Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/294/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202172 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202172.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: DÚHA a.s., Čapajevova 29, Prešov, IČO: 31 690 360, zastúpený: KELLER & Partners, s.r.o., Panská 33, Bratislava, Mgr. Ing. Rastislav Keller, konateľ a advokát, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX-OK/XX zo dňa 25.11.2013 , jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.12.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX-OK/XX zo dňa 25.11.2013, ktorým žalovaný podľa § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 a § 155m zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) nariadil kontrolovanému verejnému obstarávateľovi Ministerstvu kultúry SR (ďalej len verejný obstarávateľ) zrušiť použitý postup zadávania zákazky v užšej súťaži na predmet zákazky „NKP - Solivar Prešov, rekonštrukcia objektu Sklad soli“, v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie súťaže, pretože skutočnosti, ktoré žalovaný vyhodnotil ako porušenie ZVO, preukázateľne nemohli mať a ani nemali žiaden vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uviedol, že žalovaný vytkol verejnému obstarávateľovi netransparentnosť pri hodnotení splnenia podmienok účasti v súťaži, keď z dokumentácie vyhotovenej obstarávateľom nebolo žalovanému zrejmé, akým spôsobom hodnotil splnenie podmienok účasti, konkrétne referencie predkladané jednotlivými uchádzačmi. Žalovaný interpretuje oznámenie o verejnom obstarávaní v znení redakčnej opravy tak, že referencie museli okrem iného obsahovať informáciu o tom, či stavba bola riadne odovzdaná. Verejný obstarávateľ mal podľa žalovaného uznať aj niektoré také referencie, z ktorých uvedená informácia nevyplývala, čím sa mal obstarávateľ dopustiť konania, ktoré je netransparentné a môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Žalobca bol toho názoru, že ak verejný obstarávateľ uzná referencie všetkých záujemcov, ktoré spĺňajú ním určené požiadavky ( a ktoré neboli žiadnym záujemcom spochybnené a voči ktorým neboli uplatnené žiadne revízne postupy), a to spôsobom, ktorý žiadneho zo záujemcov nediskriminuje, potom nie je dôvod osobitne pre každý jeden prípad podobne uvádzať v zápisnici, že splnenie každej jednej konkrétnej podmienky účasti bolo preukázané a teda že každá jedna konkrétna podmienka účasti bola splnená. Podrobná informácia by podľa žalobcu mala byť uvedená v dokumentácii práve tam, kde sa konštatuje nesplnenie podmienky účasti ako dôvod vylúčenia uchádzača/záujemcu. S ohľadom na ustanovenie § 33 ods. 10 ZVO nie je podľa žalobcu povinnosťou verejného obstarávateľa, aby zápisnica z posúdenia splnenia podmienok účasti obsahovala aj záujemcov alebo uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti a dôvod ich splnenia. Verejný obstarávateľ preto podľa žalobcu nepostupoval netransparentne, ak v zápisnici podrobne neuviedol, ktorý konkrétny záujemca ktoré konkrétne podmienky splnil a pri samotnom posudzovaní splnenia podmienok účasti postupoval v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, pričom nedošlo k diskriminácii žiadneho zo záujemcov. Žalobca namietal, že zákonnú podmienku pre nariadenie zrušiť súťaž, spočívajúcu v preukázaní možného zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania, žalovaný interpretuje paušálne a všeobecne, bez akejkoľvek väzby na dané verejné obstarávanie a bez skutočného posúdenia priamo v danej veci, so zohľadnením všetkých relevantných skutočností a ich vyhodnotenia o väzbe na preukázanie porušenia ZVO. Žalobca ďalej uviedol, že z referencií predložených jednotlivými záujemcami, ako aj zo zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti je zrejmé, že záujemca PEhAES sa vzhľadom na počet a objem uznaných referencií umiestnil na šiestom mieste, pričom obstarávateľ v súlade s oznámením o vyhlásení predmetného verejného obstarávania vyzval na predloženie ponuky iba vybraných záujemcov, ktorý sa umiestnili na prvom až piatom mieste. Podľa žalobcu je preto nepochybné, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by záujemca PEhAES a záujemca Hornex, ktorý obstarávateľovi oznámil, že odstupuje od záujmu pokračovať o verejnom obstarávaní, čo obstarávateľ akceptoval, mali byť vyzvaní na predloženie ponuky. Títo záujemcovia nepostupujú do