Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/259/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201954 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201954.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrei Kriškovej v právnej veci žalobcu: C.. B.. A. G., R. E. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpeného: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, so sídlom Hlavná 43, 931 01 Šamorín, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-11-28-2/2013-OdSP zo dňa 22.08.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. V zákonnej lehote podanou žalobou došlou na Krajský súd v Bratislave dňa 05.11.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-11-28-2/2013-OdSP vydaného dňa 22.08.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava č.: VÚSZ-65101041160005 zo dňa 17.06.2013, vrátenia veci na nové konanie a priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a to zo sumy 801,57 € na sumu 801,95 € mesačne, t. j. o sumu 0,38 € od 01.07.2013. Žalobca napadnuté rozhodnutie pokladal za nezákonné, nakoľko mal za to, že valorizácia, ktorá mu bola priznaná vyššie uvedeným preskúmavaným rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava bola v rozpore s Ústavou SR (čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 2 písm. a/, ods. 3). Domnieval sa, že ustanovením § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. bola preukázateľná diskriminácia výsluhových dôchodcov a to priamym porušením vyššie uvedených článkov Ústavy SR, ako aj zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon). Namietal skutočnosť, že už pri priznávaní výsluhového dôchodku sa plne zohľadňuje doba odpracovaných rokov podľa osobitného systému, pričom poukázal na ust. § 38 ods. 5 a § 60 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z.. Potom považoval za diskriminačné aj to, ak sa valorizácia výsluhového dôchodku odvíja od odpracovaných rokov a v tejto súvislosti poukázal na znenie § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z. z.. Mal za to, že z ust. § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že takýto výpočet príslušnej valorizácie je časovo ohraničený. Upriamil pozornosť tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. a ktorý navrhuje nové znenie § 68 a to z dôvodu zmeny mechanizmu valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia tak, aby sa ich zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Záverom skonštatoval, že prijaté ust. § 68 novelou zákona č. 80/2013 Z. z. je diskriminačné, prijaté v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia a preto sa pri priznávaní predmetného zvýšenia jeho výsluhového dôchodku nemalo na ne prihliadať a podľa nich postupovať. II. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.03.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko mal za to, že správne orgány v svojich rozhodnutiach vychádzali zo zisteného skutkového stavu veci a pri svojom rozhodovaní aplikovali všetky relevantné právne predpisy. K podaným námietkam uvedených v žalobe a meritu veci sa žalovaný bližšie nevyjadril, avšak poukázal na skutočnosť, že jedinou inštanciou s právomocou vysloviť nesúlad právneho predpisu s ústavou je Ústavný súd SR a zároveň v žalobe označený žalovaný subjekt podľa jeho názoru nie je v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. pasívne vecne legitimovaným subjektom. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne predvolaných a neospravedlnených oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: žiadosť žalobcu o výsluhový dôchodok zo dňa 30.08.2007, rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava z 10.10.2007 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 29.08.2007 vo výške 18.924,- Sk, rozhodnutie z 02.07.2008 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.07.2008 zo sumy 18.924,- Sk na 19.095,- Sk, rozhodnutie z 24.06.2009 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.07.2009 zo sumy 633,84 € na 685,85 €. Preskúmavaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava č.: VÚSZ-65101041160005 zo dňa 17.06.2013 bol zvýšený výsluhový dôchodok žalobcu podľa ust. § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a to zo sumy 801,57 € na sumu 801,95 € mesačne, t. j. o 0,38 € od 01.07.2013. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované vykonávanie služby žalobcom v trvaní 14 skončených rokov. Odvolanie žalobcu zo dňa 22.07.2013 obsahovalo námietky, ktoré sa obsahovo zhodovali zo žalobnými námietkami. Napadnutým rozhodnutím žalovaného Č.: SEĽUZ-11-28-2/2013-OdSP zo dňa 22.08.2013, bolo žalobcove odvolanie zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené. Odôvodnenie obsahuje opis rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, stručný obsah voči nemu podaného odvolania žalobcom (namietaný rozpor s Ústavou a antidiskriminačným zákonom), ako aj skutkové zistenia žalovaného - skončenie služobného pomeru žalobcu ako profesionálneho vojaka prepustením 28.08.2007 z dôvodu požiadania o prepustenie pred uplynutím doby výsluhy v hodnosti a splnenia podmienky nároku na výsluhový dôchodok. Ku dňu skončenia služobného pomeru žalobca po započítaní zvýhodnených dôb výkonu služby mal ukončených 15 rokov služobného pomeru profesionálneho vojaka. Právoplatným rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava bol žalobcovi odo dňa 29.08.2007 vymeraný a priznaný výsluhový dôchodok vo výške 628,17 €, ktorý mu bol priebežne zvyšovaný až na sumu 801,57 € mesačne. Následne boli citované ust. § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a bolo konštatované, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa § 293ce ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. svojím opatrením č. 329/2012 Z. z. v § 1 písm. a) ustanovilo, že starobný dôchodok sa v roku 2013 zvyšuje o pevnú sumu 11,20 €. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že systém sociálneho zabezpečenia vojakov je osobitný, odlišný od systému sociálneho poistenia upravenom všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Pri výpočte a priznávaní jednotlivých dávok sa v rámci neho vychádza iba z doby trvania služobného pomeru a iba táto sa zhodnocuje na účely priznania a výpočtu dávky. Dávky výsluhového zabezpečenia sa nezvyšujú rovnako ako dôchodkové dávky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ale ich valorizácia je priamo závislá od dĺžky trvania služobného pomeru. Pri úprave pravidiel valorizácie výsluhových dôchodkov sa prihliadlo, že tieto na rozdiel od starobných dôchodkov sa poskytujú aj v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich poberateľov. Súčasný systém valorizácie ich poberateľov v období fyzickej staroby zaručuje minimálne rovnakú, väčšinou však vyššiu mieru valorizácie ako poberateľom starobných dôchodkov zo všeobecného systému sociálneho poistenia. IV. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Podľa § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. Podľa § 82 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku. Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 328/2012 Z. z. dôchodková dávka v roku 2013 sa zvyšuje pre účely starobného dôchodku o 11,20 €. Podľa čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa čl. 13 ods. 2, 3 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, kde žalobca namietal nesúlad § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, podľa ktorého správne orgány postupovali pri valorizácií jeho výsluhového dôchodku v rozpore s Ústavou SR a tento postup pokladal za diskriminačný. Samotný výpočet valorizácie výsluhového dôchodku žalobca nenapádal. Súd uvádza, že v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí správne orgány postupovali v zmysle platnej zákonnej úpravy (§ 68 ods. 1 a 3 zákona č. č. 328/2002 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 328/2012 Z. z.), z ktorých vyplýva, že pre rok 2013 bola stanovená pevná suma 11,20 € zvýšenia starobného dôchodku. Zvýšenie výsluhového dôchodku vyplývajúce z osobitného zákona č. 328/2002 Z. z. upravujúce aj výsluhový dôchodok žalobcu (profesionálneho vojaka) predstavovalo podiel sumy 11,20 € a čísla 30 a následne vynásobenie príslušným koeficientom (v prípade žalobcu - 1) stanoveného na základe počtu ukončených rokov služby. Súd pokladá vznesenú námietku za nedôvodnú a nepokladá právnu úpravu valorizácie žalobcovho výsluhového dôchodku v zmysle § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z. z. (a to aj všeobecne valorizáciu výsluhových dôchodkov) za neústavnú, resp. rozpornú s antidiskriminačným zákonom. Žalobca namietaný nesúlad ust. § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. s Ústavou SR (čl. 12, 13) a bližšie nešpecifikovanými ustanoveniami antidiskriminačného zákona vo svojej žalobe nijako bližšie neozrejmil. Súd zastáva názor, že vecne príslušné správne orgány uplatnením zákonného postupu pri valorizácií výsluhového dôchodku žalobcu neporušili jeho Ústavou SR (čl. 12 a 13) garantované práva. Súd sa stotožňuje aj s odôvodnením vysloveným žalovaným v napadnutom rozhodnutí o tom, že pri úprave pravidiel valorizácie výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov sa prihliadlo na to, že tieto dôchodky na rozdiel od starobných dôchodkov sa poskytujú aj v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich poberateľov, čo je aj žalobcov prípad (výsluhový dôchodok mu bol priznaný vo veku jeho 36 rokov a po ukončení 15 rokov služobného pomeru profesionálneho vojaka spolu so zarátaním zvýhodnených dôb výkonu služby). Súčasný