Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/241/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201816 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201816.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Z.. Z. O., I. 9, I., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Staromestská 6, Bratislava, za účasti: A.. S. E., T.., bytom I. X/A, I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVS1-2013/018028/TDL zo dňa 2.8.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške X.XXX,- Eur súd vylučuje na samostatné konanie. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVS1-2013/018028/TDL zo dňa 2.8.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA-OVVS3-2013/02122 Pr-1520/1-2012/KN/V76, ObU-BA-OVVS3-2013/02123 Pr-1521/1-2012- KN/V76 zo dňa 2.4.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Obvodný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy: 1. Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) bolo zastavené konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený A.. S. E., T.., bytom I. tým, že dňa 17.2.2012 v čase asi o 14,00 hod. v I. na ul. I. č. X/A sa mal zaháňať na žalobcu francúzskym kľúčom a vyhrážať sa mu, že ho zmrzačí, čím sa mu mal vyhrážať ujmou na zdraví. Konanie bolo zastavené, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. 2. Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch bolo zastavené konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený A.. S. E., T.., bytom I. tým, že dňa 17.2.2012 v čase asi o 16,25 hod. na ul. I. č. X/A mal žalobcu urážať a častovať nadávkami na celú ulicu, čím mu mal spôsobiť urážku na cti. Konanie bolo zastavené a súčasne žalobcovi bola uložená povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z. z. uhradiť trovy konania v paušálnej sume XX,- Eur. V žalobe uviedol, že nesúhlasí s tým, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 2.4.2013 v časti 1, kde správny orgán zastavil konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil obvinený. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán opätovne rozhodol len o „zaháňaní sa francúzskym kľúčom a vyhrážaní sa žalobcovi obvineným, že žalobcu zmrzačí“. Žalobca však v odvolaní namietal, že vo svojom oznámení o spáchaní priestupku na obvineného žiadal aj prešetrenie nepravdivého obvinenia z priestupku, prešetrenie vykonávaných schválností a v neposlednom rade prešetrenie ostatného hrubého správania sa zo strany obvineného. Žalobca má za to, že pred vypočúvajúcim riadne preukázal, že obvinený neustále klamal a keď mu predložený dôkaz žalobcu (nahrávka) dokázal fakty, obvinený začal tvrdiť, že je nahrávka irelevantná. To, že žalobcu obvinený nepravdivo obvinil z priestupku, že žalobca zaparkoval svoj automobil tak, že tvoril prekážku v cestnej premávke a naviedol policajta, aby dal žalobcovo auto odtiahnuť, je konanie, ktoré sa skutočne stalo. Rovnako boli preukázané aj rôzne schválnosti a iné hrubé konanie zo strany obvineného voči osobe žalobcu. Žalobca má za to, že konaním a rozhodnutím žalovaného boli žalobcove práva porušené a trvá na zrušení nezákonných rozhodnutí a na opätovnom a riadnom prešetrení celého priestupku, (t.j. zaháňaní sa francúzskym kľúčom obvineným na žalobcu, vyhrážanie sa obvineným, že žalobcu zmrzačí, nepravdivého obvinenia žalobcu z priestupku, navádzanie policajného príslušníka obvineným na nezákonné odtiahnutie žalobcovho automobilu, vykonávaným rôznymi schválnosťami a hrubým správaním sa obvineným voči žalobcovi) a vyvodení zákonných dôsledkov voči obvinenému za porušenie žalobcových práv. Podľa žalobcu obvinený uvedený priestupok spáchal, o čom niet pochýb vzhľadom na predložené dôkazy a použitie zásady „In dubio pro reo“ zo strany žalovaného v tomto prípade je neopodstatnené a účelové. Žalobca tiež nesúhlasí s potvrdením prvostupňového rozhodnutia v časti 2., kde správny orgán konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil. Žalobca poukázal na čl. 19 Ústavy SR, v zmysle, ktorého ľudská dôstojnosť a osobná česť sú významné hodnoty a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zásahom týchto práv. Poukázal, že správny orgán skúmal len subjektívnu stránku konania, či na ulici niekto bol alebo nebol ... . V zmysle rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava zo dňa 13.8.2012 nebola žiadna pochybnosť v tom, či ku konaniu pána E., tak ako ho popísal žalobca vo svojom podaní, došlo. Dokonca v rozhodnutí žalovaný konštatoval, že „nakoľko obvinený vo svojom vyjadrení uviedol, že použil na adresu žalobcu slová, ktoré odzneli na nahrávke, správny orgán už nepovažoval za potrebné nahrávku podrobiť znaleckému posudku...