Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/228/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201732 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201732.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: K. X., bytom O.Á.Č. X, D. M. D., zastúpený: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, so sídlom Bajzová č. 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KM-OPS2-75/2013 zo dňa 14.08.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo č. p.: KM-OPS2-75/2013 zo dňa 14.08.2013 spolu s personálnym rozkazom číslo: 142 zo dňa 09.04.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 915,56 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 27.09.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo č. p.: KM-OPS2-75/2013 vydaného dňa 14.08.2013, ako aj rozhodnutia 1. stupňového správneho orgánu - personálneho rozkazu č. 142 zo dňa 09.04.2013, vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie ako aj priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozpore s obsahom spisov a boli nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnutý personálny rozkaz pokladal za nezákonný aj z dôvodu, že prerokovanie návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru nezodpovedalo postupu v zmysle § 225 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.), keďže jeho návrh na prepustenie zo služobného pomeru nebol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom a tvrdenie žalovaného v napadnutom personálnom rozkaze nezodpovedalo zákonnej požiadavke. Tiež uviedol, že mu nebolo známe stanovisko poradnej komisie ministra vnútra, výsledok hlasovania a ani zloženie tejto komisie, aj keď toto by malo byť v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že skutkový stav uvedený v odôvodnení personálneho rozkazu bol zistený vlastným šetrením nadriadeného, zápisnice o výsluchoch osôb, obrazový a zvukový záznam na CD nosiči. Uviedol, že počas celého konania tvrdil, že sa nedopustil protiprávneho konania a poukázal na svoje úradné záznamy zo dňa 07.04. a 08.04.2009, v ktorých opísal priebeh svojej činnosti dňa 21.03.2009 v čase od 6,00 do 18,00 hod. kedy vykonával hliadkovú službu spolu s inými policajtmi a kedy spolu s ostatnými hliadkami obmedzili na osobnej slobode šiestich mladistvých a maloletých, ktorí sa dopustili lúpežného prepadnutia s tým, že po ich zadržaní sa odobral do kancelárie spísať úradný záznam o obmedzení osobnej slobody, lustroval dané osoby a uskutočňoval zisťovania ohľadom ich prevzatia a následne pokračoval v poriadkovej službe. Poprel, že by sa zúčastnil na protiprávnom konaní opísanom v odôvodnení personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia. Po vrátení vecí Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil personálny rozkaz o jeho prepustení zo služobného pomeru. V novom konaní si uplatnil svoje práva a navrhol žalovanému dňa 18.06.2013 v súlade s názorom NS SR, aby zistil skutočný stav veci vypočutím svedkov - zadržaných maloletých a mladistvých osôb a aby mu bolo umožnené zúčastniť sa pri ich vypočúvaní. Žalovaný však ním navrhnuté dôkazy nevykonal, odvolal sa na skutkový stav zistený šetrením jeho nadriadeného. Ako dôkazy použil opäť výsledky vlastného šetrenia, zápisnice vypočúvaných osôb, obrazový a zvukový záznam na CD nosiči a úradný záznam z obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok. Žalobca uviedol, že vypočutie svedkov za jeho prípadnej konfrontácie navrhol z dôvodu, že sa nezúčastnil predmetného protiprávneho konania a to ani aktívne ani pasívne, avšak takéto dokazovanie žalovaný nevykonal. Mal za to, že z výpovedí maloletých a mladistvých osôb žalovaný nemohol mať za preukázané uvádzané protiprávne konanie, ktorého sa mal údajne dopustiť na týchto osobách, nakoľko výpovede svedkov boli všeobecné a ani v jednej z nich nebol označený ako osoba, ktorá sa protiprávneho konania opísaného v personálnom rozkaze dopustila, resp. aktívne alebo pasívne zúčastnila. Svedkovia neprodukovali dôkaz, že o danom skutku mal vedomosť alebo mu nezabránil a taktiež nevyvrátili jeho výpoveď vyplývajúcu s ním spísaných záznamov zo dňa 07.04.2009 a 08.04.2009, kde podrobne rozpísal svoju činnosť a miesto, kde