Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/256/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201936 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201936.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Energetic Shop, s.r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 46 876 472, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/376327/2013/857 zo dňa 6.8.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrhu žalobcu na predloženie predbežných otázok Ústavnému súdu Slovenskej republiky: I. „ Je prípustné uloženie dvojitej povinnosti, a to povinnosti zložiť zábezpeku na DPH podľa § 4c zákona o DPH ako postihu za splnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu uloženej § 4 ods. 1 zákona o DPH ?“, II. „Je ustanovenie § 4c zákona o DPH v súlade s ustanovením § 108 Obchodného zákonníka a s Ústavou Slovenskej republiky?“ III. „Je ustanovenie § 40 zákona o DPH v súlade s § 11 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a vzniká žalobcovi v tejto situácii povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ?“ IV. „Je vylúčenie odkladného účinku odvolania zákonom o DPH v prípade, ak výkonom rozhodnutia hrozí oprávnenej osobe závažná ujma, v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a Ústavou Slovenskej republiky?“ V. „Je rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, nulitné a je Daňový úrad Bratislava oprávnený na základe tohto rozhodnutia vykonať exekúciu?“, n e v y h o v u j e. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/376327/2013/857 zo dňa 6.8.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- € za súdny poplatok do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/376327/2013/857 zo dňa 6.8.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava, č. 9101302/5/2023833/2013 zo dňa 20.5.2013. V žalobe uviedol, že v danom prípade došlo postupom žalovaného a vydaním rozhodnutí k dvojitému postihu žalobcu. Dňa 3. 5. 2013 odovzdal žalobca správcovi dane listiny a podklady požadované k výkonu daňovej kontroly za účelom preverenia dosiahnutého obratu podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Po vykonaní kontroly, ktorou bola potvrdená výška dosiahnutého obratu, vznikla žalobcovi povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH. Po splnení tejto povinnosti mu vznikla ďalšia povinnosť, a to zložiť zábezpeku na DPH vo výške XXX XXX €. Žalobca v žalobe namietal rozpor zákona o DPH so zásadou zrozumiteľnosti. Citoval § 4 ods. 1, § 4c ods. 1, 2 a uviedol, že z gramatického výkladu pojmu žiadateľ, je žiadateľom osoba, ktorá o niečo dobrovoľne žiada. Za žiadateľa nemožno považovať osobu, ktorej vznikla povinnosť priamo zo zákona, pričom v tomto prípade sa má jednať o povinnú osobu. Ustanovenia zákona o DPH preto možno považovať za zmätočné a zavádzajúce. Ak by sa skutočne jednalo o žiadateľa, následkom nesplnenia povinnosti by bolo nevyhovenie žiadosti, nie však nútený výkon rozhodnutia, ktorým bola zdaniteľnej osobe uložená povinnosť zložiť zábezpeku ako kritérium pre registráciu pre DPH. Je v rozpore so zákonom a zásadami právneho štátu, aby bolo postihované splnenie povinnosti, ktorá je uložená priamo zákonom. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal súd, aby predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky predbežnú otázku, či je prípustné uloženie dvojitej povinnosti, a to povinnosti zložiť zábezpeku na DPH ako postihu za splnenie zákonnej povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru žalobcu, postupom žalovaného došlo k porušeniu princípu zákonnosti a ústavnosti podľa v článku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanoveniami zákona o DPH dochádza k porušovaniu práva na podnikanie, ktoré vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky, Obchodného zákonníka a Živnostenského zákona. Žalobca citoval § 2 Obchodného zákonníka, článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 26 Listiny základných práv a slobôd. Žalobca namietal porušenie princípu zákazu retroaktivity z dôvodu, že ustanovenia zákona o DPH nemôžu byť aplikované na posudzovanie platobnej dôveryhodnosti konatelia v minulosti a ani dôvodom pre uloženie povinnosti zloženia neprimerane vysokej zábezpeky. Poukazovanie na prepojenosť spoločností a ich históriu pred nadobudnutím účinnosti zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok ) je irelevantné. Samotný správca dane svojou nečinnosťou vytvára druhotnú platobnú neschopnosť daňových subjektov, čo