Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/226/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201717 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201717.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK , občianske združenie, IČO: 313 03 862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2921/2013-2.2 zo dňa 16.07.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni niekdajším Krajským úradom životného prostredia v Trenčíne č. KÚŽP/2012/530/3045/Ďu zo dňa 02.10.2012, v ktorom bol vydaný súhlas žiadateľovi, Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Považská Bystrica na výstavbu trvalej približovacej lesnej cesty na približovanie drevnej hmoty z jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej aj ako „JPRL“) 124 a 13A v k.ú. Horná Maríková. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukazujúc na § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o ochrane prírody a krajiny“), podľa ktorého ochranou prírody a krajiny je obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o biotopy, žalobca vyčítal prvostupňovému rozhodnutiu absenciu úvah, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správny orgán správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu a jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia. V priebehu správneho konania žalobca nesúhlasil s udelením súhlasu žiadaného žiadateľom, pričom ako dôvod, pre ktorý udelenie súhlasu nie je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny uvádzal: - narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie biotopov európskeho významu nachádzajúcich sa na predmetnom území, - narušenie kompaktnosti biotopov chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej prevádzke lesnej cesty, - neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre leso-hospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a podobne, - ohrozenie výstavbou a užívaním ciest drobných bezstavovcov, ktorých priestorové šírenie výrazne limitované, - napomáhanie šíreniu inváznych druhov rastlín, - zvýšenie odtokových koeficientov oblasti, - zmena režimu vodnej vody. Tieto námietky žalobca uviedol aj vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočívajúce v tom, že riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, neodstránil podľa žalobcu ani žalovaný, ktorý rovnako zrekapituloval priebeh konania, avšak ku konkrétnym námietkam žalobcu sa nevyjadril. Jediný argument, ktorým žalovaný reagoval na odvolanie žalobcu a v ňom uvedené argumenty spočívalo v konštatovaní, že „približovacou cestou má byť sprístupnená 75 ročná výmladková bučina s umelo dosadenou prímesou smreka obyčajného a smrekovca opadavého a ide o porasty so zanedbanou výchovou, ihličnany majú prelámané vrcholce“. Žalovaný sa venoval vo svojom rozhodnutí len hospodárskemu hľadisku posudzovanej veci a nie posúdeniu veci z hľadiska ochrany prírody. Z uvedeného je pre žalobcu nesporné, že správny orgán nepodrobil správnej úvahe záujem ochrany prírody na realizácii predmetnej stavby. Ani jeden argument žalobcu vznesený v konaní nebol žalovaným posúdený, a to v tom zmysle, že by žalovaný skutkovými závermi vychádzajúcimi z podkladov rozhodnutia presvedčivo a akceptovateľne z hľadiska ochrany prírody zdôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania žalobcu. Ďalej žalobca namietal, že vydaný súhlas sa vzťahuje na územie, ktoré nie je identifikované jednotkami polohového určenia územia, ale jednotkami priestorového rozdelenia lesa (JPRL). Žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.04.2012, ktoré dalo za pravdu argumentácii žalobcu, že určenie priestoru na vykonanie povoľovaných činností len podľa JPRL a nie podľa parcelných čísiel je nedostatkom. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.11.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom stanovisku opísal priebeh konania, rozhodnutia vydané v prvom a druhom stupni spolu s uvedením argumentov, ktoré obe rozhodnutia obsahujú, pričom svoj postup a rozhodnutie považoval za súladné zákonom. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28.08.2012 bola na niekdajší Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako orgán ochrany prírody a krajiny, bola doručená žiadosť žiadateľa (Lesy SR, š.p., Odštepný závod Považská Bystrica) žiadosť o vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny na výstavbu lesnej cesty (zvážnice) v území s druhým stupňom ochrany prírody v CHKO Kysuce. Žiadosť bola odôvodnená sprístupnením lesných porastov č. 124 a 130A, ktoré sa nachádzajú na pozemku parc. č. KN-E č. 2821/502 v k.ú. Horná Maríková, v ktorých sa majú vykonať predpísané hospodárske opatrenia a spracovanie náhodnej ťažby dreva. Dňa 27.09.2012 Štátna ochrana prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Námestove, Správa Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (ďalej aj ako „ŠOP SR „) zaslala svoje stanovisko k zámeru žiadateľa, ktoré bolo predmetom správneho konania. V stanovisku sa uvádza, že navrhovaná lesná zvážnica sa má vybudovať v krajine s druhým stupňom ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, kde komplex lesa v širšom okolí je tvorený prevažne spoločenstvami jedľových bučín a bukových jedlín s pomiestnym výskytom typických bučín, bukovými javorinami a jedľovými bučinami so smrekom. Navrhovaná lesná cesta nie je trasovaná vyhlásenými ani navrhovanými územiami Natura 2000, pričom uvedené porasty sú biotopmi európskeho významu Ls 5.10 Bukové a jedľovo-bukové kvetnanté lesy (kód Natura 2000-9130). ŠOP SR vydala k navrhovanej výstavbe lesnej cesty nesúhlasné stanovisko. Toto bolo odôvodnené tým, že vzhľadom na zložitý reliéf porastov, skeletnatnosť pôdy, mokrať a náchylnosť prudkých svahov na svahové deformácie a zosuvy nie je možné jednoduchou metódou (narýpaním buldozérom) vytvoriť približovaciu linku o dĺžke približne 900 m na sprístupnenie porastov v zmysle bežného lesníckeho chápania, legislatívneho rámca a definovania približovacej linky. Narýpaním zvážnice buldozérovou metódou hrozí poškodenie a zničenie veľkej časti uvedených biotopov európskeho významu. Vznikne narezanie svahu v dĺžke približne 900 metrov so zárezovou hranou od 1-2 m, ktorú je potrebné podľa technickej normy vysvahovať v odkope alebo násype, vhodne stabilizovať a odvodniť. Náročnosť terénu bude mať zároveň aj vplyv na šírku komunikácie. Pri predpokladanej bežnej šírke vozovky 4m bude potrebné ovplyvniť a poškodiť výkopom a násypom približne 4-5 m šírky. Potom reálna šírka cesty bude 8-10 m. Vybudovanie uvedenej zvážnice sa predpokladá len na poraste 124 a 130A bez akýchkoľvek napojení na údolnú cestu. V súčasnosti jestvujú v lokalite len silne erodované hrebeňové poľné cesty, ktoré vznikli v minulosti bez povolenia vlastníkov a užívateľov pozemkov pri rôznych aktivitách. Niektoré časti týchto hrebeňových ciest sú už v súčasnosti nejazdené a bolo by ich treba pre používanie vhodne upraviť a prispôsobiť približovaniu, prípadne odvozu drevnej hmoty. Aj tak by bolo potrebné používať kone pre približovanie dreva ku zvážnici v miestach, kde nedosiahne lano navijaku. Záverom stanoviska sa uvádza, že sprístupnenie porastov širšieho okolia je treba riešiť komplexnejšie a kvalitne tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu prírodného prostredia eróziou, zo sumy a aby nebolo na nevhodných cestách ohrozené a poškodené zdravie a majetok ľudí. Pre práce v súvislosti s obhospodarovaním v uvedených porastoch je možné a ekonomicky výhodnejšie v súčasnosti použiť iné technologické postupy, ktoré nebudú mať tak rozsiahly negatívny vplyv na prírodné prostredie, lesný ekosystém a biotopy európskeho významu. Dňa 28.09.2012 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu vo veci, ktoré sa obsahovo zhodovalo s námietkami opísanými na strane 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Dňa 02.10.2012 Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie č. KÚŽP/2012/530/3045/Ďu, ktorým vydal súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny na výstavbu trvalej približovacej lesnej cesty v území s druhým stupňom ochrany prírody v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce v k.ú. Horná Maríková v JPRL č. 124 a č. 130A, v ktorých sa majú vykonať predpísané hospodárske opatrenia a spracovať náhodná ťažba dreva. Orgán ochrany prírody podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny stanovil nasledujúce podmienky vykonávania činnosti povolenej týmto rozhodnutím 1) Pri výstavbe vyššie uvedenej trvalej približovacej lesnej cesty budú dodržané nasledujúce parametre: celková dĺžka komunikácie 895 m, šírka zemnej pláne do 4 m, priemerný pozdĺžny sklon 5,1%, priečny sklon telesa cesty 4%, sklon svahov pri výkopoch a násypoch 1:1,25. 