Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/229/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201729 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci Q. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX T., právne zastúpený advokátom JUDr. Milan Cíbik, so sídlom AK Tomášikova 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. júla 2013, č.p.: KM-O takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: KM-O zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Cíbika, vedený v Tatra banke, a.s., R., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do XX dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2013 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.07.2013, č.p.: KM-O ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v R. R. č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX ( ďalej aj „ prvostupňové rozhodnutie“) vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka D. zboru ( ďalej aj “PZ“) podľa § 192 ods. X písm. d/ zák. č. XX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) s odôvodnením, že menovaný bol služobným hodnotením hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Q. považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a vecne nesprávne a na ozrejmenie veci uvádza, že už personálnym rozkazom riaditeľa L. riaditeľstva PZ v R. R. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX bol v pôvodnom konaní prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. X písm. d/ zákona. D. rozhodnutie bolo následne zrušené ako nezákonné. N. XX.XX.XXXX mu bol doručený nový návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. X písm. d/ zákona, ku ktorému bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa v lehote do XX.XX.XXXX do XX:XX hod. Q. tak aj učinil a oznámil správnemu orgánu, že s návrhom nesúhlasí a vyjadrenie podá do troch dní, nakoľko lehotu určenú na ten istý deň nepovažuje za primeranú. C. vyjadrenie k návrhu na prepustenie dňa XX.XX.XXXX doplnil, avšak už toho istého dňa mu bol doručený napadnutý personálny rozkaz. Z odôvodnenia tohto je zrejmé, že vo vyjadrení uvádzanými skutočnosťami sa správny orgán vôbec nezaoberal. Preto má žalobca za to, že aj v tomto smere bol porušený zákon, správny orgán prvého stupňa sa zjavne nezaoberal jeho námietkami ako ich vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jediným podkladom pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bolo jeho služobné hodnotenie zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého záverov vyplýva, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, pretože stratil podmienku spoľahlivosti a bezúhonnosti. V tejto súvislosti poukazuje najmä na personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ (ďalej aj „OR PZ“) v R. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX, ktorým bol ustanovený do funkcie referenta OO PZ v R., odboru poriadkovej polície. Ak teda v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX sa konštatuje, že dôvodom na prepustenie žalobcu má byť práve služobné hodnotenie zo dňa XX.XX.XXXX, potom žalobca tvrdí, že táto skutočnosť musela byť známa aj riaditeľovi O. v R.. F. napokon aj z personálneho rozkazu o jeho ustanovení do funkcie referenta vyplýva a potom v čase ustanovenia do funkcie v zmysle tohto personálneho rozkazu musel spĺňať všetky zákonom stanovené podmienky pre výkon štátnej služby. V opačnom prípade by bolo jeho ustanovenie do funkcie referenta protizákonné. V tejto súvislosti žalobca sa pýta, ak dňa XX.XX.XXXX spĺňal všetky zákonom požadované podmienky pre výkon štátnej služby, dňa XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX už tieto nemal spĺňať? V tomto smere považuje konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia za nezákonné. K služobnému hodnoteniu zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že podmienku nespôsobilosti mal stratiť na základe právoplatného trestného rozsudku Okresného súdu vo Q. sp. zn. 2T XX/XX, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § X4 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 3, písm. a/ F. zákona. F. