Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/135/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013893262 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013893262.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: V.. S. K., K., J.. X.X.XXXX, G. Y. XX/A, G., zastúpeného Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom Západný rad 39, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaniach navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 19.10.2012, č.k. 49C/365/2011-70 a proti uzneseniu zo dňa 11.1.2013 č.k. 49C/365/2011-91, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 19.10.2012, č.k. 49C/365/2011-70 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 11.1.2013 č.k. 49C/365/2011-91 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku I.: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal súdneho rozhodnutia, že nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru G. I. dňa 7.8.2008 v čase po 18,10 hod. na K. U. I. G. v súvislosti s cestnou dopravnou kontrolou manželky navrhovateľa boli porušené práva navrhovateľa. Zároveň žiadal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 1.500,- eur za obdobie od 12.2.2011 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 7 ods. 1,2, § 134, § 135 ods. 1, 2 zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru pri vykonávaní cestnej kontroly a následnom objasňovaní priestupku manželky navrhovateľa. Nesprávny úradný postup nebol preukázaný ani pri zisťovaní totožnosti navrhovateľa pri tomto zákroku. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v služobnom zákroku voči jeho osobe ako základného predpokladu pre priznanie nemajetkovej ujmy, súd už v konaní ďalej neskúmal vznik nemajetkovej ujmy, príčinnú súvislosť, ani posudzovanie a stanovenie výšky peňažnej náhrady. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 7.8.2008 v G. na K. U. nstržm. S. Q. M. J.. V. S. vykonávali cestnú kontrolu a objasňovali priestupok manželky navrhovateľa, pričom na miesto cestnej kontroly sa dostavili aj navrhovateľ a S.. I. Š.. O trestnom oznámení navrhovateľa, podanom dňa 8.8.2008, pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť príslušníci OO PZ G. - K. N. J.. S. Q. M. J.. V. S. tým, že dňa 7.8.2008 okolo 18,10 hod. na K. U. I. G. pred predajňou spol. S. N..V..Q.. počas cestnej kontroly fyzicky napadli navrhovateľa - manžela zastavenej a kontrolovanej vodičky rozhodol vyšetrovateľ uznesením zo dňa 27.8.2008 tak, že odovzdal vec na disciplinárne konanie. Konštatoval, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, ale je dôvodné podozrenie z disciplinárneho previnenia podľa § 52 zák. č. 73/1998 Z.z.. Sťažnosť navrhovateľa voči tomuto uzneseniu vyšetrovateľa bola zamietnutá uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry OPn/670/08 zo dňa 30.10.2008 ako nedôvodná. Závažnosť konania príslušníkov PZ bola posúdená ako nepatrná, pričom nedošlo z ich strany k naplneniu skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. V odôvodnení uznesenia bolo skonštatované podozrenie, že príslušníci PZ sa svojím konaním správali v rozpore s etickým kódexom policajta, pretože nedbali na česť, vážnosť a dôstojnosť svoju ako i prítomných osôb a tým sa dopustili disciplinárneho previnenia v zmysle zák. č. 73/1998 Z.z.. Ako však zistil súd, k disciplinárnemu postihu dotknutých policajtov nedošlo. Navrhovateľ podal dňa 20.7.2009 sťažnosť adresovanú policajnému prezidentovi, ktorou sa domáhal prešetrenia postupu policajtov OO PZ K. - N. pri objasňovaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke voči jeho manželke zo dňa 7.8.2008, ako i následného postupu ich nadriadených pri disciplinárnom konaní. Po prešetrení sťažnosti, v časti sťažnosti voči správaniu policajtov OO PZ K. N. dňa 7.8.2008 po 17,45 hod. na K.J. U. I. G. - K. pri objasňovaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke bolo podanie vyhodnotené so záverom, že ho nemožno prešetriť, nakoľko nevhodné správanie dotknutých policajtov nebolo možné jednoznačne a spoľahlivo preukázať. Taktiež v časti sťažnosti týkajúcej sa neoprávneného zadržania ostatných dokladov k prevádzke a vedeniu vozidla vodičke, k predlžovaniu procesu kontroly a realizácie priestupku, k neoprávnenému zadržaniu občianskeho preukazu navrhovateľa a jeho sácania a tlačenia o bok vozidla, bola skonštatovaná nemožnosť prešetrenia. Zo zaobstaraných písomností a podkladov vyplývalo, že celý proces realizácie priestupku bol ovplyvnený verbálnym zapojením sa do celého incidentu advokátom manžela navrhovateľky Mgr. I. Š., ďalšou policajnou hliadkou OO PZ K. - N., ako i riaditeľa odboru výkonu služby KDI KR PZ v G. K.. Z.. Z. H. v postavení kontrolného orgánu. Rovnako nebolo možné skonštatovať, či dotknutí policajti bezdôvodne a po aký dlhý čas zadržiavali doklady, nebolo možné preukázať tvrdenie navrhovateľa o tom, že ho dotknutí policajti sácali a neskôr pritlačili o vozidlo. Ako neopodstatnená bola