Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/236/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201779 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201779.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. Augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 34471-4/2013-BA zo dňa 26.7.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 4.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 34471-4/2013-BA zo dňa 26.7.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 34471-2/2013-BA zo dňa 27.6.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 19.6.2013 o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu žiadal žalobca o sprístupnenie informácií o výške doposiaľ zrazených a zároveň odvedených súm na účet súdneho exekútora, dátume, kedy došlo k vykonaniu individuálnych zrážok a výške zrážanej sumy ku dňu prijatia žiadosti žiadateľa a to vo vzťahu k exekučnému konaniu, ktoré vedie exekútor voči povinnému, ktoré sú identifikované v prílohe sprievodného listu k žiadostiam, v jednotlivých žiadostiach o sprístupnenie informácií, ktorých počet je 588. Povinná osoba odôvodnila odmietnutie žiadosti tým, že požadované informácie sa týkajú súkromia a osobných údajov dotknutých fyzických osôb - povinných a súčasne sa jedná o informácie z informačného systému Sociálnej poisťovne, ktoré nie je možné poskytnúť bez súhlasu dotknutých osôb, a že zákon číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) a ani iný osobitný predpis nestanovuje povinnosť a ani možnosť správnemu orgánu poskytnúť požadované údaje na účely kontroly exekútorov pri vymáhaní pohľadávok. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, § 170 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. Uviedol, že správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil aj okolnosťou, že požadované informácie nemá povinná osoba vytvorené, a preto ich môže odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii, informácie nemá spracované v rozsahu a spôsobom, akým ich požaduje žalobca. Za informáciu nemožno považovať spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek žalobcu, žalobca nie je oprávnený získať informácie na využitie v podnikateľskej činnosti alebo na získanie prospechu ani získať súhrn množstva údajov rôzneho charakteru používajúcich právnu ochranu, väčšie množstvo žiadostí ohrozuje chod povinnej osoby, požadované informácie podliehajú ochrane podľa zákona o slobode informácií a zákona o sociálnom poistení a zaujal stanovisko k § 7 ods. 4 písm. g) zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru žalobcu, všetky požadované informácie má povinná osoba k dispozícii. Poukázal na zákon číslo 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a jeho ustanovenie § 10 ods. 3 písm. g), ktoré umožňuje prevádzkovateľovi spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany. Existuje teda osobitný predpis, ktorý za splnenia podmienok umožňuje žalovanému spracovať informácie za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov tretej strany. Ochrana práv a právom chránených záujmov žalobcu spočíva v potrebe overenia, či exekútor, ktorý vyplácal žiadateľovi ako oprávnenému zrazené a odvedené sumy od povinnej osoby aj tieto sumy povinnému vyplatil. Podľa jeho názoru sa v tomto prípade jedná o jeho majetkový nárok, a teda ochranu práva na pokojné užívanie majetku podľa protokolu číslo 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3 písmeno g)zákona číslo 122/2003 na Z.z. (do 30. 6. 2013 sa jedná o § 7 ods. 4 písm. g) zákona číslo 428/2002 Z.z. ), článok 7 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ EHS zo dňa 24. 10. 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a citoval jednotlivé jeho články. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ako povinná osoba uviedol, že žalobcovi vyplývajú oprávnenia na získanie požadovaných informácii voči súdnym exekútorom z Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru je uvedená informácia nesprávna, pretože údaje o zrazených sumách sa od súdneho exekútora nedajú zistiť. Súdny exekútor nerozhoduje o právach a povinnostiach pri výkone verejnej správy a nie je povinnou osobou na účely zákona o slobode informácií. Pre ochranu majetkových záujmov žalobcu je získanie požadovaných informácií nevyhnutné pre účely kontroly činnosti súdneho exekútora, ktorý nemá žiadnu zákonnú povinnosť preukazovať oprávnenému výpisy z bankového účtu a preukázať sumy odvedené zo sociálnej poisťovne na účet žalobcu. Žalobca žiada len úzko vymedzený rozsah osobných údajov - finančnej čiastky, ktoré sú súčasne osobným údajom žiadateľa ako oprávneného z exekúcie. Záujem na ochrane súkromia a osobných údajov povinných neprevažuje nad záujmom na zistenie rozsahu skutočne zrazených súm povinnou osobou povinným z exekúcie. Podľa jeho názoru je splnená podmienka podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií v spojitosti s ustanovením § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov ako aj článok 7 písm. f) smernice 95/46/ EHS s priamym účinkom. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 7 ods. 4 písm. g), ods. 5 zákona číslo 428/2002 Z.z., § 12 ods. 1 zákona číslo 122/2003 na Z.z., ktorých text citoval. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30. 10. 2013 uviedol, že dňa 19. 6. 2013 boli Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručené žiadosti o sprístupnenie informácií týkajúcich sa výšky doposiaľ zrazených a zároveň odvedených súm na účet súdneho exekútora, čase (dátume), kedy došlo k vykonaniu individuálnych zrážok, výške zrážaných súm ku dňu prijatia žiadosti a to vo vzťahu k exekučnému konaniu, ktoré vedie súdny exekútor voči povinnému, ktoré sú identifikované v prílohe sprievodného listu v jednotlivých žiadostiach o sprístupnenie informácií zo dňa 3. 6. 2013 v počte 588. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27. 6. 2013 žiadosti nevyhovel. Žalovaný sa pridržiava svojich rozhodnutí v predmetnej veci ako aj dôvodov, pre ktoré boli žiadosti zamietnuté. Žalovaný ako povinná osoba zverejňuje informácie podľa § 5 a § 6 zákona o slobode informácií. Citoval § 3 ods. 1, § 8 až § 12 zákona o slobode informácií. Uviedol, že zákon neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, nie je povinný s informáciám, ktoré má k dispozícií robiť operácie, ktoré by viedli ku vzniku informácií, ktoré boli síce požadované žiadateľom, no v momente podania žiadosti neexistujú. Povinná osoba nie je povinná spracúvať a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania žiadosti o informácie ešte neexistovali alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií žiadateľa. Takisto povinná osoba nie je povinná spracovávať existujúce informácie spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, prípadne nové informácie. Žalovaný nemá spracované požadované údaje v rozsahu a spôsobom akým ich žiadal žalobca, čo je dôvodom pre zamietnutie žiadosti. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v jeho rozhodnutiach v konaniach sp. zn. 4 Sžso 31/2008, 6 Sži /10/2012. Zo zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek žiadateľa, prípadne, že by povinné osoby museli vykonávať úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo spracovávať materiály požadované žiadateľom. Zároveň informácie žiadané žalobcom podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ktoré sa týkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby spracúvané v informačnom systéme žalovaného podľa zákona o ochrane osobných údajov, podliehajú obmedzeniu prístupu. Žalovaný citoval § 4 zákona číslo 122/2003 na Z.z. o ochrane osobných údajov a uviedol, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je určená alebo určiteľná alebo na základe súboru rôznych údajov priradených k fyzickej osobe je konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Účelom citovaných ustanovení je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje, napríklad písomnosti a záznamy týkajúce sa fyzickej osoby. V tejto súvislosti poukázala aj na ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka. Činnosť žalovaného je vymedzená osobitným predpisom, zákonom číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý upravuje rozsah informačnej povinnosti žalovaného v ustanoveniach § 170 a § 171. Z dôvodu, že zákon o slobode informácií neobmedzuje sprístupnenie informácií o fyzických osobách a právnických osobách v takom rozsahu ako zákon o sociálnom poistení, je možné konštatovať, že osobitný predpis, v tomto prípade zákon o slobode informácií, poskytovanie týchto informácii neupravuje vôbec, a preto sa na ich poskytovanie použije špeciálny právny predpis - zákon o sociálnom poistení. Zákona o slobode informácií nie je možné považovať za zákon nadriadený zákonu o sociálnom poistení, a teda žalovaný nie je automaticky povinný postupovať tak, že sprístupní všetky informácie, ktoré má k dispozícii podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií. Zákonná možnosť získavať informácie v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním pohľadávky je daná len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok a týka sa výlučne pohľadávok žalovaného v prípade, ak postúpi pohľadávky alebo prevedie ich vymáhanie na inú právnickú osobu. V týchto prípadoch môže žalovaný poskytnúť údaje bez súhlasu dotknutých osôb. Zákon nestanovuje povinnosť žalovaného poskytnúť požadované údaje na účely kontroly exekútorov pri vymáhaní pohľadávok. Výklad prezentovaný žalobcom v žalobe nie je relevantný na účely zákona o sociálnom poistení. Podľa žalovaného, oprávnenia žalobcu na získanie informácii voči súdnym exekútorom vyplýva z exekučného poriadku, prostredníctvom nazerania do spisov podľa § 205 ods. 1, § 206 ods. 2 Exekučného poriadku. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že ak by spracúval vo svojom informačnom systéme osobné údaje podľa § 7 ods. 4 písm. g) zákona číslo 428/2002 Z.z., vzťahovala by sa na ne osobitná registrácia podľa § 27 ods. 2 uvedeného zákona. Takýmto príkladom môže byť oznamovanie informácií o vnímaných nekalých praktikách v rámci organizácie alebo o riziku spojenom s danými praktikami. V danom prípade existuje množstvo dôvodov, pre ktoré žalovaný nie je povinný, dokonca ani oprávnený poskytnúť žalobcovi požadované informácie, pretože by ich musel spracovávať, vytvárať, zoraďovať a triediť podľa požiadaviek žalobcu, čo predstavuje značný zásah do výkonu činnosti žalovaného. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní v rozsahu žalobných námietok podľa ust. § 250j ods. 1 O.a.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 3. 6. 2013 žalobca žiadal o sprístupnenie informácií. Uviedol, že je oprávneným veriteľom v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom, ktorého špecifikoval, pre peňažnú pohľadávku voči špecifikovanému dlžníkovi. Žalobcovi bolo doručené oznámenie žalovaného o vykonávaní zrážok z dôchodku dlžníka v exekučnom konaní a preto ho ako povinnú osobu žiada o poskytnutie doplňujúcich informácii o: a) výške doposiaľ zrazených a zároveň odvedených súm na účet súdneho exekútora, b) čase (dátume), kedy došlo k vykonaniu individuálnych zrážok, c) výške zrážanej sumy ku dňu prijatia žiadosti. Svoju žiadosť odôvodnil ochranou vymáhaného práva žalobcu a preverenia, či exekútor, ktorý vyplácal oprávnenému zrazené sumy zasielané Sociálnou poisťovňou, skutočne vyplatil žalobcovi všetky sumy zaslané exekútorovi žalovaným. Informácie žiadal sprístupniť elektronickou formou. Následne bolo Sociálnej poisťovni doručené podanie označené ako sprievodný list k žiadostiam o sprístupnenie informácií zo dňa 19. 6. 2013, ktorým žiadal o poskytnutie totožných informácií vo vzťahu k exekučným konaniam vedeným súdnymi exekútormi, identifikovanými v prílohe, v počte 588. Dňa 27. 6. 2013 správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorý má odmietol žiadosť o sprístupnenie informácii a tejto nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na obmedzenie dané ustanovením § 170 ods. 1a 2 zákona číslo 461/2003 Z.z., § 9 zákona o slobode informácií, § 11 Občianskeho zákonníka. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie o, ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím z dôvodov, ktoré sa zhodujú s obsahom vyjadrenia k žalobe popísanom vyššie. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). Podľa ust. § 19 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 1 ods.1,2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 428/2002 Z. z. alebo zákon o ochrane osobných údajov) tento zákon upravuje a) ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní, b) zásady spracúvania osobných údajov, c) bezpečnosť osobných údajov, d) ochranu práv dotknutých osôb, e) cezhraničný tok osobných údajov, f) registráciu a evidenciu informačných systémov, g) zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). Tento zákon sa vzťahuje na orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, ako aj na ostatné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré spracúvajú osobné údaje, určujú účel a prostriedky spracúvania alebo poskytujú osobné údaje na spracúvanie. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa § 7 ods. 1, veta prvá zákona č. 428/2002 Z. z. osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. §11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Žalobca žiadal v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami sprístupniť informácie týkajúce sa osobných údajov osôb z informačného systému žalovaného, povinnej osoby, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa zákona č. 211/2000 Z. z.., a preto s poukazom na vyššie uvedené závery správnych orgánov oboch stupňov v tejto časti považoval za správne. Podľa ust. § 170 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia, výber, registráciu a postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Ustanovenie § 171 zákona o