preukazuje zápisnicou z daňovej kontroly spoločnosti ERS T..I.M. s.r.o., z ktorej vyplýva, že správca dane úmyselne oddialil dátum splatnosti daňových nárokov daňového subjektu svojou nečinnosťou. Nie je možné na jednej strane požadovať platenie DPH v termínoch stanovených zákonom a na druhej strane úmyselne spôsobovať prieťahy pri vrátení DPH. Žalobca poukázal na ustanovenie § 105b Obchodného zákonníka a uviedol, že správca dane udelil súhlas so založením spoločnosti žalobcu. Následne pri posudzovaní finančnej spoľahlivosti považoval žalobcu za osobu s vysokým rizikom vzniku daňového nedoplatku a uložil mu povinnosť uložiť zábezpeku v najvyššej prípustnej výške. Jeho konaním došlo k vážnemu narušeniu princípu právnej istoty a vyrubením zábezpeky v najvyššej možnej výške nastala hrozba likvidácie spoločnosti, taktiež k porušeniu práva na nedotknuteľnosť majetku a vlastníckeho práva k vkladom spoločníkov do spoločnosti. Žalobca ďalej citoval článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 58, § 61 Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru, uloženie dvojitého zdanenia priamo ustanovením zákona vylučuje uplatnenie zásady spravodlivosti a proporcionality. V danom prípade došlo taktiež k dvojitému postihu žalobcu. Koncipovaný zákon o DPH je v rozpore so zásadou jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Žalobca pri svojom vzniku vytvoril základné imanie vo výške XXXX €, pričom aj požadovanie uvedenej kaucie bolo podľa jeho názoru pre spoločnosť neprípustné, pretože sa jedná o novozaloženú spoločnosť, ktorá nemá k dispozícii voľné finančné prostriedky. Výška kaucie podľa zákona o DPH je podľa jeho názoru nezákonná, pretože zákon o DPH nie je v súlade s Obchodným zákonníkom ani Ústavou Slovenskej republiky. Požadovanie kaucie vo výške XXX XXX € považuje za neprimerané, neprijateľné a postihnuté vadou nesprávnosti. Žalobca žiadal súd, aby predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky predbežnú otázku na posúdenie súladu § 40 zákona o DPH s § 108 Obchodného zákonníka a s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca takisto žiadal, aby súčasťou predbežných otázok bolo i posúdenie, či § 40 zákona o DPH je v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a či žalobcovi v tejto situácii vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca v žalobe poukázal aj na nesplnenie povinnosti žalovaného vydať rozhodnutie v lehote stanovenej daňovým poriadkom v ustanovení § 65 ods. 1, 3, 6, § 73 ods. 2. Žalovaný podal rozhodnutie zo dňa 6. 8. 2013 na prepravu až 28. 8. 2013. Žalovaný opakovane zdôrazňuje povinnosť dodržiavania ustanovení daňového poriadku, pričom tento sám porušuje. Rozhodnutie žalovaného vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty považuje žalobca za nulitné. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.12.2013 uviedol, že žalobca vo svojej žalobe na rozdiel od predchádzajúceho odvolania neuviedol, že správca dane a následne žalovaný postupovali pri vydaní rozhodnutia v rozpore s hmotnoprávnym predpisom - zákonom o DPH ale argumentuje, že zákon o DPH je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žalovaný sa v plnej miere pridržiaval zákonných dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o rozpore zákona o DPH s princípmi zákonnosti a ústavnosti. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vydal rozhodnutie po uplynutí lehoty stanovenej ustanovením § 65 daňového poriadku. V danom prípade žalovaný rozhodoval o osobitne zložitom prípade a lehota na rozhodnutie predstavovala 60 dní. Odvolanie žalobcu obdržal žalovaný dňa 2. 7. 2013 a zákonom stanovená lehota skončila dňa 31. 8. 2013. Príslušný pracovník vypracoval napadnuté rozhodnutie dňa 6. 8. 2013, dňa 9. 8. 2013 bolo odoslané vedúcej oddelenia daňového konania na odsúhlasenie a odtiaľ dňa 9. 8. 2013 na schválenie nadriadenému orgánu. Je preukázateľné, že na rozhodnutí nebol uvedený zavádzajúci skorší dátum vyhotovenia ale dátum, kedy bolo rozhodnutie reálne vypracované. Rozhodnutie bolo expedované dňa 28. 8. 2013 v zákonom stanovenej lehote. V súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie je nulitné, poukázal žalovaný na znenie § 64 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný konal v súlade s platným zákonom, pričom žalobca príslušné závery a odôvodnenie vydaného rozhodnutia žalovaného v žiadnom smere nerozporuje. V danom prípade správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 20. 