Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/242/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201820 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201820.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Bc. H.. V. Q., Z. XX, O., zastúpený: JUDr. Milan Cíbik, advokát, Tomášikova 4, Bratislava, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: Ei XX/XX-X zo dňa 06.08.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Ei XX/XX-X zo dňa 06.08.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia (vyrozumenia o vybavení odvolania) žalovaného č. Ei 28/13-9 zo dňa 06.08.2013, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Ei 25/13-15 zo dňa 01.07.2013 o nesprístupnení informácie požadovanej v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZSI), bolo podané oneskorene. Žalobca v žalobe uviedol, že list žalovaného č. Ei 28/13-9 zo dňa 06.03.2013 je z hľadiska jeho vecného obsahu rozhodnutím, ktorým nebolo vyhovené žalobcovmu odvolaniu. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil otázku formy odvolania a včasnosti jeho podania a na tomto základe nezákonne rozhodol, keď odvolanie vybavil neformálnym vyrozumením v domnienke, že jeho povinnosťou nie je o odvolaní riadne rozhodnúť, nakoľko ho nesprávne považoval za oneskorene podané. Žalobca s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Sži/3/2010, sp. zn. 2Sži/3/2012) tvrdil, že písomná forma odvolania bola zachovaná už jeho doručením e-mailom ako jedným z elektronických prostriedkov. Vychádzal z toho, že táto forma jednak umožnila zachytiť obsah jeho podania a jednak určiť osobu odosielateľa, keďže na viacerých miestach e-mailovej správy ako aj priamo v e-mailovej adrese odosielateľa je uvedené jeho meno a priezvisko. Podľa názoru žalobcu takýmto spôsobom bolo urobené zadosť zákonnej požiadavke na zachovanie písomnej formy jeho podania a teda lehota pre podanie odvolania bola zachovaná. Žalobca tvrdil, že právny názor žalovaného založený na zúženom výklade § 19 ods. 1 Správneho poriadku je v rozpore s potrebou ústavne konformného výkladu zákonov obsiahnutou v § 152 ods. 4 Ústavy SR a mal za to, že absencia výslovnej úpravy podania elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu v § 19 ods. 1 Správneho poriadku neznamená, že prípustnosť takéhoto podania v správnom konaní nie je možné vyvodiť z ducha platnej právnej úpravy. Poukázal tiež na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a vyslovil názor, že hoci podanie elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu nie je v uvedenom ustanovení Správneho poriadku doslovne uvedené ako možná forma podania v správnom konaní, takáto forma podania však nie je týmto ustanovením ani vylúčená. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobca vykladá právne predpisy jednostranne a účelovo vo svoj prospech. Poukázal na to, že žalobca svojim počínaním sám spôsobil, že lehota na podanie odvolania uplynula márne. Dôvodil tým, že pre konanie v režime ZSI sa primerane použijú ustanovenia Správneho poriadku, ktorého § 19 ods. 1 určuje druhy, náležitosti a formu podania, ktorým je aj odvolanie podané vo veci samej. Jedným zo spôsobov, ktorý zákon pripúšťa, je aj elektronická forma so zaručeným elektronickým podpisom. Za tento sa nepovažuje uvedenie mena a priezviska, pretože takýmto spôsobom by podľa žalovaného mohlo dôjsť k zneužitiu systému. Žalovaný zaujal názor, že ak dôjde k zaslaniu odvolania na správny orgán v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu v 15. deň odvolacej lehoty a na druhý deň toto odvolanie osoba doplní (napr. ústne do zápisnice), odvolanie nie je podané včas, keďže bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Žalovaný mal za to, že podania vo veci urobené v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu súčasná všeobecná právna úprava správneho konania nepozná, nie je preto možné ani „doplnenie“ takýchto podaní v 3-dňovej lehote podľa uvedeného ustanovenia zákona. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný žalobu za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 01.07.2013 (č. Ei 25/13-15) Okresná prokuratúra Bratislava I nevyhovela žiadosti žalobcu o informáciu, ktorou žiadal o sprístupnenie mena a priezviska prokurátora, ktorý na Krajskej prokuratúre v Bratislave dozoroval protest Okresnej prokuratúry Bratislava I proti povoleniu vkladu vlastníckeho práva k budove na Žabotovej ulici v prospech spoločnosti Maana, a.s. Správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu pod č. V-4240/97. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 09.07.2013. Dňa 24.07.2013 odoslal žalobca elektronickou poštou (e-mailom) Okresnej prokuratúre Bratislava I odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu s tým, že ho písomne doplní v lehote 3 dní. Urobil tak dňa 29.07.2013, kedy osobne doručil písomné vyhotovenie odvolania Okresnej prokuratúre Bratislava I. Dňa 12.08.2013 bolo žalobcovi doručené pod č. Ei 28/13-9 vyrozumenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 06.08.2013 o vybavení žalobcovho odvolania proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Ei 25/13-15. Krajská prokuratúra vyhodnotila odvolanie ako oneskorene podané, pričom poukázala na to, že dňom nasledujúcim po doručení prvostupňového rozhodnutia začala žalobcovi plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania, pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na 24.07.2013. V tento deň žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie do elektronickej podateľne Okresnej prokuratúry Bratislava I, avšak iba v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu. Keďže žalobcom podpísané odvolanie bolo Okresnej prokuratúre Bratislava I doručené až 29.07.2013, bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave zároveň žalobcovi oznámil, že po preskúmaní odvolania nezistil dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku. Podľa čl. 26 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa § 14 ods. 1 ZSI žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa ods. 2 zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Podľa § 19 ods. 1 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ods. 