Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/272/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202040 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202040.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: TANDEM No.1, s.r.o., Čajakova 18, Bratislava, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Gajer, Advokátska kancelária Záhradnícka 7, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/423986/2013/857 zo dňa 05.09.2013 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2013 domáhal preskúmania a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/423986/2013/857 zo dňa 05.09.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102403/5/2055148/13/ Nád zo dňa 21.05.2013. Prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume XX.XXX,XX Eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XXX,XX Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane po výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúr č. 026/2009, č. 027/2009, č. 028/2009, č. 029/2009, č. 030/2009, č. 031/2009, č. 032/2009, č. 033/2009, č. 034/2009, č. 035/2009, č. 036/2009, č. 037/2009, č. 038/2009, č. 039/2009, č. 040/2009, č. 041/2009, č. 042/2009, č. 043/2009 vystavených spoločnosťou ROLUINVEST, s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie október 2009 v celkovej sume DPH XX.XXX,XX Eur. Podľa žalobcu správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, pričom porušil jeho práva a právom chránené záujmy, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Daňový úrad Bratislava počas výkonu daňovej kontroly priebežne neinformoval žalobcu o výsledkoch vykonávaného šetrenia - miestnych zisťovaní ani o výsledku medzinárodnej administratívnej spolupráce, čím porušil základné zásady daňového konania v zmysle ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Správca dane mu tiež neumožnil nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia a ani nazrieť do úplného spisu z daňovej kontroly, čím bolo porušené ust. § 15 ods. 5 písm. d) Zákona o správe daní. Vyjadrenie k protokolu môže daňový subjekt podať len v striktne stanovenej lehote 8 pracovných dní a túto nie je možné odpustiť. Správca dane na základe žiadosti žalobcu o vyhotovenie fotokópii všetkých dožiadaní vrátane medzinárodnej administratívnej výmeny informácií, zápisníc o ústnom alebo miestnom zisťovaní, kde sa žalobca nezúčastnil pojednávaní, zaslal žalobcovi listom zo dňa 23.10.2013 fotokópie len 12 dokumentov a opakovane nesprístupnil žiadosti a odpovede z medzinárodnej administratívnej výmeny informácií: č. 600/322/259010/11/Nád zo dňa 16.11.2011, č. 600/322/183690/11/Nád zo dňa 09.08.2011, č. 600/322/177495/10/Nád zo dňa 23.08.2010. Keďže správca dane zatajuje dôkazy, ktoré si sám zabezpečil, znemožňuje žalobcovi účinne sa brániť, podávať vysvetlenia a najmä porušuje jeho ústavné práva, právo na informácie a spravodlivý proces. Namietal, že vo veci vyrubovacieho konania, ako aj výkonu daňovej kontroly rozhodovali zamestnanci správcu dane, ktorí v zmysle Zákona č. 511/1992 Zb. neboli oprávnení vo veci konať. Počas výkonu daňovej kontroly dňa 18.01.2012 žalobca podal námietku zaujatosti proti kontrolórom G.. O. X. a G.. P. A., ktorí boli poverení výkonom daňovej kontroly. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zo dňa 15.03.2012 č. 9102401/1/515620/2012/BlaO zamestnankyňa správcu dane Daňového úradu Bratislava G.. O. X. nebola vylúčená z ďalšieho konania a rozhodovania vecí súvisiacich s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010 u žalobcu. Žalobca poukázal, že v odôvodnení tohto rozhodnutia bolo uvedené „...vo vzťahu s vykonávanou daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010 v spoločnosti TANDEM No.1 s.r.o....". Dňa 15.03.2012 rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9102403/1/486595/2012/Mysl rovnako nebolo vyhovené podnetu žalobcu vo veci vznesenia námietky zaujatosti proti kontrolórovi G.. P. A. vykonávajúcemu daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009, pričom v odôvodnení rozhodnutia bolo opätovne uvedené zdaňovacie obdobie október 2010. Podľa žalobcu obe rozhodnutia a aj ich odôvodnenie sú nesprávne, a preto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a preto nikdy nenadobudli povahu právneho aktu, a teda o vznesenej námietke zaujatosti do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté. Podľa žalobcu správca dane vykonával daňovú kontrolu nad zákonom stanovený rozsah, nedodržal zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Správca dane vykonával daňovú kontrolu v čase od 14.12.2009 do 07.11.2012. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane niekoľkokrát a opakovane vydával rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií v rozpore so zákonom, pretože zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je prekážka, pre ktorú by správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole. Správca dane okrem prevzatia dokladov k výkonu daňovej kontroly dňa 16.12.2009 až do 15.07.2011 nepožadoval od žalobcu žiadnu súčinnosť, pričom už do 14.01.2011 správca dane prerušil výkon daňovej kontroly až štyrikrát. Medzinárodná výmena informácií vykonávaná v súlade s článkom 5 Nariadenia rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH nie je konaním o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, je len jedným z prostriedkov, ktorými správca dane zabezpečuje dôkazy v zmysle ustanovenia § 29 Zákona č. 511/1992 Zb.. Až daňový poriadok č. 563/2009 Z. z. ustanovil, že správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Žalobca v súvislosti s dĺžkou daňovej kontroly poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010. Žalobca má podozrenie, že správca dane počas prerušenia daňovej kontroly vykonával dokazovanie, dôkazom sú zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.05.2010, zo dňa 08.06.2010 spísaná s konateľom spoločnosti Bea Trans, s.r.o. S. M. a zápisnica zo dňa 09.02.2010 spísaná s konateľom spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že správca dane dňa 09.08.2011 zaslal žalobcovi opakovanú výzvu, v ktorej uložil lehotu na predloženie dôkazov a v ten istý deň vydal zároveň rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 09.08.2011. Uvedený postup správcu dane žalobca považuje v rozpore s ustanovením § 25a Zákona č. 511/1992 Zb. a uvedené zápisnice nepovažuje za dôkaz, pretože pán M. ani pán D. neboli vypočutí ako svedkovia. Tiež mu nebolo umožnené správcom dane sa vyjadriť v daňovom konaní. Pri vykonanom miestnom zisťovaní u dodávateľa žalobcu - ROLUINVEST, s.r.o. boli dodávky potvrdené v plnom rozsahu konateľom spoločnosti H. D. podľa predložených faktúr a preukázal potrebné doklady. Spoločnosť ROLUINVEST, s.r.o. daň riadne priznala a odviedla z uskutočnených zdaniteľných plnení. Skutočnosť, že v roku 2012 má spoločnosť iného konateľa je pre konanie žalobcu irelevantné, zmena konateľa bola vykonaná oveľa neskôr ako bol obchod zrealizovaný a preverený správcom dane. Uviedol, že podľa predložených dodacích listov dodávateľ žalobcu deklaroval, že tovar mu dodal v deň vyskladnenia, čo v ten istý deň žalobca potvrdil podpisom, čím deklaroval prevzatie tohto tovaru. Podpis pána D. je uvedený v časti predtlače vyskladnil, kontroloval, podpis skladníka, čo neznamená, že tento údaj je nepravdivý, pretože tovar nebol v žiadnom sklade skladovaný. Tento podpis deklaruje kto tovar za dodávateľa skontroloval a odovzdal tovar žalobcovi. Podľa žalobcu v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Správca dane tiež popiera prepravu tovaru len z dôvodu, že prepravcovia nepredložili záznamy z tachografu, pričom správca dane neuvádza, v akom časovom horizonte tieto záznamy žiadal predložiť, či v tom čase bol prepravca povinný tachografy archivovať alebo dôvody, prečo tieto záznamy prepravca už nemá. Ostatné záznamy o preprave, ako aj výpovede vodičov správca dane nebral do úvahy. Ďalej správca dane poprel dodávky hrozna spoločnosti B.J. VITIS s.r.o., nakoľko táto spoločnosť uviedla buď omylom iných odberateľov alebo zámerne následne zmenila svoju výpoveď z dôvodu, že zamenila svojim odberateľom pôvod tovaru. Podľa žalobcu správca dane neuviedol do protokolu všetky zistené skutočnosti a vykonané dôkazy nezhodnotil, preto napadnuté rozhodnutia žalobca nepovažuje za náležite odôvodnené. Ak vznikli pochybnosti o úplnosti dokladov predložených k daňovej kontrole, správca dane mal povinnosť oznámiť žalobcovi, že má tieto pochybnosti a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti vysvetlil. Žalobca tvrdenie správcu dane, že na CMR je uvedený nesprávny prepravca považuje za nepreukázané a nesprávne. Žalobca v odvolacom konaní navrhoval vypočuť svedka pána H., ktorý vykonával za spoločnosť AWE group s.r.o. všetky úkony, no správny orgán sa s týmto návrhom nezaoberal a neodôvodnil jeho zamietnutie. Žalobca tvrdenie správcu dane, že si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal hospodárske operácie, považuje len za formálne tvrdenie, pretože všetky predložené doklady, ako aj vyjadrenia sú dôkazmi o preukázaní reálnosti predmetných dodávok tovarov. K danej veci žalobca poukázal na rozsudok ESD z 12.01.2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Je názoru, že vylúčenie zo systému DPH plnení, ktoré má byť považované za zdaniteľné plnenie, je v rozpore so šiestou smernicou. Povaha určitého plnenia v reťazci dodávok sa nemení na základe predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. V danom prípade nebola spochybnená materiálna existencia tovaru. Žalobca disponuje odovzdávacími a preberacími protokolmi. Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 29 ods. 8 Zákona o správe daní je v danom prípade modifikované právom Európskej únie. Správca dane a žalovaný nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) a na rozhodnutie vo veci Kittel (C-439/04). Uviedol, že žalobca nadobudol tovar - hrozno od spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o., o existencii tohto tovaru vypovedali aj prepravcovia, preto nemôže byť dané na ťarchu žalobcu, ak sú pochybnosti o dodávke subdodávateľov a ako odberateľ B.J. VITIS s.r.o. nakúpené hrozno deklaroval svojim odberateľom so zmeneným pôvodom, prípadne ho spracoval. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.12.