Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/245/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201845 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201845.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. N. Z., bytom G. Z. 8, I. E., zastúpený: JUDr. Milan Roll, advokát, Švabinského 13, 851 01 Bratislava , proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-11-17-3/2013-OdSP zo dňa 30.07.2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2013 domáha, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného Č.: SEĽUZ-11-17-3/2013-OdSP zo dňa 30.07.2013, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. VÚSZ-65207023164707-27/2013-OVZ zo dňa 15.04.2013 o znížení výsluhového dôchodku podľa § 105 ods. 7 a 10 zák. č. 328/2002 Z.z. od 01.05.2013 na sumu XXX,XX eur mesačne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že dňom 31.12.2003 bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, v ktorom konal 27 ukončených rokov. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.01.2004, č.65207023164707/2-VÚSZ/DO1 mu podľa § 123 ods. 2 a § 38 zák. č. 328/2002 Z.z. bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške XX.XXX,- Sk mesačne. Od roku 2005 mu bol priznávaný znížený výsluhový dôchodok. Dňa 30.12.2009 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie Č.: VÚSZ-65207023164707/16 OVZ , ktorým žalobcovi znížil výsluhový dôchodok od 01.11.2005 na sumu XXX,XX eur mesačne. Nakoľko vypočítal výsluhový dôchodok podľa vzorca, ktorý nemá oporu v zákone. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a dňa 31.03.2010 vydal žalovaný rozhodnutie č. KaVSÚ-5-21-2/2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie. Žalobca podal na Krajskom súde žalobu na základe ktorej Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S 230/2010 zo dňa 16.02.2011 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžso/34/2011 zo dňa 25.04.2012 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.02.2011, č. k. 2S 230/2010-30 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného číslo KaVSÚ-5-21-2/2010 z 31.03.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 26.09.2012 pod č. VÚSZ-65207023164707-22/2012-ODS vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým znížil žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.10.2012 zo sumy XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur, proti ktorému žalobca podal odvolanie a žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.01.2013 č. KaVSÚ-5-19-11/2012 zrušil rozhodnutie zo dňa 26.09.2012 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 15.04.2013 č. VÚSZ-62207023164707-27/2013- OVZ rozhodol tak, že žalobcovi znížil výsluhový dôchodok od 01.05.2013 zo sumy XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie o ktorom žalovaný rozhodol dňa 30.07.2013 rozhodnutím Č.: SEĽUZ-11-17-3/2013-OdSP, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.04.2013. Žalobca uvádza, že nesúhlasí so spôsobom výpočtu výsluhového dôchodku uvedeným v napadnutom rozhodnutí a jediným správnym spôsobom výpočtu výsluhového dôchodku je ten, ktorým žalobcovi vypočítal a stanovil výšku výsluhového dôchodku prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 20.07.2004, č. 65207023164707/5-VÚSZ/DO1. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podáva žalobca žalobu z dôvodu, že prvostupňový správny orgán zníženiami výsluhových dôchodkov zasahuje už k nadobudnutému právu na výplatu výsluhového dôchodku v priznanej výške, t.j. všetky retroaktívne rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pôsobia spätne a svojimi rozhodnutiami obmedzujú riadne nadobudnuté práva, ktoré by neskoršia právna úprava nemala rušiť prípadne zhoršovať, v zmysle ochrany už nadobudnutého majetkového práva podľa čl. 20 Ústavy SR. Uvedenými prvostupňovými správnymi rozhodnutiami je narušený princíp právnej istoty a ochranu dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, pričom zákaz retroaktivity právnych noriem patrí k definujúcim znakom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika podľa čl. 1 Ústavy SR viazaná. Zároveň prvostupňový správny orgán svojimi retroaktívnymi rozhodnutiami porušuje ustanovenia čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto žalobca žiada, aby súd rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil. Žalobca v žalobe poukazuje na skutočnosť, že najmä v prípade dvoch iných poberateľov výsluhového dôchodku (p. B. a p. N.) prvostupňový správny orgán im vypláca výsluhový dôchodok vypočítaný iným spôsobom, ktorého použitia sa domáha aj žalobca. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 177/2007 zo dňa 16.01.2008 - dôchodca B., ako aj na spôsoby jeho výpočtu a na rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pri vypočítavaní výsluhového dôchodku p. N.. Zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 177/2007, ktorý v prípade priznania dôchodku p. B. zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tiež žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán p. B. spätne doplatil a vypláca výsluhový dôchodok podľa pôvodného výpočtu uvedeného a priznaného v rozhodnutí zo dňa 13.01.2004, s príslušnými zvýšeniami podľa zák. č. 328/2002 Z.z., t.j. rovnakým spôsobom výpočtu výsluhového dôchodku ako bol priznaný výsluhový dôchodok aj žalobcovi v rozhodnutí zo dňa 20.07.2004, a ktorého použitia sa domáha i žalobca. Zároveň poukazuje, že p. N. naďalej je vyplácaný výsluhový dôchodok rovnakým spôsobom výpočtu výsluhového dôchodku ako bol priznaný výsluhový dôchodok aj žalobcovi v rozhodnutí zo dňa 20.07.2004, a ktorého použitia sa domáha i žalobca. Žalobca v žalobe cituje znenie ustanovení § 113 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., § 1, § 2 ods. 1, § 5, § 9 a čl. XVIII zák. č. 365/2004 Z.z., čl. 20 ods. 1 prvá a druhá veta, čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Poukazuje na zásadu rovnosti, ktorá našla odkaz aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, z ktorého vyplýva, že zákaz diskriminácie, je jedným z výrazov obecného princípu rovnosti, ktorý ako jeden zo základných princípov práva ES musí byť rešpektovaný sekundárnou legislatívou, podľa tohto princípu platí, že podobné situácie nemožno riešiť odlišne, pokiaľ takéto odlíšenie nie je objektívne ospravedlnené. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora je rozlišovanie považované za diskriminačné v zmysle čl. 14 Dohovoru, pokiaľ „mu chýba objektívne a rozumné zdôvodnenie,“ tzn. pokiaľ „nesleduje legitímny účel“ alebo „nie je daný vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom“. Žalobca uvádza, že došlo konaním oboch správnych orgánov nepochybne k rozdielnemu zaobchádzaniu, pokiaľ sa jedná o vyplácanie výsluhových dôchodkov tejto kategórie bývalých profesionálnych vojakov. ESLP poznamenáva, že nie každé rozdielne zaobchádzanie znamená bez ďalšieho porušenia čl. 14 Dohovoru. Je treba preukázať, že osoby nachádzajúce sa v tomto prípade v obdobných alebo porovnateľných situáciách ťažia s prednostného zaobchádzania a že pre toto rozlišovanie nie je žiadne objektívne či rozumné zdôvodnenie. Princíp rovnosti a nediskriminácie sú úzko prepojené. Prvostupňový správny orgán nerešpektovaním všeobecne záväzných právnych predpisov ako pravidiel, ktoré sa uplatňujú rovnako vo všetkých prípadoch rovnakého druhu a uplatňovaním ich v rovnakých prípadoch rôznym postupom „tomu tak, tomu tak“ v súvislosti s retroaktívnym znížením žalobcovho výsluhového dôchodku a vyplácaním výsluhových dôchodkov u p. B. a p. N. spôsobom výpočtu, ktorý bol aj žalobcovi priznaný v rozhodnutí zo dňa 20.07.2004 a ktorého použitia sa domáha. V žalobcovom prípade prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. VÚSZ-65207023164707-27/2013- OVZ zo dňa 15.04.2013 s účinnosťou od 01.05.2013 žalobcovi opätovne retroaktívne znížil výsluhový dôchodok, čím zo strany prvostupňového správneho orgánu je minimálne u dvoch vyššie menovaných dôchodcov výplata výsluhových dôchodkov realizovaná iným spôsobom výpočtu výsluhových dôchodkov, výpočtom, ktorý bol aj žalobcovi priznaný v rozhodnutí č. VÚSZ č. 65207023164707/5- VÚSZ/DO1 zo dňa 20.07.2004, a ktorého sa aj v súčasnosti dovoláva, a ktorý mu bol niekoľkokrát retroaktívne znížený, a tým zo strany prvostupňového správneho orgánu dochádza k porušeniu rovnosti v právach, ku ktorým dôjde vtedy, ak sa s rôznymi subjektmi nachádzajúcimi sa v rovnakej situácii zaobchádza rozdielnym spôsobom bez toho, aby existovali objektívne a rozumné dôvody pre uplatnenie rozdielneho prístupu, nerešpektovania práv profesionálneho vojaka, podľa ktorého patria práva pri výkone sociálneho zabezpečenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a k diskriminačnému zásahu do žalobcových vlastníckych práv v porovnaní s vyššie uvedenými poberateľmi výsluhových dôchodkov. Podľa názoru žalobcu podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným je v spôsobe výpočtu výšky výsluhového dôchodku. Žalobca vidí nesprávnosť v spôsobe výpočtu vymeriavacieho základu pre určenie výšky výsluhového dôchodku, pretože: 1/nerešpektuje zákonný princíp rovnakého postavenia príjmov vymeraných v ust. § 98 ods. 3, 4 a 5 zákona ako súčasti vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie a tým aj základu výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia, 2/ nerešpektuje zákonnú dikciu ust, § 60 ods. 5 zákona, že sa uvedené príjmy majú vydeliť celkovým počtom dní, za ktoré boli v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, 3/ nerešpektuje poistnú zásadu, že vyšší poistný príjem sa prejavuje vo vyššej výmere poistnej dávky. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný týmto postupom porušujú ustanovenia § 113 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v spojitosti s § 1, § 2, § 5, § 9 a v článku XVIII. zo zák. č. 365/2004 Z.z., ustanovenia čl. 12 a 20 Ústavy SR, ako aj čl. 14 Dohovoru v spojení s čl.1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v rozhodnutí o odvolaní Č.: SEĽUZ-11-17-3/2013- OdSP zo dňa 30.07.2013 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu z 15.04.2013 o znížení jeho výsluhového dôchodku od 01.05.2013 a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Predmetom sporu v uvedených rozhodnutiach bol výklad ust. § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase prepustenia žalobcu zo služobného pomeru t. zn. 31.12.2003 vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili žalobcovi za rok 2003. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S 230/2010-30 z 16.02.2011 žalobu žalobcu z 13.05.2010, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ-5-21-2/2010 z 31.03.2010, zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžo/34/2011 z 25.04.2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 230/2010-30 z 16.02.2011 tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ-5-21-2/2010 z 31.03.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Medzi žalobcom a žalovaným bol sporný výklad ust. § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2000 Z.z., to znamená akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, teda či do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu sa majú započítať aj 3 dní, za ktoré bol žalobcovi vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je 347 dní (344+3), alebo len 344 dní. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v uvedenom v rozsudku sp. zn. 9Sžo/34/201 k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu 3 dní v žalobcovom prípade nedošlo a preto uvedené dni nie je možné započítať do deliteľa vzorca pre výpočet základu podľa ust. § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. a dospel k záveru, že ust. § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2000 Z.z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku) vydeliť len počtom 344 dní. Na základe uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. VÚSZ-65207023164707-27/2013-OVZ z 15.04.2013, ktorým žalobcovi podľa ust. § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojení s § 105 ods. 7 a 10 zák. č. 328/2002 Z.z. (v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia) výsluhový dôchodok od 01.05.2013 znížil na sumu 879.32 eur mesačne. Žalovaný uvádza, že rešpektoval názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku 9Sžo/31/2011 z 25.04.2012, kedy prvostupňový správny orgán zistil základ na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu z jeho priemerného služobného príjmu, ktorý mu patril za rozhodujúci kalendárny rok. Priemerný služobný príjem žalobcu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru bol v roku 2003 v sume (10.212,98 eur) XXX.XXX,- Sk, pozostávajúci z riadneho služobného príjmu vo výške XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk) a náhrady za nevyčerpanú dovolenku v sume 79,80 eur (2.404,- SK) a tento príjem bol mu vyplatený za 344 dní výkonu služby. Žalovaný poukazuje na ust. § 119 zákona č. 370/1997 Z.z. a uvádza, že zo zisteného skutkového stavu bezpochybne vyplynulo, že služobný príjem zodpovedajúci 3 dňom nevyčerpanej riadnej dovolenky z nároku za rok 2003 bol žalobcovi zaúčtovaný v roku 2003 v sume XX,XX eur (X.XXX,- Sk) a bol zahrnutý do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenia a výsluhové zabezpečenie v decembri 2003. Pre výpočet základu podľa § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. bol použitý vymeriavací základ XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eur) za 