Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/288/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202138 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202138.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom Za kasárňou č. 1, 832 64 Bratislava, IČO: 00 166 367, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č.: IBA-38-64-2.3/P-E24, B 24-13 zo dňa 26.09.2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote doručenou žalobou (dňa 04.12.2013) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie č.: IBA-38-64-2.3/P-E24, B 24-13 zo dňa 26.09.2013, v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 23.10.2013. Navrhol protokol zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný vykonal u neho inšpekciu, na základe ktorej vydal dňa 26.09.2012 Protokol o výsledku inšpekcie, v ktorom v časti III/B uviedol 5 nedostatkov, ktoré mu nariadil v lehote do 30 dní od prevzatia protokolu odstrániť. K predmetnému protokolu podal dňa 03.10.2012 písomné vyjadrenie. Žalovaný dňa 23.10.2012 vyhotovil k protokolu Dodatok č. 1 a v ňom uviedol, že trvá na zistených nedostatkoch uvedených v protokole, čím jeho vysvetlenia neakceptoval. Mal za to, že predmetný protokol vzhľadom na jeho obsah treba pokladať za také rozhodnutie orgánu štátnej správy, ktoré možno podrobiť súdnemu prieskumu podľa ustanovení o správnom súdnictve, čo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo 162/2007 z 02.12.2008. Preskúmavaný Protokol v znení jeho Dodatku č. 1, žalobca považoval za nezákonný a to v časti III/B bod 1 a v časti III/B bod 2. V časti III/B bod 1 protokolu bol mu vytknutý žalovaným nedostatok - neakceptovanie odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, čím mal ako zamestnávateľ neumožnením jej pôsobenia na pracovisku porušiť ust. § 230 ods. 2 zákonníka práce. V tejto časti považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 15.03.2012 odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava ho písomne informovala o svojom vzniku a zároveň predložila fotokópiu svojich stanov. S poukazom na ust. § 230 ods. 1 druhá veta zákonníka práce, ako aj odborný komentár JUDr. Petra Demka, PhD., JUDr. Mgr. Andrey Olšovskej, PhD. a Prof. JUDr. Heleny Barancovej, DrSc., bol presvedčený, že zákon ukladá odborovej organizácií povinnosť informovať zamestnávateľa o tom, že u neho pôsobí a súčasne mu musí predložiť menný zoznam členov odborového orgánu. Preto listom zo dňa 11.04.2012 označeným ako žiadosť o preukázanie členskej základne požiadal danú odborovú organizáciu o predloženie zoznamu členov odborového orgánu. Odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava si však nesplnila zákonnú povinnosť na pôsobenie odborovej organizácie a preto jej pôsobenie nemohol akceptovať. Poukázal, že z gramatického a sémantického hľadiska bolo nevyhnutné rešpektovať aj jazykový výklad spojenia „ prípravný výbor“. Potom v tomto konkrétnom prípade mal za to, že „ prípravný výbor“ nemožno považovať za orgán odborovej organizácie, oprávnený konať za odborovú organizáciu v akýchkoľvek záležitostiach v akomkoľvek časovom období. Odborový orgán predstavuje osobu, resp. osoby, ktoré sú riadne ustanovené a legitímne konať za určitý subjekt práva. Zo znenia ust. § 6 ods. 3 zákona o združovaní občanov a predložených stanov odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava podľa neho vyplývalo, že v rámci kreovania orgánov odborovej organizácie, v zmysle zákonníka práce pomenovaných ako odborový orgán, malo prvé zhromaždenie členov zvoliť predsedníctvo, ktoré by bolo oprávnené ďalej konať v rámci pôsobenia odborovej organizácie. Nakoľko nemohol vedieť, či v stanovách uvádzané predstavenstvo tvorí zákonom mienený odborový orgán, nemohol ani vedieť kto tvorí prípravný výbor, ak ešte odborový orgán