sa zdržiaval s tým, že sa nezúčastňoval žalovaným opísaného konania. Zo svedeckých výpovedí nevyplynulo, že by sa mal podieľať na skutku, ktorý smeroval voči zaisteným osobám, pričom NS SR uložil žalovanému odstrániť rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach, čo zrejme žalovaný nevykonal. Poukázal na rozhodnutie NS SR, ktorý sa vyjadril ku kvalite videozáznamu a konštatoval, že nebolo možné jednoznačne potvrdiť záver žalovaného, že on bol tou osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania, nakoľko z daného obrazovo zvukového záznamu nebolo možné túto osobu jednoznačne identifikovať. V trestnom konaní podaný znalecký posudok vyvrátil tvrdenie žalovaného o originalite predmetného videozáznamu. Povinnosťou žalovaného bolo presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom obstarať si potrebné podklady. Žalovaný však jednoznačným spôsobom nepreukázal jeho protiprávne konanie a názor vyslovený v napadnutom rozhodnutí o tom, že sa nemohol zbaviť vnímania udalostí tak, ako sa odohrali, nakoľko svojimi zmyslami vnímal ich priebeh, boli žalovaného subjektívne názory, ktoré nemali nič spoločného so zásadou nutnosti objektívneho zistenia skutočného stavu veci. Ani žalovaný sa vo svojom rozhodnutí jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre danú vec podstatné. Namietal tiež skutočnosť, že žalovaný porušil ustanovenie § 250r Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), nakoľko sa neriadil pokynmi NS SR aby doplnil dokazovanie a odstránil rozpory v tvrdeniach a zistil skutočnosti dostačujúce na posúdenie veci a tak neodstránil vady svojho predchádzajúceho rozhodnutia. V skutkovo rovnakých veciach (iných policajtov prepustených za daný skutok) už rozhodoval a zaujal právny názor NS SR a aj preto v rámci zachovania princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí mal žalovaný prihliadnuť na právne názory vyslovené v týchto právnych veciach (bol v nich účastníkom konania). Podaním zo dňa 20.03.2014 žalobca predložil rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (rozsudky sp. zn. 3S/227/2011 z 16.04.2013, 5S/189/2012 z 03.09.2013 a 4S/165/2009 z 23.03.2012) ako aj rozhodnutie NS SR (rozsudok sp. zn. 4Sžo/20/2011 z 30.01.2014) týkajúce sa obdobných vecí s tým, že NS SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že 1. stupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a záver, ku ktorému dospel nezodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.11.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Opísal priebeh konania vedúceho k vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že na základe nového odvolacieho konania a po doplnení v súdom požadovanom smere, vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (rozsudok sp. zn. 3S/164/2009 z 17.08.2010) ako aj NS SR (rozsudok sp. zn. 8Sžo/41/2011 z 29.09.2011) po prejednaní v senáte poradnej komisie ministra vnútra Slovenskej republiky, dospel žalovaný k záveru, čoho dôsledkom bolo zamietnutie podaného rozkladu a potvrdenie napadnutého personálneho rozkazu. S jednotlivými námietkami uvedenými v podanej žalobe sa nestotožnil. Námietku žalobcu o neprerokovaní návrhu na jeho prepustenie s príslušným odborovým orgánom nepovažoval za dôvodnú, keďže návrh bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý s ním súhlasil a doporučil ho realizovať, čo vyplývalo zo stanoviska odborového orgánu zo dňa 08.04.2009, ktoré je súčasťou obsahu spisu. K námietke o postupe odvolacieho orgánu, resp. poradnej komisie ministra vnútra nebol kompetentný sa vyjadrovať, nakoľko správny poriadok sa na konanie o prepustení zo služobného pomeru nevzťahuje. Úradné záznamy žalobcu zo dňa 07.04. a 08.04.2009 boli jeho nadriadeným posúdené v rámci hodnotenia dôkazov ako každý iný dôkaz a bola im prisúdená zodpovedajúca miera vierohodnosti a keďže boli poplatné snahe žalobcu vyhnúť sa prepustenia zo služobného pomeru bola ich dôveryhodnosť znížená. Výpovede maloletých a mladistvých Rómov nebolo možné nepovažovať za dôkaz len preto, že by mohli byť zaujatí voči žalobcovi ako príslušníkovi policajného zboru, nakoľko vypovedali zhodne a všetky výpovede korešpondovali zo záznamom z médií. K námietke o