Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/286/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202127 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202127.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: W. S., K. XX, H., zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OPS2-98/2013 zo dňa 30.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OPS2-98/2013 zo dňa 30.09.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 154 zo dňa 03.07.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v neodstránení nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a tiež v tom, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania o prepustení zo služobného pomeru ako aj v rozklade žalobca uviedol viaceré skutočnosti, ktoré podľa neho nezobral minister vnútra SR ani žalovaný do úvahy a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nespáchal. V trestnom konaní ako aj vo vyjadrení a rozklade poprel prechovávanie akejkoľvek drogy. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný ku skutočnostiam namietaným v rozklade zaujal stanovisko o ich irelevantnosti vzhľadom na to, že z dokazovania malo vyplývať, že u neho bola nájdená omamná látka. Žalobca za účelom vyvrátenia tvrdenia, že z jeho nohavíc mala vypadnúť striekačka, dobrovoľne predložil nohavice, ktoré mal oblečené v čase zadržania, na skúmanie. Kriminalistický a expertízny ústav PZ dospel k záveru, že na predložených nohaviciach nebola zistená prítomnosť stôp omamných a psychotropných látok. Zo zápisnice o vydaní nohavíc je zrejmé, že nemali roztrhnuté vrecká, a teda sa tam nemohla nachádzať striekačka. Závery žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že striekačka sa mala nájsť u žalobcu pri bezpečnostnej prehliadke, žalobca označil za nesprávne. Po obmedzení slobody mu bola vykonaná bezpečnostná prehliadka s negatívnym výsledkom. Zo zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky žalobcu dňa 13.05.2013 vyplýva, že pri následnej osobnej prehliadke mu neboli nájdené žiadne veci. V prípade, že žalovaný vychádzal iba z výpovedí predvolaných svedkov, ide o nepravdivé svedecké výpovede. To, či sa skutok stal tak, ako je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí a či je skutok trestným činom, je predmetom trestného konania. Žalobca mal za to, že s ohľadom na zachovanie zásady prezumpcie neviny malo byť o jeho prepustení, resp. neprepustení zo služobného pomeru rozhodnuté až po právoplatnom skončení trestného konania. Ďalej namietal, že sa nemohol zúčastniť vlastného dokazovania žalovaného pozostávajúceho z výsluchov príslušníkov PZ, čo považoval za nesprávny postup. Tiež namietal, že znalecké posudky, na ktoré sa odvoláva žalovaný, boli získané nezákonne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom boli zabezpečené a nie je možné na ne prihliadať. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán nezistil pri vydaní prvostupňového rozhodnutia presne a úplne skutkový stav veci a nevykonal všetky úkony, ktoré by prispeli k jeho zisteniu, pričom tieto nedostatky v dokazovaní neboli odstránené ani žalovaným v rámci rozkladového konania. Žalobca tvrdil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia a to predovšetkým z dôvodu, že minister vnútra SR sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami svedčiacimi v jeho prospech. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je všeobecné, účelové a nezohľadňuje konkrétne skutočnosti prípadu. V tejto súvislosti žalobca citoval § 192 ods. 1 písm. e), § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca mal za to, že správne orgány oboch stupňov nepostupovali v súlade s usmernením Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností č. SPC-625/1-2005 zo dňa 04.11.2005 k prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ, nakoľko náležite neodôvodnili, v čom mala spočívať ujma na dôležitých záujmoch štátnej služby v prípade ponechania žalobcu v služobnom pomere. Podľa predmetného usmernenia sa pri posudzovaní otázky možnosti ďalšieho pôsobenia policajta v PZ musia zohľadňovať aj predchádzajúce výsledky v jeho služobnej činnosti, záslužné činy, odmeny ako aj disciplinárne opatrenia a či bol v minulosti riešený za alkohol. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žiadal ju zamietnuť. V prvom rade poukázal na priebeh správneho konania a na námietky žalobcu uvedené v žalobe. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že nadriadený žalobcu v súlade so zákonom zadovážil dôkazy, ktoré zhodnotil podľa vlastnej úvahy v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený žalobcu v súlade s § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. vykonal prešetrenie veci a zhromaždené dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom. Dôkazmi, objektívne preukazujúcimi spáchanie protiprávneho konania žalobcom, sú nadriadeným vykonané výsluchy príslušníkov PZ, ktorí opísali zaistenie injekčnej striekačky pri bezpečnostnej prehliadke žalobcu dňa 13.05.2013, ďalej znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2013/1654 o zistení prítomnosti drogy v injekčnej striekačke a znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/7238 preukazujúci, že žalobca v dobe pred poskytnutím vzorky moču užil drogu. Expertka Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ kpt. V.. F. Q., ktorá vykonala toxikologické skúmanie vzorky moču žalobcu, vo výpovedi dňa 24.06.2013 vylúčila možnú neoprávnenú manipuláciu so vzorkou. Uviedla tiež, že žalobca pred odberom užil metamfetamín a vysvetlila, prečo sa jeho prítomnosť v krvi nezistila. Protiprávne konanie uvedené v napadnutom rozhodnutí bolo žalobcovi jednoznačne preukázané. K námietkam žalobcu o nesprávnosti, nezákonnosti a predčasnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné požiadavky ustanovené v § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., obsahuje výrokovú časť, riadne odôvodnenie ako aj poučenie. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa trestného konania žalovaný uviedol, že v personálnom konaní nebola skúmaná trestnoprávna zodpovednosť žalobcu, ale bolo skúmané naplnenie znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pričom šetrenie vykonané pred rozhodnutím a hodnotenie vykonaných dôkazov sa uskutočnilo podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. a nie podľa Trestného poriadku či Trestného zákona. Podľa názoru žalovaného boli dôvody na prepustenie žalobcu dané, a preto minister vnútra SR návrh nadriadeného na jeho prepustenie akceptoval. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca sa mohol ku všetkým dôkazom vyjadriť, nakoľko dňa 28.06.2013 bol riadne oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru ako aj s dôkazným materiálom. Žalobcom preložené námietky nič nemenia na skutočnosti, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu tým, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keďže prechovával omamné látky, ktoré aj sám požil. Žalobca konal v rozpore s § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. ako aj čl. I písm. a) bod 8 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ a porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z.. Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 154 zo dňa 03.07.2013 podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že dňa 13.05.2013 v čase okolo 14:30 hod. na parkovisku pred domom č. XX na G. ulici v G. pri zaistení a vykonávaní bezpečnostnej prehliadky príslušníkmi odboru inšpekčnej služby západ, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR (ďalej aj len „odbor inšpekčnej služby západ ÚIS SKIS MV SR“) neoprávnene prechovával plastovú zatavenú striekačku s obsahom 0,39 g kryštalickej látky, u ktorej bolo znaleckým skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v znaleckom posudku ČES: PPZ- KEU-SL-EXP-2013/1654 zistené, že obsahuje metamfetamín s koncentráciou 65,4 % metamfetamínu. Táto koncentrácia predstavuje 255 mg čistej látky, čo možno považovať za šesť obvykle jednorazových dávok drogy spôsobilých ovplyvniť psychiku užívateľa. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia nadriadeného, ktorý ako dôkazy využil výsledky vlastného šetrenia, na základe ktorého zabezpečil výsluchy osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a to príslušníkov PZ odboru inšpekčnej služby západ ÚIS SKIS MV SR Mgr. Golského, Mgr. U., V.. D., C.. Jůru, ktorí okrem iného opísali okolnosti zaistenia predmetnej injekčnej striekačky pri bezpečnostnej prehliadke žalobcu dňa XX.XX.XXXX. Nadriadený tiež zabezpečil znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2013/1654 a znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/7238, ktorým bola zistená prítomnosť metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu vo vzorke moču žalobcu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. KM-OPS2-98/2013 zo dňa 30.09.2013 tak, že rozklad podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Súd súhlasí s názorom žalovaného, ktorý zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy videl v tom, že žalobca bol nečestným a nedisciplinovaným príslušníkom PZ, keď prechovával omamné látky, ktoré aj sám požil. Žalobca konal v rozpore s § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov ako aj v rozpore s nariadením nadriadeného (časť I. písm. a) bod 8 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ v platnom znení; čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v platnom znení), pričom sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v PZ a nedodržal služobnú prísahu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je vyššie uvedené a dopustil sa konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Súd sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v prejednávanej veci v zásade sústredil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal, nie sú pochybné, najmä spôsobom ich zistenia alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či na základe vykonaných dôkazov možno logicky dospieť ku skutkovému záveru, ku ktorému dospel žalovaný. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných zákonných ustanovení a konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo vykonané v súlade so zákonom. Správne orgány náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Dôkazmi preukazujúcimi spáchanie protiprávneho konania žalobcom sú nadriadeným vykonané výsluchy príslušníkov PZ Mgr. G. v ktorých opísali okolnosti zaistenia injekčnej striekačky pri bezpečnostnej prehliadke žalobcu zo dňa 13.05.2013. Správne orgány si tiež zabezpečili znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2013/1654, na základe ktorého bola zistená prítomnosť drogy metamfetamínu v injekčnej striekačke, ktorá bola zaistená u žalobcu a tiež znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/7238, ktorý preukazuje zistenie prítomnosti stôp metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu vo vzorke moču poskytnutého žalobcom. Vzorka moču jednoznačne preukázala, že žalobca pred poskytnutím vzorky moču užil drogu, z čoho je zrejmé, že ju pred jej užitím musel mať v držbe. Expertka Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ kpt. Ing. Zuzana Q. vo výpovedi dňa 24.06.2013 uviedla, že nemohlo dôjsť k neoprávnenej manipulácii so vzorkou moču a krvi žalobcu. Vysvetlila, že prítomnosť metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu v krvi žalobcu nebola zistená z dôvodu, že metamfetamín dosahuje v krvi maximálne plazmatické koncentrácie približne 2 až 4 hodiny po perorálnej aplikácii. Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov preukázali protiprávne konanie žalobcu, súd v zhode so žalovaným vyhodnotil námietku žalobcu o tom, že na ním predložených nohaviciach nebola zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok ako bezpredmetnú. K námietke žalobcu, že žalovaný vychádzal z výsluchov príslušníkov PZ, ktorých sa nemohol zúčastniť, súd uvádza, že zákon č. 73/1998 Z. z. neposkytuje účastníkovi konania možnosť zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť im otázky. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým výpovediam ako aj ku všetkých dôkazom, nakoľko bol dňa 28.06.2013 oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru ako aj s dôkazným materiálom. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.) a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona č. 73/1998 Z. z.) vykonal prešetrenie veci. Dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal. Poukazovanie žalobcu na to, že neboli brané do úvahy výsledky jeho doterajšej služobnej činnosti v PZ, nie je namieste. Je potrebné konštatovať, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Svoju profesionálnu anamnézu žalobca sám negoval svojím protiprávnym konaním. Aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie spáchané policajtom. Zákon č. 73/1998 Z. z. dokonca v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že služobné hodnotenie a posudok o jeho služobnej činnosti vypracovávaný jeho nadriadeným bol na podnet vedúceho štyrikrát prerábaný, nie je ničím podložená a nemý vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako to ukladá § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, na ktoré žalobca v podanom rozklade poukazoval. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správne orgány neskúmali trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmali naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., súd poukazuje na to, že porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp. s priestupkovou zodpovednosťou policajta. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o ňom, pričom nie sú závislé od výsledku prípadného trestného alebo priestupkového konania. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 2Sžo 156/2008, 2Sžo/189/2010) vyplýva, že „v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z.. Preto nemožno vo veci žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom, prípadne naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd teda v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru nie je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu.“ Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v rozpore s postavením príslušníka PZ preukázateľne vykonával protiprávnu činnosť popísanú vyššie. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. g), h) zákona č. 73/1998 Z. z.. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. patrí okrem iného aj povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa uvedeného konania dopustil. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a rozhodol v súlade so zákonom. Hromadný výskyt určitého protispoločenského konania totiž musí vyvolať náležitú odozvu, či už vo forme novej právnej regulácie vzťahov, alebo využívaním prísnejších opatrení, ktoré platný predpis dáva k dispozícii. Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcie štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.