nebol vytvorený a nemohol ani riadne vyvodiť, kto môže za odborovú organizáciu legitímne konať. Keďže v stanovách nebolo výslovne uvedené, čo predstavujú osoby v nich uvedené, mal za to, že sa nejednalo o prípravný výbor. Ak by aj išlo o prípravný výbor mal za to, že osoby, ktoré ho tvorili mali konať spoločne. Stanovi však boli podpísané len jedným splnomocnencom. S takto predloženými stanovami odborovej organizácie sa nemohol vysporiadať inak, ako požiadať o predloženie členov odborového orgánu. Odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava si riadne splnila svoju oznamovaciu povinnosť až listom zo dňa 21.02.2013 označeným ako „Doplnenie oznamovacej povinnosti“, v ktorom uviedla zoznam členov odborového orgánu, ktorý bol potvrdený a zvolený na konferencii Výboru odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava až dňa 19.12.2012. Mal za to, že aj samotná odborová organizácia označením listu „Doplnenie oznamovacej povinnosti“ uznala, že do toho času ňou oznámené informácie boli nekompletné. Na základe týchto skutočností žalobca uviedol, že ako zamestnávateľ akceptoval odborovú organizáciu Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava až dňa 21.02.2013. Stanovisko žalovaného považoval za nesprávne z dôvodu povinnosti odborovej organizácie predložiť zoznam členov odborového orgánu. Prípravný výbor treba považovať za orgán vykonávajúci právne úkony súvisiace so vznikom združenia a jeho hlavnou úlohou je podať návrh na registráciu združenia (ktoré skutočnosti vyplývajú z ust. § 230 ods. 1, 3 zákonníka práce a § 6 ods. 3 zákona o združovaní občanov). Zároveň stanovisko žalovaného pokladal za zmätočné vzhľadom na jeho odôvodnenie dátumu vytvorenia odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava. V časti III/B bod 2 protokolu uviedol, že žalovaný mu vytkol ako nedostatok neuvoľnenie jeho vtedajšieho zamestnanca A. D. na výkon odborovej funkcie v odborovej organizácii - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, čím mal porušiť ust. § 136 ods. 2 zákonníka práce. Podľa žalobcu však takéto stanovisko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jeho vtedajší zamestnanec A. D. dňa 31.01.2013 požiadal o dlhodobé uvoľnenie na výkon odborovej funkcie predsedu odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, za ktorého bol zvolený 19.11.2012, pričom výsledky tejto konferencie mu boli oznámené až listom zo dňa 21.03.2013. Žalobca mal za to, že v čase, keď jeho vtedajší zamestnanec A. D. žiadal o uvoľnenie na výkon odborovej funkcie, odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR ešte nemala riadne splnené všetky zákonné povinnosti potrebné na pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku zamestnávateľa a preto nemohol A. D. uvoľniť na výkon funkcie v odborovom orgáne. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 20.12.2013 a navrhol ju v plnom rozsahu zamietnuť a zotrval na svojom zistení obsiahnutom v napadnutom protokole a jeho Dodatku č. 1. Uviedol, že dňa 15.03.2012 odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava písomne informovala žalobcu (zamestnávateľa) o svojom vzniku a priložila kópiu svojich stanov. Na to žalobca listom z 11.04.2012 požiadal túto odborovú organizáciu o preukázanie, že najmenej 30% jeho zamestnancov je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii a zároveň požiadal o predloženie zoznamu členov odborového orgánu. Dňa 26.04.2012 odborová organizácia odmietla toho času poskytnúť žalobcovi zoznam svojich členov. Vtedajší zamestnanec žalobcu A. D. - predseda odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP dňa 31.01.2013 požiadal žalobcu o uvoľnenie na výkon odborovej funkcie. Žalobca (jeho zamestnávateľ) mu listom zo dňa 14.02.2013 oznámil, že z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti predmetnej odborovej organizácie má za to, že táto odborová organizácia u neho nepôsobí, a teda na výkon odborovej funkcie ho neuvoľnil. Dňa 21.02.2013 oznámila odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava svojmu zamestnávateľovi (žalobcovi) zoznam svojich zástupcov zvolených na konferencii dňa 19.12.2012. Žalobca jej listom z 27.02.2013 oznámil nesplnenie povinnosti oznámiť zamestnávateľovi začatie svojho pôsobenia spolu so zoznamom členov odborového orgánu, pričom požadoval odpis zápisnice zo dňa 19.12.2012 a kontaktné údaje členov výboru. Žalovaný mal za to, že dňom 15.03.2012 si odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava splnila oznamovaciu povinnosť v zmysle § 230 ods. 1 zákonníka práce, keďže bola povinná písomne informovať zamestnávateľa (žalobcu) o začatí svojho pôsobenia u neho a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu. Listom zo dňa 15.03.2012 odborová organizácia informovala žalobcu o začatí svojho pôsobenia a zároveň predložila kópiu svojich stanov, kde boli menovite uvedení členovia odborového orgánu s adresami a kontaktnými číslami a to predseda, pokladník- hospodár a kontrolór. Povinnosť preukázania 30% zamestnancov by mala táto odborová organizácia iba v prípade, ak by chcela zastupovať všetkých zamestnancov, nielen svojich členov. Potom od 15.03.2012 bol žalobca povinný umožniť tejto odborovej organizácii pôsobenie na pracovisku a jeho list zo dňa 11.02.2013 bol v rozpore s touto povinnosťou. Obdobná povinnosť platila aj pri povinnosti zamestnávateľa (žalobcu) podľa § 136 ods. 2 zákonníka práce. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli plne súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, s ktorým sa súd podrobne oboznámil zistil, že dňa 15.03.2012 bolo žalobcovi doručené oznámenie predsedu novovzniknutej odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, A. D. o jej riadnom zaregistrovaní na Ministerstve vnútra SR dňa 22.02.2012, spolu s priloženými stanovami, v ktorých bolo ako orgán združenia uvedené predsedníctvo zložené z: predsedu A. D., pokladníka - hospodára T. U. a kontrolóra Z. C., spolu s uvedením ich adries a kontaktných údajov. Žalovaný písomnosťou zo dňa 11.04.2012 adresovanej predsedovi Odborov AUTOŠOFÉR žiadal o preukázanie členskej základne odborov v zmysle § 230 ods. 3 zákonníka práce a zároveň o predloženie zoznamu členov odborového orgánu podľa § 230 ods. 1 zákonníka práce, ako aj zoznamu členov odborovej organizácie. Na túto žiadosť reagovali dňa 26.04.2012 Odbory AUTOŠOFÉR s tým, že doposiaľ neposkytnú zoznam registrovaných členov. Na písomnú žiadosť Odborov AUTOŠOFÉR z 14.01.2013 o kolektívne vyjednávanie žalobca v stanovisku z 11.02.2013 uviedol, že doposiaľ si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zákonníka práce pre pôsobenie odborovej organizácie u neho. Písomnosťou - Doplnenie oznamovacej povinnosti zo dňa 21.02.2013, oznámila odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava žalobcovi zoznam svojich zástupcov zvolených na konferencii dňa 19.12.2012, ako aj zoznam svojich právoplatných členov. Žalobca listom z 27.02.2013 (Stanovisko k doplneniu oznamovacej povinnosti) oznámil odborovej organizácii - Odbory AUTOŠOFÉR nesplnenie povinnosti oznámiť mu začatie pôsobenia spolu zo zoznamom členov odborového orgánu, pričom opätovne požadoval, aby ho písomne informoval o začatí svojho pôsobenia u neho a predloženie zoznamu členov odborového orgánu. Dňa 07.03.2013 Odbory AUTOŠOFÉR zaslali žalobcovi oznámenie, že 19.12.2012 zhromaždenie delegátov zvolilo do odborových funkcii členov odborov (predsedu, podpredsedu, pokladníka, kontrolóra a člena výboru). Zamestnanec žalobcu, A. D., písomnosťou zo dňa 31.01.2013 požiadal žalobcu o dlhodobé uvoľnenie na výkon odborovej funkcie