Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/298/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202193 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202193.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK , občianske združenie, IČO: 313 03 862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3985/2013-720 zo dňa 26.09.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni niekdajším Obvodným lesným úradom v Prešove č. 2013/0004/3-MZ zo dňa 06.06.2013, ktorým bol podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ zákon o lesoch“) schválený Program starostlivosti o lesy pre Lesný celok (ďalej aj ako „LC“) Mestské lesy Bardejov s dobou platnosti od roku 2013 do roku 2022 na celkovej výmere 2914,56 ha lesných pozemkov, ktorý vypracoval vyhotovovateľ Lesoprojekta s.r.o., Prešov, v rozsahu uvedenom vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za rozporné so zákonom, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán do porastovej mapy priloženej k svojmu rozhodnutiu nevložil hranice národných prírodných rezervácií a prírodných rezervácií. Pokiaľ ide o biotopy európskeho významu a národného významu tieto boli zapracované len ako „tabuľková príloha“ v elektronickej podobe. Uviedol, že orgán schvaľujúci program starostlivosti o lesy a vydávajúci o tomto správne rozhodnutie musí dbať o to, aby toto rozhodnutie bolo v súlade nielen so zákonom o lesoch, ale aj inými zákonmi. Poukázal na súvislosť medzi obsahom plánu starostlivosti o lesy a dôsledkami jeho obsahu pre ochranu prírody a krajiny predovšetkým pokiaľ ide o ochranu biotopov a národného a európskeho významu. Z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. m/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a z § 6 tohto zákona vyplýva, že pokiaľ nie je v programe starostlivosti o lesy zrozumiteľným a identifikovateľným spôsobom uvedený výskyt biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, potom nie je možné zabezpečovať ich ochranu podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o ochrane prírody, podľa ktorého sa súhlas orgánov ochrany prírody na činnosť, ktorou môže byť poškodený alebo zničený biotop európskeho významu alebo biotopov národného významu nevyžaduje, ak k poškodeniu alebo zničeniu biotopov dochádza v súvislosti s bežným obhospodarovaním poľnohospodárskych kultúr alebo lesných kultúr. Z uvedeného podľa žalobcu vyplynulo, že ak bežné obhospodarovanie lesa je činnosť, pri ktorej nie je potrebný súhlas orgánov ochrany prírody na zásah do biotopov európskeho významu či národného významu, nemožno pre naplnenie cieľov ochrany biotopov uvažovať inak, ako tak, že do programu starostlivosti o lesy sa zakotví táto ochrana spôsobom, ktorý takúto ochranu zabezpečí. Pre podporu tohto tvrdenia svedčí § 54 ods. 4 zákona o ochrane prírody, podľa ktorého medzi dokumenty starostlivosti ochrany prírody a krajiny patrí aj program starostlivosti o lesy. Žalobca ďalej uviedol, že správny orgán je pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy povinný rešpektovať všetky právne predpisy, osobitné zákony, bez ohľadu na to, či sa vzťahujú na tú oblasť verejnej správy, do sústavy ktorej ten ktorý správny orgán patrí. Pokiaľ zákon o ochrane prírody a krajiny definuje ochranu prírody ako obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny a znížiť jej ekologickú stabilitu, potom nie je možné, aby pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy správny orgán nebral na tento záujem vyjadrený v zákone o ochrane prírody a krajiny zreteľ. V prípade, že takáto ochrana v programe starostlivosti o lesy nenájde vyjadrenie, potom nie je zabezpečená vôbec a pri bežnom obhospodarovaní nie je obhospodarovateľ lesa viazaný žiadnymi obmedzeniami. Jediným spôsobom, akým možno zabezpečiť ochranu biotopov pri bežnom obhospodarovaní lesa je, aby táto ochrana bola súčasťou programu starostlivosti o lesy a prejavila sa v takomto predpise hospodárskeho významu, ktorý túto ochranu zabezpečí. V predmetnej veci prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súlade s požiadavkou zapracoval do programu starostlivosti o lesy tabuľkovú prílohu obsahujúcu zoznam biotopov európskeho a národného významu. Bez ohľadu na to, že nie je možné zistiť, akú súčasť programu starostlivosti o lesy z tých, ktoré sú vymenované v § 40 ods. 2, má zoznam biotopov obsiahnutý v tabuľkovej prílohe tvoriť, je pre ochranu biotopov bez uvedenia hospodárskych opatrení a predpísaného hospodárskeho spôsobu je bez akéhokoľvek právneho a faktického významu. Aj keby bol obhospodarovateľ lesa oboznámený s tabuľkovou prílohou, predpísanou ťažbou by zničil alebo poškodil biotop národného významu alebo biotop európskeho významu, konal by v súlade so zákonom, ak by dodržal program starostlivosti o lesy a v ňom predpísané hospodárske opatrenia. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.03.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, a žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V prvom rade vzniesol pre celé súdne konanie námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobu považoval za podanú neoprávnenou osobou, nemajúcou postavenie účastníka správneho konania v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p.. Od tejto svojej námietky žalovaný ustúpil na pojednávaní pred súdom dňa 10.06.2015, preto súd nebude bližšie opisovať argumenty žalovaného, ktoré sa tejto námietky týkali. Ďalej žalovaný uviedol, že Lesný celok Mestské lesy Bardejov nie je súčasťou území sústavy Natura 2000 a nie je ani súčasťou území národnej siete chránených území alebo území európskeho významu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa do konania ako účastník prihlásil až dňa 14.02.2013 - po prijatí protokolu, kedy sa v zmysle § 41 ods. 10 zákona o lesoch na vznesené pripomienky a požiadavky už neprihliada. Samotným protokolom boli schválené pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a termín, do ktorého vyhotovovateľ musel tento program správnemu orgánu predložiť. Pred prijatím samotného protokolu správny orgán postupoval v intenciách § 41 ods. 8 zákona o lesoch, keď oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva by mohli byť dotknuté vyhotovením programu starostlivosti o lesy, aby sa vyjadrili k správe o hospodárení v Lesnom celku Mestské lesy Bardejov. Uvedené oznámenie bolo zverejnené aj vo forme verejnej vyhlášky, ktorá bola zverejnená nielen na úradnej tabuli správneho orgánu, ale aj na úradných tabuliach krajských lesných úradov v Bardejove a v Stropkove. Široká verejnosť, aj žalobca, mohla reagovať na oznámenie, prípadne predložiť príslušnému správnemu orgánu pripomienky, ktoré by sa týkali vyhotovenia programu starostlivosti o lesy. Žalovaný dodal, že žalobcovi bol v rámci konania vytvorený dostatočný priestor, a to aj napriek tomu, že nepodal námietky k vyhotoveniu programu starostlivosti o lesy včas. Podotkol, že žalobca sa nesnaží pozitívne ochrániť životné prostredie, ale snaží sa len hľadať formálne nedostatky postupu správnych orgánov, ktoré ho žiadnym spôsobom nemohli ukrátiť na dotknutých záujmoch. Pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98/102-02 zo dňa 17.12.2002, v ktorom je vyjadrené, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyjadril presvedčenie, že vrátením veci by sa dosiahlo iba formálne zopakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný, resp. pre žalobcu priaznivejší výsledok správneho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z administratívneho spisu vyplynuli skutočnosti, ako boli opísané účastníkmi konania v ich podaniach. Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch program starostlivosti o lesy (ďalej len "program starostlivosti") je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Podľa § 40 ods. 2 zákona o lesoch súčasťami plánu vyhotoveného pre lesný celok sú najmä a) všeobecná časť, b) opis dielcov, c) plán hospodárskych opatrení, d) plochová tabuľka, e) prehľadové tabuľky, f) obrysová a porastová mapa. Podľa § 41 ods. 2 zákona o lesoch úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba podľa § 38 ods. 2. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. Podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny ochrana biotopu európskeho významu a biotopu národného významu zahŕňa a) obmedzovanie alebo regulovanie zásahov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na priaznivý stav biotopu, b) vytváranie podmienok pre zachovanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu biotopu, c) sledovanie výskytu biotopu a stavu biotopu. Podľa § 6 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak a) k poškodeniu alebo zničeniu biotopov dochádza v súvislosti s bežným obhospodarovaním poľnohospodárskych kultúr alebo lesných kultúr, b) k poškodeniu alebo zničeniu biotopov dochádza v súvislosti s výrubom drevín (§ 47), c) sa postupuje podľa § 28 ods. 5 až 8. Podľa § 9 ods. 1 písm. m/ zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o schválenie alebo zmenu programu starostlivosti o lesy. Podľa § 54 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä a) určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie, b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany, d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín, e) určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja83) a územného systému ekologickej stability, 3) f) poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich ochranných pásiem a zón, g) určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných biotopov. Podľa § 54 ods. 4 zákona o ochrane prírody dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) a tvoria ich a) programy starostlivosti o chránené územia a chránené stromy, b) programy starostlivosti o územia medzinárodného významu, c) programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny. d) programy starostlivosti o lesy.35) Vychádzajúc z procesnej autonómie je podľa právneho poriadku SR umožnené iniciovať zainteresovanej verejnosti súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola posudzovaná činnosť povolená a v rámci tohto konania uplatniť svoje námietky týkajúce sa pochybením v priebehu posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je plne v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru a práva EÚ. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného svojou povahou zasiahlo do individuálne určených oprávnení alebo povinností konkrétneho subjektu - žalobcu a do jeho právnej sféry. Žalobou napadnuté rozhodnutie, ako vyplýva z predchádzajúceho textu, svojou povahou môže sa dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, a preto je zároveň spôsobilé prieskumu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy priatej časti O.s.p., a to na základe žaloby podanej žalobcom. Nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia bola odôvodnená v žalobe nesprávnym právnym posúdením zisteného skutkového stavu v konaní. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na záveroch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku § 41 ods. 9 zákona o lesoch, ďalej na základe protokolu, ktorý bol z prerokovania vyhotovený a návrhu programu starostlivosti o lesy, ktorý bol vypracovaný na základe pokynov protokolu. Nebolo úlohou súdu v tomto súdnom konaní preskúmať zákonnosť a predovšetkým odbornú kvalitu vymenovaných podkladov pre rozhodnutie, táto v žalobe ani nebula namietaná. Žalobca vytýkal napadnutým rozhodnutiam, že boli vydané bez zohľadnenia aspektov potreby ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. V prvom rade súd poukazuje na rozdiel v predmete právnej úpravy zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny. Zákon o lesoch upravuje vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, odborné hospodárenie v lesoch, podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Jeho účelom je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov a vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Zákon o ochrane prírody a krajiny upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Ak zákon o ochrane prírody a krajiny neustanovuje inak, vzťahujú sa na ochranu zložiek životného prostredia osobitné predpisy. Takýmito osobitnými predpismi, ako sa uvádza v zákone o ochrane prírody a krajiny, je napríklad aj zákon o lesoch, zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon). Správny orgán v konaní postupoval v intenciách zákona, keď o vyjadrenie v zmysle § 41 ods. 8 zákona o lesoch v spojení s § 9 ods. 1 písm. m/ a § 67 písm. g/ zákona o ochrane prírody a krajiny požiadal dotknuté orgány štátnej správy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, vrátane niekdajšieho Obvodného úradu životného prostredia Prešov. Z jeho súhlasného stanoviska vyplýva, že Lesný celok Mestské lesy Bardejov nie je súčasťou území sústavy Natura 2000 a nie je ani súčasťou území národnej siete chránených území alebo území európskeho významu. V predmetnej veci rozhodujúci správny orgán návrh programu starostlivosti o lesy posudzoval predovšetkým podľa príslušného právneho predpisu, ktorým je zákon o lesoch. Súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že