Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/305/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202250 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202250.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: T.. Y. A., nar. X.XX.XXXX, bytom: Z. V. XXX, XXX XX Z. V., zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom: Štúrova 42, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 177 zo dňa 18.7.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p. : KM-OPS2-106/2013 zo dňa 16.10.2013 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný vo nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v odmene právneho zástupcu v sume 328 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: KM-OPS2-106/2013 zo dňa 16.10.2013, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu a potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 177 zo dňa 18.7.2013, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Podľa žalobcu sú obe rozhodnutia žalovaného nezákonné z dôvodu, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore so skutočným stavom veci, najmä na základe nepravdivých a nedôveryhodných výpovedí svedkov, v rozpore so zákonom použitých výpovedí obvinených a svedkov v rámci trestného konania. Namietal skončenie služobného pomeru dňom doručenia rozhodnutia podľa § 194 ods. 3 zákona, pričom postup žalovaného považuje za neprimerane prísny a nespravodlivý. Žalovaný dôsledne nepreveril všetky dôkazy a relevantné okolnosti, na základe ktorých bol žalobca obvinený. Poukázal na ustanovenie § 238 zákona a uviedol, že neboli zo strany žalovaného dodržané základné zásady týkajúce sa dokazovania. Poukázal na rozpornosť jednotlivých výpovedí O.. O. K.. Žalovaný použil ako dôkazy výpovede svedkov a obvinených v rámci trestného konania, avšak ich výpovede len voľne reprodukoval, prekrúcal, dôležité skutočnosti necitoval a účelovo ich upravil tak, aby vyznievali v neprospech žalobcu. Žalovaný sa nezaoberal dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu a jednotlivé výpovede upravoval v jeho neprospech. Poukázal aj na nedostatočné vyhodnotenie výpovede poškodeného L. Z.. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Žalovaný sa uvedeným neriadil a rozpory v konaní neodstránil. Druhostupňové rozhodnutie obsahovalo závery totožné s obsahom prvostupňového rozhodnutia. Podľa jeho názoru, trestné obvinenie nemôže slúžiť ako dôkaz, doklad pre vydanie personálneho rozkazu voči jeho osobe. Podľa jeho názoru, rozhodnutia a dôkazy vykonané v trestnom konaní, by nemali mať vplyv na konanie o ukončení služobného pomeru. Napriek uvedenému, žalovaný oprel svoje dokazovanie len o výsledky výsluchov obvinených v rámci trestného konania. Žalobca poukázal na usmernenia žalovaného, podľa ktorých je potrebné v maximálne možnej miere vykonávať dôkazy vlastnou činnosťou nadriadeného, dôsledné a objektívne hodnotenie zhromaždených dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, nepripustiť jednostranné hodnotenie. Žalovaný sa uvedenými princípmi neriadil. Žalovaný podrobne nerozviedol, v čom videl porušenie služobnej prísahy, na základe čoho by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ku skutočnostiam kladeným žalobcovi za vinu sa mohol v celom rozsahu vyjadriť až v rámci rozkladu, čím došlo k porušeniu § 193 ods. 2 zákona. Podľa jeho názoru, by bolo vhodné počkať na výsledok trestného konania a až následne konať vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Poukázal na ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona a uviedol, že v konaní bola porušená zásada náležitého zistenia skutkového stavu, hodnotenie a právna úvaha žalovaného vo veci posúdenia intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Zdôraznil, že z hľadiska tohto posúdenia je potrebné prihliadnuť na osobu policajta, na funkciu, ktorú zastával a na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh. Úvaha žalovaného nezodpovedala zisteným skutkovým okolnostiam a nemala oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a nejasné. Rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a vychádza zo samotného