z dôvodu, že bol dňa 19.12.2012 zvolený za predsedu odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR. Žalobca mu listom zo dňa 14.02.2013 oznámil, že z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti predmetnej odborovej organizácie má za to, že táto odborová organizácia u neho nepôsobí a teda na výkon odborovej funkcie ho neuvoľnil. V Protokole o výsledku inšpekcie č.: IBA-38-64-2.3/P-E24, B 24-13 zo dňa 26.09.2013 boli v úvode opísané skutkové zistenia u žalobcu za kontrolované obdobie január až máj 2013, s prijatým záverom, (zistenými nedostatkami) v časti týkajúcej sa pôsobeniu odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava s tým, že odborová organizácia si splnila oznamovaciu povinnosť v zmysle § 230 ods. 1 Zákonníka práce dňom 15.03.2012 a od tohto dátumu bol zamestnávateľ (žalobca) povinný umožniť jej pôsobenie na pracovisku. Neakceptáciou tejto odborovej organizácie jej neumožnil žalobca (zamestnávateľ) pôsobiť na pracovisku, čím porušil ust. § 230 ods. 2 Zákonníka práce. Neuvoľnením svojho zamestnanca A. D. na jeho žiadosť na výkon odborovej funkcie žalobca porušil § 136 ods. 2 Zákonníka práce. Zároveň bolo žalobcovi nariadené do 30 dní od prevzatia protokolu odstrániť zistené nedostatky. Vyjadrením žalobcu k výsledkom inšpekcie práce z 03.10.2013, k časti III/B bod 1 a bod 2 protokolu vyjadril nesúhlas, ktorý sa obsahovo zhoduje s námietkami uvedenými v žalobe. Dodatkom č. 1 zo dňa 23.10.2013 k protokolu, žalovaný v plnom rozsahu zotrval na svojich skutkových zisteniach ako aj prijatých záveroch o porušení ustanovení zákonníka práce žalobcom v protokole uvedenom rozsahu. Písomnosťou žalobcu z 21.11.2013 - Prijaté opatrenia k protokolu, žalobca uviedol, že akceptuje pôsobenie odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava (bod B/1). K bodu B/2 uviedol, že požiadavku na uvoľnenie zamestnanca A. D. na výkon odborovej funkcie v odborovej organizácii nie je možné realizovať z dôvodu, že od 01.05.2013 už nie je jeho zamestnancom. 4. Podľa § 136 ods. 2 zákonníka práce zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí. Podľa § 230 ods. 1, 2, 3 zákonníka práce odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu. Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku. Odborová organizácia, ktorá začne pôsobiť u zamestnávateľa a chce u neho zastupovať všetkých zamestnancov, musí preukázať, že najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii, ak o to zamestnávateľ požiada do 30 dní odo dňa, kedy odborová organizácia písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia podľa odseku 1. Ak u zamestnávateľa pôsobia dve odborové organizácie alebo viac odborových organizácií, môžu podmienku podľa prvej vety preukázať aj spoločne. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (protokolu o výsledku inšpekcie v znení jeho dodatku) v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby - nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd uvádza, že predmetný Protokol o výsledku inšpekcie č.: IBA-38-64-2.3/P-E24, B 24-13 zo dňa 26.09.2013, v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 23.10.2013 je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu podľa V. časti O.s.p. Preskúmavaný protokol obsahuje dôvody postupu žalovaného v danom prípade a súd pokladá predmetný protokol za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p., pričom žalobca mohol využiť svoje právo obrátiť sa na správny súd so žalobou o súdny prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia (protokolu) žalovaného. Protokol o výsledku inšpekcie síce nemá formálne náležitosti správneho rozhodnutia stanovené správnym poriadkom, nakoľko v ňom absentuje výrok a poučenie o opravnom prostriedku, avšak za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp 5/2011). Treba dodať, že z predmetného protokolu, napriek chýbajúcim náležitostiam rozhodnutia, celkom zrejme vyplýva, ako žalovaný rozhodol a aký názor na vec vyslovil. Samotná táto skutočnosť (forma oznámenia) teda nebránila žalobcovi podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto aktu. Ohľadom samotného posúdenia vznesenej námietky žalobcu - nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným v časti III/B bod 1 a v časti III/B bod 2 napadnutého protokolu sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného vysloveným v preskúmavanom protokole. Pri vytknutom nedostatku uvedenom v časti III/B bod 1 protokolu - neakceptovaniu odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava žalobcom, došlo podľa súdu jeho postupom k neumožneniu jej pôsobenia na pracovisku, v dôsledku čoho žalobca ako zamestnávateľ porušil ust. § 230 ods. 2 Zákonníka práce. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že až prvé zhromaždenie členov odborovej organizácie zvolilo predsedníctvo, ktoré by bolo oprávnené konať v mene danej novovzniknutej odborovej organizácie. Zo znenia stanov a v nich uvedeného vymedzenia pôsobnosti orgánov odborovej organizácie (predsedníctva - výkonného orgánu pracujúceho v období medzi zhromaždením členov a zhromaždenia členov), opisom rozsahu činnosti členov predstavenstva (predseda - štatutárny orgán konajúci v mene odborovej organizácie) ako aj skutočnosti, že tieto stanovy boli súčasťou registrácie Odborov AUTOŠOFÉR v DP Bratislava na Ministerstve vnútra SR, mal žalobca dospieť bez pochybnosti k záveru, kto sú členovia odborového orgánu danej odborovej organizácie s oprávnením za ňu konať. Podľa názoru súdu, žalobca bol povinný umožniť pôsobenie predmetnej odborovej organizácie a to odo dňa 15.03.2012 kedy mu bola doručená písomnosť - oznámenie predsedu novovzniknutej odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, A. D. o jej riadnom zaregistrovaní na Ministerstve vnútra SR dňa 22.02.2012. Spolu s oznámením boli žalobcovi predložené aj stanovy odborovej organizácie, v ktorých bolo ako orgán združenia uvedené predsedníctvo zložené z: predsedu, A. D., pokladníka - hospodára, T. U. a kontrolóra, Z. C., spolu s uvedením ich adries a kontaktných údajov. Takéto oznámenie novovzniknutej odborovej organizácie bolo podľa názoru súdu plne súladné so zákonom vyžadovaným postupom (§ 230 ods. 1 Zákonníka práce). Nič na tomto nemení ani následne uskutočnená zmena členov odborového orgánu, ktorá sa udiala na konferencii odborovej organizácie dňa 19.12.2012. Niet pochýb o tom, že Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, písomne podaním došlým žalobcovi (zamestnávateľovi) dňa 15.03.2012, ho informovali o začatí svojho pôsobenia u neho a zároveň tým, že spolu so svojím vyššie uvedeným oznámením predložili svoje stanovy obsahujúce označenie svojich orgánov (zhromaždenie členov, predsedníctvo) spolu s menovitým zoznamom členov predsedníctva, a to uvedením pozícií s vymedzením ich pôsobnosti predsedu odborovej organizácie, pokladníka - hospodára a kontrolóra (spolu s menami, adresami a kontaktnými údajmi), podľa presvedčenia súdu riadne splnili zákonom vyžadované (§ 230 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce) povinnosti pre svoje pôsobenie u zamestnávateľa (žalobcu). Uvedeným postupom odborovej organizácie došlo k riadnemu predloženiu zoznamu členov odborového orgánu tak, ako to vyžaduje zákon. Následný postup žalobcu spočívajúci v neuznaní pôsobenia odborovej organizácie u neho bol v rozpore so Zákonníkom práce (§ 230 ods. 2). Žalobcom opakovane písomne požadované preukázanie členskej základne odborovej organizácie vo výške 30% všetkých svojich zamestnancov nebolo v danom prípade dôvodné a predkladanie zoznamu členov odborového orgánu, ako súd už vyššie