344 dní. Žalobcovi bolo započítaných 27 ukončených rokov služby. Výpočet výšky výsluhového dôchodku, ktorý žalobcovi podľa rozhodnutia z XX.XX.XXXX patrí je uvedený v prílohe tohto rozhodnutia, ktorá je nedeliteľnou súčasťou. Podľa § 123 ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien najneskôr 31.12.2010 a ktorý vykonali najmenej 15 rokov služby patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započítava skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby a tým nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa doterajších prepočtov, prepočíta sa podľa tohto ustanovenia. Žalovaný cituje ust. § 39, § 60 ods. 1a ods. 5 písm. a), § 99 ods. 1, § 98 ods. 3 a § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. a uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č. VÚSZ-65207023164707-OVZ z 15.04.2013 v plnom rozsahu rešpektoval relevantné ustanovenia právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov, ako aj právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku 9Sžo/34/2011 z 25.04.2012. Žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobcu o porušení zásady nediskriminácie a rovnakého prístupu sa nezakladajú na pravde a vychádzajú z nesprávneho pochopenia podstaty zákazu diskriminácie žalobcom. Žalobca sa domáha, aby prvostupňový správny orgán pri výpočte jeho výsluhového dôchodku aplikoval rovnaký postup ako pri výpočte výsluhových dôchodkov JUDr. B. a p. N.. Výpočet ich výsluhových dôchodkov nie je predmetom tohto konania o preskúmania správnosti rozhodnutia postupu prvostupňového správneho orgánu na Krajskom súde v Bratislave. Úlohou súdu nie je porovnávať postup správneho orgánu v iných prípadoch ale len to, či rozhodnutia a postup jeho vydania v prípade žalobcu spĺňa zákonné predpoklady. Ak žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2S 74/06-26 z 21.05.2008, pričom právny názor uvedený v jeho odôvodnený podľa žalobcu treba aplikovať aj na jeho prípad podotýka žalovaný, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 15.04.2013 mu žiadnym spôsobom neodporuje. Žalovaný ďalej uvádza, že žiada žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vyplývalo v plnom rozsahu z rešpektovania relevantných ustanovených právnych predpisov, ako aj právneho názoru NS SR uvedeného v rozsudku sp. zn. 9Sžo/34/2011 z 25.04.2012. Dňa 03.03.2015 doplnil žalobca svoje podanie o žiadosť, aby súd zabezpečil v tomto konaní aj dôchodkové spisy p. N. a p. B., čím by sa preukázala diskriminácia žalobcu v konaní o priznaní dôchodku. Žalobca v uvedenom podaní ďalej poukazuje na zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, ktorý platí od 01.06.2004 a prijatím antidiskriminačného zákona došlo zároveň k novelizácii viacerých zákonov v tom smere, že do nich boli doplnené ustanovenia týkajúce sa povinnosti dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a stalo sa to aj v prípade zákon č. 328/2002 Z.z a zároveň poukazoval na rozdielny výpočet dôchodkov p. B. a p. N. voči žalobcovi. V podaní taktiež doručenom súdu dňa 03.03.2005 žiadal, aby súd si doplnil toto konanie o konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 2S 177/07 z 16.01.2008, ktorého aj kópiu tohto rozsudku pripája. Na pojednávaní konanom dňa 10.03.2015 predložil súdu žalobca ďalšie podanie, v ktorom odôvodňuje potrebnosť vyžiadania si dôchodkových spisov JUDr. Z. B. z Z. a R.. B. N. z G.. V tomto prípade žalobca poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán žalobcovi retroaktívnymi rozhodnutiami o znížení výsluhového dôchodku priznal výsluhový dôchodok bez zjavného dôvodu v menej výhodnej výmere, resp. podľa menej výhodnej konštrukcie ako výsluhový dôchodok p. N. a p. B., čím sa podľa jeho názoru dopustil jeho priamej diskriminácie žalobcu. Výpočet výsluhových dôchodkov podľa prvého variantu, t.j. podľa odborného usmernenia zo dňa 15.01.2003 zrušeného až nariadeným Generálneho riaditeľa sekcie ľudských zdrojov ministerstva obrany SR zo dňa 09.12.2004 a v druhom variante podľa výpočtu výsluhového dôchodku podľa v súčasnosti realizovaných retroaktívnych rozhodnutí správnych orgánov. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 177/07, vyplýva, že výpočet dôchodku žalobcu je nevýhodný a bol použitý iný spôsob ako pri výpočte výsluhového dôchodku p. B. a p. N.. Podanie žalobcu zo dňa 09.03.2015, ktoré doručil súdu na pojednávaní a zaoberá sa retroaktivitou pôsobenia právnych noriem a uvádzal, že v danom prípade došlo k porušeniu práv žalobcu vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.04.2013 ako aj rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu zo dňa 19.08.2013 a do spisu zakladá fotokópie odborného stanoviska Generálnej prokuratúry SR, ktoré prezentovala v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a odborné stanovisko Generálnej prokuratúry SR, ktoré prezentovala v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2000 Z.z. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S230/2010-30 zo dňa 16.02.2011 bola žaloba žalobcu týkajúca sa rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ-5-21-2/2010 zo dňa 31.03.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. VÚSZ-65207023164707 z 30.12.2009, zamietnutá. Žalobca podal odvolanie o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/34/2011 zo dňa 25.04.2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16.02.2011, č.k. 2S 230/2010-30 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného číslo KaVSÚ-5-21-2/2010 z 31.05.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sporným medzi účastníkmi konania výklad ust. § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej iba súhrn príjmov), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok. Tiež bolo medzi účastníkmi sporným, či do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu (základ na výpočet výsluhového dôchodku) sa majú započítať aj 3 dni, za ktoré žalobcovi bol vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 347 (344+3), alebo či deliteľom má byť len 344 dní. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v roku 2003 bola žalobcovi z celkovej doby 365 dní odpočítaná doba 21 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon služby. Pokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu služobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Keďže k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu troch dní v prípade žalobcu nedošlo, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné uvedené 3 dni započítať do deliteľa, ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu služby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona č. 380/1997 Z. z. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydeliť len počtom 344 dní (365-21). V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je pri novom prejednaní veci viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p). Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 15.04.2013 č. VÚSZ-65207023164707-27/2013- OVZ rozhodol, že znížil žalobcovi podľa ust. § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojení s § 105 ods. 7 a 10 zák. č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok od 01.05.2013 na sumu XXX,XX eur mesačne. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutie podal odvolanie žalobca, s dôvodmi totožnými v podanej žalobe zo dňa 17.10.2013. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.04.2013 č. VÚSZ-65207023164707-27/2013- OVZ potvrdil. Okrem iného uviedol, že správny orgán rozhodoval vo veci na základe a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorým je na základe § 250ja ods. 4 O.s.p. viazaný. Podľa § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z. z. základ pre výpočet výsluhového dôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného služobného príjmu, ktorým je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. Takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, že ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417. Podľa § 58 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z. rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Podľa § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí. Podľa § 119 zák. č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom do 31.8.2005, profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ až d/. Podľa § 55 ods. 2 zák. č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov, ak profesionálny vojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý kalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon služby. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 9Sžso/34/2011 zo dňa 25.04.2012 vyslovil právny názor, ktorým žalovaný je v novom konaní viazaný (§250ja ods. 4 O.s.p.), že ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydeliť počtom 344 dní (365-21). Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Viazanosť právnym názorom súdu je právna a skutková a vzťahuje sa na postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. Viazanosť právnym názorom Najvyššieho súdu SR v zmysle citovaného ustanovenia znamená predovšetkým povinnosť adresáta rešpektovať právny názor rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, resp. povinnosť pri výklade a aplikácii príslušných právnych noriem, ktorých sa záväzný právny názor týka, postupovať v súlade s vyjadreným názorom Najvyššieho súdu SR. Vo vzťahu k uvedenému je zároveň potrebné zdôrazniť, že viazanosť právnym názorom Najvyššieho súdu SR v sebe okrem iného logicky zahŕňa aj povinnosť žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vykonať úkony, doplnenia a dôkazy vyžadované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správnych orgánov, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou, ktorá sama osebe môže viesť k zrušeniu nového rozhodnutia, vydaného po prvom zrušení. Právny názor Najvyššieho súdu je záväzný, či sa vzťahuje na otázky právne (hmotnoprávne, procesné - postup, vady), alebo na otázky skutkového stavu, najmä jeho úplnosti. Len pri určitej zmene skutkového stavu, z ktorého Najvyšší súd SR vychádzal, v ďalšom konaní sa viazanosť nemusí uplatniť, osobitne ak sa ukáže potreba aplikovať na zmenený skutkový stav iné hmotnoprávne predpisy. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán vydaním rozhodnutia č. VÚSZ-65207023614707-27/2013-OVZ zo dňa 15.04.2013 a potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného č. SEĽUZ-11-17-3/2013-OdSP zo dňa 30.07.2013 plne rešpektovali vyslovený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/34/2011 zo dňa 25.04.2012. Pri výpočte výsluhového dôchodku postupoval prvostupňový správny orgán nasledovne: priemerný služobný príjem žalobcu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru bol rok 2003 v sume305.272,- Sk a bol vyplatený v tomto rozhodujúcom kalendárnom roku za 344 dní výkonu služby. Služobný príjem zodpovedajúci 3 dňom nevyčerpanej dovolenky z nároku za rok 2003 bol žalobcovi zaúčtovaný v roku 2003 v sume X.XXX,- Sk a bol zahrnutý do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v decembri 2003. Pre výpočet základu bol použitý vymeriavací základ XXX.XXX,- Sk za 344 dní (§ 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z.). Žalobca navrhol, aby súd doplnil spis týkajúci sa žalobcu aj o spisový materiál týkajúci sa p. B. a p. N., pre porovnanie výpočtu ich výsluhových dôchodkov s výpočtom výsluhového dôchodku žalobcu. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, nakoľko z predloženého spis žalobcu zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Taktiež konštatuje, že rozhodnutie o znížení výsluhového dôchodku bolo vydané v súlade s § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z., nakoľko prvostupňový správny orgán priznal dávku vo vyššej sume ako mu patrila, nakoľko pre určenie výšky výsluhového dôchodku žalobcu bolo potrebné vychádzať z iného počtu dní (365-22), za ktoré žalobcovi patril služobný príjem. Iný počet dní, ktorý sa používa na výpočet výsluhového dôchodku je zistením nesprávnosti vstupných údajov. Súd sa nestotožnil z názorom žalobcu o jeho diskriminácii v porovnaní s p. B. a p. N. pri stanovení výšky výsluhového dôchodku, nakoľko prvostupňový správny orgán ako ak žalovaný postupovali pri výpočte v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/34/2011 z XX.XX.XXXX, ktorým sú oba správne orgány viazané (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) a súd nezistil zmenu skutkového stavu, z ktorého vychádzal Najvyšší súd SR. Prvostupňovým rozhodnutím č. VÚSZ-65207023164707-27/2013-OVZ zo dňa 15.04.2013 bo žalobcovi znížený výsluhový dôchodok od 01.05.2013 na sumu XXX,XX eur, žalobca však v podaní zo dňa 09.03.2015 tvrdí, že v skutočnosti toto zníženie výsluhového dôchodku realizoval prvostupňový správny orgán už od 01.10.2012, žalobca má názor, že došlo k zníženiu právoplatne priznaného výsluhového dôchodku so spätnou platnosťou. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal. Súdu nie je zrejmé akým spôsobom došlo k retroaktívnemu zníženie dôchodku od 01.10.2012, ktorý bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím priznaný až od 01.05.2013 a rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30.04.2013. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/34/2011 a s poukazom na ust. §250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v konaní s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. nemal úspech. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.