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, t.j. v deň spracovania jeho služobného hodnotenia mal byť doručený OR PZ v R., i keď nie je stranou v trestnom konaní a neexistoval potom ani zákonný dôvod na jeho doručenie O. v R.. V tejto súvislosti uvádza, že ak jediným dôvodom pre záver o strate spoľahlivosti a bezúhonnosti v jeho prípade je právoplatné odsúdenie za uvedený trestný čin, tak v danom prípade v zmysle zákona spočíva dôvod prepustenia zo služobného pomeru v ust. § X92 ods. 1 písm. f/ zákona, z ktorého dôvodu je však ale možné prepustiť policajta zo služobného pomeru najneskôr do X roka odo dňa právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, čo v tomto prípade správny orgán neurobil. D. subsumovať tento dôvod (právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný čin) pod iný dôvod prepustenia, a to na základe služobného hodnotenia, v ktorom pre záver o nemožnosti ďalšieho výkonu štátnej služby bol práve uvedený trestný rozsudok, je zjavné obchádzanie a porušenie zákona. Ak by takúto možnosť pripúšťal aj zákonodarca, ustanovenie § X92 ods. 1 písm. f/ zákona by bolo nadbytočným. U. aj z dôvodovej správy zákona vyplýva, že práve ust. § X92 ods. 1 písm. f/ má postihovať prípady, ak bol príslušník PZ SR právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody. D. a tvrdí ďalej žalobca, že služobné hodnotenie na rozdiel od právneho názoru uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a v rozhodnutí žalovaného podlieha preskúmavacej povinnosti nadriadeného orgánu, ktorý rozhoduje vo veciach služobného pomeru. Teda riaditeľ L. riaditeľstva PZ v R. R. bol povinný sa zaoberať týmto služobným hodnotením, či je vydané v súlade so zákonom a či bol zistený riadny, skutkový a právny stav. Má za to žalobca, že tento nebol riadne zistený, a to z dôvodu, že vzhľadom na amnestiu D. SR zo dňa XX.XX.XXXX a následne uznesenie Okresného súdu vo Q. sp. zn.: 2T XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX sa na žalobcu hľadí akoby nebol odsúdený. K. má účinky, že sa na osobu hľadí ako keby nebola odsúdená, v prípade žalobcu ku dňu XX.XX.XXXX. D. v čase spracovania služobného hodnotenia nadriadeným žalobcu táto skutočnosť už existovala. S touto sa ale nadriadený v rámci záverov služobného hodnotenia vôbec nezaoberal. F. podstatnou skutočnosťou sa nezaoberal ani riaditeľ L. riaditeľstva PZ v R. R., hoci podkladom pre jeho prepustenie bolo služobného hodnotenie, jeho súčasťou musel byť aj odpis z registra trestov, z ktorého muselo jednoznačne vyplynúť, že sa na osobu žalobcu hľadí ako keby nebol odsúdený. Teda v čase služobného hodnotenia a vydania rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru žalobca už nebol odsúdený a spĺňal potom všetky podmienky pre výkon štátnej služby v zmysle ust. § 14 zákona. Preto jeho prepustenie zo služobného pomeru žalobca považuje za nezákonné. U. rozhodnutie žalobca považuje z časti aj za nepreskúmateľné z dôvodu, že sa správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný vôbec nezaoberali námietkou udelenej amnestie, hoci táto skutočnosť im vyplývala tak z registra trestov, ale napokon túto vedomosť musel mať správny orgán aj zo Q. zákonov E. republiky, keďže sa jedná o všeobecne záväzný právny predpis. Q. preto žalobca konštatuje, že správne orgány nepostupovali pri vydávaní napadnutých rozhodnutí s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade so zákonom, náležite sa nevysporiadali so všetkými významnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie zodpovedajúce riadnemu a spoľahlivo zistenému skutkovému a právnemu stavu veci. G. napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo rovnako zakladá dôvod pre jeho nezákonnosť a je tiež dôvodom na jeho zrušenie. Preto žalobca záverom navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Q. si uplatnil náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, na zaplatenie ktorých navrhol zaviazať žalovaného. Q. vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX sa v celom rozsahu pridržal svojho rozhodnutia v kontexte dôvodov tak ako vyplývajú z jeho samotného rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. D., že zo spisového materiálu bolo zistené, že skutočnosťou, ktorá zakladala dôvod prepustenia zo služobného pomeru žalobcu podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona bola existencia služobného hodnotenia žalobcu pod č.p. O.-BR-O schváleného dňa XX.XX.XXXX. F. bol žalobca hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. S obsahom a závermi schváleného služobného hodnotenia a jeho dôsledkami bol žalobca oboznámený v plnom rozsahu dňa XX.XX.XXXX. K poukazovaniu žalobcu na personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v R. R. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona a tento bol následne zrušený ako nezákonný žalovaný uviedol, že k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a vráteniu veci oprávnenému orgánu na ďalšie konanie došlo z dôvodu, že tento personálny rozkaz bol vydaný a doručený žalobcovi skôr ako predmetné služobné hodnotenie nadobudlo právoplatnosť. N. prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § XXX ods. X písm. d/ zákona je ale existencia právoplatného služobného hodnotenia so záverom, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. D. služobné hodnotenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť skôr, ako po uplynutí XX dňa na podanie odvolania po oboznámení sa žalobcu s predmetným služobným hodnotením. Q. písomné prehlásenie o tom, že sa vopred vzdáva práva na odvolanie dňa XX.XX.XXXX, nemohlo byť preto brané za právny akt, ktorým služobné hodnotenie nadobudlo právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX, nakoľko podľa § 250 ods. X písm. d/ zákona je neplatný taký právny úkon, ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv. Ak aj žalobca v XX dňovej lehote nevyužil možnosť podať odvolanie voči služobnému hodnoteniu, toto nemohlo zásadne nadobudnúť právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX, kedy sa žalobca vzdal práva podať odvolanie, ale nadobudlo právoplatnosť až dňom XX.XX.XXXX. Z tohto dôvodu bolo potrebné pôvodný vo veci vydaný personálny rozkaz riaditeľa L. v R. R. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušiť. Q. ale tvrdí, že v ďalšom nadriadený žalobcu postupoval v zmysle § 193 ods. X zákona a žalobcovi dal možnosť vyjadriť sa k predmetnému návrhu v lehote do dňa XX.XX.XXXX do XX:XX hod. U. v konaní musel vzhľadom k tomu, že služobné hodnotenie bolo vydané už dňa XX.XX.XXXX, prihliadať aj na zákonné lehoty uvedené v § 192 ods. X zákona. Tu je na mieste uviesť, že zákon vo svojich ustanoveniach nadriadenému bližšie neurčuje aká lehota má byť policajtovi určená na vyjadrenie sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. U. účastník konania je povinný postupovať tak, aby svojim konaním nesťažoval a nezdržiaval priebeh konania (§ 237 zákona). U. žalobcu sa k žiadosti žalobcu o tom, že lehota je neprimeraná a vyjadrí sa do troch dní písomne, vyjadril dňa XX.XX.XXXX, pričom uviedol, že žalobca v stanovenej lehote nepredložil žiadne iné pripomienky a zákon neustanovuje žiadnu lehotu na vyjadrenie sa policajta k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru, o čom bol žalobca upovedomený dňa XX.XX.XXXX, čo potvrdil svojim podpisom. Q. napriek uvedenému stanovisku nadriadeného nič nebránilo podať svoje vyjadrenie aj po určenej lehote, čo napokon aj dňa XX.XX.XXXX uskutočnil. Až následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Je možné tiež poznamenať, že samotné konanie žalobcu žalovaný považuje za účelové, ktorého dôvodom je dosiahnutie vydania rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote (§ 192 ods. X). F. tvrdenie je podložené aj samotným faktom, že žalobca v súlade s ust. § 48 ods. X písm. p/ zákona nepredložil bezodkladne nadriadenému rozhodnutie zakladajúce stratu jeho bezúhonnosti, pričom rozsudok Okresného súdu vo Q. sp. zn. 2T XX/XXXX-XXX nadobudol právoplatnosť už dňa XX.XX.XXXX a v tento deň bol s ním oboznámený aj žalobca. F. závažným spôsobom porušil uvedenú zákonnú povinnosť policajta. Na základe tohto žalobca prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti a podmienku spoľahlivosti podľa § X4 ods. 1 písm. a/, b/ a ods. X zákona, ktoré podmienky podľa § 14 ods. X zákona musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Preto je odôvodnený záver služobného hodnotenia, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. D. rozkazom riaditeľa KR PZ v R. R. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona dňom doručenia, t.j. XX.XX.XXXX. F. personálny rozkaz bol uvedeným dňom aj vykonateľný, nakoľko nemal odkladný účinok. C. následným zrušením rozhodnutím prezidenta D. zboru č. E.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol žalobcovi doručený dňa XX.XX.XXXX, bolo povinnosťou príslušného služobného úradu, nakoľko jeho služobný pomer naďalej trval, žalobcu ustanoviť do voľnej funkcie. Preto bol personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v R. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX ustanovený do funkcie referenta O. v R.. Q. ďalej uviedol, že na základe podnetu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, bolo podľa § 246 zákona preskúmané v mimoodvolacom konaní služobné hodnotenie, kde preskúmaním bolo zistené, že toto bolo spracované a schválené v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a ostatných predpisov súvisiacich s vecou a minister vnútra SR vzhľadom na tieto skutočnosti podnet žalobcu zamietol ako nedôvodný (oznámenie č.p.: E.