uviedol, odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava už riadne splnila predložením svojich stanov obsahujúcich nado všetku pochybnosť zoznam členov odborového orgánu, a preto nemohla vzniknúť na strane zamestnávateľa (žalobcu) žiadna pochybnosť o tom, kto je členom odborového orgánu novovytvorenej odborovej organizácie. Povinnosť preukázania svojej členskej základne v rozsahu 30% všetkých zamestnancov žalobcu (zamestnávateľa) by mala táto odborová organizácia iba v prípade, ak by chcela zastupovať všetkých zamestnancov, nielen svojich členov. Takáto skutočnosť však z obsahu podaní Odborov AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, adresovaných žalobcovi a ani z obsahu administratívneho spisu nevyplynula. Ani označenie podania Odborov AUTOŠOFÉR v DP Bratislava z 21.02.2013, Doplnenie oznamovacej povinnosti, nemohlo byť dôvodom, pre ktorý by sa žalobca mohol domnievať, že odborová organizácia uznala nekompletnosť svojich skôr realizovaných podaní. Súd zároveň musí poukázať na rozpornosť a účelovosť tvrdenia žalobcu v podanej žalobe o tom, že akceptoval pôsobenie odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava u neho dňom 21.02.2012, keď mu bolo doručené podanie tejto odborovej organizácie označené ako Doplnenie oznamovacej povinnosti. Z postupu žalobcu po obdržaní tohto podania odborovej organizácie vyplýva, že ani po jeho doručení neuznal ich pôsobenie u neho za legitímne, nakoľko písomnosťou zo dňa 27.02.2012 opätovne a podľa presvedčenia súdu neoprávnene, požadoval odborovú organizáciu o zaslanie informácie o začatí ich pôsobenia a predloženie zoznamu členov odborového orgánu. V tejto výzve žalobca oznámil Odborom AUTOŠOFÉR v DP Bratislava nesplnenie si ich oznamovacej povinnosti a predloženie zoznamu členov odborového orgánu. Ako už súd uviedol, z predložených stanov danej odborovej organizácie spolu s prvým podaním muselo byť žalobcovi jasné, kto sú členovia odborového orgánu kompetentní za ňu konať. K akceptovaniu pôsobenia odborovej organizácie - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava u žalobcu došlo až na základe ním prijatých opatrení k preskúmavanému protokolu dňa 21.11.2013, kedy žalovanému túto skutočnosť oznámil. Postupom žalobcu spočívajúcom v neuvoľnení jeho vtedajšieho zamestnanca, A. D., na výkon odborovej funkcie v odborovej organizácii - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava (časť III/B bod 1 protokolu), došlo k porušeniu ust. § 136 ods. 2 zákonníka práce. Posúdenie tohto porušenia súvisí s predchádzajúcim nesprávnym postupom žalobcu, kedy neumožnil (nezákonne) pôsobenie odborovej organizácie Odbory AUTOŠOFÉR. Odborová organizácia - Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, ktorej bol žalobcov vtedajší zamestnanec, A. D., členom v pozícii predsedu, bola podľa vyššie uvedeného odôvodnenia u žalobcu počnúc 15.03.2012 riadne pôsobiaca, a preto nebol zákonný dôvod nevyhovieť žiadosti A. D. o dlhodobé uvoľnenie na výkon odborovej funkcie, ktorú v danej odborovej organizácii zastával. Podľa vyjadrenia žalobcu (prijaté opatrenia k preskúmavanému protokolu dňa 21.11.2013), k náprave tohto nedostatku nemohol pristúpiť, keďže A. D. od 01.05.2013 už nebol jeho zamestnancom. Obe porušenia zákonníka práce žalovaný v priebehu kontroly riadne identifikoval na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v napadnutom protokole svoje zistenia náležitým spôsobom opísal spolu s uvedením zákonných ustanovení právneho predpisu, ktorý bol postupom žalobcu porušený. 6. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Na základe zistených skutočností dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom a podané žalobné námietky neodôvodňujú jeho zrušenie a preto žalobu v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.