konštatovania, že žalobca si neplnil úlohy uložené zákonom, pričom nevymedzil a neindividualizoval konanie a služobné povinnosti, ktoré by svojím konaním porušil. Podľa jeho názoru nedošlo k preukázaniu ani jednej z kumulatívne požadovaných podmienok prepustenia zo služobného pomeru. Žalobca vo svojom rozhodnutí poukázal na judikáty súdov, na základe ktorých nemožno vysloviť súlad so zákonom, ak odôvodnenie obsahuje len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ak zároveň nie je poukázané na konkrétne skutky a okolnosti prípadu. Zvlášť citlivo je potrebné posúdiť, či by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože nie každé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti má taký charakter, aby odôvodňovalo prepustenie zo služobného pomeru. Je zrejmé, že skutkové vymedzenie trestného skutku pre ktorý bola podaná obžaloba v trestnej veci na Okresnom súde v Galante, je totožné so skutkovým vymedzením skutku, na základe ktorého žalovaný prepustil žalobcu zo služobného pomeru. Zdôraznil, že dôkazné prostriedky v tomto prípade nie sú zákonné, preverené v potrebnom rozsahu, a preto sú obidve rozhodnutia založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Na základe uvedených dôvodov, po zvážení možnosti prerušiť konanie do ukončenia trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Galante, žiadal žalobca súd, aby napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil, vec mu vrátil na nové konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvodom pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bola okolnosť, že dňa 12. 4. 2013, podľa plánu služieb, vykonával žalobca službu v čase od 7.30 hod. do 19.30 hod. ako veliteľ hliadky spolu s kolegom O.. O. K.. V čase medzi 11.00 hod a 12.00 hod navrhol O.. K., aby išli na obed do reštaurácie La Gondola v Šali. V reštaurácii sa stretli s O. C. a C. Z., ktorý im dali typ na jednu osobu v tom smere, že túto osobu W. V. pod zámienkou vyláka s vozidlom, do ktorého mu podhodí fiktívne drogy, následne túto osobu žalobca s kolegom zastavia, nájdu vo vozidle drogy, o tejto skutočnosti bude telefonicky vyrozumený O. C., ktorý na mieste s hliadkou vec vybaví tak, že sa nebude riešiť zákonným spôsobom, pričom vodič musí zaplatiť finančnú hotovosť, ktorú si potom všetci rozdelia. Asi o 17.25 hod., O.. O. K. telefonoval O. C., ktorý uviedol, že sa jedná o vozidlo značky Škoda a uviedol evidenčné číslo. Následne toto vozidlo s vodičom L. Z. a spolujazdcami, W. V. a Š. M. na dohodnutom mieste žalobca zastavil, od vodiča si vypýtal doklady, vykonal u neho dychovú skúšku a kontroloval vozidlo. Počas kontroly žalobca našiel vo vozidle pod sedadlom vodiča alobalové balíčky L. Z. vyzval, aby mu ich podal. Po otvorení jedného balíčka žalobca jeho obsah ochutnal a skonštatoval, že sa jedná o drogy. Následne žalobca vyzval L. Z., aby vyložili všetky veci ktoré majú u seba, že sa spíše zápisnica, že do polnoci budú určite na polícií, že vodiča zavrú na 3 mesiace, pretože je zodpovedný za vozidlo. Žalobca následne dovolil W. V. telefonovať, na základe čoho sa dostavili O. C., a C. Z.. Po presunutí ku garážam žalobca spolu s O. K. povedali Š. M., že“ obidvaja po 2000 euro“. Následne O. C. a C. Z. povedali L. Z., že všetci čo sedeli v aute, majú zaplatiť každý po 3000 euro. L. Z. uviedol, že doma možno má nejaké peniaze, na čo ho O. C. vzal domov na svojom aute. Odtiaľ zatelefonoval svojmu známemu, bývalému príslušníkovi policajného zboru E. A., s ktorým sa následne stretol v Š. pri trafike a požiadal ho o pomoc. Spoločne odišli ku garážam na miesto kontroly, kam sa dostavil aj žalobca s kolegom. Po rozhovore s E. A. kolega žalobcu Vrátil L. Z. doklady. Žalobca povedal, že drogy zlikvidujú, na čo jeho kolega reagoval vyjadrením, že už sú zlikvidované. Obaja policajti upozornili L. Z., že nemá o tom nikomu hovoriť. Konanie o prepustení žalobcu začal nadriadený dňa 27. 5. 2013 na základe hlásenia príslušného orgánu žalovaného, o čom žalobcu upovedomil dňa 29. 5. 