správny orgán je pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy povinný rešpektovať všetky právne predpisy bez ohľadu na to, či sa vzťahujú na tú oblasť verejnej správy, do sústavy ktorej ten ktorý správny orgán patrí. Je len prirodzené, že správny orgán pri svojom rozhodovaní podľa jedného konkrétneho právneho predpisu musí dbať na to, aby zostal zachovaný súlad jeho rozhodnutia s Ústavou SR a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Orgánu štátnej správy lesného hospodárstva však neprislúcha rozhodovať o veciach patriacich do vecnej príslušnosti inému orgánu, napr. orgánu štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Okresné úrady (odbor starostlivosti o životné prostredie), obce a Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Z hľadiska úpravy podľa zákona o ochrane prírody a krajiny správny orgán mohol žalovaný návrh posúdiť len v rozsahu svojej právomoci. Súd dodáva, že obavy žalobcu pred zásahom do území, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia ochrany prírody z hľadiska zákona o ochrane prírody a krajiny boli vyjadrené v žalobe predčasne. Každý zásah schválený podľa programu starostlivosti o lesy nestáva sa automaticky povolením na lesohospodársku činnosť pre dotknutý lesný celok bez ohľadu na stupne ochrany, ktorý sa na jednotlivé lokality lesného celku vzťahujú. Rozhodnutie, ktoré schválilo predmetný program starostlivosti o lesy nenahrádza rozhodnutia iných orgánov verejnej moci, ktoré sú vyžadované podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. Pokiaľ obhospodarovateľ lesa bude chcieť do určitej lokality, na ktorú sa vzťahuje určitý stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a zasiahnuť určitým spôsobom, s ktorým spája zákon o ochrane prírody a krajiny podmienku vydania predchádzajúceho súhlasu alebo výnimky, nebude môcť obhospodarovateľ lesa takúto činnosť vykonať bez potrebného rozhodnutia orgánu štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny. Uvedené však podľa práva nemožno dopredu vyžadovať od žalovaného ako správneho orgánu k tomu nepríslušného. Súd sa tiež stotožnil s argumentom žalovaného, že žalobca hoci v konaní nepochybne má postavenie účastníka s jeho právami a povinnosťami, tieto si neuplatnil včas. Správny orgán prvého stupňa v súlade s § 41 ods. 8 zákona o lesoch v spojení s § 26 správneho poriadku osobitne (známym účastníkom a dotknuté orgány a osoby) a verejnou vyhláškou (ostatným) oznámil možnosť nahliadnutia do správy o hospodárení vyzval na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca svoje pripomienky k veci vzniesol dňa 14.02.2013 až po prijatí protokolu vyhotoveného podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch. V zmysle § 41 ods. 10 zákona o lesoch sa na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu neprihliada. Súd konštatuje, že pre správny orgán bolo stanovisko žalobcu k návrhu programu starostlivosti o lesy v súlade so zákonom o lesoch právne irelevantné, napriek tomu sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj námietkami, ktoré žalobca vzniesol v rozpore s očakávaním podľa § § 41 ods. 10 zákona o lesoch. Súd je toho názoru, že žalobcovi týmto bolo priznaných viac práv, než mu podľa zákona patrilo, čím sa rozhodne nemôže cítiť na svojich právach dotknutý ani poškodený. Súd preskúmal a posúdil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že tieto boli vydané v súlade so zákonom. Zároveň možno v danom prípade vylúčiť i svojvôľu u žalovaného a prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní a súd považoval ich rozhodnutia za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, teda preskúmateľné. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány v konaní riadne posúdili tvrdenia účastníkov konania a zabezpečili si dostatok podkladov pre svoje rozhodnutia. V danom prípade bolo logické, že obsah uvedených stanovísk bol premietnutý i do odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca odbornosť zadovážených stanovísk v priebehu správneho konania nijako nespochybnil. Z uvedených dôvodov súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali, pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich právne závery nevybočili z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Vzhľadom na to Krajský súd v Bratislave rozhodol, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.