systém valorizácie poberateľov výsluhových dôchodkov v období fyzickej staroby zaručuje minimálne rovnakú, väčšinou však vyššiu mieru valorizácie ako poberateľom starobných dôchodkov zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Súd uvádza, že štát v prípade určitých kategórii osôb (vojaci, policajti...) stanovil a nastavil kritéria (dĺžka výkonu služby v príslušnom ozbrojenom zbore spolu zo započítaním zvýhodnených dôb výkonu služby), na základe ktorých sa postupuje tak pri priznávaní, ako aj následnej valorizácií ich výsluhových dôchodkov. Tak tomu bolo aj v prípade žalobcu. Systém výsluhových dôchodkov je autonómny od systému všeobecného dôchodkového poistenia a upravuje ho osobitný právny predpis - zákon č. 328/2002 Z. z.. Odlišuje sa od všeobecného systému napr. aj dĺžkou „odpracovanej doby“ potrebnej na priznanie výsluhového dôchodku, ktorá je nepomerne priaznivejšia v prospech výsluhových dôchodcov ako starobných dôchodcov. V prípade výsluhových dôchodcov bol zákonom stanovený spôsob ich valorizácie, ktorý sa v prípade žalobcu v roku 2013 aj riadne uplatnil. Štát má plné právo rozhodnúť o kritériách na priznanie výsluhového dôchodku, ako aj spôsobe valorizácie výsluhových dôchodkov a to aj rozdielne počas doby ich vyplácania. Potom takúto skutočnosť nie je možné v žiadnom prípade pokladať za diskriminačnú a ani protiústavnú. V čase, keď žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán priznávali žalobcovi valorizáciu jeho výsluhového dôchodku, robili tak na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy, ktorá sa týkala všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu. V postupe správnych orgánov súd nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je pravdou, že prvostupňové rozhodnutie obsahovalo iba citáciu právnych predpisov, podľa ktorých správny orgán postupoval. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného však bolo náležite doplnené a je z neho zrejmé, aké dôvody a právne úvahy ho viedli k prijatému rozhodnutiu. Prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvorí jeden celok, a ako taký napĺňal atribúty vyžadované ust. § 47 správneho poriadku. Je z neho zrejmé, podľa akých ustanovení právnych predpisov žalovaný postupoval a akými správnymi úvahami sa riadil pri aplikácií právnych predpisov na zistený skutkový stav. Súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutia vychádzali z riadne prijatej zákonnej normy upravujúcej spôsob valorizácie dôchodkov skupiny dôchodcov (výsluhových dôchodcov - pozitívne diskriminovaných, napr. z hľadiska veku odchodu do dôchodku, počtu odpracovaných rokov potrebných na vznik nároku na dôchodok oproti ostatným dôchodcom, ktorých dôchodky upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.) v roku 2013. Potom je potrebné prijať záver, že postup žalovaného pri valorizácii výsluhového dôchodku žalobcu bol plne v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou v danom čase platnou a jej uplatnením voči žalobcovi nedošlo k žiadnej jeho diskriminácii (vo vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom a tobôž nie k starobným dôchodcom). Musí byť nespochybniteľným právom každého štátu, aby mu bolo umožnené stanoviť zákonom kritéria upravujúce spôsob valorizácie už skôr priznaných dôchodkov a to aj výsluhových. V prípade úpravy výsluhových dôchodkov ide o samostatný, autonómny systém odlišný od systému všeobecného dôchodkového poistenia a upravuje ho osobitný právny predpis - zákon č. 328/2002 Z. z.. Odlišuje sa od všeobecného systému napr. aj dĺžkou „odpracovanej doby“ potrebnej na priznanie výsluhového dôchodku, ktorá je nepomerne priaznivejšia v prospech výsluhových dôchodcov ako starobných dôchodcov. V prípade výsluhových dôchodcov bol zákonom stanovený spôsob ich valorizácie, ktorý sa v prípade žalobcu v roku 2013 aj riadne uplatnil. Výsluhové dôchodky na rozdiel od starobných dôchodkov sa poskytujú aj v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich poberateľov, čo je aj žalobcov prípad. Súčasný systém valorizácie poberateľov výsluhových dôchodkov v období fyzickej staroby zaručuje minimálne rovnakú, väčšinou však vyššiu mieru valorizácie ako poberateľom starobných dôchodkov zo všeobecného systému sociálneho poistenia. VI. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, obsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku) a vznesené námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Žalovaný postupoval správne, keď valorizoval skôr priznaný výsluhový dôchodok žalobcu o percento spôsobom, ktorý zvolil a ktorý bol plne v súlade s v tom čase platným zákonom ako aj Ústavou SR. Uplatnený postup valorizácie výsluhového dôchodku neznamenal žiadnu diskrimináciu žalobcu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.