-PO-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe existencie právoplatného služobného hodnotenia (XX.XX.XXXX) so záverom, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe a toto bolo dôvodom žalobcovho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona tak ako bolo prvostupňovým rozhodnutím vykonané. Q. žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. O. orgán je povinný však zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. D. odvolacieho orgánu v rámci odvolacieho konania proti napadnutému rozhodnutiu teda bolo predovšetkým skúmať, či je služobné hodnotenie právoplatné, pretože dôvodom prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona je existencia právoplatného služobného hodnotenia so záverom, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný napadnuté rozhodnutie tak ministra vnútra SR č.p.: KM-O zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie L. riaditeľstva v R. R. č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX považuje za zákonné, vydané v súlade so zákonom, žalobu za nedôvodnú a preto navrhol, aby súd v intenciách platnej úpravy túto podľa § XXXj ods. X O.s.p. v plnom rozsahu zamietol. V replike na vyjadrenie žalovaného právny zástupca žalobcu dňa XX.XX.XXXX opätovne poukazuje na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí absolútne nezaoberal tak závažnou námietkou ako je amnestia prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola zverejnená v Q. zákonov pod č. X/XXXX Z.z. U. tak ani vo svojom vyjadrení k žalobe a ani v rozhodnutí vôbec nevzal v úvahu právne účinky amnestie spočívajúce v odpustení už právoplatne uloženého trestu a odstránení nepriaznivých dôsledkov potrestania jeho zahľadením. O. poukázal, že služobné hodnotenie žalobcu bolo spracované dňa XX.XX.XXXX, teda viac ako dva mesiace po vyhlásení amnestie. V tom čase mal žalobca už trest zahľadený a hľadelo sa na neho ako by nebol odsúdený. G. poukazuje na čl. XXX ods. X písm. j/ S. SR a účinky amnestie v zmysle čl. X amnestie prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX: „O. tresty odňatia slobody právoplatne uložené pred dňom tohto rozhodnutia, ktorých výkon je podmienečne odložený, s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený“. S. amnestie je teda rehabilitácia ako „odstránenie nepriaznivých dôsledkov uloženého trestu, alebo vykonaného trestu“. O. je takto zahľadené a odsúdený sa považuje za osobu bezúhonnú. Q. sa však nezaoberal príčinnou súvislosťou medzi služobným hodnotením žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a prvostupňovým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, potom aj z týchto namietaných dôvodov služobné hodnotenie zo dňa XX.XX.XXXX je treba považovať za nezákonné a nesprávne a nemohlo byť podkladom pre rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Q. pripomenul, že jediným dôvodom pre záver o strate spoľahlivosti a bezúhonnosti žalobcu malo byť právoplatné odsúdenie, avšak žalovaný tento dôvod (právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný čin) subsumoval pod iné ustanovenie (§ X92 ods. 1 písm. d/) - služobné hodnotenie, namiesto uvedenia dôvodu podľa § XXX ods. X písm. f/ zákona, nakoľko vedel, že uvedenie dôvodu podľa písm. f/ tohto zákonného ustanovenia bolo vzhľadom na amnestiu prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX neodôvodnené a po zákonnej lehote. Q. preto opätovne navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia v zmysle petitu žaloby zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. L. súd v R. ako súd vecne a miestne príslušný (§ XXX ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 149 ods. X O.s.p.), ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. D. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom E. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. S. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je teda posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Q. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). V danom prípade úlohou súdu bolo v kontexte námietok žaloby posúdiť, či vykonané dokazovanie preukazuje splnenie podmienok predpokladaných v ust. § X92 ods. 1 písm. d/ zákona č. XX/XXXX Z.z. pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a či odôvodnenie rozhodnutia je súladné s požiadavkami preskúmateľnosti. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že v pôvodnom konaní bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa L. riaditeľstva PZ v R. R. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca prepustený podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona č. XX/XXXX Z.z. zo služobného pomeru príslušníka PZ s odôvodnením, že bol služobným hodnotením pod č.p.: O.