KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava21. 1. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/281/2013 z 21. 1. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2015, sp. zn. 1S/281/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013202032.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/281/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202032
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202032.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: S. H., N. XX, G., zastúpeného: JUDr. Ľudmila Jurčová,
advokátka, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej
vnútornej správy, Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
ObU-BA-OVVS3-2013/15195 zo dňa 2.5.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2013 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného - rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ObU-BA-
OVVS3-2013/15195 zo dňa 2.5.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej
len zákon o priestupkoch), ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že od dňa 12.1.2012 do dňa 19.3.2013
v G., v byte na N. ul. č. XX na X. K. v rôznych časových intervaloch v čase od 7,00 hod. do 22,00 hod.
púšťal neprimerane hlasnú hudbu, čím v bytovom dome na N. W.. Č.. XX dlhodobo spôsoboval hluk,
teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie schválnosťami, za spáchanie ktorého mu bola podľa §
11 ods. 1 písm. b a § 49 ods. 2 s prihliadnutím na § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo
výške 30 eur. V žalobe uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 7.6.2013,
ktoré Ministerstvo vnútra SR vybavilo listom zo dňa 10.7.2013 tak, že po preskúmaní napadnutého
rozkazu spolu so spisovým materiálom nezistilo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie konania o
zmenu alebo zrušenie rozkazu zo dňa 2.5.2013 v mimoodvolacom konaní podľa ustanovenia § 65 ods.
2 správneho poriadku. Dňa 23.8.2013 žalobca podal na Okresnej prokuratúre Bratislava II podnet na
prešetrenie porušenia zákona dožadujúc sa konania prokurátora cez prokurátorsky protest. Okresná
prokuratúra Bratislava I podnet bez prijatia opatrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I
odložila.

Žalobca má za to, že rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 2.5.2013, následne oznámením
Ministerstvom vnútra SR č. SVS-OVS2-2013/019190 bol porušený zákon. Z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia je nepochybné, že správny orgán uložil žalobcovi pokutu na základe
svedeckých výpovedí len niektorých zo susedov žalobcu, ľudí s alkoholickou minulosťou a aj
prítomnosťou, ktorí sú voči žalobcovi zjavne zaujatí. Správny orgán nevypočul iných svedkov - susedov,
ktorí sa na adresu žalobcu neustále nesťažujú s cieľom overiť si skutočnosti týkajúce sa údajného,
nad mieru primeraného hluku, ktorý má vychádzať z bytu žalobcu. S cieľom zistiť objektívny stav veci
má správny orgán k veci vypočuť všetkých susedov a zabezpečiť objektívne meranie hluku, aby zistil
či sa jedná o intenzitu spôsobilú obťažovať ostatných susedov v ich riadnom spolunažívaní/užívaní
bytov. Namietal, že v predmetnom byte sa v skúmanom období nezdržiaval neustále, nakoľko bol riadne
zamestnaný. Správny orgán nepreveroval jeho pracovnú dochádzku, ktorá by jednoznačne potvrdila,



