Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/255/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201928 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201928.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: D.. V. Q., bytom B. 3, B., zastúpený: P.. Milan Roll, advokát, Švabinského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-11-18-3/2013-OdSP zo dňa 19.08.2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2013 domáha, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-11-18-3/2013-OdSP zo dňa 19.08.2013, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. VÚSZ-65101024263402-25/2013-OVZ zo dňa 15.03.2013 o znížení výsluhového dôchodku podľa § 105 ods. 7 a 10 zák. č. 328/2002 Z.z. od 01.05.2013 na sumu X XXX,XX eur mesačne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podáva žalobu z dôvodu, že prvostupňový správny orgán zníženiami výsluhových dôchodkov zasahuje k už nadobudnutému právu na výplatu výsluhového dôchodku v priznanej výške, t.j. všetky retroaktívne rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pôsobia spätne a obmedzujú riadne nadobudnuté práva, ktoré by neskoršia právna úprava nemala rušiť prípadne zhoršovať, v zmysle ochrany už nadobudnutého majetkového práva podľa čl. 20 Ústavy SR. Uvedenými prvostupňovými správnymi rozhodnutiami je narušený princíp právnej istoty a ochranu dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je zákaz retroaktívneho pôsobenia ustanovení právnych predpisov, pričom zákaz retroaktivity právnych noriem patrí k definujúcim znakom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika podľa čl. 1 Ústavy SR viazaná. Zároveň prvostupňový správny orgán svojimi retroaktívnymi rozhodnutiami porušuje ustanovenia čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto žalobca žiada, aby súd rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil. Žalobca v žalobe poukazuje na skutočnosť, že najmä v prípade dvoch iných poberateľov výsluhového dôchodku (dôchodcu p. X. a dôchodcu p. A.). Prvostupňový správny orgán im vypláca výsluhový dôchodok vypočítaný iným spôsobom, ktorého použitia sa domáhal aj žalobca. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 177/2007 ako aj na spôsoby jeho výpočtu a na rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pri vypočítavaní dôchodku p... Zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 177/2007, ktorý v prípade priznania dôchodku p. X. zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán p. X. spätne doplatil a vypláca výsluhový dôchodok podľa pôvodného výpočtu uvedeného a priznaného v rozhodnutí zo dňa 13.01.2004, s príslušnými zvýšeniami podľa zák. č. 328/2002 Z.z., t.j. rovnakým spôsobom výpočtu výsluhového dôchodku ako bol priznaný výsluhový dôchodok aj žalobcovi v rozhodnutí zo dňa 28.01.2004, a ktorého použitia sa domáhal i žalobca. Zároveň poukazuje, že p. A. naďalej je vyplácaný výsluhový dôchodok rovnakým spôsobom výpočtu výsluhového dôchodku ako bol priznaný výsluhový dôchodok aj žalobcovi v rozhodnutí zo dňa 28.01.2004, a ktorého použitia sa domáhal i žalobca. Žalobca v žalobe cituje znenie na zák. č.328/2002 Z.z. a to: § 113 ods. 5 a 6, § 1, § 2 ods. 1, § 5, §9 zák. č. 365/2004 Z.z., na článok XVIII zák. č. 328/2002 Z.z. , čl. 20 ods. 1 prvá a druhá veta, čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Poukazuje na zásadu rovnosti, ktorá našla odkaz aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že zákaz diskriminácie je jedným z výrazov obecného princípu rovnosti, ktorý ako jeden zo základných princípov práva ES musí byť rešpektovaný sekundárnou legislatívou, podľa tohto princípu platí, že podobné situácie nemožno riešiť odlišne, pokiaľ takéto odlíšenie nie je objektívne ospravedlnené. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora je rozlišovanie považované za diskriminačné v zmysle čl. 14 Dohovoru, pokiaľ „mu chýba objektívne a rozumné zdôvodnenie,“ t. zn. pokiaľ „nesleduje legitímny účel“ alebo „nie je daný vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom“. Žalobca uvádza, že došlo konaním oboch správnych orgánov nepochybne k rozdielnemu zaobchádzaniu, pokiaľ sa jedná o vyplácanie výsluhových dôchodkov tejto kategórie bývalých profesionálnych vojakov, ESLP poznamenáva, že nie každé rozdielne zaobchádzanie znamená bez ďalšieho porušenia čl. 14 Dohovoru. Je treba preukázať, že osoby nachádzajúce sa v tomto prípade v obdobných alebo porovnateľných situáciách ťažia s prednostného zaobchádzania a že pre toto rozlišovanie nie je žiadne objektívne či rozumné zdôvodnenie. Princíp rovnosti a nediskriminácie sú úzko prepojené. Prvostupňový správny