-BR-O schváleným dňa XX.XX.XXXX hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. E., ktorá mala založiť tento dôvod bola existencia právoplatného služobného hodnotenia ( schválené dňa XX.XX.XXXX) s uvedeným záverom, ktorého hodnotiaca časť tento záver odôvodňuje. F. prvostupňové rozhodnutie bolo následne ale rozhodnutím žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: E.-PS-PK-XX/XXXX podľa § 243 ods. X zákona zrušené a vec bola vrátená oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie. N. zrušenia tohto rozhodnutia bola skutočnosť, že rozhodnutie nemohlo byť vydané pred nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa XX.XX.XXXX, pričom však prvostupňové rozhodnutie bolo vydané už dňa XX.XX.XXXX. D. vychádzajúc z uvedeného z hľadiska zákonnosti žalovaný skonštatoval, že v odvolacom konaní boli zistené také dôvody, ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci oprávnenému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Do funkcie príslušníka stálej štátnej služby, funkcie referent O. oddelenia policajného zboru R., O. poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v R., L. riaditeľstva PZ zboru v R. R., služobného úradu ministerstva vnútra SR s miestom výkonu štátnej služby bol žalobca opätovne ustanovený personálnym rozkazom č. XX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 33 ods. X a § 196 ods. X zákona. G. následne potom dňa XX.XX.XXXX (personálny rozkaz už zo dňa XX.XX.XXXX) „nastúpil“ do výkonu štátnej služby. E. administratívneho spisu je služobné hodnotenie žalobcu a jeho závery zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 27 ods. X zákona ( spísané O. oddelením PZ v R. ), z ktorého vyplýva, že žalobca bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe s tým, že žalobca sa tohto svojho práva podať odvolanie dňom oboznámenia so služobným hodnotením aj vzdal. Z obsahovej zložky služobného hodnotenia vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol Okresnému riaditeľstvo PZ v R. doručený rozsudok Okresného súdu vo Q. č.k. 2T XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca odsúdený zo spáchania zločinu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § X4 ods. X k § 22X ods. 1 ods. 3 písm. a/ F. zákona na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pričom bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní XX mesiacov. G. v obsahovej zložke hodnotiacej časti služobného hodnotenia sa uvádza, že žalobca konal aj v rozpore s ust. § 48 ods. X písm. p/ zákona č. XX/XXXX Z.z. tým, že nepredložil bezodkladne nadriadenému rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti napriek tomu, že toto ustanovenie takúto povinnosť policajtovi ukladá. D. žalobcu nemožno považovať za bezúhonného v zmysle ust. § X4 ods. X a tento podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/ nespĺňa ani podmienku spoľahlivosti, pretože podľa ods. X písm. c/ § 14 zákona sa za spoľahlivého nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Q. služobný úrad konštatuje, že žalobca prestal napĺňať podmienku spoľahlivosti v zmysle zákona a potom podľa § 27 ods. X písm. e/ zákona je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, stratil podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti s odkazom na ust. § 14 ods. X zákona, ktorú podmienku musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Z tohto dôvodu bolo navrhnuté, aby bol žalobca podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. U. bol dňa XX.XX.XXXX vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe s tým, že tento návrh mu bol doručený na vyjadrenie a dňa XX.XX.XXXX bol potom vydaný personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v R. R. č. XX. F. bol žalobca prepustený podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona zo služobného pomeru príslušníka PZ s odôvodnením, že tento na základe právoplatného služobného hodnotenia č.p. O.