Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/255/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201935 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201935.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., IČO: 46 780 751, Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa 06.08.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa 06.08.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur za súdny poplatok do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.05.2013 podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) určil žalobcovi ako žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) zábezpeku na DPH vo výške 500 000 eur na obdobie 12 mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť zložiť ju na účet Daňového úradu Bratislava alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad do 20 dní od doručenia tohto rozhodnutia. V odôvodnení konštatoval, že dôvodom určenia zábezpeky na DPH bolo zistenie, že konateľ/spoločník spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. bol/je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktoré majú/mali nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac, ktoré neboli ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH zaplatené a vznikli v období, v ktorom konateľ/ spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa 06.08.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.05.2013. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť. Zároveň požiadal súd o predloženie piatich predbežných otázok na Ústavný súd SR: 1. Je prípustné uloženie dvojitej povinnosti a to povinnosti zložiť zábezpeku na DPH podľa § 4c zákona o DPH ako postihu za splnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu uloženej v § 4 ods. 1 zákona o DPH? 2. Je § 4c zákona o DPH v súlade s § 108 Obchodného zákonníka a Ústavou SR? 3. Je § 4c zákona o DPH v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) a vzniká žalobcovi povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu? Ďalšie dve predbežné otázky sa týkali prípadu nevyhovenia jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti. Žalobca namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, čiže zákazu dvojitého postihu rovnakého subjektu za jedno konanie. Dňa 03.05.2013 odovzdal Daňovému úradu Bratislava podklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly za účelom preverenia dosiahnutého obratu a po jej vykonaní mu vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH. Po jej splnení mu vznikla ďalšia povinnosť zložiť zábezpeku na DPH vo výške 500 000 eur. Zastával názor, že § 4 ods. 1, § 4c a § 4c ods. 2 zákona o DPH sú v rozpore so zásadou zrozumiteľnosti uplatňovanou pri tvorbe právnych predpisov. Za žiadateľa nemožno považovať osobu, ktorej vznikla povinnosť priamo zo zákona, lebo ide o povinnú osobu. Ak by skutočne išlo o žiadateľa, následkom nesplnenia povinnosti by bolo nevyhovenie žiadosti, nie však nútený výkon rozhodnutia spočívajúci v uložení povinnosti zložiť zábezpeku. Postihovanie splnenia povinnosti uloženej priamo zákonom je v rozpore so zásadami právneho štátu. Je neprípustné, aby bol zákon prekážkou uplatňovania práv fyzických a právnických osôb, ktoré im vyplývajú priamo z Ústavy SR. Postupom žalovaného došlo k porušeniu princípu ústavnosti a zákonnosti. Ustanoveniami zákona o DPH dochádza k porušovaniu práva na podnikanie vyplývajúceho z Ústavy SR, Obchodného zákonníka a živnostenského zákona. Správne orgány oboch stupňov porušili princíp zákazu retroaktivity, podľa ktorého právne predpisy pôsobia iba do budúcnosti. Ustanovenia zákona o DPH sa nemôžu aplikovať na posudzovanie platobnej dôveryhodnosti konateľa v minulosti a nemôžu byť dôvodom pre uloženie povinnosti zloženia neprimerane vysokej zábezpeky, a preto je poukazovanie na prepojenosť spoločností pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. irelevantné. Obligatórnou podmienkou založenia spoločnosti je súhlas správcu dane s jej zápisom do obchodného registra, pričom Daňový úrad Bratislava takýto súhlas žalobcovi udelil. Pri posudzovaní finančnej spoľahlivosti ho už však považoval za osobu s vysokým rizikom vzniku daňového nedoplatku a uložil mu povinnosť zložiť zábezpeku v najvyššej možnej výške. Žalobca tiež poukázal na daňovú reformu v roku 2004 vychádzajúcu z troch zásad a to zo zásady spravodlivosti a proporcionality, zásady vylúčenia duplicitného zdanenia a zásady zrozumiteľnosti. S ohľadom na ne ustanovenia zákona o DPH nespĺňajú požiadavku jednoduchosti umožňujúcu ich jednoznačný výklad. Žalobca ďalej namietal, že výška kaucie je nezákonná, neprijateľná a nie je v súlade s Obchodným zákonníkom ani Ústavou SR. Je neprípustné, aby si zákony navzájom odporovali. Výška kaucie podľa § 4c zákona o DPH musí byť primeraná výške splateného základného imania spoločnosti podľa § 108 Obchodného zákonníka bez ohrozenia jej existencie. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj v nesúlade zákona o DPH so zákonom č. 7/2005 Z. z. a v tejto súvislosti citoval § 3 ods. 1 a § 11 ods. 2 tohto zákona. Žalovaný si nesplnil povinnosť vydať rozhodnutie v lehote stanovenej zákonom č. 563/2009 Z. z., nakoľko žalobca podal dňa 29.05.2013 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný dal napadnuté rozhodnutie na prepravu až dňa 28.08.2013. Ani uvedenie skoršieho dátumu (06.08.2013) na napadnutom rozhodnutí ho nezbavuje zodpovednosti za zmeškanie lehoty na jeho vydanie. Žalovaný konal v rozpore s § 65 zákona o DPH a jeho povinnosťou je konať v súlade so zásadou daňového konania uvedenou v § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorej sa pri správe daní dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Z dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia po uplynutí zákonom stanovej lehoty ho žalobca označil za nulitné. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pričom sa pridržiaval dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Nesúhlasil s námietkou žalobcu o nesplnení si povinnosti vydať rozhodnutie v lehote stanovenej v § 65 zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko vzhľadom na povahu veci išlo o osobitne zložitý prípad, kde je lehota na rozhodnutie 60 dní. Táto lehota začala plynúť dňa 02.07.2013, kedy mu bolo doručené odvolanie a skončila dňa 31.08.2013. Žalovaný neuviedol zavádzajúci skorší dátum, ale uviedol dátum, kedy bolo napadnuté rozhodnutie reálne vypracované. Tvrdenie žalobcu o nulite napadnutého rozhodnutia nie je v súlade so zákonom. Skutkový a právny stav, vyvodené príslušné závery a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalobca nerozporoval, namietal iba neústavnosť ustanovení zákona o DPH, podľa ktorých správca dane postupoval. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na základnú zásadu zákonnosti. Záujem štátu pri realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť nadradený dodržiavaniu práv daňových subjektov, no v prípadoch povinného zloženia zábezpeky musí správca dane postupovať v súlade so zákonom. Dôvodom uloženia zábezpeky bolo zistenie, že konateľ/spoločník spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. bol/je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH 1 000 eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH neboli zaplatené a vznikli v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby a tiež zistenie, že konateľ/spoločník žiadateľa bol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané nedoplatky z dôvodu ich zániku v období, v ktorom bol konateľ/spoločník žiadateľa konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Aplikáciou § 4c zákona o DPH nie je porušované právo na podnikanie garantované Obchodným zákonníkom či Ústavou SR. Zákonom č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH, sa od 01.10.2012 v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom a únikom na DPH sprísnili podmienky na registráciu pre DPH pre subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na DPH, s čím súvisí aj zloženie zábezpeky. Ustanovenia § 4 ods. 1 a § 4c ods. 1 písm. c) zákona o DPH nie sú „dvojitým zdanením“, nakoľko povinné platiť zábezpeku nie sú osoby, ktoré dosiahli zákonom stanovený obrat 49 790 eur, ale spoločnosti spĺňajúce podmienky stanovené v § 4c ods. 1 zákona o DPH. Z uvedeného vyplýva, že keby si majetkovo/personálne prepojené spoločnosti v osobe konateľa/spoločníka plnili povinnosti platiť dane riadne a včas, žalobcovi by nebola určená žiadna zábezpeka. Pokiaľ ide o jej výšku, zákon o DPH neumožňuje správcovi dane určovať ju v závislosti na výške základného imania spoločnosti. Výška zábezpeky bola vygenerovaná na základe zákonných atribútov, je prijateľná, netrpí vadou nesprávnosti, zohľadňuje mieru rizika vzniku prípadných daňových nedoplatkov a je výsledkom hodnotenia objektívnych kritérií a to najmä výšky nedoplatkov u osôb, ktoré sú so žiadateľom prepojené. V súvislosti s tým, že sa žalobca pri určení výšky zábezpeky dovolával fiškálnej neutrality či odstránenia dvojitého zdanenia, žalovaný poukázal na to, že dve s ním personálne prepojené spoločnosti boli ex offo vymazané z obchodného registra, pričom v rozhodnom čase vykazovali vysoké daňové nedoplatky na DPH, ktorých vymáhanie bolo ich výmazom znemožnené. Nie je daňovo spravodlivé, že jedny daňové subjekty si riadne a včas plnia svoje daňové povinnosti a iné dane neplatia a svojím nezákonným konaním získavajú nespornú výhodu. Aplikácia § 4 a § 4c zákona