že v konkrétnom časovom úseku v rámci dňa sa v byte nezdržiaval a teda nemohol púšťať hudbu.
Ďalej uviedol, že ani jeden zo susedov na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil hlukovú štúdiu, ktorá
by predstavovala objektívny dôkaz a hlukovú štúdiu si neobstaral ani správny orgán a ani príslušníci
mestskej polície. Podľa žalobcu v danej veci došlo k porušeniu zákona, pretože správny orgán skutkový
stav veci nezistil jednoznačne, aj napriek rozdielom vo výpovediach svedkov a žalobcu nevykonal
žiadny iný dôkaz, ktorý by odstránil pochybnosti, objektívnym meraním nezistil intenzitu hluku údajne
vychádzajúceho z bytu žalobcu a nevypočul ostatných susedov bývajúcich v bytovom dome na N. W..
Č.. XX. Namietal aj, že v zmysle záznamu ORP-P-97/BA II-OPP5-2013 z 19.3.2013 nevyplýva, o ktorých
svojich právach a povinnostiach bol poučený a čomu vlastne porozumel. Z tohto je možné konštatovať,
že bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov konania.
II.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.12.2013 žiadal žalobu zamietnuť pre neodôvodnenosť žalobných
dôvodov. Uviedol, že objasňovanie priestupku bolo vykonané OO PZ Vrakuňa. Okrem oznamovateľa K.
Q. boli v rámci objasňovania priestupku vypočutí aj M. Q., D. N., N. P., I. Y., ktorí jednoznačne spáchanie
skutku potvrdili, pričom v týchto výpovediach správny orgán nezistil žiadne rozpory. Žalovaný dospel
k záveru, že žalobca uvedeným konaním opakovane, úmyselne a neoprávnene zasahoval do života
občana s cieľom znepríjemniť mu ho. Žalobca už bol za obdobné konanie, ktorého sa mal dopustiť
do termínu 12.1.2012 správnym orgánom riešený a v rámci objasňovania priestupku bol vypočutý
na polícii, kde sa jednoznačne dozvedel, že uvedeným konaním znepríjemňuje a narušuje občianske
spolunažívanie a aj po tomto termíne sa opakovane dopúšťal obdobného konania, preto správny orgán
mal preukázané, že po termíne od 12.1.2012 žalobca už chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť
záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí bol s tým uzrozumený. Žalovaný
zaobstaranie hlukovej štúdie nepovažoval za podstatné, pretože vykonanie spätného merania intenzity
hluku, teda k termínu spáchania skutku by už nebolo logicky uskutočniteľné. Námietku žalobcu, že v
skúmanom období bol riadne zamestnaný a v byte sa nezdržiaval a teda nemohol púšťať hudbu žalovaný
vyhodnotil ako účelovú, pretože z citovaných výpovedí susedov bytového domu vyplýva, že v uvedenom
období a čase mohol pustiť v byte hlasnú hudbu a následne odísť napríklad aj do zamestnania. Podľa
žalovaného napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ani
Ministerstvo vnútra SR po preskúmaní rozhodnutia nezistilo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie
konania o zmenu alebo zrušenie predmetného rozkazu v mimoodvolacom konaní podľa § 65 ods. 2
správneho poriadku a taktiež aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I potvrdila, že postup
žalovaného pri vydávaní Rozkazu o uložení sankcie za priestupok bol zákonný a správny.

III.

Súdy v správnom súdnictve podľa piatej časti OSP preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí verejnej správy (t.j. orgánov štátnej správy, územnej samosprávy,
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Týmito rozhodnutiami sa rozumejú rozhodnutia vydané
v správnom konaní ako i ďalšie rozhodnutia, ktorými sa menia, zakladajú, alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP).

Podmienkou konania súdu o žalobe postupom podľa druhej hlavy, piatej časti OSP okrem iného je,
aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). Pre konanie podľa tretej hlavy zasa podmienkou konania
je, aby išlo o rozhodnutie neprávoplatné, proti ktorému zákon výslovne zveruje rozhodovanie o opravnom
prostriedku súdu. V napadnutom rozhodnutí nejde o prípad, kde zákon zveril rozhodovanie o opravnom
prostriedku súdu, takže postup podľa tretej hlavy OSP je vylúčený.

Zo žaloby, ktorú žalobca tunajšiemu súdu doručil dňa 18.11.2013 je zrejmé, že predmetná žaloba
smeruje voči rozhodnutiu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ObU-BA-OVVS3-2013/15195
zo dňa 2.5.2013, teda voči rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, nakoľko
vychádzajúc z poučenia žalobcom napadnutého rozhodnutia možno proti tomuto rozhodnutiu podať
odpor v stanovenej lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Obvodnom úrade Bratislava, odbor
všeobecnej vnútornej správy.



Napadnutý rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 6.5.2013 fikciou doručenia v súlade s ustanovením §
24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní podľa ktorého, ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa ma doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak
nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný
deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Žalobcovi lehota
na podanie odporu uplynula dňa 21.5.2013, rozkaz Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej
vnútornej správy zo dňa 2.5.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2013 a žalobca odpor podal na
poštovú prepravu dňa 7.6.2013, teda po zákonom stanovenej lehote na podanie odporu. Podľa vyššie
uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala
neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Vzhľadom na to, že žaloba napáda prvostupňové rozhodnutie, ktoré podľa ust. § 247 ods. 2 OSP nespĺňa
predpoklady postupu podľa piatej časti druhej hlavy OSP a teda nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, bolo konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia § 250d ods. 3 OSP zastavené.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením §
246c ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.