3 odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Podľa ods. 2 podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalobou napadnuté vyrozumenie žalovaného o oneskorene podanom odvolaní má povahu rozhodnutia podliehajúceho súdnemu preskúmaniu správnym súdom a či žalovaný pri výklade § 19 ods. 1 Správneho poriadku vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď nepriznal žiadne právne účinky žalobcovmu odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu. Pokiaľ ide o prvú otázku, teda či napadnuté rozhodnutie (oznámenie) žalovaného podlieha súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve, poukazuje súd na konštantnú judikatúru a pripomína, že správny súd je oprávnený preskúmať zákonnosť každého rozhodnutia orgánu verejnej správy a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bez ohľadu na jeho formu či označenie, a to za predpokladu, že ide o autoritatívny akt správneho orgánu uskutočnený pri výkone verejnej správy, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do právnej sféry žalobcu a ukrátiť ho na jeho právach, nie je proti nemu prípustný žiadny riadny opravný prostriedok a zároveň nejde o také rozhodnutie, ktoré by bolo zákonom zo súdneho prieskumu vylúčené. Vyrozumením o vybavení odvolania ako podaného oneskorene bol žalobca ukrátený na zákonom garantovanom práve na preskúmanie rozhodnutia povinnej osoby jej nadriadeným orgánom v odvolacom konaní, pretože v dôsledku tohto vyrozumenia nedošlo k meritórnemu prejednaniu žalobcovho odvolania a rozhodnutie povinnej osoby o nevyhovení žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie vyhodnotil žalovaný ako odvolací orgán za právoplatné. Možno preto spoľahlivo konštatovať, že zákonné podmienky pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia sú splnené. Z argumentácie žalovaného je zrejmé, že pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby vychádzal z doslovného výkladu z § 19 ods. 1 Správneho poriadku, keď konštatoval, že podanie urobené v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu súčasná všeobecná úprava správneho konania nepozná a preto nie je možné takéto podanie v trojdňovej lehote ani doplniť, pretože by nešlo o doplnenie podania, ale o urobenie prvého podania vo veci samej. Krajský súd sa s takýmto výkladom zákona nestotožňuje a je toho názoru, že vo svojich dôsledkoch zasahuje do ústavne garantovaného práva na právnu ochranu a práva na informácie. Z citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že podania urobené písomne, ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom podľa § 4, 5 zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise spôsobujú právne následky okamžite a bez ďalšieho, ako náhle sa dostanú do dispozície správnemu orgánu. Podania urobené telegraficky alebo telefaxom obsahujúce návrh vo veci spôsobujú zamýšľané právne následky iba vtedy, ak sú doplnené písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Napriek tomu, že „bežné“ elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu zákon v predmetnom ustanovení vôbec nespomína, je súd toho názoru, že pokiaľ takéto podania obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti (je z nich zrejmé, kto ich robí, komu sú určené, čoho sa týkajú a čo sa nimi navrhuje), je treba ich posudzovať obdobne ako podania urobené telegraficky alebo telefaxom. Ústavne konformným výkladom predmetného ustanovenia Správneho poriadku dospel súd k záveru, že ak účastník konania urobí podanie obsahujúce návrh vo veci elektronickými prostriedkami s elektronickým podpisom (§ 3 zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise) na verejne dostupnú adresu správneho orgánu a doplní ho do troch dní písomne alebo ústne do zápisnice, nie je možné na takéto podanie hľadieť, akoby nebolo urobené. Podania urobené elektronickými prostriedkami sú štandardnou súčasťou komunikácie orgánov verejnej správy s fyzickými a právnickými osobami a takúto formu komunikácie pripúšťa i ZSI pri podaní žiadosti o sprístupnenie informácie. Súdu nie je zrejmé, prečo do Správneho poriadku, ktorého právnym režimom sa konanie podľa ZSI spravuje, nebola zapracovaná možnosť robiť podania elektronickými prostriedkami s povinnosťou ich doplnenia písomne alebo ústne do zápisnice, tak ako je to umožnené napr. v Občianskom súdnom poriadku (§ 42 ods. 2 O.s.p.). Podľa názoru súdu v súčasnosti neexistuje žiadny legitímny dôvod pre to, aby boli podania urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického popisu podľa osobitného zákona vylúčené ako spôsob uskutočňovania právnych úkonov účastníkov konaní podľa ZSI, či podľa iných predpisov hmotného práva. Súd považuje za neprípustnú takú interpretáciu zákona, podľa ktorej by podanie urobené napr. telefaxom bolo možné do troch dní doplniť a podanie uskutočnené elektronickou poštou nie. Skutočnosť, že Správny poriadok podania urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu nerozoznáva, je zjavne len legislatívnym nedostatkom (medzerou v práve), ktorý však možno preklenúť ústavne konformným výkladom predmetného ustanovenia zákona, so zreteľom na jeho účel a tiež s prihliadnutím na potrebu zachovania proporcionality vo vzťahu k právam, do ktorých bolo postupom žalovaného zasiahnuté. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že doslovný výklad ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý viedol k vydaniu napadnutého rozhodnutia o tom, že písomne podané odvolanie žalobcu nie je doplnením skoršieho podania urobeného elektronickými prostriedkami, ale novým podaním urobeným oneskorene, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a toto rozhodnutie (oznámenie) zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou odvolanie žalobcu meritórne prejednať a rozhodnúť o ňom podľa príslušných ustanovení ZSI a Správneho poriadku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov vynaložených v konaní na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 2x 139,83 € - príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní, 2x 8,39 € paušálna náhrada. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 296,44 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.