2013 a požiadal ho o vyjadrenie. Nadriadený následne vykonal vlastné obsiahle prešetrenie, v rámci ktorého presne a úplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 238 ods. 1 zákona, využil a hlásenie OBKOK ÚIS SKIS MV SR ČVS: SKIS-42/BKOK-V-2013, zápisnicu o výsluchu O. K. a žalobcu, jeho vyjadrenie k začatiu konania o prepustení a oboznámenia s návrhom na prepustenie, zápisnicu o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci L. Z., výpisky zo zápisníc o výsluchu O. C., Š. M., W. V., Q. Z., B. A., M. W., O. K., E. A., L. Z., Z. V., M. C., fotokópie hliadkovej knihy, plánu služieb, inštruktáži i záznamov zo služby, prezenčnú listinu o oboznámení žalobcu s internými predpismi, záznam o jeho odmenách a trestoch, zhodnotenie jeho služobnej činnosti nadriadeným, zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia odborového orgánu a súvisiace záznamy. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal a citoval obsah výpovedí žalobcu zo dňa 7. 6. 2013, O.. O. K. zo dňa 7. 6. 2013, O. C. zo dňa 23. 5. 2013, Š. M. zo dňa 23. 5. 2013, L. Z. zo dňa 31. 5. 2013, W. V. zo dňa 23. 5. 2013, E. A. zo dňa 7. 5. 2013. Žalovaný vyhodnotil uvedené výpovede, z ktorých vychádzal jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu a dospel k záveru, že svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Z tohto dôvodu bol spracovaný návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru, ktorý predložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý s nim súhlasil. Žalobca bol s návrhom oboznámený dňa 4. 7. 2013, bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu, navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Žalobca napísal, že o predmetnej veci nevedel, pretože mu kolega K. povedal, že pôjde o vodiča pod vplyvom alkoholu. Uvedené osoby nepozná ani s nimi nebol v kontakte. Skutok, ktorý mu bol kladený za vinu sa nezakladá na pravde, o čom má dôkazy. Predmetnú námietku vyhodnotil nadriadený ako účelovú, vyvrátenú výpoveďami. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva podľa žalovaného v tom, že žalobca chcel úmyselne zadovážiť sebe ako aj iným neoprávnený prospech po predchádzajúcej dohode s ďalšími osobami, ktorých úlohou bolo podhodiť do vozidiel iných vodičov fiktívne drogy a následne vodičov vylákať na miesto kontroly. Žalobca spoločne s členom hliadky takéto vozidlo zastavil, skontroloval, našiel fiktívnu drogu a požadoval vyplatenie finančnej hotovosti za to, že vec nebudú riešiť v zmysle zákona a platných predpisov. Od vymáhania upustili až po tom, keď kontrolovaný vodič privolal iného bývalého príslušníka policajného zboru a všetkým prikázali vo veci mlčať. Žalovaný súčasne nevykonával riadne štátnu službu, neplnil si svedomite úlohy uložené zákonom a internými predpismi nadriadeného, nezdržal sa konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami a ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor. Zvlášť hrubým spôsobom tak porušil aj základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f) a h) zákona. Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený osobne nadriadeným dňa 23. 7. 2013, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca sa konania dopustil najskôr dňa 12. 4. 2013, o čom sa nadriadený dozvedel dňa 27. 5. 2013, návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, vrátane dôkazného materiálu bol doručený Ministrovi vnútra Slovenskej republiky dňa 9. 7. 2013. Lehoty na prepustenie boli dodržané. Podľa žalovaného je námietka žalobcu, že bol prepustený na skutkovom základe, ktorý je v rozpore so skutočným stavom veci irelevantná. Po dohode s vyšetrovateľom boli vykonané výpisky z vyšetrovacieho spisu za účelom zdokumentovania konania žalobcu, najmä zo zápisníc o výsluchu poškodeného, obvinených a svedka. Tieto výpisky boli v zmysle zákona využité ako dôkazy a boli obstarané v súlade s právnymi predpismi. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca svojim konaním naplnil dôvody prepustenia. Poukázal na jednotlivé výpovede vypočutých osôb, pričom podľa jeho názoru tieto nie sú protichodné a rozporuplné a nie je pravda, že by ich nadriadený prekrúcal. Nie je pravda, že by došlo k ovplyvňovaniu svedkov L. Z. a obvineného K., pretože pri všetkých výsluchoch sa nachádzali minimálne 2 osoby. Žalovaný poukázal na neserióznosť žalobcu, ktorý nepravdivo tvrdil, že v kritický deň nemal vykonávať službu s podpráporčíkom K.. Naopak, hliadka v zložení žalobcu ako veliteľa hliadky s členom hliadky podpráporčíkom K. bola riadne naplánovaná bez akejkoľvek zmeny. Žalobca bol veliteľom hliadky a zodpovedal aj za jej ďalšieho člena. Je preto nemiestne vyhovárať sa, že nevedel ,čo člen hliadky robí. Zavádzajúca je aj námietka, že v kritickom čase neopustili služobný obvod. Z dôkazov vyplýva, že vozidlo L. Z. zastavili mimo služobný obvod OO PZ Močenok a mimo plánovaný úsek. V napadnutom rozhodnutí sú riadne odôvodnené obe podmienky prepustenia, ktoré mal nadriadený žalobcu preukázané. Skutkový stav bol zistený bez pochybností, nebol zistený žiaden rozpor s právnymi ani inými predpismi. Vzhľadom na uvedené okolnosti žalovaný žiadal súd, aby žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), rozhodol vo veci v rozsahu žaloby bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, doručilo dňa 27.5.2013 priamemu nadriadenému žalobcu informáciu o vznesení obvinenia voči žalobcovi, ktorý bol uznesením obvinený z prečinu Zneužívania právomoci verejného činiteľa, zločinu podvodu a zločinu vydierania spáchané formou spolupáchateľstva. Podaním zo dňa 27.5.2013 oznámil nadriadený žalobcovi začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Predmetné oznámenie žalobca prevzal dňa 29.5.2013 v mieste výkonu väzby. Žalobca bol zároveň vyzvaný aby sa v určenej lehote vyjadril k predmetu veci. V spise sa nachádzajú výpisky zo zápisníc, o výsluchu žalobcu ako aj spoluobvinených v danej trestnej veci. Z výpovede žalobcu zo dňa 23. 5. 2013 z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že dňa 12. 4. 2013 v čase od 7. 30 hod. do 19. 30 hod. vykonával s kolegom K. hliadkovú a obchôdzkovú službu. V priebehu služby kolega komunikoval s viacerými jemu neznámymi osobami, žalobca nevedel čo je predmetom tejto komunikácie. V čase okolo 17. 00 hod. odstavili služobné vozidlo neďaleko železničného priecestia, kde chceli kontrolovať motorové vozidlá. Následne kolega K. zastavil jedno vozidlo, jednalo sa o Škodu Octavia, žalobca kontroloval osobu, keď za ním prišiel kolega s tým, aby nasadli, že pán si ide pre peniaze ku garážam. Asi po desiatich minútach sa vrátili na predchádzajúce miesto, keď k ním prišiel bývalý policajt, E. A.. Ten sa ich spýtal čo sa stalo a prečo má L. Z. zaplatiť 3000 alebo 5000 eur. Informoval ho, že v kontrolovanom aute mali byť údajne drogy, na čo mu kolega povedal, že tam našiel niečo malé, bola to soľ, ktorú zahodil niekde do vody. Z výpovede kolegu žalobcu v trestnej veci, O. K., s ktorým vykonával dňa 12. 4.2013 službu vyplýva, že počas obeda ho kontaktovali jeho informátori, O. C. a C. V., že ho neskôr budú presnejšej informovať o osobe v súvislosti s drogami. Okolo 17. 30 hod. mu volal informátor, ktorým mu označil typ auta a evidenčné číslo, ktoré je potrebné skontrolovať. Predmetné auto s kolegom pristavili, zistili, že sa jedná o L.T. Z., s ktorým bol Š. M. a W. V.. Žalobca komunikoval s vodičom, pričom podpráporčík O. K. prehliadal batožinový priestor. Žalobca si všimol pod prednou sedačkou skladačky z alobalu. Následne sa presunuli do uličky v ktorej stálo ďalšie autom, z ktorého vystúpili informátori. Jeden z nich začal na Z.Q. Z. kričať, že brata namočil do drog. Policajti zavolali vodiča nabok, komunikovali s ním a dohodli sa, že mu dajú pokutu za pásy. Podpráporčík K. aj so žalobcom tušili, že sa v danom prípade nejedná o drogy a odišli preč. Namiesto sa vrátili asi o 20 minút na základe predchádzajúceho telefonátu informátora aby prišli. Vtedy tam bolo pán Z. aj s bývalým kolegom, s ktorým sa žalobca rozprával. Nato prišiel brat L. Z. ktorý im oznámil, že budú mať problémy, že vec dajú do Markízy. Medzitým L. Z. aj s bývalým kolegom a Y. A. prišli za pánom K. s informáciou, že jeho informátori mali od neho vypýtať 3000 euro. S kolegom sa dohodli, aby sa vo veci nikto nerozprával. L. Z. nebola uložená následne žiadna pokuta. Kolega žalobcu vo svojej výpovedi nevedel uviesť, či žalobca mal vedomosť