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi počas daňovej kontroly neodoprel právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania a tým neporušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. d) Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca mal právo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa oboznámiť s tou časťou spisu, do ktorej mal v zmysle zákona právo nahliadnuť, ale žalobca toto svoje právo nevyužil. V súvislosti so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 22.11.2012, kedy konateľ spoločnosti pán F. požiadal o nazretie do spisu, kedy požadoval vidieť doklady preukazujúce zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, mu boli predložené všetky požadované doklady. Konateľ spoločnosti pán F. si zápisnicu prečítal a podpísal, voči dokladom, ktoré mu boli predložené, nemal žiadne návrhy ani námietky. Žalobca mohol nahliadať do spisu počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania kedykoľvek, no toto svoje právo nevyužil, čo ale v žiadnom prípade nie je možné pripísať na ťarchu žalovanému. Vo vyrubovacom konaní, vykonanom na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100302/1/83017/2013/857 zo dňa 19.02.2013, v ktorom odvolací orgán zaviazal správcu dane podrobne informovať daňový subjekt o vykonanej medzinárodnej výmene informácií a jej výsledkoch, sa dňa 24.04.2013 za týmto účelom dostavil Daňový úrad Bratislava konateľ žalobcu, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/1562132/12/ Nád. Ani pri tomto ústnom pojednávaní žalobca nevyužil svoje práva a nepožiadal o nahliadnutie do zápisníc z miestnych zisťovaní spísaných iným miestne príslušným správcom dane. Rovnako správca dane žalobcovi neodoprel právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a neodoprel mu predložiť dôkazy k jeho tvrdeniam, a ani mu neodoprel právo vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným v daňovej kontrole. Všetky súhrnné zistenia správcu dane boli komplexne uvedené v protokole o kontrole, odo dňa prevzatia protokolu ku dňu prerokovania protokolu žalobca nepredlžil žiadny návrh, žiadny dôkaz a žiadne vyjadrenie, ktoré by mohol správca dane zohľadniť a použiť pri ďalšom dokazovaní. K čiastočnému sprístupneniu spisu a vyhotoveniu len niektorých fotokópií zo spisu žalovaný uviedol, že ak žalobca mal preukázané, že zodpovedný pracovník správcu dane nevybavil jeho požiadavku presne v zmysle jeho písomnej žiadosti a zaplatených kolkov, mohol namietať postup príslušného pracovníka správcu dane, prípadne podať sťažnosť. Údajné nesprávne vybavenie žiadosti žalobcu zo dňa 04.10.2013 sa ale neudialo v rozhodnom čase, kedy by toto mohlo znemožniť daňovému subjektu podávať vysvetlenia správcovi dane a účinne sa brániť argumentom správcu dane, či už počas daňovej kontroly, alebo vyrubovacieho konania, a teda nemohlo mať žiaden vplyv na spravodlivý proces. K námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutí, ktorými bolo rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti voči kontrolórom G.. O. X. a G.. P. A. žalovaný uviedol, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2010 u žalobcu nikdy vykonávaná nebola, takže uvedením zdaňovacieho obdobia október 2010 v rozhodnutí došlo k zrejme nesprávnosti, k chybe v písaní, ktorá bola opravená v zmysle ust. § 63 ods. 11 Zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku, a to oznámením o oprave chýb zo dňa 03.09.2013 a zo dňa 05.09.2013. K námietke žalobcu, že žalovaný prekročil zákonom stanovenú šesťmesačnú lehotu pri výkone daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca dane dňa 15.07.2011 v zmysle ustanovenia § 15 ods. 17 Zákona o správe daní požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nadriadený orgán lehotu predĺžil o šesť mesiacov, t.j. do 13.02.2012, o čom správca dane v zmysle § 15 ods. 18 citovaného zákona upovedomil žalobcu oznámením o predĺžení lehoty zo dňa 01.08.2011. Celková dĺžka trvania daňovej kontroly bola ovplyvnená zaslanými medzinárodnými dožiadaniami pri preverovaní dodávky tovaru do Českej republiky a pri preverovaní prepravy českým daňovým subjektom. V danej veci bolo konanie prerušené z dôvodu inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií (ďalej aj MVI) číslo 600/322/12912/10/Nád zo dňa 25.01.2010, zo dňa 16.11.2011, zo dňa 09.08.2011, zo dňa 03.01.2011, zo dňa 11.05.2010 a zo dňa 23.08.2010, ktoré súviseli s predmetnými obchodnými transakciami, ktoré platiteľ deklaroval ako intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho prepravu. Správca dane pokračoval v kontrole, len čo pominuli prekážky pre ktoré sa kontrola prerušila, o čom daňový subjekt upovedomil. Počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nemohol požadovať od daňového subjektu predloženie dokladov, dôkazov alebo vysvetlení. Keďže správca dane v uvedenom prípade prerušil kontrolu v súlade so zákonom a zákonná lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná, aplikácia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010, na ktorý sa žalobca odvoláva, je bezpredmetná. Podľa žalovaného medzi dátumami zaslaných medzinárodných dožiadaní, odpoveďami na ne a oznámeniami o prerušení kontroly nie je žiaden nesúlad. Správca dane