Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/301/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202226 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202226.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: ABAS SR Management s.r.o., Trnavská 100, 821 01 Bratislava, IČO: 35 883 324, právne zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/02771-2.1, O - 187/2013 zo dňa 15.10.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/02771-2.1, O - 187/2013 zo dňa 15.10.2013, ktorým zamietol odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Trenčín č. k. 4259/078/2013/2.1/L zo dňa 30.07.2013 o uložení pokuty v sume XXX,- € potvrdil. Žalobca („zamestnávateľ“) bol pokutovaný za porušenie § 120 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len ZP), ktorého sa mal dopustiť tým, že v rámci prevádzok TESCO STORES Púchov a TESCO STORES Považská Bystrica neposkytol za obdobie november a december 2012 zamestnancom Y. Y. (Y.), I. R. (I.), C. H. (C.) a Ľ. I. (Ľ.) (dotknutí „zamestnanci“) mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre II. stupeň náročnosti práce, ktorý zodpovedá príslušnému pracovnému miestu, nakoľko uvedení zamestnanci vykonávali na základe odbornej spôsobilosti druh práce „samostatný bezpečnostný pracovník“, pričom zamestnávateľ im vyplácal mzdu iba vo výške minimálnej mzdy pre I. stupeň náročnosti práce. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci i nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pričom považuje zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom za nedostatočné pre posúdenie veci. Podľa neho správne orgány nedbali na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely a nezabezpečil predvídateľnosť svojich rozhodnutí. Žalobca vychádzal z ustanovení § 3 ods. 5, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, § 120 ods. 1 až 4 ZP, zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o súkromnej bezpečnosti). Žalobca tvrdí, že v prípade dotknutých zamestnancov ide o pracovníkov pokladničnej zóny. Ich pracovná náplň a výkon funkcie (samostatný bezpečnostný pracovník) je stanovená podľa smerníc zamestnávateľa - „Inštrukcií pre výkon strážnej a detektívnej služby prevádzkových priestorov a ich príloh (ďalej len Smernice)“. Zdôraznil, že už v odvolaní v správnom konaní uviedol, že zamestnanci vykonávajú svoju činnosť výlučne ako výpomoc personálu v prevádzkach TESCO a to podľa presne daných pokynov a postupov. Okrem pomocných činností nevykonávajú žiadne zložitejšie či namáhavejšie úkony, ktoré by odôvodňovalo zaradenie do II. stupňa náročnosti práce. Podľa žalobcu aj keď mali zamestnanci s ním uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, mali uzatvorenú len štandardnú dohodu, ktorú majú uzatvorenú aj ostatní zamestnanci žalobcu, keďže v danom prípade ide len o písomné potvrdenie o zverení pracovných prostriedkov k výkonu služby (napr. pracovné oblečenie a iné pracovné pomôcky ako mobilný telefón) podľa § 185 ZP. Tu podľa žalobcu nemožno hovoriť o výkone prác spojených s hmotnou zodpovednosťou v zmysle písm. b) prílohy č. 1 ZP. Je toho názoru, že povinnosť prideliť pracovnému miestu stupeň náročnosti je v kompetencii zamestnávateľa a nie citovaného správneho orgánu, preto jeho zásah považuje za neprimeraný. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný nebral do úvahy List Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ( stanovisko MPSVaR SR) zo dňa 18.03.2008 ani Stanovisko NIP zo dňa 23.11.2012 „k zaraďovaniu zamestnancov strážnej služby do stupňa náročnosti pracovných miest“, podľa ktorých je vždy nutné obstarať dôkazy, z ktorých bude jasná pracovná náplň posudzovaných zamestnancov. Ďalej namieta nedostatočné zdôvodnenie uloženia pokuty a jej výšku považuje za neúmerne vysokú. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a uplatňuje si náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 30.01.2014 zotrval na svojich rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca si síce splnil zákonnú povinnosť podľa § 120 ods. 3 ZP, kde priradil každému pracovnému miestu stupeň náročnosti práce, ale neurobil tak v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 ZP. V zmysle písmena a) predmetnej prílohy, charakterizuje pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce výkon pomocných, prípravných, resp. manipulačných prác v zmysle presných postupov a pokynov. V prílohe č. 2 k pracovným zmluvám dotknutých zamestnancov - Funkčné zaradenie zamestnanca a Podrobná náplň prác sa uvádza, že zamestnanec si má neustále zvyšovať svoju odbornosť a profesionálny rast a má zaisťovať a vykonávať opatrenia, vrátane realizácie nových podnetných návrhov k zlepšeniu ochrany majetku a bezpečnostnej služby. Tieto pracovné povinnosti nemajú charakter pomocných, prípravných alebo manipulačných prác v zmysle pokynov a postupov. Z listín vyplýva, že funkčným zaradením dotknutých zamestnancov je samostatný bezpečnostný