pochybnosti hodnovernosti obrazového a zvukového záznamu na CD nosiči a k jeho súladu s právnymi predpismi uviedol, že išlo o záznam, ktorý bol zverejnený v médiách a následne bol zaistený ako dôkaz zákonným spôsobom. Protiprávne konanie je žalobcu preukázané zo zvukovej a obrazovej nahrávky č. 2, kde bol žalobca spoznaný na ľavej strane záznamu, kde stál a prechádzal sa a teda sa nachádzal na mieste protiprávneho konania voči maloletým a mladistvým a situáciu musel vnímať. Poukázal na to, že 08.04.2009 bol žalobca uvedomený o začatí konania a ako účastník konania do zápisnice o veci nevypovedal s tým, že sa už vyjadril 07. a 08.04.2009 v úradných záznamoch. Mal taktiež možnosť sa oboznámil s návrhom na prepustenie ako aj dôkazným spisovým materiálom a bol poučený o možnosti predložiť návrhy a dôkazy v stanovenej lehote. Napriek tomu žalobca prehlásil, že žiadne pripomienky nemá a nepredložil ich v stanovenej lehote. Po doplnení spisového materiálu v smere naznačenom v rozsudku NS SR a Krajského súdu v Bratislave bolo žalobcovi umožnené oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom. Poukazovanie žalobcu na rozhodovanie súdov v iných veciach nebolo možné akceptovať, pretože vždy sa jednalo o individuálny prípad. Napadnuté rozhodnutia spĺňali formálne aj obsahové náležitosti vymedzené v § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z., vychádzali zo skutočného stavu veci, obsahovali výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní ako aj uvedenie toho kto rozhodnutia vydal, s dátumom vydania a označením žalobcu. Prvopisy oboch rozhodnutí podpísal minister vnútra, pretože mu to vyplývalo z ustanovenia čl. 2 písm. o) bod 2 N MV SR číslo 62/2003 (personálny rozkaz). Minister vnútra bol príslušný podpísať aj rozhodnutie o rozklade proti napadnutému personálnemu rozkazu, čo vyplývalo z ustanovenia § 244, nakoľko na konanie o prepustení zo služobného pomeru sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a teda nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 správneho poriadku a ani k porušeniu článku 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky. V konaní o prepustení sa aj podľa stanoviska NS SR neuplatňuje zásada prezumpcie neviny. Dôvody pre zistenie musia byť dané v okamihu prepustenia bez ohľadu na výsledky eventuálneho trestného konania. V danom prípade bolo konanie o prepustenie realizované pred samotným vznesením obvinenia žalobcovi. K námietke žalobcu vo veci znaleckého posudku číslo 25/2009 vypracovaného znalcom C.. L. P. uviedol, že ani v ňom sa neuvádzalo, že záznamy nachádzajúce sa na CD nosiči by boli upravené a znalec ani nespochybnil ich obsah. Nebolo podstatné, či videozáznamy na CD boli prvotné alebo skopírované, ale podstatné bolo to, čo bolo na nich zachytené. 3. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim písomnosti: začatie konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, úradný záznam spísaný žalobcom dňa 07.04. a 08.04.2009, zápisnica o výsluchu účastníka konania - žalobcu zo dňa 08.04.2009, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 08.04.2009 (6 mladiství a maloletí), úradný záznam o zvukovej a obrazovej analýze videonahrávok, prehľad o výkone hliadkovej služby policajtov, plán služieb na mesiac marec 2009, fotokópia Hliadkovej knihy, fotokópia záznamu zo služby zo dňa 21.03.2009, služobné hodnotenie žalobcu, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, stanovisko ZO OZP č. 10-03 Košice k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, oboznámenie s návrhom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, CD nosič, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/164/2009 - 57 zo dňa 17.08.2010, uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžo/41/2011 zo dňa 29.09.2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/164/2009 zo dňa 06.12.2011, rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/41/2011 zo dňa 21.02.2013, návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zo dňa 18.06.2013, znalecký posudok číslo 25/2009, rozhodnutie žalovaného Č.p.: SLV-64/PK-2009 zo dňa 24. 7. 