orgán nerešpektovaním všeobecne záväzných právnych predpisov ako pravidiel, ktoré sa uplatňujú rovnako vo všetkých prípadoch rovnakého druhu a uplatňovaním ich v rovnakých prípadoch rôznym postupom „tomu tak, tomu tak“ v súvislosti s retroaktívnym znížením žalobcovho výsluhového dôchodku a vyplácaním výsluhových dôchodkov u p. X. a p. A. spôsobom výpočtu, ktorý bol aj žalobcovi priznaný v rozhodnutí zo dňa 28.01.2004 a ktorého použitia sa domáhal. V žalobcovom prípade prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. VÚSZ-65101024263402-25/2013- OVZ zo dňa 15.04.2013 s účinnosťou od 01.05.2013 žalobcovi opätovne retroaktívne znížil výsluhový dôchodok, čím prvostupňový správny orgán je minimálne u dvoch vyššie menovaných dôchodcov výplata výsluhových dôchodcov realizovaná iným spôsobom výpočtu výsluhových dôchodkov, výpočtom, ktorý bol aj žalobcovi priznaný v rozhodnutí č. VÚSZ č. 65101024263402/2 zo dňa 28.01.2004, a ktorého sa aj v súčasnosti dovoláva, a ktorý mu bol 5 krát retroaktívne znížený. Tým zo strany prvostupňového správneho orgánu dochádza k porušeniu rovnosti v právach, ku ktorým dôjde vtedy, ak sa s rôznymi subjektmi nachádzajúcimi sa v rovnakej situácii zaobchádza rozdielnym spôsobom bez toho, aby existovali objektívne a rozumné dôvody pre uplatnenie rozdielneho prístupu, nerešpektovania práv profesionálneho vojaka, podľa ktorého patria práva pri výkone sociálneho zabezpečenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a k diskriminačnému zásahu do žalobcových vlastníckych práv v porovnaní s uvedenými poberateľmi výsluhových dôchodkov. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný týmto postupom porušujú ustanovenia § 113 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v spojitosti s § 1, § 2, § 5, § 9 a v článku XVIII. zo zák. č. 328/2002 Z.z., ustanovenia čl. 12 a 20 Ústavy SR, ako aj čl. 14 Dohovoru v spojení s čl.1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. VÚSZ-6510102463402-25/2013-OVZ zo dňa 15.04.2013 žalobcovi s účinnosťou od 01.05.2013 opätovne znížil výsluhový dôchodok na sumu 1 047,11 eur mesačne, a ako základný výpočet z výsluhového dôchodku použil výpočet, ktorý bol u žalobcu už použitý pri realizácii rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o znížení výsluhového dôchodku zo dňa 22.10.2005 a rozhodnutia zo dňa 19.09.2012, a ktorý prvostupňový správny orgán vydaním ďalšieho nasledujúceho retroaktívneho rozhodnutia o znížení výsluhového dôchodku, resp. rozhodnutiami žalovaného o odvolaní už dvakrát zrušil. Prvostupňový správny orgán pri stanovovaní základu na výpočet žalobcovho výsluhového dôchodku postupoval tak, že k sume služobného príjmu XXX.XXX,- Sk vyplatenej za 343 kalendárnych dní v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003 pripočítal sumu XX.XXX,- Sk služobného príjmu vyplateného mu v mesiaci december 2003 za 25 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky z nároku za rok 2003 a celkovú sumu vydelil počtom 343 dní, za ktorú mu bol vyplatený služobný príjem za výkon služby a výsledok vynásobil koeficientom XX,XXX. Uvedený postup prvostupňového správneho orgánu považuje žalobca za nezákonný v rozpore s ustanovením § 60 ods. 1, 2 a 5 v súvislosti s ust. 98 ods. 3 zák. č. 328/2002 v znení platnom do 31.12.2004. Žalobca poukazuje na rozpor so základnými zásadami logiky pri výpočte jeho výsluhového dôchodku. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 74/06-26 zo dňa 21.05.2008, v ktorom sa dôchodca p. B. z Bratislavy domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.11.2005, týmto rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bolo toto rozhodnutie zrušené. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že už mu došlo 5-krát retroaktívne k zníženiu výsluhového dôchodku a to rozhodnutiami zo dňa 21.04.2005, 22.10.2005, 13.01.2010, 19.09.2012 a 15.04.2013. Žalobca uvádza, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.01.2004 vychádzalo z právneho i skutkového stavu, ktorý objektívne existoval v čase vydania uvedeného rozhodnutia. Dávka výsluhového zabezpečenia nemohla byť priznaná vo vyššej sume ako mu patrila. Bola realizovaná na základe výpočtov odbornými pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu a v súlade s vtedy platnými ustanoveniami zák. č. 328/2002 Z.z. a vtedy platnými odbornými usmerneniami Ministerstva obrany SR. Skutočnosť že neskôr nadriadeným generálnym riaditeľom sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany SR č. SEĽUZ-58-77/2004 zo dňa 09.12.2004 došlo k zrušeniu odborného usmernenia sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany SR zo dňa 