-BR-O schváleného dňa XX.XX.XXXX bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu štátnej služby, s odvolaním sa na právoplatný rozsudok a tu právoplatne odsúdenie rozsudkom Okresného súdu vo Q. č. 2T XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX. F. prvostupňové rozhodnutie bolo napadnuté žalobcom včas podaným odvolaním. V odvolaní žalobca vytýka zámenu dôvodu prepustenia zo služobného pomeru v zmysle § X92 ods. 1 písm. f/ zákona, ktorý by mal byť skutočným dôvodom prepustenia, avšak sa tak nestalo a podľa jeho názoru úmyselne. Má za to, že správny orgán tak urobil, pretože tento dôvod možno ako dôvod prepustenie policajta zo služobného pomeru použiť najneskôr do jedného roka odo dňa právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, čo však v tomto prípade správny orgán neurobil. Preto žalobca tvrdí, že došlo k subsumácií tohto dôvodu pod dôvod prepustenia na základe služobného hodnotenia, v ktorom ale záver o nemožnosti ďalšieho výkonu štátnej služby spočíva práve v citovanom trestnom rozsudku a aplikácii ust. § X92 ods. 1 písm. d/ zákona, čo považuje za zjavné obchádzanie zákona. V skutočnosti služobné hodnotenie tu ani neobstojí, keďže žalobca bol na základe vyhlásenej amnestie prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX uznesením Okresného súdu vo Q. pod sp. zn. 2T XX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX amnestovaný a potom sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený už k dňu XX.XX.XXXX, čo predchádzalo dňu vydania služobného hodnotenia. O tejto skutočnosti mal správny orgán mať vedomosť. Preto napadnuté rozhodnutie žalobca považoval z časti aj za nepreskúmateľné, pretože správny orgán sa vôbec nezaoberal udelenou amnestiou, hoci táto skutočnosť mu musela byť všeobecne známa. Vzhľadom na to, že zároveň služobné hodnotenie nevychádzalo ani z dostatočne a riadne zisteného skutkového a právneho stavu, potom ani správny orgán prvého stupňa nepostupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom. E. orgán sa nevysporiadal náležite so všetkými významnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie zodpovedajúce riadnemu a spoľahlivo zistenému skutkovému a právnemu stavu veci a rozhodnutie je v zmysle námietok nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo zakladá dôvod pre jeho nezákonnosť a je preto dôvodom na zrušenie. Preto aj navrhol, aby žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v R. R. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX ako nezákonné zrušil. E., že bol žalobca účastný amnestie prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX a podľa čl. X amnestie sa mu odpustil trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Q. sp. zn. 2T XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatne dňa XX.XX.XXXX, osvedčuje uznesenie Okresného súdu vo Q. sp. zn. 2T XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX rovnako založené v administratívnom spise žalobcu. Na toto odvolanie bolo žalovaným rozhodnuté dňa XX.XX.XXXX, kedy žalovaný odvolanie žalobcu podľa § 2X3 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V rozhodnutí žalovaného sa zopakovala argumentácia dôvodmi ako vyplývajú z prvostupňového rozhodnutia s tým, že pokiaľ ide o v odvolaní uplatnenú námietku nepreskúmateľnosti s odvolaním sa na subsumáciu žalobcu pod amnestiu prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, s touto námietkou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Podľa § X4 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. XX/XXXX Zb., policajtom môže byť štátny občan E. republiky starší ako XX rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a a) je bezúhonný, b) je spoľahlivý, Podľa § 14 ods. X citovaného zákona, za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. R. sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov. Podľa § X4 ods. X citovaného zákona, podmienku štátneho občianstva E. republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § X92 ods. 1 písm. d/ zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Podľa § X92 ods. 1 písm. f/ zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § X92 ods. X zákona, o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Podľa § 27 ods. X písm. e/ zákona, v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Podľa § 46 zákona č. XX/XXXX Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § X50j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V danom prípade bolo predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že tento bol služobným hodnotením hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ako aj spisového materiálu predloženého súdu pre potreby súdneho prieskumu musí skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo toto prvostupňové rozhodnutie potvrdené ako vecne správne a zákonné, že toto nie je súladné s požiadavkami preskúmateľnosti a potom bolo potrebné tejto námietke žalobcu pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia čo do nedostatku dôvodov vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, a to námietkou subsumácie žalobcu pod amnestiu prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, vyhovieť. Súd sa tiež nemôže stotožniť s názorom žalovaného tak ako ho tento vyslovil vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX. Q. tvrdí, že nebolo povinnosťou jeho ako odvolacieho orgánu, aby sa vysporiadaval s každou okolnosťou alebo námietkou či návrhom účastníka konania, aj keď účastník konania tieto okolnosti či návrhy vníma ako relevantné. Má za to, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky nepodstatné a bezvýznamné okolnosti. S týmto zásadne súd, pokiaľ ide o námietku amnestie, nemôže súhlasiť, naopak tak ako na to poukázal vo svojej replike žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ( doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX), subsumácia žalobcu pod amnestiu prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX zverejnená v Q. zákona pod č. X/ XXXX Z.z. bola závažnou právnou a skutkovou okolnosťou, ktorá mala mať vplyv z hľadiska účinkov amnestie na služobné hodnotenie žalobcu, ktoré bolo spravované dňa XX.XX.XXXX, t.j. po vyhlásení amnestie. Z čl. I amnestie prezidenta E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že touto amnestiou boli odpustené tresty odňatia slobody právoplatne uložené predo dňom tohto rozhodnutia prezidenta, ktorých výkon je podmienečne odložený s účinkom, že sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený, čo je i prípad žalobcu. V danom prípade súd má za to, že správny orgán tak prvého stupňa ako aj žalovaný, mal v rámci svojej služobnej dokumentácie ako aj bola administratívnym spisom súdu osvedčená, dostatok podkladov k tomu, bolo preto jeho povinnosťou, aby sa v rámci minimálne odvolacej námietky žalobcu s namietanou amnestiou a s jej účinkami na osobu žalobcu vysporiadal. Ak tak neučinil, potom rozhodnutie žalovaného pre túto vadu nemožno považovať za zákonné a ani za súladné s požiadavkami preskúmateľnosti, pretože o tejto meritórnej námietke nebolo rozhodnuté. Preto v tejto namietanej skutočnosti je treba považovať rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a zakladajúce dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § X50j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Súd sa ale nemohol stotožniť s námietkou žalobcu o nedostatočne a nespoľahlivo zistenom skutkovom stave. Má za to, že administratívnym spisom bolo dostatočne za preukázané, že skutkový stav bol riadne a dostatočne zistený vo veci. D. žalobca namietal navyše zámenu a subsumáciu dôvodu pre prepustenie žalobcu z príslušníka PZ pod § X92 ods. X písm. d/, namiesto dôvodu v zmysle § 192 ods. 1 písm. f/ zákona, tak s touto sa súd nemohol stotožniť. D. na dôvody personálneho rozkazu č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, tu dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bola jednak skutočnosť, že tento bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin rozsudkom Okresného súdu vo Q. č.k. 2T XX/XXXX- XXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ale tiež že tento porušil svoje povinnosti príslušníka policajného zboru tak ako mu zo zákona vyplývajú, keď včas neoznámil nadriadenému túto zásadnú právnu u neho personálnu skutočnosť. Teda porušenie povinnosti príslušníka PZ žalobcom v spojitosti s právoplatným rozsudkom 2T XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tu bolo. R. povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa jeho právnym názorom (§ 250j ods. X O.s.p.) vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom v novom rozhodnutí sa riadne a súladne vysporiada so všetkými námietkami žalobcu ako boli tieto či v rámci personálneho konania alebo preskúmania súdom vznesené. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že žalobcovi v konaní plne úspešnému súd priznal náhradu trov konania celkom vo výške XXX,XX eur podľa špecifikácie, ako boli doručené právnym zástupcom súdu dňa XX.XX.XXXX: · O. a paušál (§ 9 k § 11 ods. X vyhl., § 16 ods. X vyhlášky) 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia (XX.XX.XXXX) ...... XXX,XX eur 2/ podanie žaloby na súd (XX.XX.XXXX) ...................................XXX,XX eur 3/ vyjadrenie sa k výzve zo dňa XX.XX.XXXX .............................. XX,-- eur 4/ písomné stanovisko k vyjadreniu k žalobe (XX.XX.XXXX) ..... XXX,-- eur 5/ účasť na pojednávaní (XX.XX.XXXX) ..................................... XXX,XX eur E. ....................................................................................... XXX,XX eur, na zaplatenie, ktorých súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. F. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.