ďalšej etapy užšej súťaže, pričom túto skutočnosť žiaden z nich nijako nespochybnil, nevyužil revízne postupy a teda nemá záujem pokračovať v súťaži. Predložením referencií všetci záujemcovia splnili podmienky účasti, pričom výber záujemcov, ktorí boli vyzvaní na predloženie ponuky, sa uskutočnil vopred určeným spôsobom, ktorý bol záujemcami akceptovaný. Žalobca preto nevidel žiaden možný zásadný vplyv netransparentnosti žalovaným namietaného porušenia ZVO na výsledok verejného obstarávania. Žalobca poukázal na to, že jeho ponuka bola vyhodnotená ako najvýhodnejšia. Obe ním predložené referencie obsahovali informáciu o tom, že „stavba bola odovzdaná do riadneho užívania“, splnil teda podmienku účasti tak, ako to vyplýva z oznámenia o verejnom obstarávaní. Bez ohľadu na to, či referencie niektorých uchádzačov, ktorí predložili ponuku, mali alebo nemali byť vyhodnotené inak, žiaden z týchto uchádzačov, u ktorých by mohlo byť prípadne spochybnené splnenie podmienok účasti, by sa nebol na základe predloženej ponuky stal úspešným uchádzačom. Ani tu preto žalobca nevidel žiadny zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže výsledkom malo byť uzavretie zmluvy s úspešným uchádzačom, ktorý splnil podmienky účasti, čo v danom prípade aj skutočne nastalo, bez ohľadu na to, či ďalší uchádzači podmienky účasti splnili alebo nesplnili. Žalobca tvrdil, že výklad práva uplatnený žalovaným, podľa ktorého priebeh a výsledok verejného obstarávania môže ovplyvniť akýkoľvek netransparentný úkon alebo netransparentný postup verejného obstarávateľa, je nebezpečný a neudržateľný. Považoval za nemysliteľné, aby boli súťaže na významné zákazky, ktoré sú navyše viazané na eurofondy alebo na iné zdroje financovania, pri ktorých je dôležité dodržanie určených termínov, rušené aj pre najmenšie pochybenie obstarávateľa v procese verejného obstarávania, bez toho, aby sa riadne preukázal zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. To platí obzvlášť v prípade obstarávaní, u ktorých žiadny z uchádzačov ani záujemcov nepodal podnet, žiadosť o nápravu či námietky a teda nepovažoval priebeh súťaže za problematický, diskriminačný alebo netrasparentný. Každé zrušenie súťaže totiž so sebou nesie nielen priame škody pre obstarávateľa, ale aj pre záujemcov a uchádzačov, spočívajúce v zbytočne vynaložených nákladoch v súvislosti so zmareným obstarávaním, ale aj reálne riziko prepadnutia prostriedkov určených na financovanie projektu. Podľa žalobca zo strany žalovaného ide pri výklade § 139 ods. 2 ZVO o neprípustný a ničím neodôvodnený formalizmus, ktorý už bol niekoľkokrát odmietnutý aj Najvyšším súdom SR a Ústavným súdom SR (napr. Nález III. ÚS 468/2011-9, III. ÚS 341/07). S ohľadom na uvedené žalobca zaujal názor, že podobne ako vo svojom rozhodnutí č. XXXX-XXXX/ XXXX-OK/X zo dňa 01.10.2012, ktoré bolo z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 238/2012-70 zo dňa 24.01.2013, sa žalovaný ani v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal so splnením zákonnej podmienky na zrušenie súťaže v zmysle § 139 ods. 2 ZVO, v zmysle ktorej je žalovaný povinný zisťovať, či bol postupom obstarávateľa porušený ZVO a či v danom prípade mohlo mať zistené porušenie zákona zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že obstarávateľom požadovanú podmienku účasti v súťaži týkajúcu sa predloženia zoznamu stavebných prác rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky (zákaziek na rekonštrukciu, renováciu, resp. obnovu pozemných stavieb), uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov v minimálnom rozsahu ako predmet zákazky, t.j. stavieb riadne odovzdaných, považuje za zmätočnú. Napriek uskutočnenej redakčnej oprave oznámenia o vyhlásení predmetného verejného obstarávania (v zmysle redakčnej opravy bol z oznámenia vypustený text, podľa ktorého malo potvrdenie odberateľa o uspokojivom vykonaní stavebných prác v minimálnom rozpočtovom náklade 2. mil eur bez DPH za jednu realizovanú zákazku obsahovať okrem iného potvrdenie, že stavba bola odovzdaná do riadneho užívania) mali záujemcovia na splnenie podmienky účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti predložiť zoznam uskutočnených stavebných prác, pričom za uskutočnené sa považujú stavby riadne odovzdané. Žalovaný na základe preskúmania procesu vyhodnotenia referencií predložených jednotlivými záujemcami zistil, že obstarávateľ v procese vyhodnotenia splnenia podmienok účasti uvedenú požiadavku na stavby riadne odovzdané (do užívania) preukázateľne neuplatnil, to znamená, že ani v predloženej dokumentácii sa nenachádza žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že komisia pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti preukázateľne skúmala, či predložené referencie deklarovali, že tam uvádzané stavebné práce/ stavby boli riadne odovzdané. Skutočnosť, či boli stavebné práce/ stavby riadne odovzdané, verejný obstarávateľ nezohľadnil ani vo vzťahu k splneniu podmienky účasti uvedenej v bode III. 2.3 „Technická alebo odborná spôsobilosť“, ani v bode IV. 1.2 „Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasť na dialógu“ oznámenia. Verejný obstarávateľ uznal a akceptoval aj tie referencie, v ktorých nebolo priamo uvedené, že „stavba bola riadne odovzdaná“, alebo z nich táto skutočnosť nevyplývala. V dokumentácii sa zároveň nenachádza žiaden doklad, z ktorého by preukázateľne vyplývalo, že komisia verejného obstarávateľa sa zaoberala v rámci akceptácie predložených referencií skutočnosťou, či stavebné práce, resp. stavby v nich deklarované, boli alebo neboli riadne odovzdané, tak ako to sám verejný obstarávateľ stanovil v oznámení. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že verejný obstarávateľ stanovením zmätočnej požiadavky „stavby riadne odovzdané“ v rámci podmienok účasti podľa § 28 ods. 1 písm. b/ ZVO konal v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO a to s princípom transparentnosti, nakoľko nebolo možné preskúmať, akým spôsobom sa verejný obstarávateľ vysporiadal so skutočnosťou, že jednotliví záujemcovia vo svojich referenciách k predkladaným zoznamom uvádzali rôzne skutočnosti za účelom preukázania, že spĺňajú túto požiadavku. Stanovenie uvedenej požiadavky aj v objektívnych kritériách pri uplatnení režimu obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, následne viedlo k nepreskúmateľnosti postupu verejného obstarávateľa z hľadiska dodržania ním stanovených objektívnych kritérií pre zostavenie poradia záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky. Uvedeným porušením zákona došlo k porušeniu základných princípov verejného obstarávania, keďže konanie verejného obstarávateľa sa stalo neprehľadným, nepreskúmateľným, čo mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania a určenie úspešného uchádzača. Žalovaný uviedol, že zásadný vplyv porušenia princípu transparentnosti na výsledok verejného obstarávania identifikoval v napadnutom rozhodnutí tak, že porušenie tohto princípu bolo priamo naviazané na hodnotenie splnenia podmienok účasti a hodnotenie kritérií užšieho výberu, teda vzťahovalo sa na procesné štádiá verejného obstarávania, ktorých predmetom je hodnotenie záujemcov v kontexte preukázania splnenia podmienok účasti a v prípade vyhodnocovania kritérií užšieho výberu selekcia záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky. Porušenie princípu transparentnosti v predmetnom verejnom obstarávaní malo teda priamu väzbu na procesné štádiá verejného obstarávania, ktorých priebeh má zásadný vplyv na jeho výsledok. Ak by verejný obstarávateľ vyhodnocoval splnenie podmienok účasti a následne vyhodnocoval kritériá užšieho výberu transparentne, mohol byť v konečnom dôsledku okruh záujemcov vyzvaných na predloženie ponuky iný, napr. z dôvodu vylúčenia záujemcu pre nesplnenie resp. nepreukázanie splnenia podmienok účasti, resp. z dôvodu, že by sa do obmedzeného počtu 5 záujemcov na základe vyhodnotenia kritérií užšieho výberu mohol dostať záujemca, ktorý sa po vyhodnotení tohto kritéria umiestnil na 6. mieste. Žalovaný tiež zdôraznil, že v zmysle § 139 ods. 2 ZVO podmienkou pre vydanie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia je možnosť zásadného vplyvu zisteného porušenia ZVO na výsledok verejného obstarávania. Rozhodnutie teda nie je viazané na reálnu existenciu zásadného vplyvu zisteného porušenia na výsledok verejného obstarávania, ako napr. na preukázanie skutočnosti, či by účasťou iných uchádzačov bola dosiahnutá lepšia cena. Postačuje vždy len reálna možnosť, potencialita zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania, za ktorý sa považuje možnosť odradenia uchádzačov od účasti v súťaži. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/37/2009 a rozsudky Krajského súdu v Bratislave vo veciach sp. zn. 2S 153/11, 2S 154/2011. Skutočnosť, že proti predmetnému netransparentnému postupu verejného obstarávateľa nebola podaná žiadosť o nápravu, resp. námietky, podľa žalovaného nevylučuje, že zmätočne stanovená podmienka účasti mohla odradiť od účasti v postupe zadávania zákazky potenciálnych záujemcov. Považoval za nespochybniteľné, že zmätočne stanovená podmienka účasti je spôsobilá odradiť potenciálnych záujemcov od účasti vo verejnom obstarávaní, čo môže mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko zužuje účasť záujemcov vo verejnom obstarávaní s následkom možného vplyvu na jeho výsledok. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 18.02.2015. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že vo Vestníku verejného obstarávania č. 101/2010 zo dňa 28.05.2010 bolo uverejnené oznámenie verejného obstarávateľa o vyhlásení verejného obstarávania - užšej súťaže na predmet zákazky „NKP - Solivar Prešov, rekonštrukcia objektu Sklad soli“. Sedem záujemcov požiadalo v stanovenej lehote o účasť v predmetnej užšej súťaži. Verejný obstarávateľ konštatoval splnenie podmienok účasti pri všetkých záujemcoch, následne uplatnením kritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov stanovil poradie záujemcov a prvých piatich vyzval na predloženie ponuky. Ponuka žalobcu bola vyhodnotená ako najvýhodnejšia. Na základe oznámenia zo dňa 30.05.2012 začal žalovaný kontrolu postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu, ktorej výsledkom bolo rozhodnutie č. XXXX-XXXX/XXXX-OK/X zo dňa 01.10.2012, ktorým žalovaný nariadil verejnému obstarávateľovi podľa § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 ZVO zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Proti tomuto rozhodnutiu podal verejný obstarávateľ žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 1S/238/2012-70 zo dňa 24.01.2013 zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 01.10.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní vydal žalovaný rozhodnutie č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX-OK/XX zo dňa 25.11.2013, ktorým z rovnakých právnych dôvodov opätovne nariadil verejnému obstarávateľovi zrušiť použitý postup zadávania zákazky. IV. Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 32 ods. 6 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Porušenie zásady transparentnosti môže nastať nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (pozri rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010). Z dokumentácie k predmetnej verejnej súťaži vyplýva, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ v časti III.2.3 „Technická alebo odborná spôsobilosť“ uviedol nasledovné informácie a formálne náležitosti nevyhnutné na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti: „1. Zoznam stavebných prác rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky (zákazky na rekonštrukciu, renováciu, resp. obnovu pozemných stavieb) uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov v minimálnom rozsahu ako predmet zákazky, t.j. stavieb riadne odovzdaných, doplnených o minimálne jedno potvrdenie o uspokojivom vykonaní stavebných prác v minimálnom rozpočtovom náklade 2 mil. eur bez DPH za jednu realizovanú stavbu“. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania bola vykonaná redakčná oprava, podľa ktorej „...v časti III.2.3 Technická alebo odborná spôsobilosť v bode 1 oznámenia posledné dve odrážky textu sa vypúšťajú“. V bode IV.1.2 „Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasť na dialógu“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ stanovil ako kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov: „1. Počet stavebných prác rovnakého alebo obdobného charakteru ako predmet zákazky uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov, t.j. stavieb riadne odovzdaných, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác v minimálnom rozpočtovom náklade 2 mil. eur bez DPH za jednu realizovanú zákazku (podľa bodu III.2.3, ods. 1 oznámenia), 2. Výška celkových rozpočtových (stavebných) nákladov stavebných prác rovnakého alebo obdobného charakteru ako predmet zákazky uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov, t.j. stavieb riadne odovzdaných, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní predmetných stavebných prác na minimálnom rozpočtovom náklade 2 mil. eur bez DPH za jednu realizovanú stavbu (podľa bodu III.2.3, ods. 1 tohto oznámenia).