o tom, že účelom ich konania malo byť získanie peňazí. Z jeho správania však mal za to, že vedel, že pristavané osoby im majú ponúknuť peniaze. Do poslednej chvíle nevedeli kto bude v pristavenom aute a či tam bude niekto kto preváža drogy. Z výpovede poškodeného dňa 7.5.2013, L. Z. vyplynulo, že v inkriminovaný deň viedol svoje vozidlo Škoda Octavia, ktoré zastavili službukonajúci policajti. Jeden sa pristavil pri jeho dverách, vyžiadal si od neho doklady a dal mu fúkať. Následne mu povedal, že mu skontroluje povinnú výbavu, na čo otvoril kufor, kde mal lekárničku a ďalšie veci. V priebehu kontroly sa ho spýtal, či vie, prečo ho zastavili, na čo on odvetil, že nie. Oznámil mu, že šiel rýchlo pri vchádzaní do Šale. Vypýtal si občianske preukazy od spolujazdcov, Š. M. a V., ktorý sedel na zadnom sedadle. V. oznámil policajtovi, že nemá pri sebe občiansky preukaz a vystúpil z auta, pričom nechal otvorené dvere. Všetko riešil jeden policajt, druhy stál v blízkosti. Policajt, s ktorým komunikoval sa ho spýtal, čo má ešte v aute a upozornil ho na balíčky za sedadlom vodiča. L. Z. o týchto balíčkoch nič nevedel, jednalo sa o malé balíčky z alobalu. Uviedol, že netuší čo to môže byť, že on tam nesedel a riadil vozidlo. Nato V. v uviedol, že on tiež nevie čo to je. Policajt mu povedal, že je to jeho auto a teda je zodpovedný za jeho obsah. Pozbieral balíčky, jeden otvoril, ochutnal obsah a povedal, že sú to drogy. Medzitým im zobrali telefóny, na čo policajt povedal, že to treba nejako vybaviť, lebo keď napíšu protokol, bude to trvať 3 mesiace a že ho zavrú. Vrátili im telefóny na čo V. povedal, že niekomu zavolá. Po chvíli prišli ďalší dvaja muži na vozidle, ktorí sa bavili s V. a s policajtmi a vyzvali všetkých, aby sa presunuli ku garážam, kde je väčší kľud. Po chvíli jemu neznámi muži prišli k jeho autu a povedali mu, že treba zaplatiť každý po 3000 euro, lebo inak napíšu zápisnicu a pôjde všetko na políciu. L. Z. povedal, že u seba nemá peniaze, že by musel pre ne ísť domov. Keďže si bol istý svojou nevinou, napadlo mu zatelefonovať známemu, bývalému policajtovi, E. A.. Povedal mu čo sa stalo a dohodol sa s ním, že sa stretnú v Šali v blízkosti garáží. Z domu si vzal 1000 euro a išli do Šale, pričom cestou povedal, že nemá toľko peňazí a že musel zavolať známemu, aby mu požičal. Zastavili sa pri trafike, kde už čakal bývalý policajt, ktorý nastúpil k nim do auta a išli ku garážam. Policajti tam už neboli, stál tam len jeho spolujazdec a druhý neznámy muž. Asi po desiatich minútach sa policajti vrátili a jeho známy, bývalý kolega sa s nimi rozprával. Na to mu druhý policajt vrátil doklady a oznámil že drogy zlikvidovali. Povedal, že nemajú o incidente nikomu hovoriť. V závere svojej výpovede uviedol, že nikomu žiadne peniaze nedal a spomína si že, keď sa jeho známy bavil s policajtmi o tom, že chceli po 3000 euro, tí sa tvárili prekvapene a uviedli, že nič nepýtali a o ničom nevedia. Poškodený tiež uviedol, že s ním mal vec riešiť policajt menom K.. Z výpovede E., bývalého policajta vyplynulo, že sa na miesto skutku dostavil po predchádzajúcom telefonáte svojho známeho. V hliadke spoznal žalobcu, s ktorým predtým slúžil. Spýtal sa ho čo sa deje, načo mu povedal, že ten malý, zrejme p. V., podstrčil nejaké skladačky do auta L. Z.. Keď sa ho spýtal, kde skladačky sú, ten mu odpovedal, že to bola soľ a že ich zahodil. Žalobcu sa spýtal ako chce vec riešiť, načo mu ten povedal, že to bolo nedorozumenie a odišiel preč. Z ďalších výpovedí, výpisky z ktorých sa nachádzajú v spise vyplýva, že osoba p. V. ako spolujazdca sa vyskytuje vo viacerých prípadoch, kedy boli vodiči zastavení, pre podozrenie z držania drog, podpráporčíkom K.. K zastaveniu podozrivých áut dochádzalo vždy po predchádzajúcich telefonátoch podpráporčíka K., ktorých obsah spoluslúžiacim policajtom nebol známy. Podozrivé balíčky sa pravidelne nachádzali na mieste, kde pred tým ako spolujazdec sedel p. V.. Z výpovede W. V. vyplýva, že skutočne v autách nastrážil podozrivé balíčky, ktorých obsahom bol zväčša cukor za účelom vylákania peňazí od vodičov, ktorých na základe jeho oznámenia pristaví policajná hliadka, s ktorými bolo dohodnuté delenie získaných financií. K tejto činnosti bolo nahovorený C. Z., Q. Z. a O. C.. Uvedený priebeh skutku potvrdila aj výpoveď Š. M.. Z výpovede O. C. vyplynulo, že pri stretnutí na obede v pizzerii La Gondola s policajtom O. K. a jeho kolegom, ktorého nepozná im povedal, čo je vo veci a O. K. súhlasil. O. K. s kolegom povedali Š., že obidvaja chcú po 2000 euro. Kolega O. K. v sa do komunikácii nezapájal, väčšinou času sedel v aute. Dňa 7. 