zaslal žiadosť o MVI dňa 11.05.2010, odpoveď správca dane preukázateľne obdržal dňa 11.08.2010, oznámenie o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly zo dňa 19.08.2010 správca dane následne expedoval dňa 19.08.2010. Rovnako správca dane nevykonával v daňovej kontrole počas jej prerušenia žiadne ďalšie úkony v rozpore so zákonom, žalobcom uvádzané zápisnice z ústneho pojednávania číslo 851/320/8927/2010/Uhrí zo dňa 09.02.2010, číslo 615/320/21628/2010/JASE zo dňa 19.05.2010 a číslo 615/320/25627/2010/JASE zo dňa 08.06.2010 neboli spísané správcom dane kontrolovaného daňového subjektu Daňovým úradom Bratislava so žalobcom, ale miestne príslušnými správcami dane obchodných partnerov daňového subjektu ROLUINVEST, s.r.o. a Bea Trans, s.r.o., Daňovým úradom Banská Bystrica II a Daňovým úradom Galanta. Všetky dôkazy získané v daňovej kontrole tak boli získané v súlade so zákonom a v žiadnom prípade ich nemožno považovať za nezákonne získané dôkazné prostriedky, na ktoré sa nemá ďalej prihliadať. K námietke žalobcu, že uvedené zápisnice nie je možné použiť ako dôkaz, keďže pán M. a pán D. neboli vypočutí ako svedkovia žalovaný uviedol, že zákon o správe daní a poplatkov neukladá povinnosť dožadovanému miestne príslušnému správcovi dane zisťovať požadovaní informácie výkonom výsluchu svedka, rovnako zákonné je na účely správy daní využitie inštitútu miestneho zisťovania podľa § 3 ods. 13 citovaného zákona. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené efektívne zhrnuté podstatné zistenia správcu dane alebo odvolacieho orgánu, t.j. presný dátum a číslo odpovede na dožiadanie, dátum a číslo spísanej zápisnice z miestneho zisťovania (zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica II o miestnom zisťovaní č. 851/320/8927/10/Uhrí zo dňa 09.02.2010 spísaná s konateľom spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o. pánom H. D.) a zrekapitulovaná podstata zistenia, preto táto skutočnosť nemôže byť dôkazom o zatajovaní zistených skutočností. Žalovaný ďalej uviedol, že počas daňovej kontroly posudzoval vždy skutočný obsah právneho úkonu. Jediný význam slova vyskladnený je vydať, odviesť zo skladu, pričom skladovanie tovaru sa nikdy nepreukázalo a keď správca dane uvádza, že údaje uvedené v dodacom liste spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o. neodrážajú skutočnosť, nie je to zavádzanie správcu dane, ale presný popis skutkového stavu, vyplývajúci z listinných dôkazov. Ku skutočnosti, že správca dane sa nezaoberal písomným vyjadrením žalobcu žalovaný uviedol, že nespochybniteľným dôkazom toho, že správca dane sa vyjadrením žalobcu k položeným otázkam podrobne zaoberal je skutočnosť, že všetky informácie uvedené v tomto vyjadrení žalobcu správca dane následne podrobne preveroval dožiadaniami u jednotlivých odberateľov a dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu a všetky zistené skutočnosti, nielen tie uvedené vo vyjadrení žalobcu, boli podrobne uvedené a vyhodnotené v protokole a v následnom rozhodnutí. Vo vyrubovacom konaní správca dane spísal s konateľom žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 24.04.2013, v ktorej je uvedené, že konateľ žalobcu predloží na Daňový úrad Bratislava svoje vyjadrenie k zisteným skutočnostiam do 15 dní odo dňa prevzatia zápisnice. Žalobca žiadne svoje vyjadrenie správcovi dane v stanovenej lehote ani neskôr nepredložil a tvrdenie žalobcu, že zo spisu vyplýva, že správca dane bude pokračovať v konaní, je tak nepreukázané. Žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy a ani nenavrhol vypočuť žiadnych svedkov, nenavrhol vypočuť ani svedka pána H.. Podľa žalovaného žalobca závery rozsudku v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 interpretuje zmätočne, pretože judikatúra ESD nepripúšťa právo na odpočet DPH, pokiaľ sa daňového podvodu dopustil samotný daňový subjekt. V prípade tovaru žalobcu - hrozna - správca dane spochybnil samotnú materiálnu existenciu tovaru - 671 570 kg hrozna, z nákupu ktorého si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane. Správca dane vyhodnotil plnenia deklarované na faktúrach, na ktorých je uvedená spoločnosť ROLUINVEST, s.r.o. ako dodávateľ, ako plnenia s čisto umelých charakterom s cieľom získať odpočítanie dane platiteľom dane - žalobcom, ako odberateľom. Žalovaný ďalej uviedol, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardná požiadavka správcu dane prekračujúca rámec zákona v rozpore s ustálenou judikatúrou, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je tak plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Žalovaný preto dospel k záveru, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky dostupné opatrenia, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje plnení, ktoré by mohli viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Súčasne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009. Žalovaný tvrdí, že skutočnosť, že platiteľ dane má faktúry resp. dodacie listy od dodávateľa ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, resp. v kúpnych zmluvách medzi jednotlivými spoločnosťami v skutočnosti reálne došlo. Samotná existencia faktúr neznamená, že prijímateľ tovaru má právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takého plnenie skutočne poskytnuté bolo a samotná existencia faktúr a zmlúv vyhotovených v zákone konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa tzn., že ak správca dane na základe určitých informácii nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal resp. neodstránil pochybnosti. V súlade s ust. § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe dani (daňový poriadok) je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená DPH a teda to, že platiteľ - žalobca má faktúry vyhotovené iným platiteľom dane, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedené na faktúrach. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň kedy pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Pokiaľ daňový subjekt nepreukáže, že k dodaniu tovaru došlo a daňová povinnosť vznikla, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie k tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§250f ods. 1 O.s.p) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť v rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p, súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/423986/2013/857 zo dňa 5.9.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102403/5/2055148/13/Nád zo dňa 21.5.2013. Prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume XX XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XXX,XX €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty - žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2009 na základe podaného riadneho daňového priznania na Daňový úrad Bratislava I. dňa 25.11.2009, o výsledku, ktorej vyhotovil protokol č. 9102403/5/2743793/12/Nád zo dňa 28.9.2012. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 7.11.2012 a žalobca s protokolom nesúhlasil v plnom rozsahu. Daňový úrad Bratislava na základe zistených a preverených skutočností počas daňového konania vydal rozhodnutie č. 9104403/5/2055148/13/Nád zo dňa 21.5.2013, ktorým nepriznal žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný dopočet za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume XX XXX,XX € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX €. Počas daňovej kontroly a následného daňového konania správca dane zistil, že žalobca si uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2009 odpočítanie dane 19 % DPH v celkovej sume XX XXX,XX € podľa ust. § 49 - 51 zákona o DPH za nákup hrozna od spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o., Námestie SNP 15, Banská Bystrica na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o. č. 026/2009, 027/2009, 028/2009, 029/2009, 030/2009, 031/2009, 032/2009, 033/2009, 034/2009, 035/2009, 036/2009, 037/2009, 038/2009, 039/2009, 040/2009, 041/2009, 042/2009, 043/2009, z ktorých správca dane - Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9102403/5/2055148/13/Nád zo dňa 21.5.2013 žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume XX XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XXX,XX €, pričom predmetom zdaniteľného obchodu bolo hrozno - 671 570 kg. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že kontrolou bolo zistené porušenie § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 8 zákona o DPH, ktoré viedlo k nadmernému odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie tovaru bolo uskutočnené v zmysle § 8 zákona o DPH. Daňová povinnosť týmto nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že bola vyhotovená faktúra nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je na faktúre uvedený v skutočnosti došlo. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/423986/2013/857 zo dňa 5.9.2013 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pretože reálne uskutočnenie hospodárskych operácii nebolo preukázané. Dôvody odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú totožné s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaným k žalobe. IV. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní); správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 5 písm. d) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu. Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní). Podľa § 25a ods. 1 a ods. 5 zákona o správe daní, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 <. môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporene za preukázané, že Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty - u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102403/5/2743793/12/Nád zo dňa 28.9.2012. Protokol z daňovej kontroly bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie doručený žalobcovi dňa 3.10.2012. Žalobca sa k protokolu v lehote 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia písomne nevyjadril, čím nevyužil svoje právo v zmysle § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Protokol z kontroly bol prerokovaný v zmysle § 15 ods. 12 zákona o správe daní a poplatkov dňa 7.11.2012, t.j. v deň určený vo výzve správcu dane na prerokovanie protokolu a žalobca s uvedeným protokolom nesúhlasil v plnom rozsahu, pričom neuviedol žiadny dôvod svojho nesúhlasu s protokolom. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2009 nárok na odpočítanie dane z faktúr 026/2009 až 043/2009vystavených spoločnosťou ROLUINVEST, s.r.o., predmetom zdaniteľného obchodu bolo hrozno - 671 570 kg. Za účelom zistenia skutkového stavu správca dane v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi zaslal na Daňový úrad Banská Bystrica II, ktorý je miestne príslušný dodávateľovi - spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o. dožiadanie na preverenie dodávky tovaru - hrozna podľa dodávateľských faktúr. Daňový úrad Banská Bystrica uviedol, že podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti H. D. spoločnosť ROLUINVEST, s.r.o. dodala v októbri 2009 predmetné hrozno žalobcovi v termínoch uvedených v dodacích listoch. Hrozno bolo dovezené dodávateľom AWE group s.r.o. Bratislava do bývalého areálu JRD Modrany, okres Komárno, kde boli pristavené kamióny pri rampe, tieto kamióny zabezpečoval odberateľ - žalobca. Spoločnosť ROLUINVEST, s.r.o. presne v tých istých sumách, kilogramoch a dátumoch hrozno kúpila od spoločnosti AWE group s.r.o.. Preverovaním správcu dane nebol zistený pôvod fakturovaného tovaru. Spoločnosti AWE group s.r.o. a AGRO TEAM Bardejov, s.r.o. nepreukázali, že k dodaniu hrozna skutočne došlo a konatelia spoločnosti AWE group s.r.o. a AGRO TEAM Bardejov, s.r.o., ktorí boli vypočúvaní ako svedkovia nepotvrdili, že v októbri 2009 obchodovali s hroznom. Konateľ spoločnosti AWE group s.r.o. v rozhodnom čase vo výpovedi zo dňa 29.03.2010 uvedenej v spise spoločnosti, uviedol, že „dopravu sme nezabezpečovali, tovar bol dovezený na dané miesto nákladnými autami a traktormi s vreckami, evidenčné čísla neviem". V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 11.07.2012 pán O. uviedol, že „za spoločnosť v októbri 2009 vykonával všetky úkony pán Q. H., v súčasnosti vo vyšetrovacej väzbe" a na všetky ostatné otázky správcu dane odpovedal „netuším". Druhý konateľ spoločnosti AWE group s.r.o. pán G.. F. Q. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.08.2012 správcovi dane vyjadril, že podľa jeho vedomosti spoločnosť AWE group s.r.o. v zdaňovacom období október 2009 nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Zo získaných informácií z MVI je zrejmé, že objednávateľom prepravy hrozna zo Slovenska do Čiech bola spoločnosť BJ. VITIS s.r.o., ktorá si prepravu tovaru preukázateľne objednala u spoločnosti PEMAG, spol. s.r.o.. Dopravcom, ktorý dopravu skutočne vykonal, ale nebola spoločnosť PEMAG, spol. s.r.o., ktorá je uvádzaná na vystavených CMR, ale ako bolo zistené českou daňovou správou, dopravu vykonal autodopravca B. F., M. XX, U., I. Správca dane súčasne na základe medzinárodnej výmeny informácií zistil ďalšie podstatné skutočnosti. Celá preprava hrozna v množstve 671 570 kg mala začať v areáli bývalého JRD Modrany, okres Komárno, Slovenská republika a skončiť na adrese X. čo je adresa vinárskeho družstva, ktoré predmetné hrozno aj priamo spracovalo. Túto skutočnosť tvrdil objednávateľ prepravy, PEMAG, spol. s.r.o. ako aj samotný prepravca B. F.. Na príslušných 30 kusoch CMR ale nie je uvedené miesto vykladania tovaru X. ale miesto W. bez akejkoľvek identifikácie, obe mestá sú od seba vzdialené približne 30 km. Druhým deklarovaný prepravcom hrozna okrem daňového subjektu B. F., M. XX, U., bola spoločnosť Bea Trans, s.r.o.. S konateľom tejto spoločnosti bola spísaná zápisnica do ktorej uviedol, že Bea Trans, s.r.o. prepravila 189 570 kg hrozna, pričom nakládka bola v P. na Slovensku a vykládka bola vo vinárskych závodoch Q. F., C. (sídlo spoločnosti VINIUM a.s.), t.j. od 15 km od W. u P.. Vo vinárskych závodoch Veľké Pavlovice bolo hrozno z kontajnerov vyklopené priamo do nádrží v neskorých večerných hodinách. Vo všetkých piatich CMR je ako miesto vykládky opäť nesprávne uvedený údaj, a to W., C. republika, ktorý rozporuje tvrdeniu dopravcu ohľadom miesta vykládky. Česká spoločnosť Templářske sklepy, Čejkovice skutočne potvrdila nákup hrozna od českej spoločnosti BJ. VITIS s.r.o. v termínoch uvedených na dodacích listoch a CMR v množstve 540 800 kg, ale uviedla, že všetko kúpené hrozno bolo moravského pôvodu, čo preukazovala registračnými číslami viníc, viničnými traťami, výkupnými listami. V roku 2009 Templářske sklepy, Čejkovice nakúpili iba hrozno vypestované na Morave. Všetko hrozno kúpené od žalobcu, ktorého deklarovaným dopravcom bol B. F., malo deklarovaný slovenský pôvod, t.j. nemohlo sa jednať o to isté hrozno. Rovnako nákup hrozna od spoločnosti BJ. VITIS s.r.o. potvrdila aj ďalšia česká spoločnosť VINOTOP CZ s.r.o., všetko nakúpené hrozno bolo tiež výlučne moravského pôvodu. Spoločnosť BJ. VITIS s.r.o., odberateľ žalobcu sa pri prvom medzinárodnom dožiadaní vyjadril, že nakúpené hrozno od žalobcu predal spoločnostiam Templářske sklepy, Čejkovice a VINOTOP CZ s.r.o. a pri opakovanej medzinárodnej výmene informácií uviedol, že išlo o administratívnu chybu externej účtovníčky, hrozno ďalej nedodal a spracoval na víno. Teda České daňové subjekty Templářske Sklepy Čejkovice, Vinářske družstvo a VINOTOP CZ s.r.o. potvrdili nákup hrozna od spoločnosti BJ.VITIS s.r.o. s pôvodom v Českej republike. Spoločnosť BJ.VITIS s.r.o., ktorej