“ Z citovaných ustanovení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je zrejmé, že pred uplynutím lehoty na predkladanie žiadostí o účasť v súťaži došlo ku korekcii kvalifikačných podmienok týkajúcich sa preukazovania referencií na práce rovnakého alebo podobného druhu ako predmet zákazky. Po vykonaní uvedenej redakčnej opravy oznámenia však zostalo podľa názoru krajského súdu nejasné, čo sa verejný obstarávateľ snažil predmetnou opravou dosiahnuť, keď vypustil „posledné dve odrážky textu“ v bode 1 časti III.2.3 oznámenia a aké bolo jeho konečné znenie. Či teda technickú a odbornú spôsobilosť záujemcov žiadal preukázať zoznamom bližšie nedefinovaných stavebných prác rovnakého alebo obdobného charakteru ako predmet zákazky uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov v minimálnom rozsahu ako predmet zákazky, alebo či predmetné referencie zúžil na stavby riadne odovzdané. Z ďalšieho postupu verejného obstarávateľa v predmetnej súťaži vyplýva, že referencie sa mali týkať iba stavieb riadne odovzdaných. Nemožno poprieť, že požiadavka verejného obstarávateľa na predloženie referencií na rekonštrukčné, renovačné či obnovovacie práce iba na stavbách, ktoré boli odberateľovi riadne odovzdané, sa javí ako racionálna a opodstatnená. Krajský súd je však toho názoru, že pokiaľ verejný obstarávateľ požaduje doložiť práce riadne odovzdané, mal by v podmienkach súťaže definovať spôsob preukazovania splnenia takejto podmienky. Výraz „stavby riadne odovzdané“, bez bližšieho určenia, čo sa týmto výrazom rozumie, si môžu prípadní záujemcovia o účasť v užšej súťaži vykladať rôznym spôsobom a nemožno vylúčiť, že niektorých môže takto stanovená podmienka od účasti v súťaži odradiť. V tomto ohľade sa súd stotožňuje so žalovaným v tom, že podmienky účasti v časti III.2.3 „Technická alebo odborná spôsobilosť“, bod 1, boli stanovené nejasne a zmätočne, nakoľko predovšetkým po vykonaní redakčnej opravy v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania mohli mať prípadní záujemcovia o účasť opodstatnené pochybnosti o tom, či je potrebné doložiť referencie na požadované stavebné práce na „stavbách riadne odovzdaných“, či majú byť doložené potvrdením odberateľa o ich uspokojivom vykonaní, alebo postačuje doloženie realizácie akýchkoľvek stavebných prác na podobných stavbách ako po predmet zákazky (napr. v akomkoľvek štádiu rozpracovanosti). Vo všeobecnosti platí, že podmienky účasti pritom musia byť formulované dostatočne jasne, konkrétne a jednoznačne tak, aby každý dodávateľ mohol ľahko posúdiť, či on sám stanovenú spôsobilosť spĺňa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k zbytočnému obmedzeniu účasti niektorých potenciálne kvalifikácie schopných dodávateľov, prípadne naopak, k vynaloženiu zbytočných prostriedkov na vyhotovenie ponuky zo strany dodávateľov, ktorí v skutočnosti podmienky účasti nespĺňajú. Výber konkrétnych podmienok účasti (kvalifikačných predpokladov), ich úrovne a spôsobu preukázania by mal vždy zodpovedať povahe, množstvu a náročnosti stavebných prác, služieb či dodávok, ktoré sú predmetom verejnej zákazky. Krajský súd je preto toho názoru, že stanovenie podmienok účasti vo väzbe na dodržanie princípu transparentnosti si vždy vyžaduje, aby verejný obstarávateľ čo najpresnejšie vymedzil v súťažných podmienkach, aké skutočnosti žiada od záujemcov či uchádzačov doložiť a akým spôsobom je potrebné tieto skutočnosti preukázať, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o tom, čo verejný obstarávateľ žiada. Iba jednoznačne stanovené podmienky účasti v súťaži môžu zaručiť jej transparentný a nediskriminačný priebeh, nakoľko práve nejednoznačnosť podmienok umožňujúca ich rôzne interpretácie je spôsobilá odradiť potenciálnych uchádzačov od účasti v súťaži a vniesť pochybnosti do jej transparentnosti a nakoniec aj zákonnosti. Žalovaný postupoval podľa názoru krajského súdu v medziach zákona, keď v rámci zákonom povolenej správnej úvahy vyhodnotil vyššie stanovené podmienky účasti v súťaži za zmätočné, porušujúce princíp transparentnosti verejného obstarávania, ktorý je v zmysle § 9 ods. 4 ZVO podmienkou realizácie každej súťaže. Zákonu zodpovedajúci bol aj záver o tom, že netransparentne stanovené podmienky účasti vo vyššie uvedenom rozsahu mohli odradiť potenciálnych záujemcov od účasti súťaži a tak zúžiť ich počet, čo je