Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/292/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202163 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202163.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: T., bytom X., zastúpený: Mgr. Tomáš Žuffa, Vinohradnícka 19, Nitra, proti žalovanému: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného v konaní č. KM- TO2-2013/3009, MU-OPO-2013/000304-0006 zo dňa 18.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného v správnom konaní č. KM-TO2-2013/3009, MU-OPO-2013/000304-006 zo dňa 18.12.2013. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 15.09.2013 sa domáhal sprístupnenia informácie od žalovaného - rozhodnutia „Migračného úradu MV SR“ zo dňa 21.02.2013, ktoré sa týka žiadateľa o azyl Z. M.. Žalovaný dňa 24.09.2013 rozhodnutím č. KM-TO2-2013/3009 žiadosti žalobcu nevyhovel a ním požadovanú informáciu nesprístupnil s odkazom na ustanovenie § 49 ods. 3 Zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 30.09.2013 rozklad o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-111/2013 dňa 13.11.2013 tak, že rozklad žalobcu zamietol. Žalobca napadnuté fiktívne rozhodnutie považuje za nezákonné, z dôvodu, že nebolo vydané v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobodnom prístupe k informáciám). Žalobca dňa 20.11.2013 podal aj podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým namietal postup žalovaného z rovnakých dôvodov ako v tejto žalobe. Poukázal, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že lehota na rozhodnutie o rozklade začína plynúť až doručením spisového materiálu odvolaciemu orgánu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6A 125/2000, 7A 76/2002. Migračný úrad je súčasťou žalovaného, čo potvrdzuje nielen rozhodnutie, či výroková časť napadnutého rozhodnutia, ale aj organizačný poriadok žalovaného. V zmysle organizačného poriadku žalovaného je migračný úrad odborným útvarom ministerstva na úseku azylu, migrácie, integrácie, dokumentaristiky, zahraničnej spolupráce a dublinského strediska. Žalobca má preto za to, že migračný úrad je súčasťou žalovaného a preto je potrebné aplikovať citované rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, podľa ktorých lehota na rozhodnutie o rozklade začína plynúť doručením rozkladu do podateľne ústredného orgánu štátnej správy. Keďže žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie po lehote uvedenej v ustanovení § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V súvislosti s fiktívnym rozhodnutím žalovaného žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo 180/01 a taktiež na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 5Sži 1/2011, sp. zn. 3Sži 3/2011, v ktorých dospel k jednoznačným záverom, že fiktívne rozhodnutie je vždy nezákonné, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.01.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z logického výkladu prvej vety ustanovenia § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že odvolací orgán je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, nehovorí o tom, že odvolací orgán je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania žiadateľom. Povinnou osobu v tomto prípade bol Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorému bol rozklad žalobcu doručený dňa 03.10.2013 a tento v súlade s ustanovením § 57 Zákona č. 71/1967 Zb. rozklad spolu so spisovým materiálom postúpil svojmu nadriadenému, resp. odvolaciemu orgánu, ktorou je osobitná komisia ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch (ďalej len osobitná komisia), v lehote 30 dní tak, ako to ustanovuje § 57 ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb.. Osobitnej komisii ako nadriadenému orgánu bol rozklad žalobcu doručený povinnou osobu dňa 31.10.2013, teda v 30 dňovej lehote danej ustanovením § 57 ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. Rozklad podaný žalobcom bol teda postúpený osobitnej komisii ako nadriadenému orgánu v súlade so zákonom a v lehote danej ustanovením § 57 ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. Osobitnej komisii bol teda rozklad žalobcu doručený dňa 31.10.2013 a o rozklade žalobcu rozhodla osobitná komisia dňa 30.11.2013, teda v 15 dňovej lehote danej ustanovením § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 192/2005-28 zo dňa 16.11.2006, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo KS 259/2004 zo dňa 28.05.2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 166/2009 potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži 7/2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 361/2010 potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 5/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži 7/2012 zo dňa 27.12.2013. Teóriu žalobcu o existencii fiktívneho rozhodnutia o rozklade na základe vyššie uvedeného považoval žalovaný za milnú, teda žiadne fiktívne rozhodnutie o rozklade nevzniklo a ani neexistuje. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p., obaja účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, hoci rovnako nie je na mieste napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnom rozhodnutí a postupov orgánov verenej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1, veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 247 ods. 1, ods. 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 15.09.2013 žalobca požiadal podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2013, ktoré sa týka žiadateľa o azyl Z. M.. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žalobca sa žalobou domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.10.2013, ktoré bolo vydané v konaní pod č. KM-TO2-2013/3009, MU-OPO-2013/000304-0006. V danom prípade žalovaný ako správny orgán prvého stupňa vydal o žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácií zo dňa 15.09.2013 rozhodnutie č. KM-TO2-2013/3009 zo dňa 24.09.2013, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2013, ktoré sa týka žiadateľa o azyl Z. M.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že migračný úrad ako povinná osoba podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je oprávnená sprístupniť rozhodnutie vydané v konaní o udelení azylu, ktoré sa týka konkrétneho žiadateľa o udelenie azylu, a to aj v prípade, ak by bolo takéto rozhodnutie dôsledne anonymizované. Migračný úrad vo všeobecnosti neposkytuje informácie, či určitá osoba je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (okrem vybraných subjektov, ktorým to umožňujú osobitné právne predpisy). Žiadatelia o udelenie azylu požívajú oproti ostatným skupinám cudzincov zvýšenú ochranu a starostlivosť, ktorá vychádza najmä z Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženeva 1951) a Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia utečencov (New York 1967). Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 24.09.2013 podal rozklad doručený Migračnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 03.10.2013. Podaným rozkladom žalobca žiadal, aby minister vnútra Slovenskej republiky zmenil prvostupňové rozhodnutie a požadovanú informáciu sprístupnil. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podaním zo dňa 31.10.2013 rozklad žalobcu zo dňa 15.09.2013 predložil Osobitnej komisii ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch, pričom podanie bolo doručené kancelárii ministra vnútra dňa 31.10.2013. Týmto podaním bolo podané aj vyjadrenie k rozkladu žalobcu. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-111/2013 zo dňa 13.11.2013 žalovaný s poukazom na § 61 ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 3 ods. 1 a § 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a v súlade s § 17 ods. 2, § 20a ods. 4 a § 42 Zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a v súlade s § 46 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Všeobecné vymedzenie predmetu konania podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje § 244 ods. 3 podľa ktorého musí ísť o také rozhodnutia orgánov verenej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia, povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ďalšími podmienkami súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je, že osoba, ktorá sa žalobou domáha súdnej ochrany, musela byť rozhodnutím na svojich právach ukrátená (§ 247 ods. 1 O.s.p.) musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, ibaže takých niet (§ 247 ods. 2, ods. 3 O.s.p.) a napokon napadnuté rozhodnutie nesmie spadať pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je zákonom vylúčené (§ 248 O.s.p.). Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verenej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2, veta druhá Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v toto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. Podľa § 57 ods. 1 Zákona o správnom konaní, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa § 57 ods. 2 Zákona o správnom konaní, ak nerozhodne správny orgán, ktoré napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolacieho orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Medzi účastníkmi je spornou otázka počítania lehoty na rozhodnutie žalovaného o rozklade. Primárne je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 19 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je osobitne upravené odvolacie konanie proti rozhodnutiam povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie alebo proti fiktívnym rozhodnutiam povinnej osoby podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o úpravu miesta podania odvolania (rozkladu), lehoty na podanie odvolania (rozkladu), určenie subjektu, ktorý rozhodne o odvolaní (rozklade), lehote na rozhodnutie o podanom odvolaní (rozklade) a o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom. Lehota na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorá je v predmetnej právnej veci sporná, je upravená v ustanovení § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Citované ustanovenie ju upravuje nasledovne: „Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou“. Ide o jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa nezačína počítať od doručenia odvolania žalobcu odvolaciemu orgánu, ale až od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v tomto prípade prvostupňovým správnym orgánom - Migračným úradom MV SR žalovanému, resp. jeho osobitnej komisii na prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám osobitne nerieši dobu od podania odvolania (rozkladu) povinnej osobe do predloženia odvolania (rozkladu) odvolaciemu orgánu, preto je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V zmysle § 57 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo, ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia (ods. 1). Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania (ods. 2). Až v tomto okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu, začína odvolaciemu orgánu plynúť 15 dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní (rozklade) zakotvená v ustanovení § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože až v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon, alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak povedané, odvolací správny orgán je povinný o odvolaní (rozklade) rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia od prvostupňového správneho orgánu, ktorý už vykonal potrebné úkony v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Uvedený právny názor je totožný aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v jeho rozsudkoch sp. zn. 2Sžo-KS/257/2004 zo dňa 28.09.2005 a sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012, 8Sži/4/2012 zo dňa 30.01.2013. Rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol Migračnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivoňková 6, Bratislava doručený dňa 03.10.2013, ktorý o žiadosti o sprístupnenie informácií rozhodoval v prvom stupni, a ktorý predložil rozklad žalobcu osobitnej komisii ministra vnútra na prípravu návrhov a rozhodnutí ministra o rozkladoch, Drieňová ulica č. 22, Bratislava dňa 31.10.2013. V súlade s ustanovením § 19 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám o rozklade rozhodol minister vnútra ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy, a to dňa 13.11.2013, teda v zákonnej 15 dňovej lehote v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií. Tunajší súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného v tom smere, že k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v prejednávanom prípade nedošlo, nakoľko žalovaný rozhodol o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote 15 dní a rozklad bol Migračným úradom predložený osobitnej komisii ministra v lehote 30 dní upravenej v ustanovení § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Je nutné uviesť, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je konaním limitovaným predmetom, pričom žalobca v posudzovanej veci sa domáhal zrušenia neexistujúceho rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej úprave, pričom nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, Krajský súd postupoval podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 104 ods. 1, prvej vety O.s.p. a konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3, veta tretia Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ne jeho trovy /§ 42 ods. 3 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./