2) Výstavba uvedenej lesnej cesty bude vykonaná len za sucha. Približovanie dreva po nej bude vykonávané len za sucha alebo na zamrznutom povrchu. 3) V miestach, kde trasa cesty križuje mokriny budú vybudované priepusty, na odvedenie vody. 4) Po skončení približovania dreva budú na uvedenej lesnej ceste vo vzdialenosti najmenej každých 100m osadené odrážky na odvedenie vody z telesa cesty a tieto budú pravidelne udržiavané vo funkčnom stave. Prípadné erózne ryhy v telese cesty budú po skončení približovania dreva zahrnuté. 5) Napojenie uvedenej lesnej cesty na ostatnú lesnú dopravnú sieť bude vykonané tak, aby nedošlo k zvýšenej erózii pôdy. 6) Žiadateľ je v priebehu výstavby povinný vykonať opatrenia proti šíreniu inváznych druhov rastlín v súlade s § 7 ods. 4 a ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny spôsobom, podľa prílohy č. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z.. 7) Toto rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú s platnosťou na tri roky odo dňa, keď nadobudne právoplatnosť. Platnosť tohto rozhodnutia je možné predĺžiť, ak budú splnené podmienky podľa § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny a ak o to účastník konania požiada najmenej 30 dní pred skončením jeho platnosti. 8) Zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR- Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorí majú postavenia člena stráže prírody podľa § 79 zákona o ochrane prírody a krajiny, môžu vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok tohto rozhodnutia podľa § 75 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny. 9) Tento súhlas nenahrádza územné rozhodnutie obce, ani rozhodnutia iných orgánov, ani rozhodnutia iných orgánov štátnej správy podľa osobitných predpisov, ak sa vyžadujú. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú opísané stanoviská ŠOP SR a žalobcu, pričom orgán ochrany prírody po zvážení predložených námietok vychádzal z nasledujúcej úvahy: 1) Nakoľko sa navrhovaná lesná cesta nachádza v kategórii lesov hospodárskych v území s druhým stupňom ochrany prírody, v ktorom zákon o ochrane prírody a krajiny nezakazuje bežné hospodárenie, akým je ťažba dreva podľa schváleného harmonogramu starostlivosti o lesy, bolo by nepovolenie výstavby lesnej cesty neprimeraným obmedzením bežného obhospodarovania. Orgán ochrany prírody musí robiť rozdiel medzi režimom ochrany v druhom a piatom stupni ochrany prírody. 2) Najväčším rizikom v uvedenej lokalite je vzhľadom na podložie a sklon svahu, pôdna erózia. Je to všeobecný problém pri sprístupňovaní lesných porastov na flyšovom podklade v celých Javorníkoch. Z toho pohľadu je sústreďovanie dreva po trvalej približovacej lesnej ceste vedúcej po vrstevnici s priemerným pozdĺžnym sklonom 5,1 %, vhodnejšou alternatívou, ako sústreďovanie dreva po spádnici (koňom alebo inou technológiou) navrhované v odbornom stanovisku ŠOP SR. Súčasná vysoká miera poškodenia lesných porastov hnilobou v spodnej časti kmeňov je zrejme výsledkom gravitačného sústreďovania dreva v tejto lokalite v minulosti. Riziko pôdnej erózie sa snažil orgán ochrany prírody obmedziť uložením podmienok č. 1 až 5 uvedenými vo výroku rozhodnutia. Orgán ochrany prírody sa domnieva, že pri dodržaní týchto podmienok nedôjde k nadmernej erózii pôdy, ani k narušeniu vodného režimu, či k svahovým zosuvom alebo k zhoršeniu povodňovej situácie v zastavanom území obce. 3) Požiadavku na vypracovanie komplexnej štúdie odtokových pomerov celého územia považoval orgán ochrany prírody za neprimeranú vzhľadom na rozsah tohto správneho konania. Ak mal účastník konania k dispozícii hotovú štúdiu pre toto konkrétne územie, mal ju predložiť na konaní. 4) Žiadateľ nebol od orgánu ochrany prírody vo vyjadrení ku schváleniu programu starostlivosti o lesy, ani v inom vyjadrení podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody upozornený, že zasiahnutím do biotopu európskeho významu by mohlo dôjsť k poškodeniu, alebo zničeniu. Preto nie je na uskutočnenie takejto činnosti potrebný súhlas obvodného úradu životného prostredia podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Na bežné hospodárenie, pod ktoré spadá vykonávanie výchovných a obnovných ťažieb dreva podľa schváleného programu starostlivosti o lesy a spracovanie náhodnej ťažby dreva v súlade so zákonom o lesoch, sa takýto súhlas takisto nevyžaduje. 