6. 2013 bol vo veci prepustenia zo služobného pomeru vypočutý žalobca. Uviedol, že v daný deň sa zastavil s kolegom počas služby na obede v reštaurácii Gondola, kde sa kolega, O. K. presunul do zadnej časti miestnosti, kde komunikoval s jemu neznámymi osobami. On sa bavil so svojou známou I. Y., ktorá za ním prišla. Kolega počas služby často SMS-koval a okolo 16. 00 hod. sa na parkovisku stretol s neznámou osobou s ktorou sa rozprával, nepočul o čom. Následne sa vrátil do auta, vykonávali služobnú činnosť a presunuli sa pred herňu v Šali, kde vystúpil O. K. z auta. Žalobca ostal sedieť v aute. Po čase na odstavnom pruhu zastavilo neznáme auto do ktorého kolega nastúpil a po návrate mu povedal, že sa jedná o jeho informátorov k trestnej činnosti od ktorých má informácie, že možno budú mať nejaké výsledky - alkohol. Okolo 17. 00 hod. zaparkovali pri rampách, kde mal jazdiť vodič pod vplyvom alkoholu. Potom prišlo auto Škoda Octavia, ktoré O. K. zastavil. Nevie, či on alebo kolega vypýtal od vodiča doklady. Vo vozidle sa nachádzali ešte 2 osoby, jeden z nich - Róm vybehol z auta a telefonoval. Žalobca sa rozbehol za uvedenou osobou, zavolal ho naspäť za účelom predloženia dokladov a aby netelefonoval. Jednalo sa o W. V.. Na zastavenom vozidle bol otvorený kufor a počula hádku kolegu s vodičom. Následne žalobca nastúpil do služobného auta, kam za ním prišiel kolega, ktorý mu povedal, že vodič má zaplatiť pokutu za pásy, ale nemá peniaze. Potom sa presunuli ku garážam spolu so zastaveným vozidlom, pričom žalobca zostal v aute. Kolega niečo riešil a vrátil sa k nemu s informáciou, že vodič si ide hľadať peniaze. Išli tankovať benzín do auta a vrátili sa ku garážam, kde sa mali stretnúť s vodičom. Tam stál bývalý kolega E. A., ktorý sa ho spýtal, prečo od jeho kamaráta L. Z. nejaký Róm pýta peniaze. Bývalý kolega uviedol, že sa nič nenašlo a Róm chcel zneužiť situáciu pre svoj prospech. Bol tam aj L. Z., ktorého sa spýtal, či on alebo kolega od neho pýtali peniaze, na čo vodič povedal, že nie. Bývalému kolegovi žalobca povedal, že podľa kolegu mal vodič dostať pokutu za pásy. Išiel za O. K. spýtať sa ho, čo to má znamenať, či niečo našiel pri kontrole, na čo mu ten povedal, že našiel soľ ale zahodil ju. Žalobca chcel situáciu nahlásiť, ale keď K. povedal, že balíčky zahodil s tým, aby veci nechal tak, nikam nevolal. Následne sa vrátili na oddelenie, kde po skončení služby povedal K., že vec oznámi, lebo mu dochádzalo, že sa jednalo o niečo nekalé. Na to mu kolega povedal, aby sa do toho nestaral, aby nemal problémy s jeho kamarátmi. Asi o 3 dní šiel za riaditeľom, nadporučíkom C., ktorého žiadal, aby ho neprideľovala do služby s O. K. z dôvodu, že sa stretáva s čudnými osobami. Uvedené povedal aj iným kolegom. Na otázku, že prečo nenahlásil výkon služby v služobnom obvode Šale žalobca uviedol, že chceli mať výsledky. Podpráporčík O. K. vo svojej výpovedí vo veci prepustenia zo služobného pomeru uviedol, že žalobca a o celej záležitosti vopred vedel z rozhovoru, ktorý uviedol s O. C. v reštaurácii počas obeda. Vozidlo L. Z. zastavil žalobca, ten vozidlo aj kontroloval a našiel balíčky o ktorých po ochutnaní povedal že je to droga. Podľa neho žalobca od samého začiatku vedel, že sa jedná o peniaze za to, že pustia podozrivú osobu. Poškodený L. Z. vypovedal vo veci aj dňa 10. 6. 2013. Uviedol, že v daný deň auto zastavil na ceste žalobca, čo zistil z menovky na jeho uniforme. Žalobca našiel balíčky, po otvorení jedného a ochutnaní obsahu oznámil, že sú to drogy. žalobca, policajt sám bol mu povedala, že vec začne riešiť ak dovolil V. telefonovať. Po príchode známeho, bývalého policajta sa policajti tvárili prekvapene zo sumy 3000 euro na hlavu. Spomína si, že žalobca hovoril o tom, že drogy zlikvidujú. Obaja policajti boli počas kontroly pri vozidle a museli vedieť, čo sa rieši. Podľa úradného záznamu zo dňa 2. 