o DPH nezasahuje do súkromnoprávnych vzťahov a neobmedzuje slobodu podnikania. V prípade stanovenia povinnosti zábezpeky nebol porušený princíp zákazu retroaktivity, keďže zákonom stanovený termín zaplatenia nedoplatkov, od ktorého sa odvíja povinnosť žalobcu zložiť zábezpeku, je deň podania žiadosti o registráciu pre DPH, a teda tento termín nie je retroaktívny. Ustanovenia § 11 ods. 2 písm. h) vyhlášky č. 25/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR a § 105b Obchodného zákonníka, na ktoré sa žalobca odvolával, neboli účinné v čase jeho zápisu do obchodného registra dňa 10.08.2012, a preto ich žalovaný považoval za irelevantné. Do Obchodného zákonníka bol § 105b vložený zákonom č. 246/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012. Na záver žalovaný zdôraznil, že správca dane žiaden súhlas so založením spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. nevydal. IV. Posúdenie veci Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Podľa § 4c ods. 1 písm. c) bod 1. zákona o DPH s účinnosťou od 01.10.2012, zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 4 je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je alebo bol konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, ktorá má, alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani z pridanej hodnoty 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom bol konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Podľa § 4c ods. 2 zákona o DPH, žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Z dôvodovej správy k novele zákona o DPH, ktorá zaviedla s účinnosťou od 01.10.2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane, vyplýva, že jej zámerom bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Táto úprava je v súlade so základným predpisom pre DPH v rámci Európskej únie - smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH (ďalej aj len „smernica o DPH“). Zavedenie inštitútu zábezpeky v Slovenskej republike je v súlade s možnosťami, ktoré smernica o DPH dáva členským štátom na základe článku 273. Podľa článku 273 smernice o DPH môžu členské štáty uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalovaný rozhodol v zákonom stanovenej lehote. V zmysle § 65 zákona č. 563/2009 Z. z. orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne v osobitne zložitých prípadoch do 60 dní. Vzhľadom na povahu prejednávanej veci žalovaný vo veci odvolania proti uloženiu povinnosti zložiť zábezpeku 500 000 eur nepochybne rozhodoval v osobitne zložitom prípade. Lehota na rozhodnutie začala plynúť 02.07.2013 doručením odvolania žalovanému spolu s predkladacou správou Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 25.06.2013 a skončila uplynutím 60-teho dňa, t. j. 31.08.2013. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s § 65 zákona č. 563/2009 Z. z. a rozhodol v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote, a preto nemožno toto rozhodnutie označiť za nulitné. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa uloženia dvojitej povinnosti a to povinnosti zložiť zábezpeku na DPH podľa § 4c zákona o DPH ako postihu za splnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu uloženej v § 4 ods. 1 zákona o DPH a porušenia zásady ne bis in idem, sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že v tomto prípade nejde o „dvojité zdanenie“ a zásada ne bis in idem nebola porušená. Povinnosť zložiť zábezpeku totiž nemajú právnické osoby, ktoré dosiahli zákonom stanovený obrat 49 790 eur, ale tie obchodné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v § 4c ods. 1, čo v prípade žalobcu bolo/je personálne alebo majetkové prepojenie na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH vo výške 1 000 eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že keby si obchodné spoločnosti, ktoré boli resp. sú majetkovo či personálne prepojené na konateľa/spoločníka spoločnosti Energetic Systems, s.r.o., plnili povinnosť platiť dane riadne a včas, žalobcovi by vôbec nebola určená povinnosť zložiť zábezpeku. Ustanovenia § 4c zákona o DPH nie sú diskriminačné a ich aplikáciou nie je porušované právo na podnikanie garantované Obchodným zákonníkom alebo Ústavou SR. Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak o dobrovoľnú registráciu na DPH (§ 4 ods. 4 zákona o DPH) a taktiež sa vzťahuje aj na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o DPH z dôvodu dosiahnutia obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Uložením povinnosti zložiť zábezpeku nedošlo ani k porušeniu princípu zákazu retroaktivity. Zákonom stanovený termín zaplatenia nedoplatkov, od ktorého sa odvíja povinnosť zložiť zábezpeku na daň, je deň podania žiadosti o registráciu pre DPH a tento termín nie je retroaktívny. Ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu (19.04.2013) mali personálne alebo majetkovo prepojené obchodné spoločnosti v osobe konateľa/spoločníka nedoplatky na dani 1000 eur a viac. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o udelení súhlasu správcu dane s jeho zápisom do obchodného registra, súd nemá dôvod spochybňovať, že Daňový úrad Bratislava mu takýto súhlas neudelil, nakoľko § 54 týkajúci sa vydávania takéhoto súhlasu bol do zákona č. 563/2009 Z. z. doplnený až s účinnosťou od 01.01.3012 článkom V. zákona č. 246/2012 Z. z.. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Námietku žalobcu o tom, že požadovanie kaucie vo výške 500 000 eur je pre neho absolútne neprimerané, neprijateľné a postihnuté vadou nesprávnosti, súd vyhodnotil podľa jej obsahu ako námietku týkajúcu sa výšky uloženej zábezpeky. V preskúmavanej veci správny orgán prvého stupňa určil žalobcovi zábezpeku na DPH vo výške 500 000 eur s poukazom na to, že v priebehu konania zistil, že konateľ/spoločník spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. bol/je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH, a to spoločnosť REAL-DESIGN spol. s r.o., ERS CREDIT spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA spol. s r.o.), BAU-RENT spol. s r.o., Home service spol. s r.o. a Development Service spol. s r.o., ktoré majú/mali nedoplatok na dani z pridanej hodnoty 1 000 eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Ďalej správca dane zistil, že konateľ/spoločník žiadateľa bol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku právnickej osoby - SUNNY spol. s r.o. a STAR-FOOD spol. s r.o. v likvidácii a tento dôvod nastal v období, v ktorom konateľ/spoločník žiadateľa o registráciu pre DPH bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd postup žalovaného spočívajúci vo využití špecifického inštitútu zamedzujúceho daňovým únikom, ktorým je zábezpeka na DPH, za správny a v súlade so zákonom. Na druhej strane, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá ani ustanoveniu § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a takéto rozhodnutie je tiež v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zaväzujú súdy, ale aj orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Takémuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež aj vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu absencie odôvodnenia výšky zábezpeky v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú základnými predpokladmi na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na DPH v zmysle § 4c ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o DPH, výšku zábezpeky, ktorá v danom prípade bola určená maximálnou sumou 500 000 eur, však nezdôvodňuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aká je (aká bola) skutočná výška nedoplatku spoločností REAL-DESIGN spol. s r.o., ERS CREDIT spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA spol. s r.o.), BAU- RENT spol. s r.o., Home service spol. s r.o. a Development Service spol. s.r.o., v ktorých bol konateľ spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. konateľom, pričom prvostupňový správny orgán uviedol iba, že tieto nedoplatky boli 1 000 eur a viac. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov, a preto ho v súlade s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie, nakoľko uvedený nedostatok môže odstrániť žalovaný tým, že vydá rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na § 4c ods. 2 a § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., teda v odôvodnení uvedie najmä správnu úvahu pri zistení rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotenie kritérií rizikovosti relevantných pre určenú výšku zábezpeky. Trvať na odôvodnení správnej úvahy aj v prípade, keď výška zábezpeky je určená v zákonom stanovených medziach, je potrebné z dôvodu vylúčenia svojvôle správnych orgánov pri rozhodovaní ako aj z hľadiska porovnávania s obdobnými vecami u iných subjektov. Súd na záver konštatuje, že nepovažoval za potrebné predložiť Ústavnému súdu SR predbežné otázky stanovené žalobcom, nakoľko rozhodnutie o tom, či takéto otázky ústavnému súdu predloží alebo nie, patrí medzi jeho výsostné práva. V slovenskom právnom systéme sa uplatňuje tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu normu sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť. V prípade, že súd považuje určité ustanovenie zákona za súladné s ústavou, nemôže byť nútený, aby stanovisko žalobcu, ktoré sám nezdieľa, pred ústavným súdom proti svojmu presvedčeniu hájil (pozri napr. uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo30/2003 zo dňa 30.01.2003). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.