Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/224/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201706 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201706.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobkyne: Z.. E. N., A. X., XXX XX C., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, za účasti: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Dodatku č. 1 zo dňa 11.07.2013 k Protokolu o inšpekcii práce žalovaného č. IBA-8-64-2.3/P-E24-1 zo dňa 21.03.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2013 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Dodatku č. 1 zo dňa 11.07.2013 k Protokolu o inšpekcii práce žalovaného č. IBA-8-64-2.3/P-E24-1 zo dňa 21.03.2013. V žalobe žalobkyňa uviedla, že pracovala ako vedúca zamestnankyňa - riaditeľka u zamestnávateľa Výskumný ústav potravinársky v Bratislave, ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva. Do funkcie bola menovaná dňom 01.02.2011 ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Žalobkyňa z funkcie bola dňom 23.04.2012 odvolaná a jej pracovný pomer sa skončil 31.07.2012. Žalobkyňa podala podnet žalovanému na vykonanie inšpekcie práce u bývalého zamestnávateľa resp. jeho zriaďovateľa pre porušenie pracovno-právnych predpisov vo vzťahu k nej. Listom zo dňa 13.02.2013 sa obrátila žalobkyňa na žalovaného v zmysle ZIP na vykonanie inšpekcie práce vo veci určenia platu u bývalého zamestnávateľa resp. jeho zriaďovateľa. Listom zo dňa 02.04.2013 zaslal žalovaný MPRV ako kontrolovanému subjektu protokol o inšpekcie práce č. IBA-8-64-2.3/P-E24-13 zo dňa 25.03.2013. V predmetnom protokole žalovaný konštatoval porušenie pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k žalobkyni a nariadil odstránenie nedostatkov v lehote 30 dní. Listom zo dňa 08.04.2013 žalovaný oznámil žalobkyni výsledok vykonanej inšpekcie práce s tým, že vo vzťahu k nej boli zo strany MPRV porušené pracovno-právne predpisy. Žalovaný zároveň uviedol, že podnet žalobkyne hodnotí ako opodstatnený a že kontrolovanému subjektu MPRV bolo nariadenie odstránenie nedostatkov v stanovenej lehote. Listom zo dňa 10.04.2013 požiadal kontrolovaný subjekt MPRV žalovaného o predĺženie termínu na podanie vyjadrenia do konca apríla 2013. Následne bolo vyjadrenie k protokolu zaslané listom zo dňa 21.05.2013. Listom zo dňa 24.07.2013 zaslal žalovaný MPRV dodatok č. 1 zo dňa 11.07.2013 k protokolu o inšpekcii práce č. IBA-8-64-2.3/P-E24-1 zo dňa 21.03.2013 zároveň uvádza, že dňom predmetného dodatku sa tento považuje za prerokovaný. Listom zo dňa 24.07.2013 žalovaný oznámil žalobkyni, že na základe podaných námietok predložených stanovísk a prehodnotenia zisteného skutkového stavu mení svoje doterajšie závery a uzatvára inšpekciu práce so záverom, že u kontrolovaného subjektu neboli zistené porušenia pracovno-právnych predpisov a podnet žalobkyne hodnotí ako neopodstatnený. Žalobkyňa sa domnieva, že žalovaný orgán štátnej správy postupoval nezákonne a jeho rozhodnutie napáda v celom rozsahu. Žalobkyňa v žalobe ďalej tvrdí, že vydané predmetné rozhodnutie (dodatok č. 1) považuje za nezákonné a to z dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie, keď žalovaný správny orgán nedodržal ust. § 14 ods. 3 písm. a) ZIP, podľa ktorého inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom doručeného v lehote určenej inšpektorom práce vyhotoviť dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a stanovisko k nemu. Vzhľadom na to, že zákonodarca upravil povinnosť kontrolovaného subjektu doručiť vyjadrenie v stanovenej lehote má žalobkyňa zato, že sa jedná hmotno-právnu lehotu a teda nestačí aby vyjadrenie kontrolovaného subjektu bolo v stanovenej lehote podané len na poštovú prepravu. V tomto prípade upozorňuje žalobkyňa na právne závery rozsudku NSSR 3Sž 68/2009. Určená lehota na vyjadrenie zo strany kontrolovaného subjektu v tomto prípade uplynula dňom 12.04.2013 vzhľadom k tomu, že vyjadrenie kontrolovaný subjekt doručil žalovanému až 15.04. teda po uplynutí lehoty. Protokol o inšpekcii práce sa mal stať prerokovaný dňom 12.04. a inšpekcia práce mala byť ukončená s pôvodnými závermi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa zato, že vyjadrenie kontrolovaného subjektu bolo doručené žalovanému až po uplynutí stanovej lehoty a teda následné konanie žalovaného vykazuje vadu, ktorá viedla k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Konanie žalovaného, ktorý umožnil predĺženie lehoty na vyjadrenie podľa názoru žalobkyne nemá oporu v zákone a ide o procesnú vadu, ktorá viedla k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa ďalej v žalobe tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že konaním žalovaného došlo k porušeniu práva žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu definované v článku 46 Ústavy, pretože žalovaný sa predmetným rozhodnutím odklonil od svojich predošlých záverov vyplývajúcich z pôvodného protokolu o inšpekcie práce, to prečo tak žalovaný urobil z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že v pôvodnom Protokole o inšpekcii práce žalovaný poskytol kvalifikované zdôvodnenie s uvedením príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Naproti tomu sa žalovaný v zdôvodnení Dodatku č. 1 k Protokolu obmedzil na konštatovania, ktoré boli v pôvodnom protokole vyvrátené a odvoláva sa na bližšie neurčenú „filozofiu“. Žalovaný v danom prípade v odôvodnení neuviedol ako dospel k záverom rozhodnutia a prečo sa tieto tak veľmi odchyľujú od záverov predošlého rozhodnutia. Žalobkyňa v tejto súvislosti upozorňuje na porušenie článku 46 Ústavy v spojení s dodržaním imperatívu princípov právneho štátu zakotveného v článku 1 Ústavy ako aj upozorňuje na Nález Ústavného súdu PL. ÚS 29/05-161, PL ÚS 36/95, PL. ÚS 37/99, na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa tvrdí, že predmetné rozhodnutie je nezákonné zasahuje do jej práva na spravodlivý proces a preto navrhuje aby Dodatok č. 1 zo dňa 11.07.2013 k Protokolu o inšpekcii práce žalovaného č. IBA-8-64-2.3/ P-E24-1 zo dňa 21.03.2013 súd zrušil. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 11.12.2013 uvádza, že inšpektorát práce v tomto kontexte namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby nakoľko v konaní správneho orgánu nevystupovala ako účastníčka konania a ani nejde o prípad, kedy by sa s menovanou v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci by sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Kontrolovaným subjektom v tomto prípade bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré je zriaďovateľom príspevkovej organizácie Výskumný ústav potravinársky, Bratislava. Žalobkyňa podala podnet na Inšpektorát práce Bratislava na vykonanie inšpekcie práce u jej bývalého zamestnávateľa, resp. jeho zriaďovateľa pre porušenie pracovno-právnych predpisov konkrétne vo veci určenia platu. Z výkonu inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č. IBA-8-64-2.3/P-E24-13, kde boli uvedené zistené nedostatky, pričom v protokole inšpektor práce určil kontrolovanému subjektu lehotu 8 dní od doručenia na vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedených v protokole a predloženie všetkých dôkazov na objasnenie skutkového stavu. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne, ktorá namieta nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie sa kontrolovaného subjektu k protokolu uvádza, že inšpektorát práce má zato, že daná 8 dňová lehota je procesnou lehotou, lehotu na vykonanie úkonu neurčil zákon ale túto právomoc mal správny orgán z čoho vyplýva aj právomoc správneho orgánu danú lehotu predĺžiť. Kontrolovaný subjekt o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k obsahu protokolu požiadal pre potrebu konzultácie s príslušnými orgánmi pričom táto bola predĺžená do 31.05.2013. Na základe vyjadrenia sa kontrolovaného subjektu k obsahu Protokolu bol vypracovaný Dodatok č. 1 Protokolu č. IBA-8-64-2.3/P-E24-13 zo dňa 11.07.2013, ktorý na základe všetkých predložených relevantných dokladov mení skutkový stav obsiahnutý v Protokole č. IBA-8-64-2.3/P-E24-13, nakoľko skutočnosti v ňom neboli preukázané. Žalovaný má zato, že až Dodatok č. 1 k predmetnému protokolu objasňuje skutočný stav veci a zhromažďuje všetky dôkazy, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie. V Dodatku č. 1 správny orgán konštatoval, že u kontrolovaného subjektu neboli zistené porušenia ustanovení zákona č. 552/2003 Z.z. preto je žalovaný názoru, že žalobkyňa nebola postupom správneho orgánu dotknutá ani ukrátená na svojich právach a nevystupovala v predmetnom konaní ani ako účastníčka konania. III. Uznesením Krajského súdu v Bratislave 1S 224/2013 zo dňa 4.12.2013 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníka správneho konania Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v Bratislave. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2014. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 2.2.2015 uviedol, že po preštudovaní samotnej žaloby ako aj vyjadrenia žalovaného k predmetnej žalobe namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby. Cituje rozsudok NS SR 3Cdo 192/2004 z ktorého vyplýva, že „... Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide ...“ Pribratý účastník má zato, že žalobkyňa v konaní orgánu štátnej správy nevystupovala ako účastník konania a ani nejde o prípad, kedy by sa so žalobkyňou v konaní nekonalo ako s účastníkom hoci by sa s ňou ako s účastníkom konania konať malo, nakoľko v predmetnom konaní orgánu štátnej správy bolo kontrolovaným subjektom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré je zriaďovateľom príspevkovej organizácie Výskumný ústav potravinársky Bratislava. Na základe uvedeného pribratý účastník zastáva právny názor, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovanou na podanie žaloby a navrhuje žalobu zamietnuť. IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 19.03.2015, za prítomnosti účastníkov konania zisťoval splnenie procesných podmienok, najmä skúmal, či žalobkyňa je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 250 ods. 2 O.s.p., veta prvá, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Aktívna procesná legitimácia žalobkyne ako procesná podmienka v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenia na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Je nesporné, že žalobkyňa podala podnet na Inšpektorát práce Bratislava na vykonanie inšpekcie práce u bývalého zamestnávateľa, resp. jeho zriaďovateľa pre porušenie pracovno-právnych predpisov, konkrétne vo veci určenia platu. Z výkonu inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č. IBA-8-64-2.3/P- E24-13, kde boli uvedené zistené nedostatky, pričom inšpektor v protokole určil kontrolovanému subjektu lehotu 8 dní od doručenia na vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedených v protokole a predloženie všetkých dôkazov na objasnenie skutkového stavu. Na základe vyjadrenia sa kontrolovaného subjektu k obsahu protokolu bol vypracovaný Dodatok č. 1 k vyššie citovanému protokolu, ktorý na základe všetkých predložených relevantných dokladov mení skutkový stav obsiahnutý v Protokole č. IBA-8-64-2.3/P-E24-13, nakoľko skutočnosti v ňom neboli preukázané. Súd konštatoval, že Dodatok č. 1 zo dňa 11.07.2013 k Protokolu zo dňa 21.03.2013 tak ako ani samotný protokol sa priamo nedotýkajú právnej sféry žalobkyne. Žalobkyňa nebola protokolom (Dodatkom č. 1) dotknutá na svojich právach, tento ju k ničomu nezaväzoval, ani k ničomu neoprávňoval. Len samotná skutočnosť, že Dodatok č. 1 k vyššie citovanému protokolu bol vypracovaný na základe podnetu žalobkyne neznamená, že sa jej priamo dotýka (zakladá, mení alebo ruší) jej práva, resp. povinnosti. V prípade, že žalobkyňa sa domnieva, že tieto boli porušené, môže sa svojho práva domáhať civilnou žalobou. Podľa Krajského súdu v Bratislave žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože predmetným Dodatkom č. 1 zo dňa 11.07.2013 nebolo rozhodované o jej právach alebo povinnostiach, z čoho vyplýva, že týmto dodatkom nebola ukrátená na svojich právach. Podľa názoru súdu v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby. Procesné podmienky sa skúmajú v každom štádiu súdneho konania a pokiaľ nie sú splnené, tak sa konanie musí zastaviť. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 250 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, veta tretia Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ne jeho trovy /§ 42 ods. 3 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./