7. 2013, nadriadený žalobcu uviedol, že okolo 15. 5. 2013 bol za ním žalobca s tým, že si vypýtal tlačivo na preventívnu rehabilitáciu na, ktorú chcel ísť v júni. Zároveň ho požiadal, že keď bude plánovať služby na mesiac jún, nechce robiť s podpráporčíkom O. K. z dôvodu, že tento bol v minulosti niekoľkokrát disciplinárne riešený a žalobca bol znovu prijatý do služobného pomeru vo februári a nechce mať zbytočné problémy. O tom, že by O. K. robil nekalé veci, nadriadenému nepovedal. Dňa 4. 7. 2013 bol žalobca oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru ako i s dôkazným materiálom. K návrhu sa vyjadril tak, že o uvedenej veci nevedel, domnieval sa, že sa bude jednať o vodiča pod vplyvom alkoholu, zúčastnené osoby nepozná a nebol s nimi nikdy v kontakte. O svojej nevine predloží dôkazy. Žalobca v konaní o prepustenie zo služobného pomeru dôkazy o svojej nevine nepredložil. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí poškodeného, L. Z., zo dňa 7.5.2013 a 10.6.2013 súd zistil rozpory v popise skutkového stavu. Vo svojej skoršej výpovedi poškodený tvrdil, že viac s ním konal policajt, ktorý mal menovku K.. V neskoršej výpovedi zo dňa 10. 6. 2013 tvrdil, že s ním konal po zastavení vozidla žalobca. Súd sa oboznámil v rámci konania aj s obsahom zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 18. 12. 2013 v trestnej veci zločinu vydierania spolupáchateľstvom. V rámci tohto konania bol vypočutý O. K., ktorý uviedol, že žalobca nemal vopred vedomosť, čo sa bude v službe diať, a teda nevedel o účele zastavenia predmetného vozidla. Žalobca chcel po incidente volať na číslo 158, čo však neurobil, pretože sa žiadne drogy nenašli. Tvrdil, že urobil záznam o službe, ktorý ukázal aj žalobcovi, ktorý takisto spracoval záznam a uložil do svojej skrinky v práci. Okolnosť, že žalobca nevedel o akcii s podhodenými vrecúškami a následnom vydieraní vyplynulo aj z výpovedí ostatných zúčastnených v rámci výsluchu pred súdom. Niektorí v rámci vypočúvania tvrdili, že k výpovedi v neprospech žalobcu ich navádzal vyšetrovateľ v rámci prípravného konania s tým, že budú prepustení, ak potvrdia spoluúčasť žalobcu. Podľa žalobcu boli úkony v konaní o prepustení zo služobného pomeru v jeho neprospech vykonané z dôvodu jeho svedectva v inej veci vedenej voči bývalému policajtovi. Dňa 18.7.2013 bol vydaný personálny rozkaz číslo 177, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. V predmetnom rozhodnutí žalovaný popísal priebeh skutku tak, ako to vyplynulo z obsahu obdržaných podkladov. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy malo spočívať v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, pretože v úmysle zadovážiť sebe a inými neoprávnený prospech, po vzájomnej predchádzajúcej dohode s ďalšími osobami sa podieľal na vylákaní finančnej hotovosti. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti malo spočívať v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej neplnil svedomite úlohy uložené zákonom, nariadením nadriadeného a internými predpismi, nezdržal sa konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami a mohlo narušiť vážnosť policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil popísaného konania. Návrh na prepustenie zo služobného pomeru bol prerokovaný príslušným odborovým orgánom, žalobca sa konania dopustil najskôr dňa 12. 4. 2013, nadriadený sa o ňom dozvedel 27. 5. 2013. Návrh na prepustenie zo služobného pomeru vrátane dôkazného materiálu bolo doručený ministrovi vnútra Slovenskej republiky dňa 9.7.2013 a rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote. Voči personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, ktorý obsahoval námietky totožné s obsahom žaloby, popísané vyššie. Dňa 16. 10. 