5.2013, ktorým určil žalobcovi - žiadateľovi o registráciu pre DPH, zábezpeku na DPH vo výške XXX XXX € na obdobie 12 mesiacov na základe zistenia, že konateľ žalobcu bol/je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH, a to spoločnosti REAL- DESIGN s.r.o., ERS CREDIT s.r.o., ERS systems s.r.o., REK MEDIA s.r.o., BAU-RENT s.r.o. a ďalšie. Predmetné spoločnosti majú nedoplatok na DPH od XXXX € vyššie, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH žalobcom neboli zaplatené a vznikli v období, v ktorom bol konateľ žalobcu konateľom alebo spoločníkom uvedených právnických osôb. Správca dane ďalej zistil, že konateľ/spoločník žiadateľa, bol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku právnickej osoby SUNNY s.r.o. a STAR-FOOD s.r.o. v likvidácii a dôvod nastal v období, v ktorom bol konateľ žalobcu konateľom uvedenej právnickej osoby. Všetky skutočnosti sú podrobne rozvedené v napadnutom rozhodnutí a tieto žalobca nespochybňuje. Z uvedeného vyplýva, že žalobca spĺňa podmienky na určenie zábezpeky podľa § 40 zákona o DPH. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že predmetné ustanovenia zákona o DPH sú diskriminačné, ich aplikáciou je porušované právo na podnikanie garantované Obchodným zákonníkom, Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd aj ďalšími predpismi. Novelizovaný zákon o DPH v zmysle zmien účinných od 1. 10. 2012, v súlade s európskou legislatívou upravuje proces registrácie na DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom a únikom na DPH. Z uvedeného dôvodu bol zavedený nový inštitút - zábezpeka na daň, ktorým sa sprísňujú podmienky pre registráciu za platiteľa DPH pre subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na DPH voči daňovému úradu. Nový inštitút zábezpeky na DPH je jedným z opatrení, ktoré boli prijaté za účelom zamedzenia daňových únikov. Žalovaný citoval ustanovenie § 4 ods. 1, § 4 c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH a uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu o dvojitom postihnutí. Platiť zábezpeku nie sú povinné tie osoby, ktoré dosiahli zákonom stanovený obrat ale tie spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené § 4c ods. 1 zákona. V prípade, ak by ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu pre DPH nemali nedoplatky na DPH personálne a majetkovo prepojené spoločnosti so spoločnosťou žalobcu, nebol by žalobca povinný zábezpeku platiť. Žalovaný ďalej uviedol, že platný zákon o DPH neumožňuje správcovi dane určovať výšku zábezpeky v závislosti na výške základného imania spoločnosti. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Určená suma nebola závislá na svojvoľnom rozhodnutí správcu dane ale generovaná na základe zákonných atribútov a preto nemožno konštatovať, že je neprijateľná a postihnutá vadou nesprávnosti. Stanovená výška zábezpeky zohľadňuje predovšetkým mieru rizika vzniku a nezaplatenia prípadných daňových nedoplatkov na DPH, vzniknutých po registrácii za platiteľa DPH, ktorá je výsledkom hodnotenia celého radu objektívnych kritérií, a to najmä výšky nedoplatkov u osôb, ktoré sú so žiadateľom prepojené. Pri určení výšky zábezpeky prihliadal správca dane na riziko vzniku nedoplatku na dani, pretože mal odôvodnené obavy, že pri obdobnom správaní konateľa žiadateľa, by registrácia žalobcu na DPH mohla byť zneužitá na získanie neoprávnenej výhody. Nie je podľa názoru žalovaného spravodlivé, že niektoré daňové subjekty si riadne a včas plnia svoje daňové povinnosti a iné dane neplatia a nezákonným konaním získavajú konkurenčnú výhodu. Práve takýto účinok zákonov má inštitút zábezpeky odstrániť. Je absolútne nenáležité hovoriť o dvojitom zdanení. Konateľ žalobcu určenou povinnosťou zložiť zábezpeku nesie objektívne dôsledky svojho dlhodobého ekonomického správania. Aplikácia príslušných ustanovení zákona o DPH nie je v rozpore so slobodou podnikania podľa Obchodného zákonníka. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, je ekonomickou činnosťou každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Postavenie platiteľa DPH môže získať len zdaniteľná osoba a je na tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Platiteľom DPH sa nestáva automaticky každá obchodná spoločnosť svojím založením ale až po preukázaní rozhodných skutočností vedúcich k postaveniu spoločností ako zdaniteľnej osoby. Správca dane na základe zistených skutočností prijal záver, že žalobca je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH a dosiahol obrat pre povinnú registráciu pre daň. Správca dane žalobcu zaregistroval pre DPH a nadväzne stanovil zábezpeku na DPH v sume XXX XXX € vzhľadom na existujúce majetkovo personálne prepojené právnické osoby, ktoré si neplnili zákonom stanovené povinnosti platiť dane v stanovených termínoch. Meno konateľa žalobcu aktuálne figuruje v šesťdesiatich dvoch záznamoch obchodného registra, čo nevypovedá o deklarovanom obmedzovaní práva na podnikanie. V prípade stanovenia povinnosti zábezpeky nedochádza k porušeniu zákazu retroaktivity, pretože zákonom stanovený termín zaplatenia nedoplatkov od ktorého sa odvíja povinnosť žiadateľa zložiť zábezpeku na daň, je deň podania žiadosti o registráciu pre daň a tento termín nie je retroaktívny. Ak by nastal prípad, že ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu pre DPH, t.j. ku dňu 19. 4. 2013, personálne alebo majetkovo prepojené spoločnosti so žalobcom by nemali nedoplatky na dani, v tom prípade by žalobca nebol dotknutý ustanovením § 4 c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH. Záverom žalovaný uviedol, že správca dane obdržal dňa 22. 11. 2012 žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu správcu dane so zápisom spoločnosti do obchodného registra a potvrdenie o tom, že žalobca nemá daňový nedoplatok. Správca dane predmetný súhlas týkajúci sa osoby zakladateľa žalobcu vydal, čím potvrdil, že žalobca, spoločnosť Energetic Shop, s.r.o., nemal voči správcovi dane nedoplatok. V súvislosti s určenou zábezpekou správca dane nikdy vo svojom rozhodnutí netvrdil, že nedoplatok na dani mal žalobca, ale tvrdil, že nedoplatok majú personálne a majetkovo prepojené spoločnosti. Toto tvrdenie správcu dane žalobca nespochybnil. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca namietal rozpor zákona o DPH s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 20) a inými právnymi predpismi a žiadal, aby súd podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade § 4c zákona o DPH s Ústavou SR, § 108 Obchodného zákonníka, § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., či je vylúčenie odkladného účinku odvolania podľa zákona o DPH v prípade, ak výkonom rozhodnutia hrozí oprávnenej osobe závažná ujma v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a Ústavou Slovenskej republiky, a či je rozhodnutie správcu dane a žalovaného nulitným. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p., súd konanie preruší, ak b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. V danom prípade súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týkal veci samej (zákon o DPH) je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou a nebola preto splnená podmienka na postúpenie návrhu žalobcu Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Návrhu na položenie vo výroku uvedených otázok Ústavnému súdu Slovenskej republiky preto nevyhovel. Pred rozhodnutím vo veci samej súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie a postup Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/376327/2013/857 zo dňa 6.8.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava, č. 9101302/5/2023833/2013 zo dňa 20.5.2013. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 3.4.2013 podal žalobca žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty príslušnému správcovi dane. Správca dane predvolal žalobcu na deň 3. 5. 2013 za účelom predloženia účtovných a iných dokladov za rok 2013, faktúry, zmluvy, výpisy. Z úradného záznamu zo dňa 30. 4. 2013 vyplýva, že správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle žalobcu, kde mu bolo zanechané predvolanie u jeho pracovníka. Podľa úradného záznamu zo dňa 6. 5. 2013 bolo správcovi dane oznámené číslo bankového účtu žalobcu založeného koncom apríla 2013, na ktorom nie sú žiadne pohyby. Dňa 3. 5. 2013 prebehlo ústne pojednávanie, v rámci ktorého žalobca predložil požadované listiny za účelom preverenia dosiahnutého obratu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Z obsahu dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že v mesiaci marci 2013 bol žalobcom dosiahnutý obrat, tržby z predaja služieb v sume XX XXX €. Z dokladov založených v administratívnom spise vyplýva, že konateľ a jediný spoločník žalobcu bol ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH, konateľom v spoločnosti REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA s.r.o.), REAL-DESIGN s.r.o., ., ERS CREDIT s.r.o., ERS systems s.r.o., REK MEDIA s.r.o., BAU-RENT s.r.o. a ďalších, ktoré majú nedoplatky voči správcovi dane. Konateľ žalobcu mal, podľa údajov z informačného systému žalovaného, prepojenie na množstvo subjektov, ktoré neplnia povinnosť podávať účtovné výkazy, je voči nim začaté daňové exekučné konanie, majú daňové nedoplatky, nespolupracujú so správcom dane, boli im odpísané nedoplatky z dôvodu zániku daňového subjektu a pod. Dňa 20. 