeniu, keď žalobcovi bolo odmietnuté vydať fotokópie listín z administratívneho spisu a nebol informovaný o konaných výsluchoch. T. však vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa mal možnosť s vecou a vykonanými dôkazmi oboznámiť, vyjadriť sa, komentovať výpovede vypočutých osôb aj navrhovať dôkazy. V konečnom dôsledku teda práva žalobcu neboli poškodené a uvedené procesné pochybenia nemali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ani nevyvolali potrebu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Z. nezrovnalosti vo výpovediach podľa názoru súdu neboli takého charakteru, aby ovplyvnili zistený skutkový stav. Z. možné akceptovať ani námietku žalobcu o neumožnení práva na poskytnutie náležitej ochrany odborovým orgánom. I. nepredložil dôkaz o tom, že by na vyjadrenie bol predložený odborovému orgánu nekompletný administratívny spis. Preto treba vychádzať z administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že odborový orgán nenamietal nekompletnosť predloženého administratívneho spisu a k návrhu zaujal súhlasné stanovisko. Vychádzajúc zo zistení súdu a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov preto dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 25Xk ods. X O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.