15.01.2003, ktorým bol upravený postup výpočtu pri stanovovaní základu na výpočet výsluhového dôchodku, nemôže viesť k retroaktívnemu zníženiu výsluhového dôchodku. Žalobca uvádza, že pracovno-právny vzťah medzi žalobcom a Ministerstvom obrany SR v súvislosti s výkonom služby profesionálneho vojaka armády SR bol uzavretý ukončením služobného pomeru profesionálneho vojaka a štát v tomto prípade prostredníctvom Ministerstva obrany SR a Vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia je povinný plniť si svoje záväzky vzniknuté z tohto vzťahu za podmienok platných ku dňu skončenia služobného pomeru. Zo služobného pomeru profesionálneho vojaka armády SR bol žalobca prepustený dňom 31.12.2003 a prvostupňový správny orgán mu rozhodnutím zo dňa 28.01.2004 od 01.01.2004 podľa ustanovenia § 123 ods. 2 a 38 zák. č. 328/2002 Z.z. priznal výsluhový dôchodok sumu XX.XXX,- Sk mesačne, v ktorom mu bola zhodnotená doba 26 ukončených rokov služby za výkon služby profesionálneho vojaka. Ako už uviedol, proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.01.2004 nebolo ani z jednej zo zúčastnených strán podané písomné odvolanie a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ide o majetkové práva v zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 19.08.2013 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu z 15.04.2013 o znížení jeho výsluhového dôchodku od 01.05.2013 a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Predmetom sporu v uvedených rozhodnutiach bol počet kalendárnych dní v rozhodnom roku 2003, kedy bol žalobcovi doplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku za 25 dní, a z ktorého bol vypočítaný základ pre výpočet výsluhového dôchodku podľa ust. § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 9Sžo/57/2011 z 30.05.2012 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 158/2010-33 z 05.05.2011, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného z 12.04.2010 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 13.01.2010. Medzi žalobcom a žalovaným bol sporný výklad ust. § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2000 Z.z., t. zn. akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, teda či do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu sa má započítať aj 25 dní, za ktoré bol žalobcovi vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku a teda či deliteľom je 365 dní alebo len 343 dní. Podľa uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu 25 dní v žalobcovom prípade nedošlo a preto uvedené dni nie je možné započítať do deliteľa vzorca pre výpočet základu podľa ust. § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. a dospel k záveru, že ust. § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2000 Z.z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku) vydeliť len počtom 343 dní (365-22). Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžo/57/2011 z 30.05.2012 uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného rozhodnúť v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 4 O.s.p. prvostupňový správny orgán viazaný. Pre výpočet základu musí byť použitý služobný príjem v roku 2003 v sume XXX.XXX,- Sk pozostávajúci z riadneho služobného príjmu vo výške XXX.XXX,- Sk a príjmu za nevyčerpanú dovolenku XX.XXX,- Sk a počet kalendárnych dní za ktorý tento príjem patril, t.j. 343 kalendárnych dní, t.j. 365 dní kalendárneho roka 2003 bez 22 dní, počas ktorých bol žalobca práce neschopný. Žalovaný uvádza, že na základe uvedeného právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie z 15.04.2013, ktorým žalobcovi podľa ust. § 123 ods. 2 písm. a/ a § 39 v spojení s § 105 ods. 7 a 10 zák. č. 328/2000 Z.z. výsluhový dôchodok od 01.05.2013 znížil na sumu X.XXX,XX eur mesačne. Žalovaný uvádza, že rešpektoval názor NS SR vyslovený v rozsudku 9Sžo/57/2011 z 30.05.2012, kedy prvostupňový správny orgán zistil základ na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu z jeho priemerného služobného príjmu, ktorý mu patril za rozhodujúci kalendárny rok. Priemerný služobný príjem žalobcu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru bol v roku 2003 v sume XXX.XXX,- Sk a bol mu vyplatený v tomto kalendárnom roku za 343 dní výkonu služby. Žalovaný poukazuje na ust. § 119 zák. č. 370/1997 Z.z. a zo zisteného skutkového stavu bezpochybne vyplynulo, že služobný príjem zodpovedajúci 25 dňom nevyčerpanej riadnej dovolenky s nároku za rok 2003 bol žalobcovi zaúčtovaný v roku 2003 v sume XX.XXX,- Sk a bol zahrnutý do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenia a výsluhové zabezpečenie v decembri 2003. Pre výpočet základu podľa § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. bol použitý vymeriavací základ XXX.XXX,- Sk za 343 dní. Žalobcovi bolo započítaných 26 rokov služby. Výpočet výšky výsluhového dôchodku, ktorý žalobcovi podľa rozhodnutia z 15.04.2013 patrí je uvedený v prílohe tohto rozhodnutia, ktorá je jeho nedeliteľnou súčasťou. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedených v žalobe uviedol, že podľa § 123 ods. 2 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien najneskôr 31.12.2010 a ktorý vykonali najmenej 15 rokov služby patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započítava skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby a tým nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa doterajších prepočtov, prepočíta sa podľa tohto ustanovenia. Žalovaný cituje ust. § 39, § 60 ods. 1, § 60 ods. 5 písm. a/, § 99 ods. 1, § 98 ods. 3 a § 105 ods. 7, § 123 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. a uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č. VÚSZ-65101024263402-OVZ z 15.04.2013 v plnom rozsahu rešpektoval relevantné ustanovenia právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov, ako aj právny názor NS SR uvedený v rozsudku sp. zn. 9Sžo/57/2011 z 30.05.2012. Žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobcu o porušení zásady nediskriminácie a rovnakého prístupu sa nezakladajú na pravde a vychádzajú z nesprávneho pochopenia podstaty zákazu diskriminácie žalobcu. Žalobca sa domáha, aby prvostupňový správny orgán pri výpočte jeho výsluhového dôchodku aplikoval rovnaký postup ako pri výpočte výsluhových dôchodkov p. X. a p. A.. Výpočet ich výsluhových dôchodkov nie je predmetom tohto konania o preskúmania správnosti rozhodnutia postupu prvostupňového správneho orgánu na Krajskom súde v Bratislave. Úlohou súdu nie je porovnávať postup správneho orgánu v iných prípadoch ale len to, či rozhodnutia a postup jeho vydania v prípade žalobcu spĺňa zákonné predpoklady. Ak žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2S 74/06-26 z 21.05.2008, pričom právny názor uvedený v jeho odôvodnený podľa žalobcu treba aplikovať aj na jeho prípad, podotýka žalovaný, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 15.04.2013 mu žiadnym spôsobom neodporuje. Žalovaný ďalej uvádza, že žiada žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vyplývalo v plnom rozsahu z rešpektovania relevantných ustanovených právnych predpisov, ako aj právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku sp. zn. 9Sžo/57/2011 z 30.05.2012. Dňa 03.03.2015 doplnil žalobca svoje podanie o žiadosť, aby súd zabezpečil v tomto konaní aj dôchodkové spisy p. A. a p. X., čím by sa preukázala diskriminácia žalobcu v konaní o priznaní dôchodku. Žalobca v uvedenom podaní ďalej poukazuje na zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, ktorý platí od 01.06.2004 a prijatím antidiskriminačného zákona došlo zároveň k novelizácii viacerých zákonov v tom smere, že do nich boli doplnené ustanovenia týkajúce sa povinnosti dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a stalo sa to aj v prípade zákon č. 328/2002 Z.z. Opätovne v tomto podaní poukazuje na rozdielny výpočet dôchodkov p. X. a p. A. voči žalobcovi. V podaní taktiež doručenom súdu dňa 03.03.2005 žiada, aby súd si doplnil toto konanie o konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 2S 177/07 z 16.01.2008, ktorého aj kópiu tohto rozsudku pripája. Na pojednávaní konanom dňa 10.03.2015 predložil súdu žalobca ďalšie podanie, v ktorom odôvodňuje potrebnosť vyžiadania si dôchodkových spisov P.. B. X. z B. a D.. X. A. z K.. V tomto prípade žalobca poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán žalobcovi retroaktívnymi rozhodnutiami o znížení výsluhového dôchodku priznal výsluhový dôchodok bez zjavného dôvodu v menej výhodnej výmere, resp. podľa menej výhodnej konštrukcie ako výsluhový dôchodok p. A. a X., čím sa podľa jeho názoru dopustil jeho priamej diskriminácie. Poukazuje na výpočet výsluhových dôvodov podľa prvotného prepočtu, t.j. podľa odborného usmernenia zo dňa 15.01.2003 zrušeného až nariadeným Generálneho riaditeľa sekcie ľudských zdrojov ministerstva obrany SR zo dňa 09.12.2004 a v druhom variante podľa výpočtu výsluhového dôchodku podľa v súčasnosti realizovaných retroaktívnych rozhodnutí správnych orgánov. Tiež uvádza a opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 2S 177/07, z ktorého vyplýva, že výpočet dôchodku žalobcu je nevýhodný a bol použitý iný spôsob ako pri výpočte výsluhového dôchodku p. X. a p. A.. Žalobca dňa 09.03.2015 vypracoval podanie, ktoré doručil súdu na pojednávaní v ktorom sa zaoberal retroaktivitou pôsobenia právnych noriem a uvádzal, že v danom prípade došlo k porušeniu práv žalobcu vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.04.2013 ako aj rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu zo dňa 19.08.2013 a do spisu zakladá fotokópie odborného stanoviska Generálnej prokuratúry SR, ktoré prezentoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov a odborné stanovisko Generálnej prokuratúry SR, ktoré prezentoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2000 Z.z. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 158/2010-33 bolo rozhodnutie žalovaného č. KaVSú-5-22-2/2010 zo dňa 12.04.2010 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. VÚSZ-65101024263402/12-OVZ zo dňa 13.01.2010, ktorým rozhodol podľa § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojení s § 105 ods. 6 a 9 zák. č. 328/2002 Z.z. tak, že žalobcovi od 01.11.2005 znížil výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne, zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžso/57/2011 zo dňa 30.05.2012 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 05.05.2011, č. k. 1S 158/2010-33 v napadnutej časti potvrdil. Sporným v tomto konaní medzi žalobcom a žalovaným bol výklad ust. § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej iba súhrn Príjmov), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok. Tiež bolo sporným medzi žalobcom a žalovaným, či do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu (základ na výpočet výsluhového dôchodku) sa má započítať aj 25 dní, za ktoré žalobcovi bol vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 368(343+25), alebo či deliteľom má byť len 343 dní. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v roku 2003 bola žalobcovi z celkovej doby 365 dní odpočítaná doba 22 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon služby. Pokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu služobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Keďže k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu 25 dní v prípade žalobcu nedošlo, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné uvedených 25 dní započítať do deliteľa ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu služby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zák. č. 380/1997 Z. z. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z. z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydeliť len počtom 343 dní (365-22). V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je pri novom prejednaní veci viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p). Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 15.04.2013, č. VÚSZ-65101024263402-25/2013- OVZ rozhodol, že znížil žalobcovi podľa ust. § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojení s § 105 ods. 7 a 10 zák. č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok od 01.05.2013 na sumu 1 XXX,XX eur. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutie podal odvolanie žalobca s dôvodmi totožnými v podanej žalobe zo dňa 30.10.2013. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.04.2013 č. VÚSZ-65101024263402-25/2013- OVZ potvrdil. Okrem iného uviedol, že správny orgán rozhodoval vo veci na základe a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorým je na základe § 250ja ods. 4 O.s.p. viazaný. Podľa § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z. z. základ pre výpočet výsluhového dôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného služobného príjmu, ktorým je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. Takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, že ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417. Podľa § 58 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z. rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Podľa § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí. Podľa § 119 zák. č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom do 31.8.2005, profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ až d/. Podľa § 55 ods. 2 zák. č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov, ak profesionálny vojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý kalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon služby. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 9Sžso/57/2011 zo dňa 30.05.2012 vyslovil právny názor, ktorým žalovaný je v novom konaní viazaný (§250ja ods. 4 O.s.p.), že ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydeliť počtom 343 dní (365-22). Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Viazanosť právnym názorom súdu je právna a skutková a vzťahuje sa na postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. Viazanosť právnym názorom Najvyššieho súdu SR v zmysle citovaného ustanovenia znamená predovšetkým povinnosť adresáta rešpektovať právny názor rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, resp. povinnosť pri výklade a aplikácii príslušných právnych noriem, ktorých sa záväzný právny názor týka, postupovať v súlade s vyjadreným názorom Najvyššieho súdu SR. Vo vzťahu k uvedenému je zároveň potrebné zdôrazniť, že viazanosť právnym názorom Najvyššieho súdu SR v sebe okrem iného logicky zahŕňa aj povinnosť žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vykonať úkony, doplnenia a dôkazy vyžadované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správnych orgánov, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou, ktorá sama osebe môže viesť k zrušeniu nového rozhodnutia, vydaného po prvom zrušení. Právny názor Najvyššieho súdu je záväzný, či sa vzťahuje na otázky právne (hmotnoprávne, procesné - postup, vady), alebo na otázky skutkového stavu, najmä jeho úplnosti. Len pri určitej zmene skutkového stavu, z ktorého Najvyšší súd SR vychádzal, v ďalšom konaní sa viazanosť nemusí uplatniť, osobitne ak sa ukáže potreba aplikovať na zmenený skutkový stav iné hmotnoprávne predpisy. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán vydaním rozhodnutia č. VÚSZ-65101024263402-25/2013-OVZ zo dňa 15.04.2013 a potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného č. SEĽUZ-11-18-3/2013-OdSP zo dňa 19.08.2013 plne rešpektovali vyslovený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/57/2011 zo dňa 30.05.2012. Pri výpočte výsluhového dôchodku postupoval prvostupňový správny orgán nasledovne: priemerný služobný príjem žalobcu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru bol rok 2003 v sume XXX.XXX,- Sk a bol vyplatený v tomto rozhodujúcom kalendárnom roku za 343 dní výkonu služby. Služobný príjem zodpovedajúci 25 dňom nevyčerpanej dovolenky z nároku za rok 2003 bol žalobcovi zaúčtovaný v roku 2003 v sume XX.XXX,- Sk a bol zahrnutý do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v decembri 2003. Pre výpočet základu bol použitý vymeriavací základ XXX.XXX,- Sk za 343 dní (§ 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z.). Žalobca navrhol, aby súd doplnil spis týkajúci sa žalobcu aj o spisový materiál týkajúci sa p. X. a p. A., pre porovnanie výpočtu ich výsluhových dôchodkov s výpočtom výsluhového dôchodku žalobcu. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, nakoľko z predloženého spis žalobcu zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Taktiež konštatuje, že rozhodnutie o znížení výsluhového dôchodku bolo vydané v súlade s § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z., nakoľko prvostupňový správny orgán priznal dávku vo vyššej sume ako mu patrila a pre určenie výšky výsluhového dôchodku žalobcu bolo potrebné vychádzať z iného počtu dní (365-22), za ktoré žalobcovi patril služobný príjem. Iný počet dní, ktorý sa používa na výpočet výsluhového dôchodku je zistením nesprávnosti vstupných údajov. Súd sa nestotožnil z názorom žalobcu o jeho diskriminácii v porovnaní s p. X. a p. A. pri stanovení výšky výsluhového dôchodku, nakoľko prvostupňový správny orgán a žalovaný postupovali pri výpočte výsluhového dôchodku v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/57/2011 z 30.05.2012, ktorým sú oba správne orgány viazané (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) a súd nezistil zmenu skutkového stavu, z ktorého vychádzal Najvyšší súd SR pri vydaní rozsudku sp. zn. 9Sžso/57/2011. Prvostupňovým rozhodnutím č. VÚSZ-65101024263402-25/2013-OVZ zo dňa 15.04.2013 bo žalobcovi znížený výsluhový dôchodok od 01.05.2013 na sumu 1 XXX,XX eur, žalobca však v podaní zo dňa 09.03.2015 tvrdí, že v skutočnosti toto zníženie výsluhového dôchodku realizoval prvostupňový správny orgán už od 01.10.2012, žalobca má názor, že došlo k zníženiu právoplatne priznaného výsluhového dôchodku so spätnou platnosťou. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal. Súdu nie je zrejmé akým spôsobom došlo k retroaktívnemu zníženie dôchodku od 01.10.2012, ktorý bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím priznaný až od 01.05.2013 a rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 10.05.2013. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/57/2011 a s poukazom na ust. §250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v konaní s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. nemal úspech. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.