bolo hrozno žalobcom dodané, nevie jednoznačne potvrdiť čo s nakúpeným hroznom urobila, pretože najprv sa vyjadrila, že hrozno dodala daňovým subjektom Templářske Sklepy Čejkovice, Vinářske družstvo a VINOTOP CZ s.r.o., ktoré dodávku hrozna potvrdili v množstvách a druhoch na vystavených faktúrach spoločnosťou BJ.VITIS s.r.o., ktoré prevažne zodpovedali množstvám a druhom uvedených na faktúrach vystavených žalobcom, pre spoločnosť BJ.VITIS s.r.o. a následne v druhej odpovedi na medzinárodné dožiadanie sa spoločnosť BJ.VITIS s.r.o. vyjadrila, že hrozno nebolo predané, ale spracované na víno. Podľa správcu dane že jednoznačne nemohlo ísť o administratívnu chybu účtovníčky, keďže k uvedeným transakciám (predaju hrozna spoločnostiam Templářske sklepy, Čejkovice a VINOTOP CZ s.r.o.) boli predložené všetky faktúry, zmluvy a ďalšie daňové a účtovné doklady, ktoré administratívnu chybu vylučujú. Správca dane konštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ ale tiež to, že tieto plnenia boli skutočne dodané spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o., daňový subjekt ROLUINVEST, s.r.o. vlastní doklady od spoločnosti AWE group s.r.o. a daňový subjekt AWE group s.r.o. vlastní doklady od spoločnosti AGRO TEAM Bardejov, s.r.o. ešte nedokazuje, že plnenia uvedené na faktúrach boli skutočne týmito spoločnosťami aj dodané. Predloženie dokladov je len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Skutočnosť, že platiteľ dane má faktúry resp. dodacie listy od dodávateľa ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, resp. v kúpnych zmluvách medzi jednotlivými spoločnosťami v skutočnosti reálne došlo. Samotná existencia faktúr neznamená, že prijímateľ tovaru má právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takého plnenie skutočne poskytnuté bolo a samotná existencia faktúr a zmlúv vyhotovených v zákone konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa tzn., že ak správca dane na základe určitých informácii nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal resp. neodstránil pochybnosti. Samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená DPH a teda to, že žalobca má faktúry vyhotovené iným platiteľom dane, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedené na faktúrach. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň kedy pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Pokiaľ daňový subjekt nepreukáže, že k dodaniu tovaru došlo a daňová povinnosť vznikla, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. K vyplneným dodacím listom je potrebné uviesť, že žalobca v zdaňovacom období október 2009 nakúpil od spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o. 671 570 kg hrozna, presne v tých istých sumách, kilogramoch a dátumoch ako hrozno kúpila spoločnosť ROLUINVEST s.r.o. od spoločnosti AWE group s.r.o., pričom dopravu mala podľa pána D., konateľa spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o. zabezpečiť spoločnosť AWE group s.r.o. a spoločnosť AWE group s.r.o. podľa výpovede konateľa žiaden tovar spoločnosti ROLUINVEST s.r.o. nepredala a so spoločnosťou ROLUINVEST s.r.o. neobchodovala. Na všetkých dodacích listom ku všetkým faktúram medzi spoločnosťami žalobcom a ROLUINVEST s.r.o. sú uvedené v predtlačenej kolónke „tovar vyskladnený dňa" príslušný dátum z októbra 2009 a v predtlačenej kolónke „evidenčné číslo automobilu, vyskladnil, kontroloval, podpis skladníka" je uvedený neidentifikovateľný podpis podľa údajov uvedených v odvolaní ide o podpis pána D., bývalého konateľa spoločnosti ROULUINVEST s.r.o., kontrolou bolo preukázané, že tovar sa nikdy nikde neskladoval a mal isť priamo v jeden deň (počas jednotlivých dní, mesiace október 2009) od spoločnosti AWE group s.r.o. do Českej republiky s tým, že hrozno bolo presypané na násypnej rampe bývalého JRD Modrany. Z listinných dôkazov aj podľa názoru súdu vyplýva, že skladovanie tovaru sa nikdy nepreukázalo. Pán D., konateľ ROLUINVEST s.r.o. svojim podpisom len deklaroval, že tovar dodal v deň vyskladnenia, táto skutočnosť ale nie je v súlade s údajmi na dodacích listoch vystavených spoločnosťou AWE group s.r.o., kde žiadne vyskladnenie tovaru nie je uvádzané. V súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe dani a poplatkov je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom ustanovených podmienok. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov si tieto subjekty nesplnili svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázali uvedené hospodárske operácie, nepredložili v priebehu daňového konania všetky dôkazné prostriedky preukazujúce ich tvrdenia, osoby vystupujúce za posudzované spoločnosti sa vôbec nevedeli vyjadriť k preverovaným plneniam. Na základe vykonaného dokazovania správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal daň. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Podľa žalobcu správca dane vykonával daňovú kontrolu nad zákonom stanovený rozsah, nedodržal zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly. S touto námietkou sa súd nestotožnil. Daňový úrad Bratislava I. výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2009 začal u žalobcu na základe upovedomenia o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 10.12.2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.12.2009. V zmysle ust. § 15 ods. 17 zákona o práve daní a poplatkov požiadal správca dane o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly Daňové riaditeľstvo SR dňa 15.7.2011, ktoré oznámilo správcovi dane oznámením č. II/320/1984/2011/21436, že jeho žiadosti o predĺženie lehoty vyhovuje a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o 6 mesiacov, s predpokladaným termínom uplynutia 13.2.2012. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie o predĺženie lehoty č. 600/322/176705/11/Nád, ktoré žalobca prevzal dňa 5.8.2012. Celková dĺžka trvania daňovej kontroly bola ovplyvnená zaslanými medzinárodnými dožiadaniami pri preverovaní dodávky tovaru do Českej republiky a pri preverovaní prepravy českým daňovým subjektom. Podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Podľa ust. § 15 ods. 16 zákona o správe daní poplatkov je možné ustanovenie prvej časti zákona primerane použiť aj na daňovú kontrolu. V danej veci išlo o prerušenie konania z dôvodu inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia teda zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácii zo dňa 25.1.2010, zo dňa 16.11.2011, zo dňa 9.8.2011, zo dňa 3.1.2011, zo dňa 11.5.2010, zo dňa 23.8.2010, ktoré súviseli s predmetnými obchodnými transakciami, ktoré žalobca deklaroval ako intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho prepravu. Daňová kontrola bola prerušená jednotlivými rozhodnutiami správcu dane v období od 13.2.2010 do 22.4.2010, od 29.5.2010 do 18.8.2010, od 6.9.2010 do 15.12.2010, od 14.1.2011 do 13.7.2011, od 12.8.2011do 11.11.2011, od 22.11.2011 do 21.5.2012. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane nedodržal zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, a že medzinárodná výmena informácii nie je prekážkou, pre ktorú by správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole. Je na úvahe správcu dane, či daňovú kontrolu z dôvodu vykonávania medzinárodnej výmeny informácii preruší alebo nepreruší, pretože ust. § 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov správcovi dane dáva možnosť konanie prerušiť, ak sa koná o predbežnej otázke a zisťovanie informácii v rámci medzinárodnej výmeny informácii nesporne ňou je. S námietkou žalobcu, že o vznesenej námietke zaujatosti voči kontrolórke G.. O. X. a G.. P. A. nebolo rozhodnuté, sa súd nestotožnil. O vznesenej námietke zaujatosti bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 9102401/1/515620/2012/BlaO zo dňa 15.3.2012 a rozhodnutím č. 9102403/1/486595/2012/ Mysl zo dňa 15.3.2012. Obe tieto rozhodnutia obsahovali údaj, že správca dane nevyhovuje podnetu vo veci námietky zaujatosti kontrolórov, vykonávajúcich kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2009 a v odôvodnení bolo uvedené zdaňovacie obdobie október 2010. Súd sa stotožnil s postupom žalovaného, keď v zmysle ust. § 63 ods. 11 daňového poriadku, tieto formálne chyby rozhodnutia opravil tak, že žalobcovi oznámil, že v príslušnom rozhodnutí bol zle uvedený rok a správne mal byť uvedený iný rok, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že správca dane porušil základné zásady daňového konania a to zásadu zákonnosti a zásadu súčinnosti. Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že správca dane mal žalobcovi počas daňovej kontroly odoprieť právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou. Žalobca nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa a predložiť dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. V protokole bol žalobca oboznámený s výsledkom zistenia z daňovej kontroly a s úkonmi, ktoré správca dane počas daňovej kontroly vykonal. Od prevzatia protokolu dňa 3.10.2012 ku dňu prerokovania protokolu dňa 7.11.2012 mal žalobca dostatok časového priestoru aby sa oboznámil s ktoroukoľvek časťou spisu do ktorej má v zmysle zákona právo nahliadnuť, no žalobca toto svoje právo nevyužil. Vo vyrubovacom konaní správca dane spísal s konateľom žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 24.04.2013, v ktorej je uvedené, že konateľ žalobcu predloží na Daňový úrad Bratislava svoje vyjadrenie k zisteným skutočnostiam do 15 dní odo dňa prevzatia zápisnice. Žalobca žiadne svoje vyjadrenie správcovi dane v stanovenej lehote ani neskôr nepredložil. Žalobca nevyužil svoje práva, nepožiadal o nahliadnutie do zápisníc z miestnych zisťovaní, nepredložil ani žiadne dôkazy a ani nenavrhol vypočuť žiadnych svedkov, nenavrhol ani vypočuť svedka pána H.. Správca dane na základe všetkých zistení spochybnil samotnú materiálnu existenciu tovaru - hrozna, ku ktorému nikdy nebolo predložené potvrdenie o pôvode tovaru, t.j. výkupný list, kde je uvedené registračné číslo vinice a odrody hrozna, prípadne iné doklady o pôvode tovaru. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ktorý rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 49 zák. o DPH. Napadnuté rozhodnutia žalovaný správny orgán riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a z tohto dôvodu súd považuje napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.