sociálnom poistení upravuje len povinnosť žalovaného týkajúcu sa pohľadávok sociálnej poisťovne voči svojim vlastným dlžníkom a nevzťahuje sa na dlžníkov iných právnických osôb, napr. žalobcu. Podľa § 37 ods. 1 exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa ust. § 205 ods. 1 exekučného poriadku, oprávnené orgány a osoby (účastníci exekučného konania) môžu nazerať do spisov, ktoré nie sú uložené v exekútorskom archíve, a robiť si z nich výpisy výlučne v kancelárii exekútora pod jeho dohľadom alebo pod dohľadom ním povereného zamestnanca. O nazretí do spisu sa v spise urobí záznam. V danom prípade žiadosť obsahovala požiadavku, ktorá vyžaduje zber informácií v agende žalovaného, pričom žalobca je v tomto konkrétnom prípade účastníkom množstva exekučných konaní. Žiadosť o sprístupnenie informácií má za cieľ poskytnúť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala výhradne pokynom na výkon určitých činností, alebo postupu povinnej osoby. Ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie informácií o súkromí alebo osobných údajov (resp. dokumentov obsahujúcich tieto informácie), povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona slobodne informácií má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly a nie ako prostriedok na zneužitie práva. Zo znenia zákona o informáciách nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek resp. pokynov toho, kto žiada o poskytnutie informácie, taktiež z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala získavať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovať materiály žiadané žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v ich dokumentácii nenachádzajú, ako aj že zo zákona o informácií nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť, majúc za to, že rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú v jej informačnom systéme alebo poskytnúť oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícií, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách, keďže žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osobe, keďže tým by sa marila výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú ani ju nevykonávajú. Práva žalobcu ako účastníka exekučného konania na získanie údajov o doposiaľ zrazených a odvedených sumách, dátumoch zrážok, výške zrážaných súm poukázaných žalovaným na účty jednotlivých súdnych exekútorov za účelom uspokojenia nárokov žalobcu voči jeho dlžníkom sú zaručené vyššie citovanými ustanoveniami exekučného poriadku, v rámci ktorého je zaručené právo žalobcu nazerať do spisov, z jednotlivých spisov vedených exekútorom overiť sumu odoslanú žalovaným na účty exekútorov v každom osobitnom prípade (588 vecí). Je nad všetku pochybnosť zrejmé, že údaje požadované žalobcom v jeho žiadosti o sprístupnenie informácii týkajúce sa 588 prípadov, v ktorých žalovaný vykonáva zrážky by si vyžiadali o zhromažďovanie, vyhodnocovanie, sčítavanie, spracovanie množstva materiálov do inej formy v akej sa tieto informácie nachádzajú v informačnom systéme žalovaného. Naviac, osobitné predpisy neumožňujú sprístupnenie požadovaných údajov, súčasťou ktorých sú informácie - osobné údaje spočívajúce v identifikácii dlžníkov žalobcu (mená, priezviská, bydliská osôb) žalobcovi, pretože to neumožňuje žiaden osobitný predpis (zákon o sociálnom poistení, zákon o ochrane osobných údajov) bez súhlasu dotknutých osôb. Bez súhlasu dotknutých osôb možno sprístupniť osobné údaje len pre účely vymáhania pohľadávok poisťovňou. Žalovaný predmetným súhlasom osôb so sprístupnením osobných údajov nedisponoval a aj v prípade, že by si predmetný súhlas v rámci konania vyžiadal, rozsah a charakter požadovaných informácií bolo potrebné vyčleniť z informačného systému žalovaného, spracovať sumár - súčet zrazených a odvedených súd ma účet súdneho exekútora, vyčleniť jednotlivé dátumy úhrad a aktuálnej výške zrážaných súm k dátumu podania žiadosti. Podľa žalovaného, tento vo svojom systéme síce disponuje požadovanými informáciami, avšak ich spracovaním podľa pokynu žalobcu by sa z nich stali kvalitatívne iné, príp. nové informácie. Podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo k uplatneniu práva žalobcu v súlade s účelom a zmyslom zákona o slobode informácií. Citované články smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ EHS, na ktoré poukázal žalobca vo svojej žalobe nie sú v rozpore s týmto názorom súdu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel preto súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a túto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznané právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.