5. 2013 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi ako žiadateľovi o registráciu pre DPH, zábezpeku na DPH vo výške XXX XXX €. Predmetná zábezpeka mala predstavovať finančnú hodnotu zloženú na účet správcu dane alebo mala byť zaručená bankou na obdobie 12 mesiacov. Rozhodnutie bolo odôvodnené okolnosťou, že konateľ žalobcu bol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané nedoplatky, prípadne mali nedoplatky na DPH ku dňu podania žiadosti. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žalobca uviedol, že v prípade spoločnosti ERS CREDIT s.r.o., ERS systems spol. s r.o. a Development Service s.r.o. vznikol zo zákona nárok na odpočet dane, čím dôjde k vzájomnému započítaniu nároku daňového úradu voči povinnostiam uvedených spoločností, v prípade inej spoločnosti je vedené exekučné konanie za omeškanie s plnením daňových povinností následkom blokácie účtov, v niektorých prípadoch došlo k daňovým nedoplatkom z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, pričom ich snahou je plnenie daňových povinností a uhrádzanie prípadných nedoplatkov. Žalobca tiež uviedol, že spoločnosť STAR CENTRUM a.s. zaplatila za rok 2007 DPH vo výške XXX XXX, XX €, pričom väčšia časť bola uhradená z úveru a zvyšok z dôvodu finančnej výpomoci inej spoločnosti. Dôvodom vzniku všetkých existujúcich spoločností, ktoré sú osobne a majetkovo prepojené, je široké spektrum vyvíjanej podnikateľskej činnosti. Žalobca v žalobe poukázal na porušenie zákazu retroaktivity s poukazom na okolnosť, že posudzovanie platobnej dôveryhodnosti konateľa v minulosti nemôže byť dôvodom pre uloženie neprimerane vysokej zábezpeky. Namietal porušovanie základného práva na podnikanie, dvojitý postih spočívajúci v povinnosti podať žiadosť o registráciu DPH a povinnosť zložiť kauciu, neprimeranosť výšky kaucie. Zo spisu vyplýva, že vec bola žalovanému doručená na ďalší postup dňa 2. 7. 2013. Od tejto okolnosti bol žalobca informovaný. Dňa 6. 8. 2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo odôvodnené v zhode so stanoviskom žalovaného popísanom vyššie vo vyjadrení k žalobe. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými právomocami. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 citovaného zákona). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§3 ods. 6 zákona). Podľa ust. § 24 ods. 1 až 5 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ust. § 65 ods. 1 daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Podľa ust. § 64 ods. 1 a 2 cit. zákona, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat XX XXX eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Podľa ust. § 4c ods. 1 až 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby, b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, d) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. Žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej X XXX eur a najviac XXX XXX eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok. Z vyššie uvedených ustanovení daňového poriadku vyplýva, že v danom prípade nedošlo zo strany žalovaného k vydaniu nulitného rozhodnutia podľa § 64 ods. 2 daňového poriadku, keďže nebolo vydané vecne nepríslušným orgánom nebolo vydané inej osobe a nenadväzuje na iné nulitné rozhodnutie. Lehota určená zákonom na vydanie rozhodnutia je lehotou procesnou a jej nedodržanie nemá za následok vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť tohto rozhodnutia. Z obsahu spisu súd zistil, že odvolaciemu orgánu bola predložená vec na rozhodnutie prvostupňovým orgánom dňa 2. 7. 2013, žalovaný rozhodol vo veci dňa 6. 8. 