vyhodnotená sťažnosť v časti neoprávneného zadržania vodičského preukazu manželky navrhovateľa, keď bolo skonštatované, že nemožno vyvodiť záver, že k zadržaniu vodičského preukazu došlo nezákonne, teda úkon zadržania vodičského preukazu vodičky bol vykonaný zákonným spôsobom. Taktiež ako neopodstatnená bola zhodnotená sťažnosť čo do postupu riaditeľa Obvodného oddelenia PZ K. - N. v súvislosti s disciplinárnym konaním voči podriadenému policajtovi, ako i postupu veliteľa pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície KR PZ v G., v súvislosti s disciplinárnym konaním voči podriadenému policajtovi. Súd tiež zistil, že Okresný dopravný inšpektorát OR PZ G. rozhodnutím o priestupku č.p. ORP-P-1565/ V-OBCP-2008 zo dňa 6.11.2008 uznal vodičku A. K. - manželku navrhovateľa vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a uložil jej sankciu vo výške 1.000,- Sk, ako i povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 500,- Sk. Rozhodnutie o priestupku bolo potvrdené a odvolanie manželky navrhovateľa zamietnuté Krajským dopravným inšpektorátom Krajského riaditeľstva PZ v G., č.p. KRP-P-160/DI-BCP-2008 zo dňa 13.1.2009, právoplatným dňa 9.2.2009. Krajský súd v G. zamietol žalobu, ktorou sa manželka navrhovateľa domáhala preskúmania rozhodnutia č.p. KRP-P-160/DI-BCP-2008 zo dňa 13.1.2009. Na jej odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v G. č.k. 4S/27/2009-38 zo dňa 14.5.2010 rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 8Sžo/185/2010 zo dňa 28.7.2011, právoplatným dňa 8.8.2011, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v G. č.k. 4S/27/2009-38 zo dňa 14.5.2010. O trestnom oznámení manželky navrhovateľa, podanom dňa 8.8.2008, pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Trestného poriadku, ktorého sa mali dopustiť príslušníci PZ z Obvodného oddelenia K. - N., ktorí dňa 7.8.2008 v G. na K. U. z centra za čerpacou stanicou Z. v čase okolo 17,40 hod., kedy zastavili manželku navrhovateľa za účelom vykonávania cestnej kontroly, rozhodol uznesením zo dňa 28.8.2008 vyšetrovateľ tak, že odovzdal vec na disciplinárne konanie. Bolo zistené, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, keď neboli naplnené skutkové podstaty vyššie uvedených trestných činov. Mohlo však dôjsť k disciplinárnemu previneniu konaním npor. V. S. M. J.. S. Q.. Sťažnosť manželky navrhovateľa podaná dňa 10.9.2008 proti tomuto uzneseniu, bola zamietnutá uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry VII/2 Gn271/08-7 zo dňa 16.10.2008 s tým, že neboli produkované dôkazy odôvodňujúce začatie trestného stíhania pre zločin prijímania úplatku a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ani pre iný trestný čin. V uznesení bolo skonštatované, že konanie zasahujúcich policajtov bolo neprofesionálne, a preto bude vecou ich nadriadených toto konanie prešetriť v rámci disciplinárneho konania a vyvodiť voči nim prípadný disciplinárny postih. Ako však zistil súd, k disciplinárnemu postihu dotknutých policajtov nedošlo. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup pri vykonávaní cestnej kontroly a následnom objasňovaní priestupku manželky navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešný odporca náhradu trov nežiadal, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní namietol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil. Pokiaľ súd považoval za verejné listiny interné písomnosti Policajného zboru, neuviedol, ktoré zo skutkových záverov v nich obsiahnutých považoval za rozhodujúce, a ako sa vysporiadal s nesúladom medzi uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, v ktorom sa konštatuje nezákonnosť postupu príslušníkov PZ, a internými kontrolnými zisteniami Policajného zboru, ktoré označujú postup príslušníkov za zákonný. Súd tiež nezohľadnil, že záver internej kontroly je, že sa spáchanie disciplinárneho previnenia nepodarilo príslušníkom preukázať, a nie, že nekonali v rozpore so zákonom. Súd nevzal do úvahy, že kontrolné orgány sa ani len nepokúšali vec riadne prešetriť, keďže žiadne dôkazy nevykonali, iba vypočuli podozrivých príslušníkov. Nevypočuli však navrhovateľku, jej manžela, jej právneho zástupcu, ani ostatných príslušníkov PZ prítomných na mieste. Podľa navrhovateľa podmienkou konštatovania nesprávneho úradného postupu nie je predchádzajúce disciplinárne potrestanie zodpovedných štátnych zamestnancov. Namietol tiež, že súd nevykonal dôkaz výsluchom jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ zdôraznil, že služobný zákrok, ktorý vykonali policajti voči navrhovateľovi, bol v rozpore so zákonom. Išlo teda o nesprávny úradný postup, ktorým policajti zasiahli do fyzickej aj osobnostnej integrity a súkromia navrhovateľa. V jeho prípade ide o ujmu na právach, ktorú nemožno odstrániť, iba kompenzovať. Preto za adekvátnu finančnú náhradu nemajetkovej ujmy považuje sumu vo výške 1.500,- eur. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil, jeho žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Odporca odvolanie nepodal. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril s tým, že sa plne stotožňuje s výrokom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup postupom policajtov nstržm. S. Q. M. J.. V. S. pri vykonávaní cestnej kontroly a následnom objasňovaní priestupku manželky navrhovateľa zo dňa 7.8.2008, ktorý spočíval v tom, že: 1. počas celej doby nepreukázali svoju príslušnosť k PZ spôsobom podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Zb., ani žiadnym iným spôsobom; mali síce oblečenú služobnú rovnošatu, avšak absentovalo na nej služobné číslo a ich meno a priezvisko, de iure teda z pohľadu navrhovateľa policajtmi neboli a on nebol povinný podrobiť sa ich služobnému zákroku; 2. v rozpore s ust. § 18 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. vyzvali navrhovateľa na preukázanie totožnosti napriek tomu, že to nebolo potrebné na plnenie ich úloh; 3. v rozpore s ust. § 18 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. použili hrozbu použitia donucovacích prostriedkov v reakcii na odmietnutie navrhovateľa preukázať svoju totožnosť kým policajti nepreukážu svoju príslušnosť k PZ; 4. bez zákonného oprávnenia fyzicky obťažovali navrhovateľa tým, že ho najskôr obaja obstúpili a jeden ho začal hruďou tlačiť smerom k druhému a neskôr, už za prítomnosti asistenčnej hliadky, veliteľa dopravnej akcie a prítomnosti advokáta Mgr. I.V. Š., J.. Q. hruďou a čelom začal bezdôvodne tlačiť navrhovateľa pred sebou, čím v rozpore s čl. 2 Ústavy SR a ust. § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. zasiahli do práv navrhovateľa. Žiaden nesprávny úradný postup však v konaní nebol preukázaný. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku. Predovšetkým už pre nepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu (nemajetkovú ujmu) spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť. Iba skutočnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pretože súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov. Nie je teda povinný vykonať všetky nimi navrhnuté dôkazy, ale je oprávnený posúdiť všetky dôkazné návrhy a rozhodnúť o tom, ktoré z týchto dôkazov vykoná. V rámci rozhodovania o návrhoch účastníkov konania na vykonanie dokazovania, súd nevykoná ako nadbytočné tie dôkazy, ktoré neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie právne významných rozhodujúcich skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo ktorými by sa síce preukázala právne významná skutočnosť, v konaní však už skôr preukázaná inými dôkazmi, ktoré neboli spochybnené. Súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli riadne označené alebo sa vykonať nedajú. V tomto smere potom nemožno vytýkať ani súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkaz výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa. Aj nevykonanie tohto dôkazu súd riadne odôvodnil. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že zákonnosť postupu príslušníkov PZ bola riadne prešetrená príslušnými orgánmi MV SR, a tieto nekonštatovali žiadne významné pochybenie. Pokiaľ aj boli v ich rozhodnutiach skonštatované podozrenia z disciplinárneho previnenia (z porušenia etického kódexu príslušníka PZ), tieto následným šetrením preukázané neboli. Súd prvého stupňa preto správne skonštatoval, že v súvislosti s touto vecou nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. K výroku II.: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb., v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Odvolával sa na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. s tým, že konanie o jeho žalobe začalo ešte v roku 2011, teda pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., preto je od súdnych poplatkov až do skončenia oslobodené v zmysle pôvodnej právnej úpravy. Argumentoval aj tým, že položka č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatňuje výlučne žalobu, nie konanie ako také (spoplatnené nie je odvolanie, dovolanie, či ďalšie podania v konaní). Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nie je správny právny názor navrhovateľa, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súd pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z uvedeného nesprávne vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 19.10.2012, č.k. 49C/365/2011-70. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že navrhovateľ by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 19.10.2012, č.k. 49C/365/2011-70 až dňa 7.12.2014, t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., navrhovateľovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, súdny poplatok sa platí nielen za podanie návrhu na začatie konania, ako sa tiež mylne domnieva navrhovateľ, ale (okrem iného) aj za podanie odvolania. Pretože súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a súdny poplatok vyrubil odvolateľovi aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.