pracovník, ktorý musí byť podľa Zákona o súkromnej bezpečnosti držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti, pričom uvedený preukaz je základnou podmienkou vykonávania uvedenej funkcie. Táto odborná spôsobilosť ako aj funkčné zaradenie podľa prílohy č. 2 k pracovným zmluvám, je predpokladom výkonu odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, ktoré podľa prílohy č. 1 ZP zodpovedajú II. stupňu náročnosti práce. K uzatvoreným dohodám o hmotnej zodpovednosti v zmysle prílohy č. 4 k pracovným zmluvám uviedol, že z obsahu týchto dohôd vyplýva, hmotná zodpovednosť za účelom zabezpečenia nárokov zamestnávateľa voči zamestnancovi vyplývajúcich zo vzťahov vzniknutých na základe pracovnej zmluvy, najmä z dôvodu spôsobenia škody zamestnancom zamestnávateľovi, nevrátenia, poškodenia alebo schodku na zverenom majetku, ...v bode 5 uvedenej dohody o hmotnej zodpovednosti sa uvádza, že za škody vzniknuté na zverených hodnotách zodpovedá zamestnanec (dohoda o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 ZP). Žalovaný upozornil na to, že pracovné miesto charakterom zodpovedajúce II. stupňu náročnosti práce zaraďuje aj výkon odborných, rutinných a kontrolovateľných prác podľa daných postupov, ako aj prác spojených s hmotnou zodpovednosťou. Z doložených listín o hmotnej zodpovednosti žalovaný zistil, že tieto nemajú znaky iba písomného potvrdenia o zverení pracovných predmetov tak ako to má na mysli § 185 ZP. Dohodu o hmotnej zodpovednosti považuje za platne uzatvorenú medzi zamestnávateľom a zamestnancom v súvislosti s výkonom práce samostatného bezpečnostného pracovníka, ktorú podľa prílohy č. 1 ZP považuje za pracovné miesto, ktoré zodpovedá II. stupňu náročnosti práce. Zdôrazňuje, že stanoviská uvádzané žalobcom sú iba usmernením pre aplikačnú prax avšak nemajú právnu záväznosť. Závažnosť porušených zákonných ustanovení žalovaný zhodnotil podľa § 19 a nasl. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v platnom znení (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) a výšku sankcie určil v dolnej hranici možného zákonného rozpätia. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je správne, je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu a odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce vyhodnotil vykonané dôkazy vo veci jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Na základe toho žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol presne a úplne zistený, jednoznačne preukázaný a správne kvalifikovaný spolu s určenou pokutou. Žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.02.2015, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Trenčín, vykonal v prevádzkach žalobcu Púchov a Považská Bystrica inšpekciu so zameraním na kontrolu vybratých častí pracovnoprávnych vzťahov, mzdových predpisov, nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z., ktorého výsledok je obsahom protokolu č.: ITN-08-27-2.3./P-E24,A25-13 zo dňa 27.02.2013. Z obsahu uvedeného protokolu vyplýva, že kontrolovanému (žalobcovi) bolo zistené, že v období november a december 2012 neposkytol dotknutým zamestnancom správnu výšku mzdy zodpovedajúcu príslušnému pracovnému zaradeniu podľa stupňa náročnosti práce, teda sa dopustil rôznych porušení Zákonníka práce. Následne nariadil zistené nedostatky trvale odstrániť. Uvedené skutočnosti zistil z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorý s dotknutými zamestnancami uzavrel pracovné zmluvy - samostatný bezpečnostný pracovník - hlavná činnosť, dohody o mzde zo dňa 31.07.2012 (príloha č. 1), dohody o hmotnej zodpovednosti a zrážkach zo mzdy zo dňa 31.07.2012 (príloha č. 4), dohody zodpovednosti zamestnanca za škodu zo dňa 31.07.2012, dohody o vykonaní práce zo dňa 31.07.2012 a vyhotovil výplatné pásky za obdobie 10 až 12/2012. Do spisu je založená aj Licencia na prevádzkovanie strážnej služby vydaná na obchodné meno ECES s.r.o., IČO: 35 883 324 dňa 14.09.2007 (č. p.: Lic-63-16/2007), kde je uvedený záznam zmeny obchodného mena zo dňa 20.10.2011 na ABAS SR Management s.r.o.. Predmetný protokol o zistených nedostatkoch bol prerokovaný dňa 27.02.2013 so splnomocnencom konateľa Ing. W. T., ktorý jeho obsah bez ďalšieho vzal na vedomie. Splnomocnený zástupca sa ku zisteným skutočnostiam vyjadril až dňa 22.03.2013 v tom zmysle, že nedostatky odstránil v stanovenej lehote. Dňa 01.07.2013 bolo žalobcovi doručené oznámenie správneho orgánu o začatí správneho konania o uložení pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 120 ods. 1 ZP; bol vyzvaný na zaujatie stanoviska do 8 dní a bol poučený, že pokiaľ daná lehota márne uplynie správny orgán bude vychádzať z materiálov, ktoré má k dispozícii. Žalobca svoje procesné právo využil a k veci sa vyjadril dňa 08.07.2013. Obdobne ako v žalobe argumentoval tým, že v rámci svojej kompetencie priradil každému pracovnému miestu stupeň náročnosti práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, t.j. stupeň náročnosti 1, za práce charakterizovateľné ako pomocné, prípravné podľa presných postupov a pokynov vydaných zamestnávateľom. Zároveň vytkol správnemu orgánu nedostatky v postupe správneho orgánu obdobne ako uviedol v žalobe. Následne prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 120 ods. 1 ZP, čo odôvodnil porušením príslušných ustanovení Zákonníka práce. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Inšpektorátu práce v Trenčíne bolo potvrdené. Vo zvyšnej časti zodpovedá zistený skutkový stav obsahu vyššie opísaného písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z.z. je rozsah inšpekcie práce určený nasledovne: (1) Inšpekcia práce je: a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a), zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za: a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode v sume podľa písmena a). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, kto je spôsobilý, resp. povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest. Avšak z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že inšpektori práce sú spôsobilí vykonať dozor - dohľad nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov a rovnako vyvodiť zodpovednosť za porušovanie uvedených predpisov. Príloha č. 1 k zákonu č. 311/2001 Z. z. uvádza Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest. Pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami: a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodársko-správnych, prevádzkovotechnických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov. Z pracovných zmlúv a ich dodatkov vyplýva, že u dotknutých zamestnancov šlo podľa popisu ich činnosti o hlavnú činnosť - samostatný bezpečnostný pracovník, ktorý je okrem iného povinný vykonávať svoju činnosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti (č. 473/2005 Z.z.), najmä charakterom šlo o ucelené, obslužné, určeným nadriadeným kontrolovateľné rutinné práce podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov spojených s hmotnou zodpovednosťou (príloha č. 4), ktorá dohoda má všetky znaky hmotnej zodpovednosti podľa § 182 ZP ( str. 1, bod 1„... zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok...“). Podľa § 182 ods. 1) ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Podľa názoru Krajského súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že v danom prípade mal na mysli uzatvorenie zodpovednosti len za zverené pracovné predmety podľa § 185 ZP. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (OZ) sa právnym úkonom rozumie právne relevantný prejav vôle, t.j. taký prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. V danom pracovnoprávnom vzťahu bola vytvorená písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorá je v zmysle svojho obsahu samostatným prejavom vôle smerujúcim k vzniku práva. Súd nemá pochybnosti o tom, že ide o platný právny úkon uzavretý medzi zamestnávateľom a dotknutými zamestnancami podľa § 37 ods. 1 OZ, kde boli naplnené znaky slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti jeho vykonania. Podľa § 120 ods. 3 ZP pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č.1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Z predloženého administratívneho spisu mal Krajský súd za preukázané, že v čase vykonanej kontroly bolo nepochybne zistené zo strany inšpektorov práce, že v kontrolovanom období dotknutí zamestnanci vykonávali zaradením, podrobnou náplňou práce a ďalšími zmluvnými vzťahmi najmä o hmotnej zodpovednosti, pracovné miesto zodpovedajúce už vyššie uvedenému druhému stupňu náročnosti práce. Keďže mzda pracovníkov zaradených do I. stupňa náročnosti práce je nižšia ako pracovníkov zaradených do II. stupňa náročnosti práce, potom ich práva dotknuté nepochybne boli, tak ako to zistil aj žalovaný. Námietky žalobcu týkajúce sa určenej pokuty Krajský súd rovnako nepovažoval za dôvodné, pretože v napadnutom rozhodnutí správny orgán ich opodstatnenie ako aj výšku riadne odôvodnil jednak v kontexte samotných zistených skutkových okolností ako aj určenou výškou uloženou v dolnej hranici možného zákonného rozpätia (X až XXX.XXX,- €). K žalobcovej námietke, že predmetné rozhodnutia sú neodôvodnené a navyše vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu Krajský súd udáva, že s týmto právnym názorom sa nestotožnil, rozhodnutia žalovaného vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahujú predpísané náležitosti v zmysle ust. § 46 a 47 správneho poriadku. K námietke žalobcu, že správne orgány nedbali na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely a nezabezpečil predvídateľnosť svojich rozhodnutí, Krajský súd uvádza, že žalobca neuviedol žiadny konkrétny prípad rozdielneho postupu správneho orgánu, preto nebolo jasné v čom videl žalobca rozdielnosť prístupu žalovaného. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol Krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa 27.02.2015