Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/242/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201830 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201830.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o. so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/025/2013 zo dňa 12.6.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou včas doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2013 (elektronicky dňa 14.10.2013) žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. RL/025/2013 zo dňa 12.6.2013, ktorým mu bola uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.), a to upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3, písm. b) cit. zákona. Povinnosť mal porušiť tým, že v rámci programovej služby JOJ dňa 07.12.2012 o cca 12,00 hod. a cca 17,00 hod. odvysielal v rámci programov Noviny príspevok „Potreby dieťaťa na druhej koľaji“ a dňa 08.12.2012 o cca 19,30 hod. v rámci programu Noviny príspevok „Ťažký život od narodenia“, v ktorých boli sprostredkované viaceré pomerne závažné tvrdenia ohľadom prístupu školy k maloletému Z. (ďalej len „mal. A“) poukazujúce na skutočnosť, že mal. A bolo povedané, aby „si zbalil svoje veci a zmizol do inej školy“ a že následkom osobnej zaujatosti riaditeľa školy voči mal. A. „profesionálnej matke“ je skutočnosť, že dieťa bude musieť denne dochádzať do školy v U., pričom stanovisko dotknutej strany k týmto skutočnostiam nebolo v príspevku sprostredkované, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannonsť predmetných programov. Podľa žalobcu, bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a) až e) a tiež odseku 3) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vydal rozhodnutie, pričom nebral do úvahy námietky uvádzané žalobcom od počiatku správneho konania o týchto skutočnostiach: a) či sankcionovanie žalobcu za nesprostredkovanie stanoviska dotknutej strany je v rozpore s právom žalobcu na slobodu prejavu; b) či Rada vykonala dôkazy, o ktorých tvrdí, že ich vykonala a či tieto boli vykonané zákonným spôsobom; c) či vykonanie jediného dôkazu je dostatočné zistenie skutkové stavu na posúdenie veci; d) či boli naplnené kritériá pre možné obmedzenie práva žalobcu na slobodu prejavu a či tieto kritériá boli dostatočne zdôvodnené a preukázané; e) či existovala naliehavá spoločenská potreba na zásah do slobody prejavu z dôvodu, že žalobca nesprostredkoval vyjadrenie dotknutej strany; f) či spisy žalovaného postačujú na vykonanie dôkazov (chýba zápisnica o vykonaní dôkazov). k bodu a) ...sankcionovanie žalobcu za neposkytnutie priestoru na vyjadrenie stanoviska dotknutej strany považuje za absurdnú a za zásah do práva na slobodu prejavu žalobcu; k bodu b) ...žalovaný mal postupovať v zmysle ustanovení správneho poriadku okrem výnimiek uvedených v § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., a najmä o vykonaných dôkazoch mal spísať zápisnicu zo všetkými formálnymi a obsahovými náležitosťami, preto namieta, že žalovaný nevykonal, resp. neoboznámil sa riadne so zásadným dôkazom - so záznamom z vysielania lebo nevyhotovil o tom žiadny relevantný záznam; k bodu c) ...keďže žalovaný použil iba záznam z vysielania programov Noviny o 12-tej a 17- tej hod. a žiaden iný dôkaz na preukázanie porušenia pravidiel novinárskej etiky resp. overenie informácií o dotknutých osobách; k bodu d) ...podľa žalobcu právo na informácie je potrebné vykladať ako právo na akékoľvek informácie a to bez ohľadu na ich kvalitatívnu stránku (Nález ÚS SR, sp.zn.: PL ÚS15/1998 z 11.03.1998); k bodu e) ...žalobca je toho názoru, že aj keby v predmetnom prípade oslovil dotknutú stranu a dal jej priestor na vyjadrenie a toto by nebolo využité, potom by sa aj tak objektivita a nestrannosť príspevku nezmenila, pretože recipient by žiadnu novú informáciu nepočul; k bodu f) ...spis považuje za neúplný, keďže sa v ňom zápisnica o vykonaní dôkazu nenachádza. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe po citovaní námietok v nej uvedených uviedol, že tieto nie sú dôvodné. k bodu a) ...uvádza, že v predmetnom príspevku boli prezentované len jednostranné informácie, pričom nebol sprostredkovaný postoj zástupcu dotknutej základnej školy k tvrdeniam o mal. A. Z uvedených dôvodov odvysielaním došlo k nezabezpečeniu vyváženosti sprostredkovaných informácií. Podľa žalovaného vysielateľ môže zabezpečiť vyvážené informovanie diváka a objektívne uvádzanie faktov rôznymi spôsobmi; k bodu b) ... poukazujúc na ust. § 22 ods. 1, § 32 ods. 2, 3 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uvádza, že žalobca bol vyzvaný na zaujatie stanoviska k záznamu vysielania programu a prepisu skutkového stavu zo záznamu na technickom nosiči, ktorý tvoril prílohu, teda pred vydaním rozhodnutia bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, ktoré žalovaný považoval za postačujúce pre riadne zistenie skutkového stavu veci. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6 Sž/21/2012 zo dňa 29.05.2013 podľa ktorého „pokiaľ Rada nespísala zápisnicu o tom, ako sa jej členovia oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, predovšetkým pokiaľ ide o oboznámenie sa so záznamom odvysielaného programu, nedopustila sa takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť jej rozhodnutia.“; k bodu c) ...uvádza, že pri otázke posudzovania súladu obsahu vysielania so zákonom je relevantným skutkovým stavom len to, čo bolo odvysielané a nie to, čo vysielaniu predchádzalo, preto skutkový stav je možné spoľahlivo, úplne a presne zistiť zo záznamu vysielania; k bodu d) ... uvádza, že žalobcom citovaný Nález ÚS SR, sp.zn.: PL ÚS15/1998 z 11.03.1998 sa týkal obmedzenia práva verejnosti na informácie a nie obmedzenia slobody prejavu. Požiadavka, aby názory odvysielané v spravodajských programoch boli objektívne a nestranné vyplýva konkrétne z článku 7 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor ESĽP“), cit.:“ Prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov“; k bodu e) ... uvádza, že povinnosťou sprostredkovať vo vysielaní stanovisko informáciami dotknutej strany je len jednou z možností ako zabezpečiť vyvážené a objektívne informovanie diváka. Sankcia nebola určená za to, že oslovená osoba odmietne vyjadriť svoj názor. V danom prípade nie je jasné ani to, či dotknutá strana bola vôbec k prezentovanej problematike relevantne oslovená. Aj odmietnutie sa k veci vyjadriť dotknutou osobou alebo vyjadrenie typu „bez komentára“ možno považovať za vyjadrenie (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 80/2011). k bodu f) ... uvádza obdobne ako k bodu b) a poukazuje aj na rozhodnutia NS SR v konaniach č. 2Sž/3/2009, 3 Sž/66/2009, 5 Sž/8/2010 alebo 6Sž/21/2012 zo dňa 29.05.2013. Zotrval na názore, že žalobca má povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov vo vysielaní zo záznamov ako aj moderovaných diskusiách, či v živom vysielaní. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že by postupoval v rozpore so zákonom, pretože v zmysle zásad objektívnosti a nestrannosti bolo potrebné poskytnúť aj názory kritizovaných subjektov, za účelom vytvorenia si na predmetnú otázku vlastný názor. Vzhľadom na okolnosť, že názory kritizovaných subjektov v programe absentovali, došlo podľa žalovaného k porušeniu vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Na základe uvedeného, bol podľa žalovaného dostatočne zistený skutkový stav a boli aplikované relevantné ustanovenia zákona, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnúť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný podaním zo dňa 15.03.2013 oznámil žalobcovi začatie správneho konania zo dňa 26.02.2013, spolu s prepisom príspevku vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona v súvislosti s vyššie popísaným skutkovým stavom. V rámci oznámenia boli citované príspevky, ktoré boli predmetom skúmania žalovaného ako aj výzva na zaslanie stanoviska žalobcu. Žalobca doručil svoje stanovisko žalovanému dňa 04.06.2013. Dňa 13.08.2013 vydal žalovaný rozhodnutie, v ktorom skonštatoval, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona tým, že vo vyššie uvedených príspevkoch došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona sankciu - upozornenie na porušenie zákona. V rozhodnutí uviedol dôvody zhodné s obsahom doručeného vyjadrenia k žalobe, ktoré je popísané vyššie. Podľa ust. § 1 zákona č. 308/2000 Z.z. v stave platnom v čase vydania rozhodnutia, tento zákon upravuje: a) postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu b) práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelávaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie a poskytovania audiovizuálnych, mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Podľa ust. § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov, názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa ust. § 64 ods. 1 citovaného zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona b) odvysielanie oznamu o porušení zákona c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti d) pokutu e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Podľa ust. § 71 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo právne posúdenie veci ako aj procesné pochybenia v administratívnom konaní v rozsahu dôvodov namietaných žalobcom v žalobe. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi „sankciu“ - upozornenie na porušenie zákona. Napriek tomu, že zákon č. 308/2000 Z.z. toto opatrenie vysielateľa formálne označuje ako sankciu, chýba v tomto prípade materiálny znak sankcie - ujma, ktorú spôsobuje v právnej sfére žalobcu. Toto opatrenie nespôsobuje vysielateľovi žiadnu materiálnu ujmu (napr. v podobe zaplatenia pokuty), ale ani nemateriálnu ujmu. Takéto rozhodnutie sa nevykonáva. Túto sankciu nie je možné prirovnávať ani k pokarhaniu, pretože pokarhanie vo svojom sémantickom význame v sebe zahŕňa odsúdenie takéhoto konania. Senát preto dospel k záveru, že nejde o sankciu v zmysle Ústavy SR ani Dohovor ESĽP, na ktorú sa vzťahuje princíp nullum crimen sine lege nulla poena sine lege. (pozri 3 Sžo/45/2013). Pokiaľ ide o vec samu, súd zastáva názor, že procesný postup Rady bol správny. Nestrannosť a objektívnosť v spravodajských programoch je zabezpečovaná ustálenou praxou Rady, ktorá dbá na dodržiavanie pravidla, aby bola vždy daná možnosť vyjadriť sa dotknutej osobe a druhej strane. Nedodržanie tohto postupu znamená, že divák ako prijímateľ informácie nemá stanovisko dotknutej osoby. Ide pritom o všeobecnú zásadu objektívnosti označovanú aj ako „audiatur et altera pars“ [nech je vypočutá aj druhá strana]. V danom prípade nebolo vysielateľovi vytknuté a bránené, aby slobodne formuloval obsah príspevku, ale aby dal priestor na vyjadrenie i druhej, dotknutej strane. Ide pritom o vitálnu zásadu objektívnosti, ktorej narušenie môže byť v budúcnosti vysielateľmi zneužité. Krajský súd rozhodnutie Rady považuje za súladné so zákonom, všeobecnými právnymi zásadami, s Ústavou SR i s Dohovorom ESĽP. Je potrebné zdôrazniť, že upozornenia na porušenia zákona sa netýka a neplní funkciu k už odvysielanému programu, ale k druhovo rovnakým programom do budúcnosti. Pokiaľ žalobca namietal, že Rada pri vykonávaní dôkazov postupovala v rozpore so správnym poriadkom, keď nevyhotovila zápisnicu svedčiacu o tom, že vzhliadnutím záznamu predmetného vysielania sa oboznámila bezprostredne priamym pozorovaním s jeho obsahom, poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 71 ods. 1 zákona o vysielaní v spojení s § 34 ods. 2 a 4 správneho poriadku a § 22 ods. 1,2,3 správneho poriadku, čim nedostatočne zistila skutkový stav veci, zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov a v konaní Rady bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorej súvislosti dal do pozornosti Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššího správního soudu ČR sp. zn. 7As/57/2010 - 82 z 3. apríla 2012, krajský súd nepovažoval jeho námietku za dôvodnú. Podľa § 22 ods.1 správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. V citovanej právnej úprave zákonodarca ustanovuje, že správny orgán spisuje zápisnicu pri ústnom podaní, pri dôležitom úkone v konaní, pri ústnom pojednávaní a ak vo veci koná a rozhoduje kolektívny správny orgán pri hlasovaní. Podľa okolností prípadu je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité, čo vyplýva z dikcie zákonom stanovenej „najmä“. Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom procesnom úkone, resp. konaní o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec správneho orgánu. Dôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom zápisnica je len jeden z možných dôkazov v správnom konaní (34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že žalobca v stanovisku k začatiu správneho konania nevzniesol námietku, v ktorej by vyjadril pochybnosti k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, uvedených v oznámení o začatí správneho konania - záznam z vysielania a prepis/popis skutkového stavu tvoriaceho prílohu oznámenia, vo vyjadrení taktiež nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu a nevyjadril ani pochybnosti o tom, že by žalovaný v predmetnom konaní postupoval len z prepisu/popisu vypracovaného kanceláriou Rady bez bezprostredného vzhliadnutia odvysielaného programu. Žalovaný sa k uvedenej námietke navrhovateľa vyjadril v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku tak, že uviedol, že z povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamu z vysielania, je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho zhliadnutí a spochybnenie sledovania programu, ktorého obsah je predmetom správneho konania členmi Rady, nemá racionálny základ a uvedené námietky zo strany navrhovateľa sú len nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše aj zavádzajúce. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru že nevyhotovenie zápisnice resp. iného záznamu žalovaným o oboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania v danom prípade nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ žalobca v danej súvislosti dal do pozornosti Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššího správního soudu ČR sp. zn. 7As/57/2010 - 82 z 3. apríla 2012, krajský súd zastáva názor, že nie je možné vychádzať z právneho názoru Najvyššího správního soudu ČR uvedeného v tomto rozhodnutí, keďže jeho právny názor bol ustálený na inej právnej úprave vyplývajúcej z § 18 odst. 1 správního řádu. (viď napr. R NS SR sp.zn. 6Sž/11/2013 z 19.03.2014). Keďže k uvedenej námietke sa vzťahujú obsahom aj námietky uvedené v žalobe pod bodom c) a f) súd tieto rovnako z uvedených dôvodov považuje za také, ktoré nie sú spôsobilé mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republiky je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Zákonodarca v zákone č. 308/2000 Z. z. upravuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu, práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4 (§ 1). . Podľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. 10 ods. 1,2 Dohovoru ĽPZS každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Dohovore vyplýva, že je v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (čl. 26 ods. 2 Ústavy SR), bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci(čl. 10 ods.2 Dohovoru). V právnom poriadku Slovenskej republike zákonodarca výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých zákonoch sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a aj zodpovednosť. Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č. 308/2000 Z. z., pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Zákonodarca zákonom č. 308/2000 Z. z. zveruje do právomoci Rade presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.). Vzhľadom k uvedenému súd považoval za nedôvodné námietky žalobcu, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Rada sa kritériami podmieňujúcimi obmedzenie práva slobody prejavu vysielateľa zaoberala a aj dostatočne vyporiadala. Právo na slobodu prejavu nie je absolútne. Pokiaľ žalobca záverom namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu ani tieto námietky nepovažoval za dôvodné. Vo vzťahu k týmto námietkam súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia žalovaného považuje za logické, vyúsťujúce zo skutkových zistení danej veci, Rada skutkové zistenia kvalifikovala správne, keď konštatovala že predmetným skutkom boli naplnené znaky porušenia zákona podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Odporca dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje skutkové závery a správne úvahy, ktorého viedli k záveru uvedenému v preskúmavanom rozhodnutí. Záver Rady súd považoval za určitý a zrozumiteľný. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Súčasne podľa názoru súdu sa Rada nedopustila v konaní takej vady, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov námietky uvedené v žalobe pod bodmi a), d) a e) nepovažoval za dôvodné. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).