2013, teda pred uplynutím zákonom určenej lehoty 60 dní, stanovenej pre náročnejšie rozhodnutia. Námietka žalobcu ohľadom nulity napadnutého rozhodnutia je preto nedôvodná. Súd považuje aj námietku žalobcu ohľadom dvojitého postihu za nedôvodnú, pretože povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH pri dosiahnutí určeného obratu nie je sankciou. Táto povinnosť pre podnikateľské subjekty vyplýva zo zákona, ktorý vychádza zo šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov o dani z obratu - spoločný systém pre daň z pridanej hodnoty, jednotný systém jej stanovenia v znení jej zmien a dodatkov, ktorá je základnou smernicou pre uplatňovanie tejto dane vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Na povinnosť obchodných spoločností registrovať sa pre DPH nadväzuje právo odpočítať daň z tovaru podľa § 49 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu sa nemôže registrácia pre DPH považovať za postih. Za sankciu nemožno považovať ani požadovanie zábezpeky na platenie DPH požadovanej správcom dane v prípade rizikových osôb podľa § 4c zákona o DPH. Na základe čl. 273 smernice Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa týmto novým ustanovením účinným od 1. októbra 2012 zaviedla povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane. V zmysle výkladu k ust. § 4c zákona o DPH, ide o opatrenie zamerané na boj proti podvodom v oblasti DPH, ktoré sprísňuje podmienky pre registráciu za platiteľa dane zdaniteľnej osoby, ktorá vlastní alebo vlastnila alebo riadila spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na DPH voči daňovému úradu. Ustanovenie dáva právomoc správcovi dane určiť povinnosť zložiť zábezpeku na daň zdaniteľnej osobe, ktorá požiada o registráciu pre daň dobrovoľne (podľa § 4 ods. 4 zákona), a tiež zdaniteľnej osobe, ktorá požiada o registráciu pre daň na základe dosiahnutia obratu (podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona). Zábezpeku na daň je zdaniteľná osoba povinná realizovať formou zloženia peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou bez výhrady na dobu 12 mesiacov v prípade, ak je žiadateľ, fyzická osoba alebo konateľ alebo spoločník právnickej osoby, ktorý participuje alebo participoval v minulosti ako konateľ alebo spoločník v spoločnosti, ktoré mali alebo majú nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac alebo im bola zrušená registrácia pre daň daňovým úradom podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona (opakovane v kalendárnom roku nesplnili povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nesplnili vlastnú daňovú povinnosť, opakovanie nie sú zastihnuteľní v mieste svojho sídla, v mieste svojho podnikania, na adrese svojej prevádzkarne, príp. opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole). Zábezpeku na daň bude správca dane vyžadovať aj v prípade, ak žiadosť o registráciu podá právnická osoba, ktorej konateľ je konateľom aj inej právnickej osoby, ktorá má voči daňovému úradu nedoplatok na DPH. Žiadateľ o registráciu sa bude považovať za rizikový subjekt. Výšku zábezpeky pre rizikové subjekty určí správca dane v rozsahu od 1 000 eur do 500 000 eur. Výška zábezpeky bude zodpovedať miere zneužitia systému DPH. Zábezpeku pri dolnej hranici určí správca dane vtedy, ak napr. žiadosť dobrovoľne podá novozaložený subjekt, ktorý nemá nedoplatky na DPH a nie sú žiadne pochybnosti, že v budúcnosti bude vykonávať zdaniteľné obchody. Hornú hranicu zábezpeky správca dane využije, keď budú dôvody zneužitia registrácie pre daň. V prípade povinnej registrácie (na základe dosiahnutia obratu na registráciu) a súčasnej povinnosti zloženia zábezpeky na daň, správca dane žiadateľa zaregistruje bez ohľadu na skutočnosť, či zábezpeku zložil alebo nie. Ak však žiadateľ o povinnú registráciu zábezpeku nezloží, bude správca dane túto čiastku vymáhať podľa daňového poriadku rovnako ako v prípade vymáhania daňového nedoplatku. Zábezpeka zložená na 12 mesiacov sa v prípade, ak nebude použitá na úhradu nedoplatku na DPH a na nedoplatky na iných daniach, vráti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre správcu dane nebolo účelné určiť zábezpeku na dolnej hranici, pretože v prípade žalobcu sa nejednalo o novozaložený subjekt, ktorý nemá nedoplatky na DPH. Konateľ žalobcu je konateľom a zároveň prostredníctvom ním založených spoločností jediným spoločníkom v množstve ďalších obchodných spoločností. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisov v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava 1. Súd zistil, že konateľ žalobcu je zároveň konateľom, a zároveň spoločníkom prostredníctvom ďalších spoločností v 59 spoločnostiach, z ktorých mnohé v zmysle evidencie žalovaného majú podlžnosti na DPH v sume vyššej ako XXXX €, prípadne nespolupracujú so správcom dane a neplnia si povinnosti v súlade s daňovým poriadkom. Z dokladov založených v spise súd zároveň zistil, že žalobca deklaroval obrat v mesiaci marec 2013 vo výške XX XXX €, avšak bankový účet spoločnosti bol zriadený až v apríli 2013 na, ktorom neboli uskutočnené žiadne obchodné transakcie. Suma XX XXX € bola žalobcom vyúčtovaná spoločnosti Energetic Systems, s.r.o., Šamorínska 10, Bratislava, faktúrou č. 13 VF00001 zo dňa 18. 