potrebné hodnotiť ako okolnosť spôsobilú ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Ide o záver, ktorý je voči verejnému obstarávateľovi (a napokon aj žalobcovi ako vyhodnotenému víťazovi súťaže) nepochybne prísny a spôsobujúci zúčastneným nemalé finančné a ďalšie následky, nevybočuje však z medzí a hľadísk stanovených zákonom a zo zákonom stanovených kompetencií žalovaného. Žalovaný v rámci kontroly zistil, že verejný obstarávateľ v procese vyhodnotenia splnenia podmienok účasti spornú požiadavku na stavby „riadne odovzdané“ neuplatnil, nakoľko podľa predloženej dokumentácie komisia pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti neskúmala, či predložené referencie deklarovali skutočnosť, že v nich uvádzané práce alebo stavby boli „riadne odovzdané“ (v zmysle požiadavky verejného obstarávateľa uvedenej v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania). Tomu zodpovedá aj stanovisko verejného obstarávateľa vyžiadané žalovaným počas kontroly, z ktorého vyplýva, že verejný obstarávateľ zaradil do celkového počtu a objemu stavebných prác hodnoty tých referencií, ktoré svojim popisom, charakterom a náročnosťou zodpovedali prácam rovnakého alebo obdobného charakteru ako bol predmet zákazky uvedený v oznámení. Uznal a akceptoval aj tie referencie, v ktorých nebolo priamo uvedené, že stavba bola „riadne odovzdaná“ alebo z nich táto skutočnosť nevyplývala, prípadne ktoré obsahovali len všeobecnú konštatáciu o uskutočnení prác. Obdobne verejný obstarávateľ postupoval aj pri aplikácii kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktoré boli v bode IV. 1.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania definované vo väzbe na bod III.2.3 oznámenia s tým rozdielom, že vyššie spomenutá redakčná oprava sa bodu IV.1.2 priamo nedotkla. Krajský súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že uvedené konanie verejného obstarávateľa, ktorý v bodoch III.2.3 a IV.1.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania stanovil požiadavku na referencie týkajúce sa stavieb riadne odovzdaných, následne však túto požiadavku neuplatňoval a nevyhodnocoval ani vo väzbe na splnenie podmienok účasti, ani pri aplikácii objektívnych kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov, je v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO a to predovšetkým s princípom transparentnosti verejného obstarávania. Niet pochýb o tom, že pokiaľ verejný obstarávateľ stanoví určitú podmienku účasti v súťaži či kritérium pre výber obmedzeného počtu záujemcov v súťažných podkladoch a v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, musí túto požiadavku či kritérium v ďalších procesných štádiách verejného obstarávania dôsledne uplatňovať a vyhodnocovať. V opačnom prípade zaťažuje svoje konanie nepreskúmateľnosťou a netransparentnosťou. Takýto postup totiž môže mať vplyv na určenie okruhu účastníkov súťaže, resp. na výber obmedzeného počtu záujemcov a tým aj na určenie úspešného uchádzača. V prípade väčšieho počtu záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, sú práve stanovené kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov tým činiteľom, ktorý rozhoduje o poradí záujemcov a najmä o tom, kto bude vyzvaný na predloženie návrhu zmluvy. Po zohľadnení konkrétnych okolností predmetnej užšej súťaže je treba uznať, že nedôsledné vyhodnotenie kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov podľa bodu IV.1.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa mohlo prakticky prejaviť na výsledku verejného obstarávania iba v tom, že šiesty záujemca v poradí po vyhodnotení týchto kritérií nebol vyzvaný na predloženie návrhu zmluvy a teda nemohol konkurovať žalobcovi, ktorý predložil verejnému obstarávateľovi najvýhodnejšiu ponuku. Porušenia princípu transparentnosti podľa § 9 ods. 4 ZVO však mohli podstatne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania nielen v štádiu vyhodnocovania kritérií pre výber záujemcov v užšej súťaži, ale najmä v štádiu vyhodnocovania splnenia podmienok účasti v súťaži. Ako už súd uviedol, ich nejasné definovanie bolo spôsobilé odradiť potenciálnych záujemcov od účasti a taktiež následné dôsledné uplatnenie vyššie opísaných kvalifikačných podmienok mohlo viesť k vylúčeniu niektorých záujemcov zo súťaže. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal, žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.