2009, oznámenie žalovaného zo dňa 17.07.2013 adresované žalobcovi. Personálny rozkaz č. 142 zo dňa 09.04.2009, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby asi o 11, 40 hod. v budove OO PZ Košice Juh po tom, čo bola obmedzená osobná sloboda šiestim osobám spoločne s ďalšími príslušníkmi policajného zboru za využitia dvoch služobných psov na vodítkach a bez náhubkov prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli donaha a aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela a v tomto konaní nezabránil ostatným príslušníkom PZ a ani ho neoznámil nadriadeným. Takýto skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného a to na základe zápisníc o výsluchu osôb, ako aj obrazovým a zvukovým záznamom, na ktorom bolo konanie zachytené a ktorý bol zverejnený v rôznych médiách. Žalobca sa do zápisnice účastníka konania odmietol k veci vyjadriť. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými a maloletými osobami predvedenými na OO PZ Košice Juh, tomuto nezabránil a ani neoznámil nadriadeným. Svoje sily a schopnosti nevynaložil na ochranu práv uvedených osôb, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.) a nariadením nadriadeného, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ust. § 48 ods. 3 písm. a), b), e), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú prísahu. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich čestnosti, na ochranu práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor. Žalobca bol doposiaľ 39 krát disciplinárne odmenený a raz mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, pričom svedomité plnenie služobných povinností a dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka Policajného zboru a preto nemožno ospravedlniť konanie, ktorého sa dopustil. Rozklad podaný žalobcom voči vyššie uvedenému personálnemu rozkazu bol zo dňa 23.04.2009. Napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo Č. p.: KM-OPS2-75/2013, vydané dňa 14.08.2013, ktorým bol zamietnutý žalobcom podaný rozklad a personálny rozkaz, ktorým došlo k jeho prepusteniu zo služobného pomeru bol potvrdený. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v podanom rozklade žalobca navrhol doplniť dokazovanie o vypočutie mladistvých a maloletých osôb za jeho prítomnosti, vykonať konfrontáciu, zadovážiť znalecký posudok C.. L. P. a tomuto prehrať videozáznam. Po tom, čo doplnil spisový materiál a posúdil napadnutý personálny rozkaz v intenciách vysloveného právneho názoru NS SR uviedol, že s námietkami o hodnovernosti obrazovo zvukového záznamu a výpovedí maloletých a mladistvých nebolo možné súhlasiť. Znalecký posudok č. 25/2009 nespochybnil obsah obrazovo zvukového záznamu, ktorý bol zadovážený v súlade s právnymi predpismi. Zo zadováženého spisového materiálu, najmä z obrazovo zvukového záznamu bolo dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod na jeho prepustenie, ktorým bolo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo bolo preukázané dôkazmi, zadováženými zákonným spôsobom. Žalobca mal možnosť sa so všetkými dôkazmi oboznámiť, avšak v lehote nepredložil žiadne návrhy a dôkazy na svoju obranu. Poukázal na to, že žalobca páchanie protiprávneho konania vnímal a napriek tomu mu nezabránil a ani ho neoznámil. Preto bolo jeho konanie vyhodnotené a preukázané ako konanie napĺňajúce všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a riadne nevykonával štátnu službu, neplnil si počas nej svedomito úlohy uložené mu v § 48 zákona č. 73/1998 Z. z. Na súdnom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa žalobcu poukázala na výsledok trestnoprávneho konania vedeného voči žalobcovi pred Okresným súdom Košice II, ktorý ho dňa 27.02.2015 oslobodil spod obžaloby (za predmetné konanie) s tým, že skutok sa nestal. Zdôraznila, že žalovaný sa neriadil pokynmi NS SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.02.2013, sp. zn. 8Sžo 16/2012 nariadil vykonať dokazovanie na zistenie či žalobca v predmetnej veci konal aktívne. Žalovaný však nedoplnil podklady z ktorých vychádzal pri rozhodnutí, ale iba prehodnotil pôvodné dôkazy bez ďalšieho skúmania. Zároveň spochybnila zvukový a obrazovým záznam, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní . 4. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (v súlade s § 250g O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušiť, pretože preskúmavané rozhodnutia v medziach žaloby neboli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím 1. stupňového správneho orgánu (personálny rozkaz) v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe. Súd uvádza, že žalobca dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia - nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.) v podanej žalobe nijako bližšie neodôvodnil a preto súd túto námietku ani nemal možnosť nijako bližšie posúdiť. Podľa názoru súdu nerešpektovanie právneho názoru súdu vysloveného v rozsudku NS SR, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie nie je možné chápať ako vadu v konaní správneho orgánu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto súd túto námietku neakceptoval. Taktiež za nedôvodnú súd vyhodnotil námietku rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu, nakoľko namietaná skutočnosť žalobcom o neprejednaní návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru s príslušným odborovým orgánom neobstojí, vzhľadom na v spise založené stanovisko príslušného odborového orgánu, ktorý dňa 08.04.2009 vyslovil súhlas s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Taktiež žiadne ustanovenie zákona č. 73/1998 Z. z. (upravujúce konanie o prepustenie policajta zo služobného pomeru) neukladá povinnosť oboznámiť účastníka konania o prepustení zo služobného pomeru so zložením a hlasovaním poradnej komisie ministra vnútra (pri rozhodovaní o podanom rozklade). V konaní o prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ je potrebné, aby bolo takémuto príslušníkovi (žalobcovi) dostatočným spôsobom preukázané, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a zároveň to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V správnom konaní môžu slúžiť za dôkaz všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav vecí a ktoré boli získané v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán potom hodnotí tieto dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (§ 238 zákona č. 73/1998 Z. z.). V predmetnom správnom konaní bolo povinnosťou žalovaného po tom, čo mu bola vec na základe rozsudkov Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 3S/164/2009 z 06.12.2011) a NS SR (sp. zn. 8Sžo/41/2011 zo dňa 21.02.2013) vrátená s ich vysloveným právnym záverom doplniť dokazovanie na odstránenie vytýkaných rozporov a nejasností v skutkových zisteniach, ktoré zistil dovtedy. Oba súdy vo svojich rozsudkoch konštatovali, že okolnosti, ktoré zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru doposiaľ reálne neboli jednoznačne preukázané a nebol teda dostatočne zistený skutkový stav veci. Nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca bol prítomný konania, ktoré mu bolo kladené za vinu a ktoré sa nachádzalo zaznamenané na obrazovo zvukovom zázname (CD nosiči). Z predmetného záznamu nebolo možné jednoznačne konštatovať, že žalobca bol tou osobou, ktorá bola na ňom zachytená ako prítomná uvedeného konania a preto prijatý záver žalovaného, že žalobca sa zúčastnil protiprávneho konania spočívajúceho v tom, že sa mal spoločne s ďalšími príslušníkmi policajného zboru za použitia dvoch služobných psov na vodítkach a bez náhubkov prinútiť mladistvé a maloleté osoby vyzliecť sa donaha a navzájom sa udierať do rôznych častí tela, pričom ostatným príslušníkom v tomto konaní nezabránil a ani takéto konanie neoznámil nadriadenému nemal oporu v zistenom skutkovom stave na základe žalovaným v konaní vykonaných dôkazov. Záver žalovaného o tom, že žalobca bol prítomný v priestoroch protiprávneho konania voči maloletým a mladistvým a preto musel vnímať protiprávne konanie nebol nijako preukázaný. Po vrátení veci žalovanému (po rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sžo/41/2011 zo dňa 21.02.2013) tento neuskutočnil žiadne ďalšie úkony smerujúce k zisteniu skutočného stavu veci tak, ako mu to uložil NS SR, resp. Krajský súd v Bratislave. Nevykonal žiadny relevantný dôkaz, ktorým by ozrejmil okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Žalovaný tak neučinil a napriek tomu bez ďalšieho vo veci opätovne rozhodol rovnakým spôsobom, žiadne ďalšie dôkazy nevykonal, neodstránil rozpory a potom je potrebné konštatovať, že zistený skutkový stav, z ktorého vychádzali napadnuté rozhodnutia nebol dostačujúci na posúdenie veci. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave, resp. NS SR rozhodli v obdobných veciach ako je predmetná vec žalobcu a preskúmavané rozhodnutia žalovaného v týchto veciach zrušili, dôvodiac nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci. Zároveň súd musí poukázať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. III. ÚS 192/2006 z 03.11.2006) týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a zachovaní princípu právnej istoty. Potom je súd opravený na túto skutočnosť prihliadnuť a ten (žalovaný), kto sa chce od súdneho precedensu odchýliť, musí svoj odklon dostatočne odôvodniť. Skutkový stav veci, z ktorého vychádzali preskúmavané rozhodnutia bol nezmenený oproti stavu predchádzajúcemu vráteniu veci žalovanému po rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave a NS SR (žalovaný ho nijakým spôsobom relevantne nedoplnil a neuskutočnil ani dokazovanie v smere, ktorý požadoval žalobca v jeho podaní zo dňa 18.06.2013). Potom takýto skutkový stav neodôvodňuje dostatočne záver obsiahnutý v personálnom rozkaze ako aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal žalobcovi jeho účasť na protiprávnom konaní, resp. jeho nečinnosť - neoznámenie predmetného konania nadriadenému, ktoré bolo dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru. Súdu sa javí, že žalovaný priradil vyššiu váhu výpovediam poškodených mladistvých a maloletých. Ako účelové zároveň vyhodnotil písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.04. a 08.04.2009, v ktorých opísal priebeh svojej činností v inkriminovaný deň. Takýmto postupom žalovaný porušil zásadu uvedenú v § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Súd musel dať za pravdu aj námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako aj personálneho rozkazu, nakoľko tak žalovaný, ako ani 1. stupňový správny orgán sa vo svojich rozhodnutiach zrozumiteľným spôsobom nevyrovnali so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami významnými pre vydanie rozhodnutí, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nijakým spôsobom nerozviedol správnu úvahu o tom, že žalobca musel svojimi zmyslami vnímať protiprávne konanie policajtov a potom bol predčasný záver žalovaného o povinnosti žalobcu im v takomto konaní zabrániť a upozorniť nadriadeného. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p.) a vec im vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom správne orgány budú viazané vysloveným právnym záverom súdu (§ 250 O.s.p.) a bude ich povinnosťou vo veci náležite zistiť skutkový stav, vydať riadne rozhodnutia a tieto v primeranom rozsahu odôvodniť. Bude potrebné, aby správne orgány v prvom rade odstránili rozpory ohľadom identifikácie žalobcu a jeho prítomnosti na vytýkanom konaní a za týmto účelom doplniť dokazovanie opätovným podrobným vypočutím žalobcu a svedkov a to aj ich prípadnou konfrontáciou. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 1, 2 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 915,56 € titulom trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 15.09.2013 - 130,16 €, podanie žaloby dňa 27.09.2013 - 130,16 €, účasť na pojednávaní 10.04.2015 - 139,83 € a režijný paušál dva krát 7,81 €, a 8,39 €, náhrada za stratu času 279,60 € (20 začatých polhodín á 13,98 €), cestovné 66,20 € (Košice-Bratislava a späť, 800 km x 6,8 l/100km x 1,217 €) a amortizácia osobného vozidla 800 km x 0,182 € - 145,60 € (§ 11 ods. 4, §14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.). Ohľadom písomného podania zo dňa 20.03.2014 (134 € a režijný paušál 8,04 €) súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania za tento úkon - písomné vyjadrenie s právnym rozborom veci z 20.03.2014, nakoľko z jeho obsahu zistil, že nespĺňa podmienku na priznanie náhrady zaň, ako za úkon právnej služby (podanie vo veci samej - § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.), keďže obsahovalo len výňatky z pripojených rozhodnutí súdov v obdobných veciach, bez právneho rozboru veci. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.