5) Biotop európskeho významu Ls 5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy je v rámci Slovenskej republiky bežný a je v danej lokalite prevažne sa vyskytujúci. Drevinové zloženie uvedeného biotopu bolo v minulosti pozmenené umelou výsadbou smreka a smrekovca. Orgán ochrany prírody sa domnieva, že výstavbou nespevnenej lesnej cesty nedôjde ku fragmentácii tohto biotopu, ani k narušeniu migračných trás chránených živočíchov. Žiadne ustanovenie zákona o ochrane prírody a krajiny nevyžaduje skúmať pri povoľovaní výstavby lesnej cesty, či sa jedná o verejný záujem. 6) Pokiaľ ide o možné riziko vyrušovania a necieleného usmrcovania chránených živočíchov, považuje ho orgán ochrany prírody za minimálne, vzhľadom na jednorázovosť výstavby navrhovanej lesnej cesty a na jej zriedkavé využívanie (niekoľko krát za desaťročie). 7) Námietka o možnom šírení inváznych rastlín v trase lesnej cesty a ich následnej likvidácii herbicídmi je iba teoretickou úvahou, nakoľko pri miestnej obhliadke neboli žiadne invázne druhy rastlín zaznamenané. Orgán ochrany prírody ju však zohľadnil v podmienke č. 6 (vo výroku rozhodnutia). 8) Námietku, že výstavbou lesnej cesty bude les viac sprístupnený pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd a motorkárov, považuje orgán ochrany prírody za bezpredmetnú, nakoľko pre uvedené skupiny a ich ciele je les v dotknutej lokalite dostatočne neprístupný už aj dnes. Ich nezákonnú činnosť je povinná riešiť lesná stráž, stráž prírody, poľovnícka stráž a polícia. 9) Požiadavku ŠOP SR na prebehnutie riadneho územného a stavebného konania orgán ochrany prírody zohľadnil v podmienke č. 9 vo výroku rozhodnutia. Stavebný úrad však nemôže rozhodnúť vo veci skôr, ako mu bolo doručené právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody. Uvedené vyplýva z § 103 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. 10) Výchova lesných porastov v JPRL 124 a 130A bola v minulosti zanedbaná najmä z dôvodu nedostatočného sprístupnenia uvedených lesných porastov lesnou dopravnou sieťou a to je aj jednou z príčin zvýšeného výskytu náhodných ťažieb. Orgán ochrany prírody preto považuje výstavbu navrhnutej lesnej cesty za vhodnejšiu alternatívu ako pokračovanie doterajšieho stavu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku doručenom prvostupňovému správnemu orgánu. O odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa stotožnil, pričom ho považoval za vecne správne vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Podľa § 13 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný a) vjazd a státie s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, b) vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy. Podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice, a to smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť; táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie; táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva; všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NATURA 2000". Poslednou je smernica Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti. Dôležitým je aj rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí plniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zákon o ochrane prírody premieta do právneho poriadku SR záväzky týkajúce sa prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. V čase rozhodovania vo veci patrilo podľa § 67 písm. f/ zákona o ochrane prírody niekdajšiemu krajskému úradu životného prostredia oprávnenie rozhodovať o súhlase podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny. Uvedené ustanovenie zákona nevymedzovalo konkrétne dôvody udelenia súhlasu. Súd je toho názoru, že zákonodarca týmto spôsobom zveril spôsob aplikácie tohto zákonného ustanovenia do uváženia príslušným správnym orgánom oprávneným rozhodovať. Zákon teda prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo znamená, že