“. Z toho žalobcovi vyplýva, že pri svojom pôvodnom rozhodovaní v tejto veci mal Obvodný úrad Bratislava dostatočne preukázané, že k uvedenému konaniu pána E. naozaj došlo. Obvodný úrad Bratislava mal problém len s tým, či obvinený vedel, že žalovaného uráža alebo to nevedel, a či to počul aj niekto iný alebo nie ... . To, že došlo ku konaniu obvineného voči žalobcovi, tak ako ho popisuje žalobca (t.j. k urážkam a nadávkam - t.j. k ublíženiu na zdraví) nikto nespochybnil ani obvinený a ani Obvodný úrad Bratislava. Nahrávka predložená žalobcom ako dôkaz v tomto priestupkovom konaní bola považovaná za riadny dôkaz tohto priestupkového konania. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 13.8.2012 sa žalobca odvolal aj z vyššie uvedeného dôvodu. Ministerstvo vnútra SR rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava zo dňa 13.8.2012 zrušilo a nariadilo Obvodnému úradu Bratislava vec opätovne prejednať a rozhodnúť. Obvodný úrad Bratislava dňa 2.4.2012 vydal prvostupňové rozhodnutie (2. v tejto veci), v ktorom však odlišne od svojho prvotného rozhodnutia tvrdil, že sa jedná len o tvrdenie proti tvrdeniu, a že nie je možné jednoznačne a spoľahlivo preukázať, že obvinený spáchal uvedený skutok a použil zásadu „In dubio pro reo“ a konanie voči obvinenému zastavil. Žalobca opätovné použitie zásady „In dubio pro reo“ považuje za účelové a tendenčné. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 2.4.2013, že nie je možné jednoznačne a spoľahlivo preukázať, že sa skutok stal, keďže obvinený nedal privolenie na použitie dôkazu voči použitiu, ktorého pred tým nemal námietky), jedná sa o nahrávku. Žalobca má za to, že konaním a rozhodnutím žalovaného boli porušené jeho práva, takýto postup a rozhodnutie správneho orgánu považuje za „Denegatio iustitiae“ (odmietnutie spravodlivosti). Žalobca trvá na zrušení nezákonných rozhodnutí, na opätovnom a riadnom prešetrení celého merita uvedených priestupkov a vyvodení zákonných dôsledkov voči obvinenému za porušenie žalobcových práv, teda vydaní nového zákonného rozhodnutia a priznania nemajetkovej škody vo výške X.XXX,- Eur. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.10.2013 uviedol, že 1.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zrušený zákon č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 263/2006 Z. z., zákona č. 254/2007 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 345/2012 Z. z.. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.9.2013 sú okresné úrady podľa tohto zo zákona. Pretože Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy nie je od 1.10.2013 druhostupňovým správnym orgánom príslušným na ďalšie konanie v predmetnej veci, vec bola postúpená v zmysle § 20 právneho poriadku vecne príslušnému správnemu orgánu - Okresnému úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Staromestská 6, Bratislava. Žalovaný - Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov vo vyjadrení zo dňa 15.11.2013 uviedol, že žaloba podaná žalobcom je obsahovo zhodná s podaným odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa jeho názoru sa Ministerstvo vnútra SR riadne vysporiadalo s dôvodmi odvolania, pričom rozhodlo v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v SR a žiadal žalobu zamietnuť. III. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S/241/2013-58 zo dňa 10.03.2015 bol do konania pribratý účastník správneho konania A.. S. E., T.., bytom I. X/A, I. s odôvodnením, že výsledkom tohto sporu by mohli byť dotknuté aj práva a povinnosti A.. S. E., T.., bytom I. X/A, ktorý bol žalobcom obvinený zo spáchania priestupku v preskúmavanom konaní. Pribratý účastník sa k žalobe nevyjadril. IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS- OVS1-2013/018028/TDL zo dňa 2.8.2013, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA- OVVS3-2013/02122 Pr-1520/1-2012-KN/V76, ObU-BA-OVVS3-2013/02123 Pr-1521/1-2012-KN/V76 z 2.7.2013 potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím Obvodný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy: 1. Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) bolo zastavené konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený A.. S. E., T.., bytom I. tým, že dňa 17.2.2012 v čase asi o 14,00 hod. v I. na ul. I. č. X/A sa mal zaháňať na žalobcu francúzskym kľúčom a vyhrážať sa mu, že ho zmrzačí, čím sa mu mal vyhrážať ujmou na zdraví. Konanie bolo zastavené, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. 2. Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch bolo zastavené konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený A.. S. E., T.., bytom I. tým, že dňa 17.2.2012 v čase asi o 16,25 hod. na ul. I. č. X/A mal žalobcu urážať a častovať nadávkami na celú ulicu, čím mu mal spôsobiť urážku na cti. Konanie bolo zastavené a súčasne žalobcovi bola uložená povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z. z. uhradiť trovy konania v paušálnej sume XX,- Eur. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Obvodnému úradu Bratislava boli dňa 5.7.2012 doručené OO PZ Bratislava I priestupkové spisy č. ORP-P-173/BAI-OPP3-2012 a č. ORP- P-201/BAI-OPP3-2012 v priestupkovej veci A.. S. E., T... Súčasťou spisového materiálu bol návrh žalobcu na prejednanie piestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zo dňa 2.5.2012. Správny orgán vytýčil ústne pojednávanie na deň 1.8.2012 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a vo veci priestupku proti Občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, na ktoré predvolal obvineného A.. S. E., T.. a žalobcu, ako navrhovateľa, ktorého zároveň predvolal aj ako svedka v konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Správny orgán dňa 13.8.2012 v uvedenej priestupkovej veci vydal rozhodnutie, proti ktorému sa odvolal žalobca a odvolací orgán rozhodnutím č. SVS-OP1-2012/025525/TZK zo dňa 5.12.2012 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému právnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní prvostupňový správny orgán na ústnych pojednávaniach v dňoch 7.2.2013, 26.2.2013 a 14.3.2013 vypočul A.. S. E., T.. a žalobcu a dňa 2.4.2013 vydal prvostupňové rozhodnutie. Žalobca v zázname o podaní oznámenia uviedol, že dňa 17.12.2012 pred 14,00 hod. odparkoval vozidlo značky Renault Fluence medzi 2 garáže, ktoré patria A.. S. E. na adrese I., ul. I. č. X/A. Vozidlo zaparkoval presne tak, aby neprekážalo výjazdu ani z jednej garáže. Keď zaparkoval, pán E. sa na neho vyrútil s francúzskym kľúčom v ruke, s ktorým sa na neho zaháňal a vyhrážal sa mu. Vyzval ho, aby vozidlo zaparkoval inam, že mu vozidlo tieni a urážal ho oplzlými výrazmi, kričal, že porušil zákon o cestnej premávke, a že pred jeho domom nemá čo parkovať. Nakoľko na ulici nebolo kde zaparkovať, tak vozidlo nechal pred domom, na ul. I. č. X/A, ale zákon neporušil. Medzera medzi garážami je 4620 mm a vozidlo meria 4618 mm. Vozidlo zaparkoval presne tak, aby lícovalo s okrajmi garáže. Keď sa o 2 hodiny vrátil k vozidlu už tam nebolo. Pán E. ho nechal odtiahnuť odťahovou službou. V čase, keď prišiel na miesto bol pán E. na balkóne svojho domu a začal ho urážať vulgárnymi nadávkami na celú ulicu, ktoré zaznamenal na mobilný telefón. A.. S. E., T.. v zázname o podaní vysvetlenia uviedol, že žalobcu pozná, je to jeho sused. V uvedený deň zaparkoval svoje vozidlo medzi 2 jeho garáže tak, že čiastočne blokoval vchod, kde sa nachádzajú smeti, elektrina a vchod do domu. On bol vtedy v garáži a v ruke držal nejaké náradie, ale nikdy na nikoho nezaútočil a nikdy sa nikomu nevyhrážal. Susedovi povedal, nech si vozidlo zaparkuje inde, nakoľko mu blokuje vchod, lebo ho dá odtiahnuť, na čo mu odpovedal, že nech ho dá odtiahnuť a následne odišiel. On zavolal na mestskú políciu a dal vozidlo odtiahnuť. V ten deň sa už so žalobcom nestretol, nemal sním žiadnu konfrontáciu. K priestupkom bol vypočutý aj A.. S. E., T.. dňa 7.2.2013 v prítomnosti svojho splnomocneného zástupcu a dňa 14.3.2013 boli oboznámený so spisovými materiálmi a dňa 26.2.2012 bol priestupkom vypočutý ako svedok a navrhovateľ - žalobca. Na základe takto zisteného skutkového stavu Obvodný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA-OVVS3-2013/02122 Pr-1520/1-2012-KN/V76, ObU-BA-OVVS3-2013/02123 Pr-1521/1-2012-KN/V76 z 2.7.2013 zastavil konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený A.. S. E., T.., pretože vykonaným šetrením policajného orgánu ako aj prejednaním pred správnym orgánom nebolo spoľahlivo preukázané, že by obvinený A.. S. E., T.. spáchal uvedené skutky. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správny orgán po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že vykonaným šetrením policajného orgánu, ako aj prejednaním pred správnym orgánom nebolo spoľahlivo preukázané, že by obvinený A.. S. E., T.. urážal a častoval nadávkami žalobcu. Na videozáznam zhotovený žalobcom správny orgán nemohol prihliadať ako na dôkaz, keďže nebol získaný zákonným spôsobom a obvinený nedal privolenie na jeho použitie ako dôkazu. K údajnému incidentu neboli zistení žiadni iní svedkovia, prípadne ďalšie iné dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť vyjadrenia žalobcu. Na podklade takýchto zistení nie je možné jednoznačne spoľahlivo preukázať, že skutok sa stal, ako to uvádza žalobca, a teda nie je možné jednoznačne spoľahlivo preukázať, že obvinený A.. S. E. T.. spáchal uvedený skutok. Vo výpovediach obvineného a žalobcu sú také rozpory, ktoré sa správnemu orgánu nepodarilo odstrániť ani prejednaním priestupku a videozáznam z ich rozhovoru bol získaný nezákonne, správny orgán dospel záveru, že spáchanie priestupku nebolo obvinenému spoľahlivo preukázané, a preto s prihliadnutím aj na zásadu „In dubio pro reo“ konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SVS-OVS1-2013/018028/TDL zo dňa 2.8.2013, tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA- OVVS3-2013/02122 Pr-1520/1-2012-KN/V76, ObU-BA-OVVS3-2013/02123 Pr-1521/1-2012-KN/V76 z 2.7.2013 potvrdené. V. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona o priestupkoch. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) a d) zákona o priestupkoch, pretože sa vzťahuje na predmetnú právnu vec. Podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa názoru súdu priestupkové konanie je špecifickým druhom správneho konania, ktorého účelom je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Správne orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie, tak aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom priestupku sa v priestupkovom konaní vykladajú vždy v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je zavinené konanie, resp. úmyselne zavinené konanie, ktoré sa prejavuje v narušení občianskeho spolunažívania. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, ktorým je narušené občianske spolunažívanie ako následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k ublíženiu na cti tým, že niekoho urazí alebo vydá na posmech, resp. k narušeniu občianskeho spolunažívania. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces, je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä: princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“, „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v zákone o priestupkoch a subsidiárne aj v zákone o správnom konaní. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3 správneho poriadku), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl. správneho poriadku) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku). V ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosti zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca podal na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I oznámenie vo veci podozrenia z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a d) zákona o priestupkoch, ktorých sa mal voči nemu dopustiť A.. S. E., T... Na základe vykonaného dokazovania správny orgán konanie o priestupkoch zastavil podľa § § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, pretože obvinenému z priestupku nebolo spáchanie priestupkov preukázané. Správny orgán prihliadol na zásadu „In dubio, pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), pretože vo výpovediach obvineného a žalobcu sú také rozpory, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani samotným prejednávaním priestupku a videozáznam z ich rozhovoru bol získaný nezákonne, správny orgán preto konanie zastavil. Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel k rovnakému právnemu záveru ako žalovaný správny orgán, lebo dospel k zhodnému záveru, že spáchanie skutkov nebolo žalobcovi ako obvinenému z priestupku preukázané. Žalobca uviedol, že incident si nahral na telefón, na čo pána E. upozornil. Nahrávku urobil z dôvodu, aby mal dôkaz o správaní sa pána E.. Svedok sa na mieste nenachádzal žiadny. K uvedenému sa vyjadril aj A.. E., ktorý nesúhlasil, aby bol videozáznam, ktorý ilegálne zhotovil žalobca, použitý ako dôkaz v konaní. K incidentu, uviedol, že došlo k určitej výmene názorov medzi ním a žalobcom, povedal mu, aby parkoval za ul. K., aby neparkoval pred jeho domom, ale pred svojim. Domnieva sa, že zo strany žalobcu došlo vytvorením nahrávky k určitej provokácii a nie je si vedomý, že by nadával žalobcovi, na tie slová si nepamätá. Videozáznam považuje za irelevantný, ilegálny a účelový, získaný nezákonným spôsobom, ktorý nemôže byť použitý ako dôkaz. Súd konštatuje, že pri zisťovaní stavu veci správny orgán nezistil skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdili tvrdenie žalobcu, že obvinený spáchal skutok tak, ako to uviedol žalobca vo svojom oznámení na prejednanie priestupku. Tým, že pri incidente dňa 17.02.2012 o 16.25 h neboli prítomní okrem účastníkov konania obvineného a žalobcu žiadni svedkovia, správny orgán sa dostal do dôkaznej núdze. Na základe výpovedí oboch účastníkov konania dospel správny orgán k záveru, že existujú pochybnosti o tom, či sa obvinený A.. S. E., T.. skutočne dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Ak vina obvineného z priestupku nie je spoľahlivo preukázaná, je nevyhnutné v prípade pochybností rozhodnúť v prospech obvineného, k čomu vzhľadom na zistenia prvostupňového správneho orgánu došlo. Žalobca tvrdí, že z incidentu vyhotovil mobilným telefónom nahrávku. Súd sa v danom prípade plne stotožnil s právnym názorom žalovaného, že akýkoľvek zvukový alebo záznam vyhotovený bez súhlasu nahrávaného, bez rešpektovania ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov je zaťažený porušením osobnostných práv dotknutej osoby. Podozrenie z nezákonného konania obvineného A.. S. E., T.. nie je možné preukazovať dôkazom získaným z iného nezákonného konania. Preto správny orgán pri rozhodovaní o skutku, ktorého sa mal dopustiť obvinený A.. S. E., T.. a ublížiť ním na cti žalobcovi, správne vyhodnotil nahrávku žalobcu zaznamenanú bez privolenia obvineného ako dôkaz nepoužiteľný v konaní, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom. Súd má za to, že dokazovaným vykonaním v prvostupňovom priestupkovom konaní nebolo preukázané spáchanie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, pričom podľa názoru súdu správny orgán vyhodnotil všetky jednotlivé dôkazy v súlade so zásadami logického uvažovania tak, aby bol naplnený účel priestupkového konania, tzn. zisťoval rozsiahle vykonaným dokazovaním, či došlo k spáchania priestupku a kto ho spáchal. Vzhľadom na rozpornosť jednotlivých dôkazov správny orgán nemohol bez pochýb ustáliť, že nedošlo ku konaniu, ktoré sa obvinenému žalobcovi z priestupkov kládlo za vinu. S poukazom na skutočnosť, že protiprávne konanie nebolo obvinenému žalobcovi preukázané, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) a d) zákona o priestupkoch nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Podľa názoru súdu správne orgány vyčerpali všetky dostupné dôkazné prostriedky na to, aby vo veci oznamovateľa rozhodli na základe presného a čo najúplnejšieho možného zistenia skutočného stavu veci, rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore s obsahom spisov žalovaného, zistenie skutkového stavu bolo dostatočné na posúdenie veci a obsahovalo dostatok dôvodov, ktoré sa opierajú o obsah administratívneho spisu žalovaného. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, v konaní správneho orgánu nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu zamietol. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj za porušenie svojich práv priznania nemajetkovej škody vo výške X.XXX,- Eur. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 246 ods. 1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 112 ods. 2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. Súdy preskúmavajú na základe žalôb a opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Predmetom správneho súdnictva je súdne preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach v oblasti verejnej správy. To znamená, že za predmet správneho súdnictva možno označiť ochranu subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby pred neprimeranou či svojvoľnou činnosťou orgánov verejnej správy. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení § 244 a 246 O.s.p., Krajský súd v Bratislave je príslušný len na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. O tejto časti žaloby je rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu. V časti žaloby o náhradu škody nie je Krajský súd v Bratislave vecne príslušný na prejednanie takejto žaloby. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 112 ods. 2, § 244 a nasl. O.s.p. preto časť žaloby týkajúcej sa náhrady škody vylúčil na samostatné konanie. Vec bude postúpená vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým sa žaloba žalobcu zamietla a v časti trov konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. Proti rozsudku v časti o náhradu škody 7.000,- €, v ktorej nárok žalobcu bol vylúčený na samostatné konanie, nie je možné podať odvolanie podľa § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).