2013 žalovaný vydal druhostupňové napadnuté rozhodnutie obsahom sa zhodujúce so závermi obsiahnutými vo vyjadrení k žalobe, popísanom vyššie. Podľa ust. § 192 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, h) v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov. O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz. Podľa § 17 zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Podľa § 47 zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa ust. § 48 ods. 3 zákona, policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1 až 4, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že o dôvode prepustenia sa bezprostredný nadriadený žalobcu dozvedel najskôr dňa 27.5.2013 kedy bol oboznámený o vznesení obvinenia voči žalobcovi. K úkonom kladeným žalobcovi za vinu došlo 12.4.2013. Orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť, Ministrovi vnútra SR, bol návrh spolu s podkladmi predložený dňa 9.7.2013, personálny rozkaz bol vydaný dňa 18.7.2013 a doručený žalobcovi dňa 23.7.2013, t.j. v lehote stanovenej zákonom. Žalovaný v konaní postupoval v zmysle uvedených ustanovení, žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu. Podľa názoru súdu, žalovaný sa dôsledne v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s rozpormi v tvrdení poškodeného, L. Z., na ktoré poukázal súd vyššie. Neuviedol svoju úvahu z ktorej vychádzal, keď prihliadol na pozdejšiu výpoveď a zmenu v označení policajta, ktorý vec riešil, ochutnal podhodenú látku a pod. I keď súd musí podľa ust. § 250i ods 1 O.s.p. vec posúdiť podľa skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, prihliadol i na výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní v trestnej veci, z ktorých vyplynul iný skutkový záver ako ten, ktorý bol zistený žalovaným. Ťažiskovým skutkom, ktorý bol dôvodom pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bolo spolupáchateľstvo na trestnom čine vydierania, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, že po predchádzajúcej dohode v rámci výkonu služby konal tak, aby vylákal od poškodeného finančnú hotovosť. V tomto skutku žalobcu videl žalovaný hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Podľa názoru súdu, takéto konanie žalobcu nebolo dostatočným spôsobom preukázané, vykonané dotazy neboli dostatočne žalovaným v rámci logických úvah vyhodnotené. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal popisom skutku v zmysle výpovedí žalobcu, pričom logicky a dostatočným spôsobom nezdôvodnil z akého dôvodu k nim neprihliadal. Z uvedeného dôvodu z rozhodnutí žalovaného ako i obsahu administratívneho spisu nemožno skonštatovať, že vykonané dôkazy dostatočne preukazujú závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako i jemu predchádzajúcom personálnom rozkaze. Okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru neboli podľa názoru súdu doteraz jednoznačne preukázané a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav. Je zároveň pravda tvrdenie žalovaného, že konanie o prepustenie zo služobného pomeru nie je závislé od výsledkov trestného konania. Nemožno však opomenúť, že dôvodom pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru je konanie, ktoré je predmetom trestného konania a žalovaný vychádzal z jeho podkladov, ktoré využil aj v personálnom konaní. Je povinnosťou správneho orgánu využívajúceho správnu úvahu náležite zistiť skutkový stav zadováženými dôkaznými prostriedkami, vyvodiť z vykonaných dôkazov skutkové a právne zistenia a následne voľným správnym uvážením pri súčasnom dodržaní pravidiel logického uvažovania dospieť k rozhodnutiu. Podľa názoru súdu, napadnuté rozhodnutia uvedeným zásadám nezodpovedajú. Na základe uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 250 j ods. 2, písm. c) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v odmene advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie veci, podanie žaloby) v roku 2013 podľa § 13a ods. 1, písm. a) a b) vyhl., v sume 2 x 130,16 €, v súlade s ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky, paušálnej náhrady náležiacej úkonom, 2 x 7,81 €, 1 x 8,04 €, DPH 20% podľa § 18 ods. 3 vyhlášky z priznaných odmien a náhrad. Spolu priznaná náhrada predstavuje čiastku 328 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.