je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, aké dôvody vyhodnotí ako dostatočné na udelenie súhlasu, pričom musí samozrejme vychádzať z cieľa a zmyslu zákona, individuálne posúdiť každú žiadosť a jej špecifické okolnosti a nakoniec musí dôvody udelenia či neudelenia súhlasu logicky odôvodniť v rozhodnutí. Rozhodnutie vydané na základe správneho uváženia súd preskúmava v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z toho hľadiska, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Na strane druhej však ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Sžo27/2011 z 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad v nelogickom alebo neprimeranom dôvode súhlasu, v uvedení nepravdivého dôvodu, alebo v tom, že správny rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), zjavne neopodstatnene, či v príkrom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody (uvedenými napr. v § 2 ods. 1). Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (prvostupňového rozhodnutia) pre nedostatok dôvodov, súd z administratívneho spisu zistil, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, ktoré boli zhodné s tými, ktoré žalobca vzniesol prvostupňovému správnemu orgánu.. Uvedené vyplýva i z vyššie uvedeného textu odôvodnenia rozsudku, kde súd opísal námietky žalobcu vznesené v správnom konaní (str. 2 rozsudku), stanovisko ŠOP SR (str. 3 rozsudku) a stanovisko správneho orgánu prvého stupňa (str. 5, 6 rozsudku), na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal žalovaný. Z uvedeného opisu zároveň vyplýva, že nebolo opodstatnené tvrdenie žalobcu, že by sa žalovaný venoval vo svojom rozhodnutí len hospodárskemu hľadisku posudzovanej veci a nie posúdeniu veci z hľadiska ochrany prírody.Súd podotýka, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, nerobí nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov skutočnosť, že v odôvodnení len poukáže na znenie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Pre preskúmanie úplne postačí, pokiaľ sa v takomto rozhodnutí poukáže na dôvody predchádzajúceho (prvostupňového) rozhodnutia, s ktorým sa rozhodujúci správny orgán stotožnil a zároveň sú dôvody prvostupňového rozhodnutia dostatočne vysvetlené. Nie je nevyhnutné opakovať alebo inými slovami formulovať odôvodnenie, pokiaľ toto nemá formálnu ani obsahovú vadu. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolacie námietky žalobcu sú v napadnutom rozhodnutí (prvostupňovom) podrobne opísané, je zrejmé, že sa žalovaný nimi zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nepresnosť identifikácie územia vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré nie je identifikované jednotkami polohového určenia územia (parcelnými číslami), ale jednotkami priestorového rozdelenia lesa (JPRL), súd sa ani z touto námietkou žalobcu nestotožnil. Súd je toho názoru, že na určenie konkrétneho územia na povolenú lesohospodársku činnosť a na účely hospodárskej správy lesov je presnejšie a praktickejšie vymedzenie územia prostredníctvom podľa JPRL. Pri samotnej realizácii zásahu povoleného preskúmavaným rozhodnutím sa v lesnom poraste ľahšie orientuje podľa JPRL - identifikátora rozlišujúceho vek porastu v tzv. porastovej mape, ako keby bolo toto územie identifikované napríklad podľa parciel a ich čísel uvedených v mape katastrálneho operátu. Bez identifikácie územia prostredníctvom JPRL by sa v danom území nemohol správne určiť ani stupeň územnej ochrany v rámci povolených činností požadovaných žiadateľom. Súd podotýka, že pokiaľ ide o žalobcov argument poukazujúci na iné rozhodnutie žalovaného dávajúce za pravdu tvrdeniu žalobcu o potrebe určiť priestor na vykonanie povoľovaných činností podľa parcelných čísiel, že takéto rozhodnutie nie je pre súd právne záväzné a v ňom vyslovený právny názor nebol pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia právne relevantný. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, akého katastrálneho územia a lokality sa rozhodnutie týka, a to spôsobom vylučujúcim jeho zámenu z inými územiami a lokalitami, pričom v odôvodnení rozhodnutia je uvedené aj parcelné číslo, kde sa rozhodnutím dotknuté porasty nachádzajú. Na základe hore uvedených skutočností, po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.