3. 2013, v ktorej je jediným konateľom a jedným zo spoločníkov konateľ žalobcu. Za tejto situácie je dôvodná vysoká obava daňových orgánov, že v prípade spoločnosti žalobcu bude dochádzať k neprehľadným transakciám a neplneniu povinnosti vyplývajúcim podnikateľským subjektom z daňového poriadku a zákona o DPH, vzhľadom na osobu konateľa žalobcu ktorý je zároveň i zosobnením spoločníka žalobcu, prostredníctvom spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. Podľa názoru súdu, správna úvaha žalovaného ako i správcu dane o rizikovosti žalobcu je dôvodná a vzhľadom na popísanú situáciu považuje určenie zábezpeky za dôvodné. Podľa ust. § 108 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 eur. Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti (§ 58 ods. 1). Jeho výška musí byť uvedená v spoločenskej zmluve rovnako ako vklady jednotlivých spoločníkov. Výška vkladu určuje obchodný podiel každého spoločníka, t.j. vymedzuje rozsah jeho práv a povinností voči spoločnosti, a to v závislosti od konkrétnych ustanovení spoločenskej zmluvy. Keďže spoločníci v spoločnosti s ručením obmedzeným ručia za záväzky spoločnosti len obmedzene (t.j. do výšky svojich nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri), základné imanie predstavuje aj minimálnu výšku aktív, ktoré musí spoločnosť udržiavať (základné imanie sa vedie na strane pasív, to znamená, že na vytvorenie rovnováhy treba udržiavať aktíva minimálne na tejto úrovni). To, že základné imanie má charakter akéhosi ručiteľského fondu, neznamená, že spoločnosť musí prostriedky vo výške základného imania umŕtvovať, t.j. že nesmie s nimi nakladať. Znamená to iba, že hodnota základného imania v peňažnom vyjadrení sa vedie na strane pasív. Avšak kapitál, ktorý sa takýmto spôsobom získa, spoločnosť musí využívať, a to takým spôsobom, aby súhrn jej aktív nebol nižší ako súhrn jej pasív. Vyššie uvedená zákonná úprava ohľadom základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným nesúvisí s povinnosťami uloženými daňovému subjektu podľa daňového poriadku a zákona o DPH. Základné imanie predstavuje ručiteľský fond a nemá za následok umŕtvenie zložených finančných prostriedkov. Podľa názoru súdu, námietka žalobcu ohľadom obmedzovania súkromných finančných prostriedkov a zásahu do jeho vlastníckych práv nie je dôvodná. Na jednej strane žalobca namietal, že je povinný pri založení spoločnosti založiť XXXX € ako hodnotu základného imania, na strane druhej súd zistil, že konateľ žalobcu ako spoločník a jediný konateľ spoločnosti ERS Holding, s. r.o., Bratislava, zložil peňažný vklad do spoločnosti v sume X XXX XXX €, čo vysokonásobne prevyšuje minimum sumy základného imania v zmysle zákona. Súd takisto z dostupných zápisov v obchodnom registri zistil, že činnosť v oblasti energetiky a elektrotechniky, ktorú ako základný predmet činnosti uviedol žalobca v žiadosti o registráciu pre DPH, sa vyskytuje aj v ďalších spoločnostiach, v ktorých je konateľ žalobcu konateľom a spoločníkom, napr. Energetic Service, s.r.o., Bratislava, Solar Systems, s.r.o. Ak by jediným zámerom žalobcu bolo podnikanie v tejto oblasti, platenie sumy základného imania a následných daňových povinností súvisiacich so vznikom ďalšieho daňového subjektu by bolo pre neho problematické, nič nebránilo tomu, aby svoju podnikateľskú činnosť v oblasti energetiky a elektrotechniky vykonával prostredníctvom už založených spoločností, v ktorých je jediným konateľom a spoločníkom. Tvrdenia žalobcu o tom, že konaním žalovaného dochádza k zásahu do jeho práva na podnikanie a do vlastníckeho práva súd vzhľadom na uvedené preto považuje za účelové. Správca dane ako aj žalovaný postupovali v zmysle účinného právneho predpisu, vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k žiadnej retroaktivite. Daňové orgány postupovali v súlade s právnou úpravou, keď rizikovosť žalobcu posudzovali podľa konania, majetkovo a personálne prepojených spoločnosti so žalobcom v minulosti, t.j. za čas predchádzajúci pred podaním žiadosti o registráciu pre DPH. Bolo zistené, že tieto prepojené spoločnosti mali ku dňu podania žiadosti žalobcu podlžnosti v sume prevyšujúcej XXXX €. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Podľa názoru súdu, uvedený zákon nemá relevanciu k preskúmavanej veci. Daňové orgány pri svojom postupe podľa § 4c zákona o DPH, nemohli prihliadať na uvedený právny predpis. Je záujmom podnikateľského subjektu, aby vykonával svoju činnosť tak, aby táto smerovala k vytváraniu zisku za súčasného plnenia daňových povinností. Je na každom podnikateľovi, aby pred založením obchodnej spoločnosti zhodnotil svoje schopnosti a možnosti, či má predpoklady úspešne a s kladným výsledkom vykonávať podnikateľskú činnosť a využiť tak svoje právo na podnikanie, ku ktorému sa viažu aj zákonom uložené povinnosti. K námietke ohľadom nezákonnosti vylúčenia odkladného účinku rozhodnutia napadnutého odvolaním podľa § 4c ods. 3 zákona o DPH súd uvádza, že zákon o DPH je zákonom osobitným k všeobecnému predpisu - daňovému poriadku. V prípade, ak osobitný zákon upravuje niektoré procesné postupy odlišne od všeobecného predpisu, sú pre účastníkov záväzné ustanovenia osobitného predpisu. Táto úprava je zákonná a nie je podľa názoru súdu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Námietku žalobcu o tom, že požadovanie kaucie vo výške XXX XXX € je pre neho absolútne neprimerané, neprijateľné a postihnuté vadou nesprávnosti, súd vyhodnotil podľa jej obsahu ako námietku týkajúcu sa výšky uloženej zábezpeky. V preskúmavanej veci správny orgán prvého stupňa určil žalobcovi zábezpeku na DPH vo výške XXX XXX € s poukazom na to, že v priebehu konania zistil, že konateľ/spoločník spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. bol/je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH, a to spoločnosť REAL-DESIGN spol. s r.o., ERS CREDIT spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA spol. s r.o.), BAU-RENT spol. s r.o., Home service spol. s r.o. a Development Service spol. s r.o., ktoré majú/mali nedoplatok na dani z pridanej hodnoty X XXX eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Konkrétne dôkazné prostriedky ohľadom týchto zistení sa však v spise nenachádzajú. Ďalej správca dane zistil, že konateľ/spoločník žiadateľa bol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku právnickej osoby - SUNNY spol. s r.o. a STAR-FOOD spol. s r.o. v likvidácii a tento dôvod nastal v období, v ktorom konateľ/spoločník žiadateľa o registráciu pre DPH bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd postup žalovaného spočívajúci vo využití špecifického inštitútu zamedzujúceho daňovým únikom, ktorým je zábezpeka na DPH, za správny a v súlade so zákonom v prípade riadneho preukázania deklarovaných skutočností. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však podľa názoru súdu, nezodpovedá ustanoveniu § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a je tiež v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zaväzujú súdy, ale aj orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Takémuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež aj vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu absencie odôvodnenia výšky zábezpeky v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú základnými predpokladmi na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na DPH v zmysle § 4c ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o DPH, výšku zábezpeky, ktorá v danom prípade bola určená maximálnou sumou XXX XXX eur, však nezdôvodňuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aká je (aká bola) skutočná výška nedoplatku spoločností REAL-DESIGN spol. s r.o., ERS CREDIT spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA spol. s r.o.), BAU-RENT spol. s r.o., Home service spol. s r.o. a Development Service spol. s.r.o., v ktorých bol konateľ spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. konateľom, pričom prvostupňový správny orgán uviedol iba, že tieto nedoplatky boli X XXX eur a viac. Taktiež nedostatočne odôvodnil, prečo práve zábezpeku vo výške XXX XXX € považoval za primeranú okolnostiam prípadu. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov, a preto ho v súlade s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie, nakoľko uvedený nedostatok môže odstrániť žalovaný vydaním rozhodnutia, ktoré bude zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na § 4c ods. 2 a § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., teda v odôvodnení uvedie najmä správnu úvahu pri zistení rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotenie kritérií rizikovosti relevantných pre určenú výšku zábezpeky. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.